Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-1241-2019.pdf
PDF · 95.62 KB
Case nature
Subarea
7Ek/1241/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 82658 Bratislava - Ružinov, IČO: 36062235, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 36613843, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: K. XXX/ XX, XXX XX V., o vymoženie 550,86 EUR s príslušenstvom, v exekúcii vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lucia Hulina Gasper, M.R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, IČO 42310491, pod sp. zn. EX 408EX 458/19, v poradí o druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdu dňa 25.07.2019 domáhal od povinnej vymoženia 550,86 EUR istiny s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 14C/11/2019, zo dňa: 26.04.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.06.2019.
2. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lucia Hulina Gasper, M.R. Štefánika 44, 977 01 Brezno, IČO 42310491 poverením zo dňa 23.08.2019, ktorý vedie exekúciu pod spisovou značkou EX 408EX 458/19.
3. Povinná podala v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie doručený Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 03.04.2020, ktorý bol následne postúpený poverenému súdnemu exekútorovi na konanie podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Povinná, ako dôvody v druhom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že navrhuje zrušiť predmetnú exekúciu. Je študentom 3. ročníka strednej odbornej školy: Obchodnej akadémie, Tajovského 25, 974 09 Banská Bystrica. V čase, keď mala povinná 14 rokov, otec ju vzal so sebou na políciu, na adrese: Štefánikovo nábrežie 487/7, Banská Bystrica. Povinná s otcom nebývala, iba sporadicky ju prišiel navštíviť. Povinná na uvedenej adrese policajného orgánu (Polícia SR - Dopravný inšpektorát ORPZ v Banskej Bystrici, Štefánikovo nábrežie 487/7, Banská Bystrica, ďalej len „polícia“) podpisovala niekoľko dokumentov predložených zo strany polície, ako aj dokumenty pre poistenie. Otec k tomuto povedal, že si kúpil nové auto a povinná s týmto nebude mať nič spoločné, len má dokumenty podpísať. Otec potreboval technický preukaz, o čom povinná v tom čase nemala nijaké vedomosti. Keď sa pýtala otca, že chce auto vidieť, povedal, že je v servise. Povinná teda auto nikdy nevidela, otec vždy používal auto, ktoré mal už roky predtým a povinná vôbec nevedela, že vlastní nejaké auto; len z dokumentov vedela, že išlo o auto OPEL Astra. Povinná sa s otcom vídala tri až štyrikrát do týždňa, doniesol jej sladkosti a pod., ale výživné neplatil. Matka povinnej poberala náhradné výživné od sociálneho úradu (úrad práce sociálnych vecí a rodiny). Povinná ku svojim rodinným pomerom uvádza, že celý život žije s matkou a donedávna aj so starou matkou, ktorá v lete r. 2019 zomrela. Od tohto času je pre povinnú omnoho ťažšia situácia aj po finančnej stránke. Býva s mamou v prenájme za 450,- Eur mesačne, k tomu sú výdaje na stravu, cestovné, lieky a ďalšie povinné poplatky. Čistý mesačný príjem matky je cca 600,- Eur mesačne, k tomu má brigádu, chodí upratovať na 2 hod. denne, čo však vzhľadom na výšku nákladov nie je primerané. Povinná tiež chodí na brigádu pokiaľ môže, aby si takto privyrobila na veci potrebné do školy a veci osobnej potreby; v dôsledku exekúcie však prišla o našetrené finančné prostriedky na stužkovú, keď jej exekútor siahol na jej osobný účet, pričom by sa chcela na stužkovej zúčastniť. Po smrti starej mamy bola povinná aj liečená, momentálne užíva lieky len v prípade potreby. K predmetnej veci uvádza, že všetky zásielky preberala jej matka, ako zákonný zástupca, teda boli adresované na meno matky, pričom na zásielkach bolo meno otca, t.j. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.J. XX, XXX XX V., preto písomnosti matka odovzdávala jemu. Keď nastali problémy, otec odniesol písomnosti na riešenie právničke, o ktorej bližšie údaje nepovedal. Takýmto spôsobom sa však vyriešil len otcov bankrot, iné záležitosti sa neriešili. Povinná kupovala dňa 23.08.2019 zošity v hypermarkete Tesco, platobná karta však bola odmietnutá, pričom iste vie, že tam bol zostatok niečo cez 60,- Eur; teda v tento deň sa dozvedela o exekúcii, čo malo za následok zhoršenie jej zdravotného stavu. Povinná chcela vstúpiť do dospelosti bez záväzkov, čo sa však nepodarilo. Otec sa následne snažil v mene povinnej podať žiadosť o splátkový kalendár, ktorý mu nebol schválený. Centrum právnej pomoci neposkytlo povinnej v tomto smere potrebnú radu. Z uvedených dôvodov povinná žiada o zrušenie exekúcie a chce tiež osobne vypovedať aj so svojim otcom (ďalej len „druhý návrh na zastavenie exekúcie“).
