Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/100/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: TSSR Trailer Service Sales and Rent, s.r.o., so sídlom Tyršova 751, Vejprnice, IČO: 25 657 674, Česká republika, práv. zast. PATENT IURIST s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, proti žalovanému: I. P., J. D. XXXX/X, G., právne zast. Mgr. Roman Birčák, advokát, AK so sídlom Námestie sv. Egídia 97, Poprad, v konaní o zaplatenie 1.066,16 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2010 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ( v minulosti podnikajúci ako živnostník pod IČO: 14 340 232 - ukončil podnikateľskú činnosť k 31.12.2014) na zaplatenie sumy 1.066,16 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že pre žalovanému poskytol služby v celkovej hodnote 1.066,16 eur, za ktoré mu vystavil faktúru č. 28020330 na sumu 1.066,16 eur (26.323,- Kč), ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Písomným podaním doručeným súdu 2.4.2012 žalobca uviedol, že žalovanému neposkytol službu, ale dodal tovar, a to náhradné diely pre vozidlo ŠPZ: G. XXX S.. Tovar bol žalobcom riadne dodaný a zároveň žalovaným prevzatý dňa 9.10.2008. Dňa 10.10.2008 vystavil faktúru, ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 13.3.2012 v ktorom uviedol, že žalobca nárok žalobcu v plnom rozsahu odmieta. Vytýkal, že nie je jasné, aké služby mal žalobca poskytnúť. Poprel, aby v čase zdaniteľného plnenia žalobca poskytol akékoľvek služby alebo predal akýkoľvek materiál žalovanému. Namietal, že je neobvyklé, aby prevádzkovateľ servisu svoje služby poskytoval a predával materiál bez priamej úhrady na mieste, najmä ak ide o zákazníka zo zahraničia. Žalovaný mal telefonicky reagovať na upomienky žalobcu, pričom mal dôvod si myslieť, že sú jeho námietky akceptované a že žalovanému bude zaslaný dobropis.

2.V písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom činnosti žalobcu okrem iného je aj predaj náhradných dielov a príslušenstva pre úžitkové vozidlá. Je bežné, že zákazník má záujem len o kúpu náhradných dielov bez ich montáže. Štandardným postupom žalobcu je požadovanie úhrady v hotovosti v prípadoch, ak sa jedná o nového zákazníka a jeho prvú úhradu za dodané služby alebo dodaný tovar. Následne zákazníkovi vystavia faktúru a požadujú jej úhradu v stanovenej lehote

splatnosti. Žalobca poskytol už v minulosti žalovanému službu, a to opravu vozidla, za ktoré bolo žalovaným zaplatené v hotovosti dňa 5.6.2008, a preto za dodaný tovar zo dňa 9.10.2008 žalovanému vystavil žalobca faktúru. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu faktúru tak písomne ako aj telefonicky, pričom v rámci telefonicky komunikácie mal žalovaný sľubovať, že predmetnú faktúru uhradí. Žalovaný nikdy tovar nereklamoval a v rámci telefonickej komunikácie nemal k faktúre žiadne námietky.

