Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Ek-2135-2019.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Subarea
28Ek/2135/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, zast. M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. S., E.. XX.XX.XXXX, J. I. J. XXX/XX, XXX XX J., o vymoženie 751,68 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 92701 Šaľa, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu dňa 13.12.2019 domáhal od povinného vymoženia 751,68 s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-1947/15- EK zo dňa 01.02.2016. Poverením zo dňa 20.02.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomír Pekár, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 130EX 154/20.
2. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.03.2020. Povinný dňa 25.03.2020 doručil návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 23.06.2020 súdu na rozhodnutie.
3. Povinný navrhol zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-1947/15-EK zo dňa 01.02.2016 je neplatný, nakoľko ho vydala súkromná spoločnosť, ktorá k tomu nemala právomoc, pričom rozhodcovský súd vybral svojvoľne oprávnený bez možnosti ovplyvniť túto skutočnosť povinným. Podľa názoru povinného ide teda o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Povinný zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka mu bola nanútená a neprimerane zvýhodnila oprávneného, zatiaľ čo povinného zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom. Povinný ďalej uviedol, že s upovedomením o začatí exekúcie mu súdny exekútor nezaslal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a teda mu tak bolo porušené právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Povinný zároveň poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcich sa podobných prípadov, najmä poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ecdo/91/2015, ktorým súd potvrdil uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3CoE/361/2013 zo dňa 10.07.2014 a uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 6Er/377/2013 zo dňa 03.04.2013, kde súd zastavil exekúciu a uznal, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi nanútená, neprimerane zvýhodňovala dodávateľa a povinného zbavila reálnej možnosti ochrany jeho práv pred všeobecným súdom, a teda takáto doložka je neprijateľná a v dôsledku toho neplatná. Povinný tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.09.2012 sp. zn. 5Cdo/230/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 24XECdo/5/2016 zo dňa 31.05.2017 v súvislosti s oprávnenosťou
a zároveň povinnosťou exekučného súdu skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci jeho materiálnu nevykonateľnosť. Záverom povinný s poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 107/07, v ktorom sa uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základne hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty, ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva navrhol, aby súd po dôkladnom preskúmaní všetkých uvedených skutočností a po vykonaní všetkých dôkazov exekúciu zastavil.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie a tvrdenia povinného považuje za účelovo vykonštruované, tendenčné a majúce za cieľ vyhnúť sa plneniu svojej povinnosti, a teda niet zákonného dôvodu, pre ktorý by mala byť exekúciu neprípustná. Oprávnený má za to, že právomoc rozhodcovského súdu bola daná rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola uzavretá písomne na osobitnej listine, pričom zo zmluvy o revolvingovom úvere ani implicitne nevyplýva, že by jej uzavretie bolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie 2 rozhodcovskej zmluvy v ktorom sa uvádza vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Z vyššie uvedenej formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené nielen pred rozhodcovským súdom, ale aj pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ má teda možnosť voľby a je výlučne v jeho dispozícii, či pristúpi na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy alebo nie. Oprávnený ďalej poukázal na ustanovenie 7 rozhodcovskej zmluvy, v ktorom sa uvádza, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od jej uzavretia, a teda predmetné ustanovenie umožňuje spotrebiteľovi jednostranné odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, čím by došlo k jej zániku bez ohľadu na súhlas/nesúhlas veriteľa. S poukazom na vyššie uvedené je podľa názoru oprávneného dostatočne preukázané, že povinný mohol vlastným právnym úkonom ovplyvňovať existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným, pričom rozhodcovská zmluva spĺňajúca náležitosti individuálneho ustanovenia nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku. Oprávnený zároveň poukázal na ustanovenie 8 rozhodcovskej zmluvy, ktoré relevantným spôsobom preukazuje, že veriteľ v rozhodcovskej zmluve dostatočne a preukázateľne poučil spotrebiteľa o následkoch podpisu rozhodcovskej zmluvy, pričom je evidentné, že povinný dobrovoľne pristúpil k podpisu rozhodcovskej zmluvy a nevyužil možnosť odstúpenia od tejto zmluvy. Na základe vyššie uvedeného oprávnený považuje tvrdenia uvádzané povinným za neodôvodnené a žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a obsahu spisu má za preukázané, že predmetná exekúcia začala na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-1947/15-EK zo dňa 01.02.2016, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní. Súd má ďalej za preukázané, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.04.2014. Zo samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. 8500046354, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere a nebola ani podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom povinného oprávnený informoval v bode 2 rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že ide medzi zmluvnými stranami o dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Podstatná, z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu, je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne samostatná od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej v ten istý deň medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy, nemožno mať potom za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať, pričom zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za platný právny úkon. Súd ďalej uvádza, že povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť v zmysle bodu 7 rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu, čo nevyužil, a svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Avšak ani takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, ako je uvedené v bode 5 rozhodcovskej zmluvy, a zabezpečuje tak právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd ale aj na všeobecný súd, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko žalobný návrh podal oprávnený, on mal právo výberu rozhodcovského súdu. Súd zároveň dodáva, že v bode 3 rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil
dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, pričom následne v samotnom texte je písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia.
17. Exekučný súd navyše uvádza, že povahu formulárovej zmluvy spravidla majú aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán; návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnému na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
18. Podľa názoru exekučného súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru exekučného súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. Zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.
19. Námietku povinného, že došlo k zhoršeniu jeho postavenia z dôvodu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní a tým bola povinnému odopretá možnosť konať pred všeobecným súdom, považuje súd za neudržateľnú, najmä pokiaľ exekučný súd zistil, že táto podmienka bola individuálne dojednaná (povinný nevyužil možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní) a oprávnený len využil svoje oprávnenie vyplývajúce z bodu 4 rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ povinný ako dlžník podpísal rozhodcovskú zmluvu (ktorej uzatvorenie nebolo povinné) zobral na seba tiež riziko, že v prípade porušenia revolvingovej zmluvy môže byť spor riešený aj pred rozhodcovským súdom, v ktorom má spotrebiteľ rovnako právo sa vyjadriť k žalobe, predkladať dôkazy, podať opravný prostriedok ako je tomu aj v súdnom konaní. Súd zároveň dodáva, že ani ochrana spotrebiteľa priznaná právnymi predpismi nie je koncipovaná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných dobrovoľne vykonaných úkonov, nakoľko povinný nebol viazaný povinnosťou uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, mohol od nej v dostatočnej lehote odstúpiť, mohol tiež namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom konaní, domáhať sa určenia jej neplatnosti a dokonca podať aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
20. Záverom súd konštatuje k tvrdeniu povinného, že s upovedomením o začatí exekúcie mu súdny exekútor nezaslal návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím bolo porušené jeho právo na súdnu a inú ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, že v danom prípade podľa aktuálne účinného znenia Exekučného poriadku medzi náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie nepatrí poučenie povinného o možnosti podať v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku spolu so vzorom tejto žaloby tak, ako tomu bolo podľa znenia Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.