Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-51-2020.pdf
PDF · 106.99 KB
Case nature
Subarea
7C/51/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, T., zastúpeného spoločnosťou Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovaným: 1. OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 36 233 935, 3. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, T., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:
„Žalovanej v 3. rade sa až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ukladá znášať užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanej Okresným úradom T., katastrálny odbor, okres T. O., obec: T. - m. č. S., katastrálne územie S. a to byt č. X na H. obytného domu súpisné číslo XXX na F. ulici č. vchodu XX v T., postaveného na parcele: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, ktorej právny vzťah k stavbe so súpisným č. XXX je evidovaný na LV č. XXXX, tiež spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve, žalobcom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2020 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 27.02.2020, žalovaným v 2. rade, osvedčená notárskou zápisnicou č. F. XXX/XXXX, F. XXXX/XXXX zo dňa 27.02.2020 spísanou notárom D.. H. Z., so sídlom v Q., E.. J.. Q.É. X, v rámci ktorej bola vydražená nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, bližšie špecifikovaná vo výroku tohto uznesenia, v prospech žalovanej v 3. rade, je neplatná.
2. Súčasne so žalobou sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanej v 3. rade povinnosť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci znášať užívanie nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaná Okresným úradom T. O.., katastrálny odbor, okres T. O.., obec: T. - E.. Č.. S., katastrálne územie S. a to byt č. X. na R. H. obytného domu súpisné číslo XXX na F. ulici č. vchodu XX v T., postavený na parcele: XXXXX/X, XXXXX/X,XXXXX/X, XXXXX/X, ktorej právny vzťah k stavbe so súpisným č. XXX je evidovaný na LV č.XXXX, tiež spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach stavby súp. č. XXX, parc. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, Druh stavby: Bytový dom, Byty a nebytové priestory, č. bytu X, výmera 79,23 m2, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalobcu, žalobcom, ktorý byt užíval ku dňu vykonania dobrovoľnej dražby.
3. Žalobca svoju žalobu a návrh na nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 27.02.2020 sa uskutočnila dobrovoľná dražba, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve žalobcu, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie S. a to byt č.X na vyvýšenom prízemí obytného domu súpisné číslo XXX na F. ulici č. vchodu XX v T., postavený na
parcele: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, ktorej právny vzťah k stavbe so súpisným č. XXX je evidovaný na LV č.XXXX, tiež spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach stavby súp. č. XXX, parc. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/ X, Druh stavby: Bytový dom, Byty a nebytové priestory, č. bytu X, výmera 79,23 m2. Príklepom licitátora nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalovaná v 3. rade. Žalobca uviedol, že ako dlžník uzavrel so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Úverovú zmluvu Z. S. úvere na bývanie č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 15.11.2016, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý žalovaným v 1. rade úver v celkovej výške 129.600,- eur. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa - žalovaného 1. rade, bola dňa 15.11.2016 medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom uzatvorená záložná zmluva č. ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XXSU, na základe ktorej bolo v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa zriadené záložné právo k nehnuteľnosti ako celku. Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Splatnosť pohľadávky je predpokladom pre oprávnené začatie výkonu záložného práva. Navrhovateľ dražby musí vyhlásiť, ale aj preukázať, že vymáhaná pohľadávka je splatná a sú splnené podmienky pre jej uspokojenie výkonom záložného práva. Žalobca napáda postup, ktorý predchádzal dobrovoľnej dražbe, na ktorej sa vydražila predmetná nehnuteľnosť, a ktorý bol celkom nezákonný a rozporný z dôvodu, že zo strany žalovaného v 1. rade žalobcovi nebolo doručené oznámenie o mimoriadnej splatnosti hypotekárneho úveru ku dňu 07.06.2019 ako vyplýva zo Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby č. XXXa/XXXX a rovnako nebolo žalobcovi reálne doručené písomné oznámenie o začatí výkonu záložného práva v zmysle ustanovenia § 151l ods. l Občianskeho zákonníka. Žalobca uviedol, že nakoľko žiadosť o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (mimoriadna splatnosť celého úveru zo Zmluvy) doručená žalobcovi nebola, nemožno ostatný postup žalovaného v 1. rade, ktorý vyústil do vydraženia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, považovať za splnenie povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru (splatnosť celej pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva navrhoval), neboli a ani nemohli byť splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. V dôsledku absencie oznámenia žalobcovi o mimoriadnej splatnosti konkrétneho úveru a oznámenia začatia výkonu záložného práva podľa názoru žalobcu, navrhovateľ dražby nemohol platne písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Jeho písomné vyhlásenie je v rozpore s § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka a v dôsledku rozporu so zákonom je neplatné, nemá zákonom stanovené právne účinky. Následkom toho v zmluve o vykonaní dražby absentuje písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby o možnosti dražiť predmet dražby, na účely výkonu záložného práva. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je takýto právny úkon absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade o vykonaní dražby bola podkladom na vykonanie dobrovoľnej dražby, dražba bola realizovaná bez toho, aby bola splnená podmienka na jej uskutočnenie a to existencia platnej písomnej zmluvy o jej vykonaní. Následkom toho nemožno ani samotnú dobrovoľnú dražbu považovať za platnú. Žalobca ďalej uviedol, že veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, pričom ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z. z., nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. Žalobca uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by žalovaný v 1. rade preveroval príjmy a výdavky žalobcu, uspokojil sa len so zabezpečením úveru prostredníctvom ťarchy - záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v 1. rade nie len že hrubo porušil svoje povinnosti v dôsledku čoho sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov ale z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Žalobca v žalobe poukázal aj na porušenie zákona o dobrovoľných dražbách zo strany žalovaného v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že došlo k úspešnému vydraženiu nehnuteľnosti, obydlia žalobcu, vydražiteľ sa domáha vypratania nehnuteľnosti s poukazom na § 29 ods. 2 ZDD, a to aj napriek tomu, že vydražiteľ nemá žiadny exekučný titul na vypratanie žalobcu z jeho obydlia, ktoré je Ústavou SR chránené. Žalobca je zdravotne ťažko postihnutá osoba s minimálnym príjmom, ktorý neumožňuje žalobcovi zabezpečiť si ani základné životné potreby, žalobca má značne obmedzenú pohyblivosť a nemá prostriedky ani možnosti iného obydlia, nemá kam odísť, a pri súčasnej neplatnosti dobrovoľnej
dražby, vysťahovanie resp. násilné vypratanie, ktoré sa pokúsil vydražiteľ realizovať, by predstavovalo v poradí ďalšie porušenie žalobcovho ústavného právo na obydlie.
4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil: Zmluvu o vykonaní opakovanej dražby č. XXXa/XXXX zo dňa 20.12.2019, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. W. P. Ú. Č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 15.11.2016, Zmluvu o Z. S. úvere na bývanie č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 15.11.2016, čiastočný výpis z LV č. XXXX, Okres: T. O., Obec: T.-E..Č.. S., k.ú. S., Notársku zápisnicu č. F. XXX/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX zo dňa 27.02.2020, lekársku správu zo dňa 27.06.2018, odborný posudok o invalidite zo dňa 27.06.2018 a ďalšie dôkazy.
5. Žalobca ako dlžník uzavrel so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o Z. S. úvere na bývanie č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 15.11.2016, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý žalovaným v 1. rade úver v celkovej výške 129.600 eur. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa - žalovaného 1. rade vyplývajúcej z úverovej zmluvy, bola dňa 15.11.2016 medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom uzatvorená záložná zmluva č. W. P. Ú. Č. XXX/XXXX/XXSU.
6. Na základe Zmluvy o vykonaní prvej opakovanej dražby č. XXXa/XXXX zo dňa 20.12.2019 uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade ako dražobníkom a žalovaným v 1. rade ako navrhovateľom dražby, bola vykonaná dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. S., pričom dôvodom konania dražby bola skutočnosť, že žalobca nesplnil riadne a včas pohľadávku zo Zmluvy o Z. S. úvere na bývanie č. XXX/XXXX/XXSU.
7. Dobrovoľná dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. S. bola vykonaná dňa 27.02.2020, žalovaným v 2. rade a bola osvedčená notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/ XXXX zo dňa 27.02.2020 spísanou notárom D.. H. Z., J. J. R. Q., E.. J.. Q. X.
8. Z výpisu z LV č. XXXX, Okres: T. O., Obec: T.-E..Č.. S., k.ú. S. vyplýva, že žalovaná v 3. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to bytu č. X. na prízemí obytného domu súpisné číslo XXX na F. ulici č. vchodu XX v T., postaveného na parcele: XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, ktorej právny vzťah k stavbe so súpisným č. XXX je evidovaný na LV č.XXXX, tiež spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je uvedená Notárska zápisnica o dobrovoľnej dražbe č. F. XXX/XXXX, F. XXXX/XXXX, F. XXXX/XXXX.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/>).
20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
21. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/>).
22. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/527/ >).
23. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.
24. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
25. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu
ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.
26. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
27. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).
28. Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, ako sú uvedené vyššie. Po dôkladnom vyhodnotení tvrdení žalobcu v nadväznosti na skutkový stav, ktorý vyplýva z predložených listín, mal súd za preukázané, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú dané a v konaní je neodkladná úprava pomerov potrebná.
29. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k nárokom, ktorých sa žalobca domáha žalobou vo veci samej, ktorých existencia musí byť aspoň osvedčená. Je samozrejmé, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie o žalobe vo veci samej, nemôže však pri neodkladných opatreniach, ktoré majú dočasne upraviť pomery do právoplatného skončenia konania vo veci samej, opomínať ani pravdepodobnosť úspešnosti žaloby vo veci samej, ktorá práve súvisí aspoň s osvedčením nárokov, ktoré sú uplatňované v žalobe. Žalobca sa domáha vo veci samej určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a takáto žaloba spadá pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti (medzi právne skutočnosti patrí aj právny úkon, jeho platnosť alebo neplatnosť), avšak len za predpokladu, že to vyplýva z osobitného predpisu. Z osobitného predpisu musí teda vyplývať oprávnenie subjektu podať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Na ochranu osoby, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach tým, že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách slúži ustanovenie § 21 ods. 2 predmetného zákona, v zmysle ktorého v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby. Samotný text § 21 ods. 2 uvádza, že toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov od konania dražby z čoho vyplýva, že žaloba podľa § 21 ods. 2 musí byť podaná v zákonom stanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter. V zmysle uvedeného je súd povinný z úradnej povinnosti na preklúziu prihliadnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že sa javí, že žaloba vo veci samej bola podaná v zákonom stanovenej lehote aj s poukazom na ust. § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. Pokiaľ ide o osvedčenie nárokov, ktorých sa žalobca domáha vo veci samej súd uvádza, že žalobca osvedčil skutočnosti v miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na okolnosti situácie a najmä na naliehavosť jej riešenia. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nariadiť neodkladné opatrenie je možné iba v konaní o takom nároku, ktorému je možné poskytnúť ochranu formou civilného sporového konania. Podľa názoru súdu žalobca preukázal existenciu právnych vzťahov medzi stranami konania a preukázal aj to, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Je totiž
nesporné, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom na strane žalovaných vystupuje navrhovateľ dražby spoločnosť OTP Banka Slovensko, a.s., dražobník spoločnosť DUPOS dražobná spoločnosť, spol. s r.o. a vydražiteľka D. E., v prospech ktorej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. S.. Rovnako žalobca preukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže v prípade úspechu žalobcu v konaní o neplatnosti dobrovoľnej dražby by došlo k zániku účinkov príklepu ku dňu udelenia príklepu. Z uvedeného vyplýva, že v takomto prípade by k prechodu vlastníckeho práva na vydražiteľa nedošlo. Určením neplatnosti dražby sa obnovuje vlastnícke právo pôvodného vlastníka predmetu dražby. Je treba uviesť, že otázkou neplatnosti dobrovoľnej dražby sa súd môže zaoberať až vo veci samej, nie však pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia tak, ako to je už vyššie konštatované. Nariadené neodkladné opatrenie podľa názoru súdu však v danej veci nevytvorí v právnych vzťahoch medzi stranami konania nenávratný stav a neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami konania.
30. K samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami formou neodkladného opatrenia vyplýva aj z charakteru práva, ktorému súd poskytol týmto rozhodnutím dočasnú ochranu, zohľadňujúc zároveň práva žalovanej v 3. rade ako vydražiteľky predmetnej nehnuteľnosti, ako aj nepriaznivý zdravotný stav žalobcu. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom neodkladného opatrenia sú práva k nehnuteľnosti - k bytu, ktorý slúži žalobcovi na bývanie. V prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto štádiu konania, zohľadňujúc zároveň vyššie uvedený skutkový stav, tu existuje reálna obava, že by došlo k závažným a neprimeraným zásahom do práva žalobcu na ochranu obydlia, ktoré právo v hierarchii hodnôt v živote človeka vedľa práva na život a zdravie, je nepochybne základným ľudským právom garantovaným nielen Ústavou Slovenskej republiky ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Týmto rozhodnutím súd neprimeraným spôsobom nezasahuje do práv žalovanej v 3. rade, pretože nariadené neodkladné opatrenie má iba dočasný charakter.
31. Súd má za to, že žalobca dostatočne osvedčil, že je tu potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko bez takejto úpravy pomerov by boli jeho práva a oprávnené záujmy ohrozené. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pričom k samotnému výroku súd uvádza, že pri jeho formulovaní nie je viazaný doslovným znením žalobcom naformulovaného petitu. Je prípustné, aby súd v rozhodnutí upravil petit tak, aby mohol byť materiálne vykonateľný pri zachovaní podstaty a zmyslu petitu uvedeného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).