3.Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril, že mal len jeden obchodný vzťah so žalobcom, keď kamión mal dopravnú nehodu v Nemecku a vyhľadali servis v Českej republike, ktorý im zabezpečil aj odťah do ich servisu. Išlo o vozidlo EČV: G. XXX S., kedy sa so žalobcom dohodol na oprave a túto musel aj v hotovosti zaplatiť, a to 140.229,- Kč. Uviedol, že o tomto obchodnom prípade má účtovné doklady a bol to jediný obchod so žalobcom. Z touto opravou nebol spokojný z dôvodu, že mu boli niektoré z vecí fakturované ako nové, pričom sa však jednalo o diely repasované, avšak toto už so žalobcom neriešil. Keď obdŕžal faktúru, ktorá má byť predmetom tohto konania, myslel si, že mu chcú niečo dofakturovať, avšak telefonicky to vyriešil, že sa musí jednať o omyl, že takýto tovar si neobjednával. Žalobca to mal prešetriť, avšak následne bola podaná žaloba. Potvrdil, že podniká v medzinárodnej kamiónovej doprave a vlastní motorové vozidlo EČV: G. XXX S. a vodič menom G. pracoval pre neho do roku 2009 a nikdy nejazdil s motorovým vozidlom EČV: G. XXX S., ale s motorovým vozidlom EČV: G. XXX J.. Vozidlo EČV: G. XXX S. prevádzkovala spoločnosť I.C.T. Transport, s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom, hoci vlastníkom motorového vozidla bol I. P. - živnostník. Vyjadril sa, že pokiaľ vodiči chcú nakupovať tovar, musia si od neho vyžiadať súhlas a ak by tovar prevzal, musel by ho opatriť pečiatkou a podpisom. Vodiči majú vydanú embasovanú bankomatovú kartu, ktorou môžu uhrádzať za služby, za predaj s tým, že majú predtým jeho súhlas. Vyjadril sa aj k skutočnostiam, kde sa nachádzali v rozhodnom čase, teda v októbri, a to 9.10.2008, kamióny s EČV: G. XXX S. S. G. XXX J.. Predložil záznam z preberacieho a inventúrneho zápisu, ktorým si 12.5.2008 vodič C. G. prevzal kamión spolu s ďalšími vecami uvedenými v predmetnom zázname. Súčasťou bola aj banková karta slúžiaca k úhrade hotovostných platieb, a teda mohol uhrádzať v prípade potreby dennú hotovosť vo výške vtedy 5.000,- Sk a bezhotovostnú platbu vo výške vtedy 45.000,- Sk. Zmluvy o preprave, ktoré predložil sa týkali motorových vozidiel, na ktorom jazdil C. G. a na ktorom jazdili vodiči spoločnosti I.C.T. Transport, s.r.o. a uviedol, že trasy, ktoré súviseli s predloženými zmluvami o preprave sa nejazdia cez Plzeň.

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe a po tom, ako bolo vykonané dokazovanie predložením Oznámenia riaditeľstva ciest a diaľnic ČR uviedol, že je možné presne identifikovať miesto a čas pohybu vozidiel žalovaného a z pripojených transakcií vyplýva, že vozidlo šoféra G. EČV: G. XXX J. bolo v Plzni min. dvakrát. Prvýkrát tam bol dňa 31.5.2008, ako to vyplýva z výpisu na č.l. 187 spisu a taktiež tam bol dňa 9.10.2008, keď podľa nich podpísal preberací protokol u žalobcu tak, ako to vyplýva z výpisu na č.l. 209 spisu. Spochybnil výpoveď svedka G. a poskytol aj vysvetlenie, prečo na dodacom liste sa nachádzalo evidenčné číslo iného vozidla a nie vodiča p. G.. Následne vo svojom rozsiahlom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.9.2014 sa vyjadril k vykonanému dokazovaniu a k okolnostiam uvedeného obchodného prípadu a k tvrdeniam žalovaného a jeho právneho zástupcu.

5.Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s podanou žalobou, namietali nárok ako celok, uviedol, že k obchodnému vzťahu tak ako ho v žalobe uvádza žalobca - medzi ním a žalovaným nedošlo a taktiež vo svojich rozsiahlych písomných vyjadreniach sa vyjadril k predloženým listinným dôkazom, a to konkrétne aj elektronickým výpisom z mýtneho systému v ČR a k listinným dôkazom, ktoré predložil žalovaný v súvislosti so služobnými cestami motorových vozidiel EČV: G. XXX J. S. G. XXX S., pričom v tejto súvislosti súd len zdôrazňuje, že o reálnej trase jazdy C. G. sa žalovaný mal dozvedieť až z výpisov mýtnych transakcií v priebehu tohto súdneho konania. Zdôraznil, že vodiči žalovaného mali odporúčané trasy, pričom bolo na ich zvážení a rozhodnutí, akou trasou pôjdu a voľba trasy môže byť ovplyvnená viacerými okolnosťami, pričom trasa použitá C. G. 9.-10.10.2008 prechádzajúca okolím Plzne a odporúčaná trasa sú vzdialenosťou a časom približne rovnaké, preto bolo v kompetencii vodiča zvoliť, ktorou trasou pôjde. Taktiež sa vyjadril k námietkam právneho zástupcu žalobcu, pokiaľ ide o dĺžku odpočinku vodiča, resp. rýchlosť jeho jazdy. Žalovaný zdôraznil, že dňa 9.10.2008 sa vozidlo C. G. EČV: G. XXX J. pohybovalo len na úseku Plzeň - Jih (Litice) výjazd 80 - Plzeň C (Černice) výjazd 73/76 v čase 19.11 hod., teda v smere od nemeckých hraníc smerom na Prahu, diaľnicu však malo po cca 5 km opustiť. Servis žalobcu sa však nachádza v bezprostrednej blízkosti výjazdu 87 Plzeň - Západ (Sulkov), ktorý je v opačnom smere, v akom sa vozidlo pohybovalo. Ak by Milan Paluba žalobcu

