Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-136-2014.pdf
PDF · 78.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/136/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: SATRO s.r.o., IČO: 31 335 161, so sídlom Hodonínska 25, 841 03 Bratislava, v konaní zast. STANO a partneri s.r.o., Nám. 1. mája 16, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, o zaplatenie 181,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým súdu dňa 24.9.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 181,60 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 19.9.2013 do zaplatenia, titulom náhrady hodnoty za nevrátené zariadenia a poplatku za upomienku.
2. Žalobca tvrdil, že ako prevádzkovateľ retransmisie uzavrel dňa 22.8.2008 so žalovaným zmluvu o poskytovaní elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo zriadenie a prevádzkovanie elektronických komunikačných služieb. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky žalobcu a Cenník. Na základe žiadosti žalovaného bola platnosť zmluvy ukončená dňa 30.8.2012 v súlade s bodom 15.9 Všeobecných podmienok. Na základe uvedeného žalobca eviduje voči žalovanému nedoplatok vo výške 181,60 eur, ktorý pozostáva z náhrady hodnoty jednotlivých zariadení v celkovej sume 180,- eur a poplatku za upomienku v sume 1,60 eur.
3. Žalobca ako dôkazy označil a predložil - zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 22.8.2008, výpoveď zo dňa 30.7.2012, odpoveď na výpoveď zo dňa 1.8.2012, Všeobecné podmienky žalobcu účinné od 24.8.2008, poštovú obálku a cenník zmluvných pokút platný od 13.6.2012. V priebehu konania žalovaný predložil aj potvrdenia o vrátení zariadenia zo dňa 20.5.2014.
4. Žalovaný uplatnený nárok neuznával, navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
5. Žalovaný tvrdil, že v júni 2012 telefonicky kontaktoval žalobcu za účelom objasnenia si postupu pri výpovedi zmluvy a zodpovedný zamestnanec mu poskytol informáciu, že nie je potrebné vrátiť akékoľvek zariadenia. Po tom, ako mu bola doručená odpoveď na výpoveď, mu žalobca nedoručil už žiadnu písomnosť, bol mu doručený až platobný rozkaz. Kópia obálky s podacou pečiatkou zo dňa 4.7.2013 by mala byť považovaná za irelevantnú, lebo preukazuje zaslanie na adresu, na ktorej už žalovaný nebýval, pričom o tejto skutočnosti žalobcu upovedomil vo výpovedi.
6. Žalovaný ďalej poukázal na článok 20.4 Všeobecných podmienok, v ktorom sa strany dohodli, že v prípade vzniku sporov sa budú snažiť urovnať ho mimosúdnou cestou, vzájomným rokovaním. Žalovaný na žiadne takéto rokovanie nebol vyzývaný.
7. Vo veci boli nariadené pojednávania, na ktorých sa vykonalo dokazovanie. Pojednávaní sa zúčastnil vždy iba žalovaný, žalobca a jeho právny zástupca sa ospravedlňovali a súhlasili s konaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.
8. Podaním zo dňa 28.1.2015 žalobca vzal žalobu čiastočne späť pokiaľ išlo o istinu 181,60 eur. Žalobca uviedol, že žalovaný mu dňa 20.5.2014 vrátil zariadenia, až na dekódovaciu kartu, a dňa 15.1.2015 žalovaný zaplatil 20,- eur za náhradu hodnoty dekódovacej karty. Na základe toho žalobca navrhol žalovaného zaviazať na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 181,60 eur od 19.9.2013 do 20.5.2014 a úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 20,- eur od 21.5.2014 do 19.1.2015, ako aj na náhradu trov konania.
9. Rozsudkom zo dňa 13.4.2015 súd žalobe o úrok z omeškania vyhovel a vo zvyšku konanie zastavil.
10. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením zo dňa 29.4.2016 rozsudok v napadnutej časti pre procesné chyby zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Predmetom konania tak ostal len úrok z omeškania.
12. V poradí druhým rozsudkom zo dňa 4.4.2018 súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
13. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 28.2.2020 rozsudok zrušil a vec znovu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia rozsudku bola rozporuplnosť odôvodnenia rozsudku.
14. V ďalšom konaní strany nepredložili žiadne nové návrhy, ani sa nedohodli. Proti rozhodnutiu bez nariaďovania ďalšieho pojednávania strany nemali námietky.
15. Pokiaľ ide o skutkový stav bolo nesporné, že strany uzavreli písomnú zmluvu, ktorá bola ukončená výpoveďou, tak ako to tvrdil žalobca (bod 2). Vo výpovedi zmluvy žalovaný uviedol, že dôvodom výpovede je presťahovanie do Igramu a zároveň uviedol svoju adresu Igram 176.
16. Zo zmluvy o poskytovaní služieb ďalej vyplynulo, že jej súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník služieb, platný v čase uzavretia / modifikácie zmluvy.
17. Podľa článku 12.14 Všeobecných podmienok, ak účastník nevráti jemu poskytnuté zariadenie v termíne uvedenom v čl. 6.7. (t.j. do 7 dní odo dňa ukončenia platnosti zmluvy), je poskytovateľ oprávnený účtovať účastníkovi jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške podľa cenníka.
