Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_50Ek-1074-2019.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Subarea
50Ek/1074/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: D. D., nar. X.XX.XXXX, H. XX, XXX XX Košice, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Denisa Regináčová Mihalová, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. 281Ex 292/2019, o vymoženie pohľadávky vo výške 2.323,31 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1074/201 zo dňa 19. decembra 2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1074/201 zo dňa 19. decembra 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.06.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2.323,31 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- platobný rozkaz Okresného súdu Košice II č.k. 27Csp/167/2018-48 zo dňa 10.07.2018. Dňa 08.07.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdnu exekútorku.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 50Ek/1074/201 zo dňa 19.12.2019 rozhodol tak, že I. výrokom exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v časti istiny v sume 2323,31 eur, v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.323,31 eur od 07.11.2018 do zaplatenia a v časti trov oprávneného v exekučnom konaní v sume 47,80 eur zastavil a II. výrokom návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1- 2, § 61l ods. 1-3 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil časť dlhovanej sumy a preto súd exekúciu v časti zastavil a vo zvyšnej časti návrh povinného ako nedôvodný zamietol. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že vymáhanú pohľadávku vo výške 2.323,31 eur dňa 06.11.2018 pôvodnému veriteľovi zaplatil, o čom predložil doklad o zaplatení. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že z dokladu o úhrade, ktorý povinný predložil, na základe variabilného symbolu vyhodnotil, že platba povinného sa týka zmluvy č. 6143990 a nie zmluvy č. 6194380, z ktorej si oprávnený v tomto konaní uplatňuje plnenie. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom v napádanom rozhodnutí po preskúmaní spisového materiálu, ako aj spisového materiálu Okresného súdu Košice II sp. zn. 27Csp/167/2018, ktorý v uvedenom konaní exekučný titul vydal, vyhodnotil, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a. s. sa ako právny predchodca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovaného (povinného) priznania sumy 2.323,31 eur s príslušenstvom na podklade úverovej zmluvy č. 6194380. Súd v základnom konaní vydal dňa 10.07.2018 exekučný titul. Povinný ako dôkaz k návrhu na zastavenie exekúcie doručil súdu platobný príkaz na úhradu zo dňa 06.11.2018, na podklade ktorého došlo k úhrade sumy 2.323,31 eur. Súd považoval za preukázané, že
povinný dňa 06.11.2018 uhradil veriteľovi celkovú sumu vo výške 2.323,31 eur na účet č. SK82 0200 0000 0017 1225 2753, ktorý je zhodný s číslom účtu právneho predchodcu oprávneného spoločnosti Consumer Finance Holding a. s. uvedeným na oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015, a ktoré tvorilo prílohu spisu sp. zn. 27Csp/167/2018 č.l. 22. Keďže oprávnený namietal variabilný symbol uvedený v platobnom príkaze na úhradu s číslom 6143990 s tvrdením, že povinný plnil iný záväzok, súd preto vyzval oprávneného na doručenie zmluvy č. 6143990, avšak oprávnený predmetnú zmluvu v súdom stanovenej lehote nedoručil, čím oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu existenciu tejto zmluvy. Vzhľadom na túto skutočnosť súd nemôže považovať nesprávne uvedenie variabilného symbolu ako primárneho dôvodu preukázania úhrady inej pohľadávky, a to aj za predpokladu, že variabilný symbol slúži na lepšiu identifikáciu platby. Navyše uhradená suma sa zhoduje so sumou istiny, na ktorú bol povinný zaviazaný platiť exekučným titulom, pričom oprávnený súdu nedoručil vyjadrenie pôvodného veriteľa o odmietnutí platby z dôvodu nemožnosti spárovania plnenia. Vyšší súdny úradník so zreteľom na úhradu istiny zastavil exekúciu aj o úrok z omeškania a o trovy právneho zastúpenia oprávneného vymáhané v rozpore so zákonom.