skutočne navštívil, musel by použiť tento výjazd č. 89. Tento dôkaz má preukázať, že Milan Paluba v uvedený deň v servise žalobcu nebol.

6.Svedok C. G. uviedol, že v roku 2008 pracoval u žalovaného a u žalobcu bol jedenkrát v čase, keď jeho kolega havaroval v Nemecku, pomohol mu vtedy vozidlo stiahnuť z diaľnice. Na miesto nehody prišla odťahová služba žalobcu a auto bolo odtiahnuté na jeho prevádzku. U žalobcu podpísal len papier, že ťahač odovzdali na opravu. Papier podpísal on, pretože kolega bol v šoku z dopravnej nehody, ku ktorej došlo. V ten deň u žalobcu nerobil žiaden nákup. Zároveň sa vyjadril, že ani následne nerealizoval žiadne nákupy, pretože cez Plzeň vôbec nejazdil, bolo to mimo trasu, ktorou jazdieval. Dňa 9.10.2008 určite u žalobcu nebol. V októbri 2008 tovar nenakupoval a zdôraznil, že cez Plzeň ani nejazdil. Zároveň sa vyjadril k spôsobu ako nakupujú tovar pokiaľ je to nutné. Potvrdil, že podpis na výdajke tovaru je jeho, ale v čase, keď papier podpisoval nebolo tam nič napísané, len v záhlaví bolo uvedené „P.. Tento papier mal podpísať len v jednom vyhotovení.

7.Svedok V. D. pracoval od roku 2006 ako autoelektrikár u žalobcu v súčasnej dobe ako vedúci servisu. Vyjadril sa k spôsobu, akým zákazníkovi môže byť vydaný požadovaný tovar. Uviedol, že I. P. už bol ich zákazník a po nahliadnutí do dokladu „Prodej náhradních dílů“ z 9.10.2008 uviedol, že tovar vydával on a z obsahu dokladu vyplýva, že tovar už bol pripravený vopred, keďže nevypisoval všetky položky, tieto vypísal už skladník, z čoho dedukuje, že najprv bola telefonická objednávka, skladník tovar dopredu pripravil a on len pridal nejaké pásky a dal to zákazníkovi prevziať. Meno osoby, ktorá tovar preberala nie je písané jeho rukou, písal to pravdepodobne sám p. G. a taktiež podpísal predmetný doklad. Evidenčné číslo vozidla nahlásil sám zákazník a tento údaj už vypisoval on, pričom nebol osobne skontrolovať evidenčné číslo vozidla. Náhradné diely určite odovzdal zákazníkov, on si ich prevzal, avšak nepreberal od neho hotovosť, spravidla sa to robí tak, že sa zákazníkovi vystaví faktúra. Mal za to, že všetko bolo dohodnuté vopred, že to bude účtované faktúrou. Pokiaľ by bolo dohodnuté, že zákazník zaplatí v hotovosti, tak už by to bolo dopredu pripravené a sám zákazník by hlásil, že to rovno zaplatí. Údaje na doklade Predaj náhradných dielov vypisoval aj p. O. Š., pričom údaje o zákazníkovi sú uvedené zjednodušene z dôvodu, že niekto už bol so zákazníkom dohodnutý vopred. Ďalej sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadroval k jednotlivým dielom, resp. jednotlivému tovaru, ktorý mal byť žalovanému dodaný a k spôsobu jeho montáže. Svedok V. D. bol opätovne vypočutý v januári 2019.