4. K druhému návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený dňa 15.06.2020, v ktorom poukazuje na právoplatný a vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že k úhrade dlžnej sumy nedošlo, preto podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený považuje v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie za bezpredmetný, ako procesnú obranu povinnej, za účelom zastavenia exekúcie, alebo upustenia od jej vykonania. Procesný inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nemožno využívať ako opravný prostriedok, ktorým by sa napádal vydaný exekučný titul. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byt skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, nemožno ich uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktorý je podklad pre exekúciu. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať v danej veci, ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V závere oprávnený poukázal na znenie § 61k Exekučného poriadku s tým, že povinná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok v tomto ustanovení, preto oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie (ďalej len „vyjadrenie oprávneného k druhému návrhu na zastavenie exekúcie“).
5. Súd vychádzal pri posúdení veci z vyššie uvedených dokumentov a vyjadrení.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“): Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods.4 Exekučného poriadku: Návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku: Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 200 Exekučného poriadku: Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
14. Podľa § 195 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Podľa § 150 ods. 2 CSP: Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
15. Podľa § 26 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“): Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
16. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“): Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé (7).
18. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
19. Súd mal za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný dňa 25. 07. 2019, v dôsledku čoho súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, vydal dňa 23. 08. 2019 poverenie pre súdneho exekútora. Následne podala povinná v poradí prvý návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.10.2019 (ďalej len „prvý návrh na zastavenie exekúcie“), o ktorom Okresný súd Banská Bystrica rozhodol Uznesením sp.zn. 7Ek/1241/2019, zo dňa 20.02.2020, ktorým súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie (prvý návrh na zastavenie exekúcie); uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2020.
20. Povinná podala v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, ktorý súd preskúmal v rozsahu § 61k Exekučného poriadku, osobitne s prihliadnutím na odsek 3, druhá veta a nasl., odsek 4 uvedeného ustanovenia: V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
21. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, v poradí s druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj s vyjadrením oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí. Na základe zistených skutočností možno konštatovať, že v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
22. S prihliadnutím na § 61k ods. 3 druhá veta a nasl. Exekučného poriadku, súd vychádzal aj z obsahu prvého návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 7Ek/1241/2019 zo dňa 20.02.2020 jeho zamietnutím. Povinná žiadala v prvom návrhu zrušiť exekúciu z dôvodu, že vec sa jej netýka, bola maloletá, nikdy nevlastnila auto, nevedela o čo ide a bola oklamaná. O exekúcii sa dozvedela až v deň, keď exekútor siahol na jej študentský účet bez predchádzajúceho oznámenia. Povinná neprevzala žiadnu zásielku a nikto ju o tomto neinformoval. Žiadala, aby vec bola riešená s X. A.E., ktorý bol disponentom a majiteľom auta. Odmietla za neho platiť dlhy, auto nikdy nevidela a nemá s vecou nič spoločné. Povinná tvrdila, že je študentkou strednej školy v ťažšej finančnej situácii, nemá z čoho platiť dlhy, za ktoré nie je zodpovedná.
23. Súd, vychádzajúc aj z obsahu prvého návrhu na zastavenie exekúcie konštatuje, že druhý návrh na zastavenie exekúcie opisuje okolnosti, za ktorých došlo k podpisu dokumentov zo strany povinnej týkajúcich sa osobného motorového vozidla OPEL Astra, a to na polícii v Banskej Bystrici, ul. Štefánikovo nábrežie, v čase, keď mala povinná 14 rokov (nebola plnoletá; plnoletosť nastala dovŕšením 18. roku dňa 07.09.2019), ďalej povinná opisuje okolnosti preberania písomností svojou matkou, v tom čase zákonnou zástupkyňou povinnej, svoju rodinnú a finančnú situáciu, je študentkou strednej odbornej školy, k tomu tiež poukazuje na svoj zdravotný stav. O exekúcii sa dozvedela až dňa 23.08.2019 pri nákupoch v hypermarkete TESCO, keď platba platobnou kartou nebola akceptovaná. Požiadavka o schválenie splátkového kalendára na zaplatenie dlhu nebola podľa vyjadrenia povinnej akceptovaná. Povinná v závere druhého návrhu na zastavenie exekúcie navrhuje, aby bola vypočutá spolu so svojim otcom.