3. Proti I. výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka podal oprávnený dňa 08.01.2020 sťažnosť z dôvodu, ktorou žiadal súd, aby I. výrok zmenil tak, že sa návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta v celosti. Sťažnosť odôvodnil tým, že povinný uhradil právnemu predchodcovi oprávneného pohľadávku odlišnú od pohľadávky oprávneného vymáhanú v tomto konaní a preto keďže sám nedisponuje zmluvou o úvere č. 6143990 žiadal súd o vykonanie dôkazu a to vyzvať spoločnosť VÚB, a.s. na vyjadrenie, či evidovala voči povinnému pohľadávku z nesplateného úveru pod č. 6143990 a či na uvedenú pohľadávku eviduje plnenie od povinného vo výške 2.323,31 eur zo dňa 06.11.2018. Popieral úhradu istiny povinným pred začatím exekučného konania z dôvodu, že variabilný symbol použitý povinným pri vklade predstavuje identifikačné číslo inej úverovej zmluvy č. 6143990, pričom oprávnený v informačnom systéme evidoval k tejto zmluve pohľadávku voči povinnému z titulu nesplateného úveru spoločnosťou VÚB, a.s., avšak z dôvodu jej vyplatenia bol ich mandát na správu pohľadávky ukončený, inkasný prípad ako vyplatený tiež ukončený a preto im nebola táto pohľadávka postúpená.
4. Povinný voči II. výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, týkajúcemu sa zamietnutia návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti, sťažnosť nepodal. 5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Sudca po zistení, že sťažnosť oprávneného proti I. výroku predmetného rozhodnutia bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vo výroku I. vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že sťažnosť oprávneného voči výroku I. napádaného rozhodnutia nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku I. treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti oprávneného voči výroku I. napádaného rozhodnutia.
14. Sudca po preskúmaní podaní zo strany účastníkov, ako aj spisového materiálu považoval za preukázané, že exekúcia prebieha na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Košice II č.k. 27Csp/167/2018-48 zo dňa 10.07.2018, v ktorom bol povinný zaviazaný plniť pohľadávku právneho predchodcu oprávneného vo výške 2.323,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.09.2015 do zaplatenia a trovy konania v celkovej výške 380,18 eur v lehote do 13.11.2019, keďže exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 14.11.2019. V zmysle ustálenej súdnej praxe dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia povinného o zániku dlhu podľa príslušných hmotno-právnych ustanovení zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie na svoje tvrdenie o úhrade pohľadávky resp. jej časti právnemu predchodcovi oprávneného na jeho bankový účet v sume 2.323,31 eur po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekúcie v lehote splatnosti pohľadávky dňa 06.11.2018 predložil výpis z účtu - platobný príkaz na úhradu, na podklade ktorého poslal právnemu predchodcovi oprávneného na jeho účet finančné prostriedky v uvedenej sume. Prijatie týchto finančných prostriedkov oprávnený v prospech jeho predchodcu potvrdil. Pokiaľ ale oprávnený v konaní tvrdil, že povinný mal voči spoločnosti VÚB, a.s. ďalší splatný záväzok, na ktorý oproti vymáhanej pohľadávke dopadajú pravidlá pre prednostné uspokojenie dlhu, stíha v tomto smere dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno práve oprávneného, pretože povinný nie je spôsobilý preukázať, že nemá voči oprávnenému resp. spoločnosti VÚB, a.s. iné dlhy a preto ho na preukázanie tejto skutočnosti nie je možné zaťažiť dôkazným bremenom. Opačným výkladom by súd dospel k neprípustnému záveru, že oprávnenému by po úhrade judikovanej pohľadávky zo strany povinného stačilo len formálne namietať, že sa nejednalo o úhradu vymáhanej pohľadávky bez toho, aby bola táto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom preukázaná a súd by nemohol pristúpiť k zastaveniu exekúcie. Oprávnený však ku svojmu tvrdeniu ohľadom inej pôžičky povinného k tvrdenej úverovej zmluve č. 6143990 ani vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ani po výzve súdu v súdom stanovenej lehote pred