8.Svedkyňa W.. T. Y. pri výpovedi v roku 2013 zamestnaná v spoločnosti žalobcu ako asistentka od januára 2008, uviedla, že si pamätá na zákazníka, ktorým bol I. P., s ktorým však komunikovala telefonicky a vybavovala s ním vec ohľadom havárie motorového vozidla, i keď si nebola istá, či hovorila priamo so žalovaným, avšak so žalovaným hovorila min. trikrát ohľadne úhrady faktúry, ktorá je predmetom sporu. Žalovanému zasielali písomné upomienky, avšak hovorila s ním aj telefonicky, pričom jej mal úhradu faktúry prisľúbiť. Uviedla, že si je istá, že hovorila s I. P., pretože sa jej do telefónu tak predstavil a vždy sa opýta, s kým hovorí. Zároveň uviedla, že p. P. jej nikdy sám netelefonoval, vždy to bola ona, ktorá telefonovala jemu. Nemal žiadne námietky ani reklamácie. Zároveň sa taktiež vyjadrila k spôsobu, akým sa uhrádza kúpna cena za tovar, či sú to platby v hotovosti alebo sú vystavované faktúry. Uviedla, že platobná morálka ich zákazníkov je dobrá a že v zahraničí sa okrem tejto žiadna ďalšia pohľadávka nevymáhala. K spôsobu platenia uviedla, že od r. 2010 majú terminál na platobné karty, čo platbu zjednodušuje, ale v r. 2008 terminál ešte nemali.

9. Vo veci rozhodol súd rozsudkom dňa 22.12.2015, kedy zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 066,16 eur spolu s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách rozhodol v súlade s vtedy platným ustanovením . Voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie alternatívne, aby zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nimi predložené listinné dôkazy preukazujú vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žiadal, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10.Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí z 23.2.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť 1 066,16 eur s príslušenstvom a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Výrok, ktorým súd zamietol v prevyšujúcej časti žalobu tak nadobudol právoplatnosť. Krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie navrhované sporovými stranami a riadiť sa právnym názorom Krajského súdu. S ohľadom na skutočnosť, že nebolo možné dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. V prvom rade žalobca musí preukázať, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo a až v prípade preukázania tejto skutočnosti je možné sa potom zaoberať ďalšími otázkami s tými súvisiacimi ako je otázka splatnosti ceny či omeškaním s jej zaplatením.