24. Súd z obsahu oboch návrhov na zastavenie exekúcie vyhodnotil, že povinná neuviedla v druhom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne nové okolnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, tak ako to predpokladá § 61k ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. Prvý návrh na zastavenie exekúcie bol podaný súdnemu exekútorovi dňa 15.10.2019 (podanie s označením: „Námietky voči exekúcii“). Druhý návrh na zastavenie exekúcie neobsahuje žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali po 15.10.2019, zároveň ktoré by boli významné, resp. rozhodujúce ako dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu §61k ods. 5 Exekučného poriadku. Súd, pre posúdenie dôvodnosti druhého návrhu na zastavenie exekúcie, považuje za najvýznamnejšiu tú skutočnosť, že matka, ako v tom čase zákonná zástupkyňa povinnej, ktorá (podľa vedomosti povinnej) preberala písomnosti, nepodala proti platobnému rozkazu, ako exekučnému titulu odpor do 15 dní od jeho doručenia, v ktorom by namietala tie skutočnosti, ktoré uvádza povinná v druhom návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko zjavne ide o skutočnosti známe, alebo ktoré existovali už v čase vydania exekučného titulu (exekučný titul bol vydaný 26.04.2019 a následne bol doručený aj s inými listinami matke povinnej dňa 24.05.2019 tak, ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia zo dňa 20.02.2020). Súd sa k tomuto už zaoberal skúmaním doručovania exekučného titulu, tak ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia sp.zn. 7Ek/1241/2019 zo dňa 20.02.2020, preto súd nepovažuje za potrebné sa znovu zaoberať touto otázkou. Povinná, zhodne so zistením súdu uvádza, že písomnosti preberala matka, ako jej zákonná zástupkyňa. Súd poukazuje na citované znenie § 31 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé (7). Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine: Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.
25. Súd ďalej uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Povinný musí návrh riadne odôvodniť skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd má za to, že povinná takéto skutočnosti neuviedla, súd sa v tomto smere plne stotožnil s vyjadrením oprávneného, t.j. súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať v danej veci, ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie.
26. Súd na doplnenie uvádza, že pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, (úkony, okolnosti vzniku a existencie práva, prípadné skutočnosti a pod. ktoré súvisia s vydaním exekučného titulu a týkajú sa obdobia pred vydaním exekučného titulu a pod.), tieto výslovne v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde v náleze pod sp. zn. III ÚS 41/2011-31 vyslovil: „...Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal“ (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II 39Er/1855/2016 z 05.08.2016). Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd nemôže v exekučnom konaní vykonávať dokazovanie za účelom preukázania skutkového stavu, ktorý predchádza vydaniu exekučného titulu, resp. sa týka vydania exekučného titulu. Úlohou exekučného súdu nie je náprava prípadných chýb v základnom konaní; napr. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17 CoE/171/2012, zo dňa 26.07.2012:.. „Exekučné konanie je konaním vykonávacím, a preto exekučný súd sa v jeho priebehu v zásade nemôže zaoberať hmotnoprávnymi námietkami, ktoré povinná mala a mohla uplatniť v základnom konaní, t.j. v konaní, v ktorom bol exekučný titul (súdne rozhodnutie) vydaný. ...“ Súd sa v tomto smere plne stotožnil s vyjadrením oprávneného.
27. Z ustanovenia § 195 Civilného sporového poriadku vyplýva, že výsluch strany je dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Súd znovu v tejto súvislosti poukazuje na to, že nemôže v exekučnom konaní vykonávať dokazovanie napríklad výsluchom účastníkov konania za účelom preukázania skutkového stavu, ktorý predchádza vydaniu exekučného titulu, resp. sa týka vydania exekučného titulu. Úlohou exekučného súdu nie je náprava prípadných chýb v základnom konaní. Matka, ako zákonná zástupkyňa povinnej sa mohla domáhať nápravy prípadných chýb v základnom konaní podaním odporu proti exekučnému titulu, čo v exekučnom konaní povinná nepreukázala.
28. Súd nespochybňuje, že povinná je, resp. môže byť v nepriaznivej finančnej situácii. Nedostatok finančných prostriedkov (nedostatok majetku) sami osebe nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku Súd konštatuje, že v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie nie je riadne odôvodnený tak, ako predpokladá § 61k ods. 3 Exekučného poriadku; sám osebe nemá odkladný účinok (§61k ods. 4 Exekučného poriadku).
29. Súd má v exekučnom konaní riadne doložený vykonateľný exekučný titul v súlade s ust. § 45, § 46 Exekučného poriadku (s vyznačením právoplatnosti a vykonateľnosti), ktorý bol riadne povinnej doručený prostredníctvom jeho zákonného zástupcu - matky, v exekučnom titule je jednoznačne určená povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinný dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť nesplnil, najmä nepreukázal úhradu vymáhanej pohľadávky a povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu.
30. Exekučný súd v danej veci nezistil žiadne dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti, spôsobili zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné (nejde o cudzí exekučný titul; exekučný titul je vydaný v Slovenskej republike), nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu).
31. Prípadné povolenie splátok posudzuje súdny exekútor v rozsahu podľa § 61g Exekučného poriadku.
32. Z uvedených dôvodov súd v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3, prvá veta Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.