vydaním napádaného rozhodnutia nedoložil žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz v tomto smere a preto vyšší súdny úradník v uvedenej časti exekúciu zastavil pre preukázanie splnenia dlhu v predmetnej časti zo strany povinného a pre neunesenie dôkazného bremena oprávneným ohľadom jeho tvrdení o existencii jeho pohľadávky. Oprávnený síce tvrdil, že povinný plnil na inú zmluvu, avšak v zmysle zásady koncentrácie konania nenavrhol vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vykonať dôkaz získaním zmluvy č. 6143990 dopytom na pôvodného veriteľa, pričom súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu tak, ako to tvrdí účastník konania. Takýto dôkaz žiadal oprávnený od súdu vykonať až v sťažnostnom konaní, kedy žiadal, aby súd vyzval spoločnosť VÚB, a.s. na vyjadrenie, či evidovala voči povinnému pohľadávku z nesplateného úveru pod č. 6143990 a či na uvedenú pohľadávku eviduje plnenie od povinného vo výške 2.323,31 eur zo dňa 06.11.2018. Exekučné konanie sa primerane riadi zásadou rovnosti účastníkov konania. I keď Exekučný poriadok koncentráciu konania uvádza len vo vzťahu k návrhom povinného na zastavenie exekúcie v ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a teda pri oprávnenom koncentráciu na tvrdené a preukazované skutočnosti Exekučný poriadok výslovne neuvádza, sudca však v záujme zachovania rovnosti oboch účastníkov konania a v záujme zabezpečenia zákonnosti aj spravodlivosti konania, nepripustil oprávneným navrhnutý nový dôkaz až v sťažnostnom konaní, kedy oprávnený žiadal vyžiadanie úverovej zmluvy č. 6143990 od spoločnosti VÚB, a.s. a o vyžiadanie správy ohľadom evidencie platby povinného v sume 2.323,31 zo dňa 06.11.2018. Podľa názoru sudcu oprávnenému v exekučnom konaní nemožno poskytovať bezbrehú ochranu, ale aj táto by mala byť limitovaná princípmi rovnosti. Súčasne má sudca za to, že v danom štádiu konania, kedy už bol skutkový stav dostatočne vyhodnotený vyšším súdnym úradníkom na základe podaní účastníkov v čase jeho rozhodovania, nie je účelné navrhovať v sťažnosti vykonanie
tohto nového dôkazu, keďže ide o dôkaz, ktorý už oprávnený mohol navrhnúť vykonať nielen vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ale aj v ďalšej súdom mu na to poskytnutej lehote, keď ho súd na predloženie zmluvy č. 6143990 vyzval, pričom oprávnený v súdom stanovenej lehote nepredložil súdu žiadanú zmluvu, ani nenavrhol vykonať dôkaz jej vyžiadaním od pôvodného veriteľa. Sťažnostný súd tak poukazuje na skutočnosť, že dôkazná situácia v danom prípade netvorí dostatočný podklad pre prijatie skutkového záveru, že povinný skutočne mal voči spoločnosti VÚB, a.s. po vzniku exekučného titulu ďalší splatný záväzok, a že pokiaľ povinný uhradil pôvodnému veriteľovi sumu 2.323,31 eur, išlo z pohľadu uplatnenia zásady priority, prípadne proporcionality o úhradu iného splatného záväzku, než je pohľadávka vymáhaná v tomto konaní. Súd preto dospel k záveru, že pokiaľ oprávnený len formálne poprel zánik časti vymáhaného nároku v sume 2.323,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.09.2015 do zaplatenia s tým, že si túto úhradu veriteľ VÚB, a.s. započítal na inú skôr poskytnutú „pôžičku“, v tomto prípade dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností spočívalo na oprávnenom. Keďže oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, procesným následkom bolo pre neunesenie dôkazného bremena v rozsahu spornej úhrady vo výške 2.323,31 eur (a k nej prislúchajúcemu úroku ako aj trovám exekučného konania) jeho neúspech v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a teda čiastočné zastavenie exekúcie zo strany súdu.
15. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 50Ek/1074/201 zo dňa 19.12.2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sudca považoval napádané rozhodnutie za vecne správne a stotožnil sa so záverom, že je daný dôvod zastavenia exekúcie uvedený vo výroku I. napádaného uznesenia, pričom zo strany oprávneného neboli preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť napádané uznesenie vo výroku I. zrušené alebo zmenené.
16. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.