11.Po zrušení veci Krajským súdom sa právny zástupca žalobcu podaním doručeným 16.8.2017 vyjadril, že navrhujú doplniť výpoveď svedka Filipa Starého, ktorý už v konaní vypovedal a navrhol, aby sa vyjadril k otázke čo bolo obsahom rozhovoru medzi ním a pánom C. G. v deň, kedy mala byť listina, ktorá predstavuje potvrdenie o tom, že došlo k vydaniu predmetu kúpy odovzdaná a podpísaná pánom C. G.. Výpoveď svedka má dokázať, že kúpna zmluva bola uzatvorená ústne a predmetná listina (výdajka) predstavuje len potvrdenie o tom, že došlo k vydaniu predmetu kúpy a bola potvrdením o ústne uzatvorenej kúpnej zmluve. Nie je povinnosť uzatvárať kúpnu zmluvu písomne ak sa osoba predávajúceho a kupujúceho dohodli na podstatných náležitostiach tak kúpna zmluva je uzavretá platne. Dôležitý je prejav vôle zmluvných strán pri ústne uzatváranej kúpnej zmluve a aj v tomto prípade sa požijú všeobecné ustanovenia o zmluvách a o právnych úkonoch, ktoré sú obsiahnuté v . Poukázal na pojmové znaky právneho úkonu a to prejav vôle, kedy právny úkon sa prejavuje aj hovoreným slovom a navonok musí byť vôľa vyjadrená tak aby bola spoznateľná a uplatiteľná. Prejavená vôľa musí sledovať k vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností. Má za to, že v danom prípade postačí, že vôľa zmluvných strán zahrnula určenie predmetu kúpy a kúpnu cenu. Pri vystavovaní a podpisovaní výdajky sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, nakoľko na výdajke je predmet kúpy jednoznačne určený a kúpna cena hoci je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy aj podľa Obchodního zákonníka na ktorý poukázal, kedy v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá, alebo aspoň stanovený spôsob jej dodatočného určenia, iba žeby strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade bol povinný kupujúci zaplatiť kúpnu cenu stanovenú podľa z ktorého jasne vyplýva, že predávajúci na výdajke nemusel napísať cenu predmetu kúpy, pričom samotná výdajka nie je kúpnou zmluvou, pretože tá bola uzatvorená ústne. Výdajka slúžila len ako potvrdenie o vydaní tovaru a následný doklad o tom, že predávajúci sa s kupujúcim dohodli a uzavreli ústnu kúpnu zmluvu. Obdobne na pojednávaní 19.9.2017 právny zástupca žalobcu tvrdil, že kúpna zmluva vznikla ústne a k okolnostiam vzniku kúpnej zmluvy navrhli vypočuť svedka V. D.. Na základe telefonickej objednávky, ktorú ani v minulosti a ani teraz nevedia preukázať mali pre žalovaného prichystaný v sklade požadovaný náhradný diel, ktorý mu bol odovzdaný a to konkrétne pánovi C. G., ktorý ho prišiel prevziať. Pokiaľ ide o kúpnu cenu jednalo sa o cenu obvyklú určenú cenníkom žalobcu, jednalo sa o súčiastku, ktorá bežne nie je na sklade, žalobca ju však mal, inak by musela byť objednávaná z centrálneho skladu. Na pojednávaní 4.12.2019 po výsluchu svedka V. D. už uviedol, že o kúpnej cene informoval svedok pána G., pričom na cenu sa informoval pán G. a potom ako pán G. akceptoval kúpnu cenu mu bola súčiastka vydaná a on odišiel. Uvedeným momentom mal nastať akt kúpnej zmluvy.

12.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 19.9.2017 poukázal na to, že pokiaľ mala kúpna zmluva vzniknúť ústne je na žalobcovi, aby špecifikoval kto mal robiť príslušné prejavy vôle v rámci ústnej zmluvy, kto mal byť tou osobou zo strany žalobcu, ktorý kúpnu zmluvu uzatváral a obdobne zo strany žalovaného. Svedok V. D. vo výpovedi v roku 2013 výslovne uviedol, že on telefonickú objednávku nepreberal, že objednávka tovaru bola prevzatá niekým iným, pričom neuviedol kým. Pokiaľ je objednávka výstupom ako konkrétny dokument tak žalobca by mal zrejme vedieť kto prijímal objednávku a kto tento dokument vyhotovoval. Vyjadril sa, že až na pojednávaní 4.12.2019 sa dozvedeli kto mal príslušnú kúpnu zmluvu uzatvárať, pričom poukázal, že pri výsluchu svedka V. D. ani nebola položená otázka čo bolo predmetom rozhovoru medzi pánom G. S. V. D.. Spochybnil, že si svedok po 11 rokoch spomenul, že sa na kúpnu cenu náhradného dielu informoval pán Paluba pri prevzatí tohto dielu, ktoré vyjadrenie považuje za vysoko účelové a nepravdivé. Odpovede svedka z roku 2013 a 20119 si navzájom odporujú.

13.Žalovaný vo svojej výpovedi k tvrdeniu žalobcu, že v súvislosti s prvým obchodným prípadom nič nereklamoval uviedol, že nič nereklamoval, lebo to bolo v čase, keď už auto bolo predané. Auto bolo naložené tovarom, išiel tovar vyložiť a stala sa dopravná nehoda. V servise u žalobcu bolo auto opravované a mal záujem a objednal si originálne náhradné diely na Volvo, nie repasované a takéto ich aj zaplatil a po príchode s autom na Slovensko zistil, že niektoré diely sú repasované. Auto síce odovzdal novému vlastníkovi, ale rázne sa telefonicky ohradil žalobcovi s tým, že ho doslova okradli, keď mu dali repasované náhradné diely a fakturovali náhradné. Telefonicky ani nijak inak u žalobcu neobjednával následne žiaden tovar, ktorý je uvedený vo faktúre 28020330 na sumu 26 323 CZK. Bola mu v minulosti doručená len faktúra dodací list pri faktúre nebol a keďže sa domnieval, že ide o