18. Vzťah medzi stranami súd posudzoval ako záväzkový vzťah podľa vtedy platného zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok súd posudzoval ako úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
19. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 Občianskeho zákonníka), čo pripomenul aj odvolací súd v bode 16 svojho rozhodnutia zo dňa 4.4.2018. Charakteristickou črtou úrokov z omeškania je akcesorická povaha vo vzťahu k pohľadávke, ktorej sú príslušenstvom. V súlade s tým súd teda skúmal, či žalobcovi vznikol nárok na samotnú pohľadávku.
20. V článku 12.14 Všeobecných podmienok sa strany dohodli, že v prípade nevrátenia zariadení je poskytovateľ oprávnený účtovať zmluvnú pokutu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právu žalobcu účtovať zmluvnú pokutu zodpovedá povinnosť žalovaného ju zaplatiť. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty však na základe takejto dohody nevzniká automaticky, len ako dôsledok nevrátenia zariadení. Pre vznik nároku, tzn. právnej možnosti uplatniť svoje právo a domáhať sa jeho realizácie na súde, sa vyžaduje vyúčtovanie zmluvnej pokuty.
21. Obdobné platí aj pre stanovenie sumy náhrady škody za nevrátené zariadenia, ktoré je upravené v článku 12.16 Všeobecných podmienok.
22. Žalobca pred podaním žaloby na súde nevyúčtoval žalovanému žiadnu zmluvnú pokutu, ani si voči nemu neuplatnil nárok na náhradu škody. Žalobca síce opakovane tvrdil, že vyzýval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy, toto svoje tvrdenie ale nepreukázal. Žalovaný správne poukazoval na to, že vo výpovedi zmluvy oznámil žalobcovi svoju novú adresu v F.. Právny zástupca žalobcu predložil ako jediný dôkaz obálku, na ktorej bola uvedená pôvodná adresa žalovaného v N.. Takýto dôkaz bol zjavne nedostatočný.
23. Podľa § 124 ods. 2 CSP hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. To znamená, že až doručením žaloby dňa 30.12.2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 181,60 eur.
24. Podľa článku 12.19 Všeobecných podmienok sa účastník zaväzuje uhradiť náhradu škody a zmluvnú pokutu do 10 dní od vzniku takéhoto nároku. Prvý krát sa tak mohol žalovaný dostať do omeškania s platením (so splnením peňažného záväzku) až dňa 10.1.2014, a nie už od 19.9.2013. Aj to len za predpokladu, že uplatnený nárok bol dôvodný.
25. Žalobca bol podľa Všeobecných podmienok oprávnený účtovať žalovanému zmluvnú pokutu vo výške podľa cenníka. Podľa článku VI. zmluvy jej súčasťou je cenník služieb platný v čase uzavretia zmluvy. Žalobca predložil ako dôkaz cenník zmluvných pokút platný až od 13.6.2012, ktorý nemohol byť súčasťou zmluvy uzavretej dňa 22.8.2008. V samotnej zmluve žiadna zmluvná pokuta dohodnutá nebola, zmluvná pokuta navyše nie je službou, ale sankciou. Takýmto spôsobom nie je podľa súdu možné platne dojednať zmluvnú pokutu. V zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
26. Žalobca uplatnený nárok opísal a právne charakterizoval veľmi stručne, len ako náhradu hodnoty zariadení, alebo ako podlžnosti žalovaného. Zo žaloby a predložených dôkazov vyplynulo, že hodnotu zariadení žalobca určil z priloženého cenníka zmluvných pokút platných od roku 2012. Nešlo teda o skutočnú hodnotu zariadení v čase, kedy ich mal žalovaný vrátiť. Prípadný nárok na náhradu škody tak nebol dostatočne špecifikovaný, ani preukázaný. Z predložených dôkazov nebolo možné zistiť, či žalovanému boli odovzdané nové alebo už predtým používané zariadenia. Pre spravodlivé posúdenie by bolo potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný zapožičané zariadenia takmer štyri roky používal, pritom dva roky je bežná záručná doba na nové zariadenia.
27. V článku 20.4 Všeobecných podmienok, sa strany dohodli, že v prípade vzniku sporu sa budú snažiť urovnať ho mimosúdnou cestou vzájomným rokovaním. Plnenia tejto dohody sa dožadoval žalovaný, ktorý vlastne tvrdil, že od žalobcu mal dve odlišné informácie o povinnosti vrátiť zariadenia a na hrozbu súdneho konania nebol upozornený. Súd jeho argumentáciu uznal, mal zato, že žalobca pristúpil k plneniu k zmiereniu len formálne, bez skutočného záujmu urovnať spor mimosúdne. Inak by zaslal vyúčtovanie zmluvnej pokuty alebo náhrady škody a následný pokus o zmier na správnu adresu žalovaného, v dôsledku čoho by k súdnemu sporu s vysokou pravdepodobnosťou vôbec nedošlo.
28. Možno teda uzavrieť, že žalobca nepreukázal dostatočne dôvodnosť nároku na zaplatenie sumy 181,60 eur, ktorý žalovaný popieral. Okrem toho sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného záväzku pred 10.1.2014. Skutočnosť, že žalovaný vrátil zariadenia a zaplatil žalobcovi sumu 20,- eur za dekódovaciu kartu, neznamená uznanie úrokov z omeškania. Pri posudzovaní úroku z omeškania je potrebné rozlišovať povinnosť vrátiť zariadenia od povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu alebo náhradu škody, pričom predmetom sporu bolo zaplatenie peňažnej sumy.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal plný úspech vo veci úroku z omeškania, zastavenie konania o zaplatenie istiny nezavinil, preto mu bol priznaný nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.