omyl súvisiaci s prechádzajúcou faktúrou telefonicky faktúru reklamoval, pričom mu bolo prisľúbené, že pokiaľ je to tak bude mu doručený dobropis, pripustil, že písomná upomienka bola zaslaná, avšak takáto objednávka z jeho strany nikdy realizovaná nebola, ani nikto od nich spoločnosti. Zotrval na tom, že u žalobcu bol len 2x, keď havarované auto EČ: G. spolu s druhým konateľom odovzdával na opravu a druhýkrát, keď ho bol osobne prevziať a vyplatiť vykonanú opravu. Trval na tvrdení, že kúpnu zmluvu so žalobcom neuzatváral, nemal záujem o kúpu náhradných dielov uvádzaných na faktúre. Pri hodnotení svedeckej výpovede V. D. z roku 2013 a 2018 uviedol, že jeho výpovede sú rozporuplné a celý spor začal na pochybnom lístku, ktorý je písaný troma osobami a ani len nebol súčasťou faktúry. Poukázal na to, že nebol klientom žalobcu a ani prvá zákazka neprebehla bez problémov ako vypovedali zamestnanci žalobcu.

14. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči poukázal na ich písomné a ústne vyjadrenia v tomto spore. Kúpna zmluva bola uzatvorená ústne medzi pánom D. ako pracovníkom žalobcu a pánom G. ako pracovníkom žalovaného popoludní dňa 9.10.2008. Listina s názvom výdajka predstavuje len potvrdenie o tom, že došlo k vydaniu predmetu kúpy bola len potvrdením o ústne uzatvorenej kúpnej zmluve. Dopoludňajší telefonický dopyt bol informatívny či predávajúci disponuje takýmto tovarom na sklade. Kúpna zmluva nemusí byť uzatvorená písomne, pokiaľ dôjde k dohode na podstatných náležitostiach je kúpna zmluva uzavretá platne. Poukázal na všeobecné ustanovenia . V rámci hodnotenia dôkazov poukázal na výpoveď svedka Starého, ktorý mal kúpnu zmluvu uzatvárať. Svedeckú výpoveď p. G. považoval za nedôveryhodnú a nemožno ju brať za smerodajnú. Dané vyplýva z porovnania tvrdení p. G. a záznamu z mýtneho systému ČR a poukázal na ich podrobné písomné vyjadrenie k uvedeným okolnostiam zo dňa 5.9.2014. Z vykonaného dokazovania, t. j. z predložených listinných dôkazov, výpovedí p. D. S. W.. Y. a s prihliadnutím na logické súvislosti, ktoré vyplývajú zo záznamov z mýtneho systému ČR je, podľa žalobcu, daná opodstatnenosť a dôvodnosť uplatňovaného nároku. Žalobca mal za to, že dňa 9.10.2008 p. G. ako zamestnanec žalovaného navštívil prevádzku žalobcu, prevzal náhradné diely, čo v danom prípade konal ako zamestnanec v mene a na účet žalovaného. V uvedený deň p. G. určite nenavštívil žalobcu za účelom nákupu náhradných dielov na vlastnú potrebu alebo za účelom nákupu dielov pre iný subjekt. Akým spôsobom boli ďalej náhradné diely použité nie je pre záväzkový vzťah medzi sporovými stranami rozhodujúce. Navrhol, aby súd rozhodol v súlade so žalobným petitom, ktorý bol v zmenenom znení uznesením pripustení na pojednávaní 9.7.2020.

15. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení označil telefonické objednávanie tovaru ako informatívny dopyt či predávajúci disponuje tovarom na sklade. Ide o zásadnú zmenu tvrdenia žalovaného o telefonickom objednávaní, ktoré tvrdil počas celého konania. Okrem toho aj z tvrdenia žalobcu a svedkov, ktorí sú zamestnancami žalobcu vyplýva, že na základe údajného informatívneho dopytu mal byť pre žalovaného materiál pripravovaný čo však nezodpovedá nezáväznému dopytu, ale naopak svedčilo by to o tom, že sa malo jednať o objednanie tovaru. Vykonané dokazovanie preukázalo nedôvodnosť žaloby, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní riadneho vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, keďže žalovaný žiadnu kúpnu zmluvu neuzatváral a obdobne svedok C. G., ktorý mal údajne tovar prebrať potvrdil, že tovar nikdy u žalobcu neprebral a v inkriminovanom čase 9.10.2008 u žalobcu vôbec nebol. Poukázal na svedeckú výpoveď C. G. ako aj na skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že v nej chýbajú základné náležitosti. Dokument s názvom „Prodej náhradních dílu“ nemožno chápať ako potvrdenie odovzdania a prevzatia tovaru akým je dodací list, alebo výdajka, keď samotný žalobca používal na výdaj tovaru iný doklad označený „výdajka“, ktorý bol súdu predložený z iných obchodných prípadov. C. G. podpísal v minulosti nevypísaný doklad, ktorým mal potvrdiť odovzdanie havarovaného kamiónu a týmto dokladom mal byť dokument „Predaj náhradných dielov“. V danom prípade chýba vôľa žalovaného resp. jeho zamestnanca uzavrieť údajnú kúpnu zmluvu a právny úkon pri podpise predmetného dokumentu smeroval k odovzdaniu poškodeného kamiónu v júni 2008, nie však k nákupu náhradných dielov dňa 9.10.2008. Zároveň v zmluve chýbajú základné náležitosti, a to identifikácia zmluvných strán, uvedenie kúpnej ceny. Spochybnil celý doklad „Predaj náhradných dielov“, ktorým podľa žalobcu sa má preukázať prevzatie tovaru žalovaným. Vozidlo EČV: G. XXX J., ktoré šoféroval C. G. bolo zakúpené v marci 2008 a vzťahovala sa naň záruka. Akákoľvek porucha by bola riešená v rámci záručnej opravy, preto neexistoval dôvod na nákup náhradných dielov na uvedené vozidlo. Spochybnil aj identifikáciu tovaru na doklade. Telefonické objednávanie tovaru vopred žalovaný aj svedok Paluba odmietli. Taktiež odmietli, žeby mali byť náhradné diely prevzaté pre iné motorové vozidlo, ktoré malo mať poruchu. V prípade poruchy motorovej brzdy by poškodené vozidlo mohlo bez väčších problémov, podľa nich, pokračovať v ceste domov alebo na

miesto vykládky čo potvrdili autorizované servisy Volvo. Príbeh prezentovaný žalobcom, ako aj ostatné prezentované skutočnosti majú nasvedčovať tomu, že sa jedná o vymyslenú transakciu zo strany žalobcu, ktorý nepreukázal riadne uzavretie kúpnej zmluvy ani odovzdanie a prevzatie tovaru žalovaným. Spochybnil svedeckú výpoveď V. D. zo dňa 17.1.2019, kedy sa podrobne vyjadril k nezrovnalostiam v jeho svedeckých výpovediach. Poukázal na vyjadrenie autorizovaného servisu Volvo Track Slovak s. r. o. s tým výsledkom, že porucha motorovej brzdy by nemala žiaden podstatný vplyv na funkčnosť vozidla, motora a brzdového systému. Tvrdenie žalobcu o určení tovaru pre motorové vozidlo EČV:G. spochybňuje otázku pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko uvedené vozidlo bolo prevádzkované spoločnosťou I.C.T. Intercontinental Transport s. r. o. nie žalovaným, ktorá zabezpečovala servis a údržbu používaných motorových vozidiel.

16.Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa z predloženými listinnými dôkazmi, a to: faktúrou č. 28020330, upomienkou z 12.1.2009 a 3.2.2009, predžalobnou upomienkou zo 17.2.2009, výdajkou tovaru - predaj náhradných dielov, faktúrou žalobcu pre žalovaného z 5.6.2008, potvrdením o zaplatení č. G8835836, objednávkou opravy po havárii zo 16.5.2008, odpoveďou spoločnosti Volvo Truck Slovak, s.r.o. Senec, odborným vyjadrením spoločnosti Volvo Group Slovakia s. r. o. zo 17.2.2020, výpismi mýtnych transakcií z elektronického systému MYTO CZ, zmluvami o preprave veci č. 15EM/2008 a č. 16EM/2008, medzinárodným nákladným listom č. 5286983 a č. 0824465, potvrdením švajčiarskych colných úradov z 9.10.2008, dokladmi o úhrade nemeckého mýta z 9.10.2008 pre vozidla EČV: PP 724 BX, výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, e- mailovou komunikáciou medzi žalobcom a telekomunikačnou spoločnosťou Telefónica Czech Republik, a.s., odpoveďou spoločnosti Orange Slovensko, a.s. z 2.11.2015 ako aj z ďalších listinných dôkazov vyžiadaných súdom a predložených sporovými stranami a zo svedeckých výpovedí svedkov C. G., V. D. S. W.. T. Y. zistil nasledovný skutkový stav:

17.Žalobca je právnickou osobou zriadenou podľa práva Českej republiky, so sídlom v Českej republike. Žalovaný bol fyzickou osobou - podnikateľov s miestom podnikania v Slovenskej republike. Na základe objednávky zo strany žalovaného malo dôjsť k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, pričom predmetom kúpnej zmluvy bolo dodanie tovaru v Českej republike a žalobca a žalovaný si nezvolili rozhodné právo, ktorým sa má spravovať ich obchodnoprávny vzťah. Žalovaný do dnešného dňa nemal splniť svoj záväzok voči žalobcovi a neuhradil dlžnú čiastku, ktorá mu bola vyfakturovaná.

18.V zmysle článku 7, ods. 2 Dohovoru OSN, o zmluvách a medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len „Viedenský dohovor“) platí, že: „Otázky patriace do predmetu úpravy tohto dohovoru, ktoré sa v ňom výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho priadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného.“ Keďže v danom prípade nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k voľbe rozhodného práva, rozhodné právo sa určuje podľa príslušných kolíznych noriem. Príslušnými kolíznymi normami v danom prípade sú:

- o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý v upravuje, že kúpne zmluvy sa spravujú právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase uzavretia zmluvy;

- nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenie Rím I“), ktoré v čl. 4 ods. 1 písm. a) určuje, že ak nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o predaji tovaru: „zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.“

19.Príslušné právne predpisy teda zakotvujú ako kritérium pre určenie rozhodného práva sídlo/bydlisko predávajúce, t. j. v našom prípade právo Českej republiky. V zmysle uvedeného je nepochybné, že obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený kúpnou zmluvou sa spravuje primárne Viedenských dohovorom, pričom subsidiárne sa na naň bude vzťahovať aj Nariadenie Rím I a príslušné právne predpisy Českej republiky.

Podľa na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.(viď aj )

Podľa všeobecným súdom fyzickej osoby je súd v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

Podľa , konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. (viď aj bývalý )

20.Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že tunajší súd je vecne a miestne príslušný na rozhodovanie v uvedenej veci a boli splnené všetky podmienky na začatie konania.

21.Dňa 9.10.2008 bol vypísaný doklad - „Prodej náhradních dílů“, kde je uvedené v kolónke meno a adresa zákazníka P. SK, bez IČO a telefónny kontakt nie je uvedený, poznávacia značka vozidla PP 470 AJ, ďalej je tam uvedené číslo a názov náhradného dielu, ktorý mal byť dodaný ako aj počet jednotlivých dielov, ktoré mali byť dodávané, dátum predaja bol uvedený 9.10.2008, podpísaný predajca pán D. a pri mene zákazníka bolo napísané G. C.. a podpis. Pri spôsobe úhrady je uvedené hotově, kartou, faktúra, pričom ani jeden so spôsobov platby nebol označený. V tento deň mal tovar podľa tvrdení žalobcu od zamestnanca žalobcu V. D. prevziať C. G., vtedy zamestnanec žalovaného. Dňa 10.10.2008 bola vystavená faktúra č. 28020330 pre odberateľa I. P. s miestom podnikania Spišská 3438/9, Poprad, IČO: 14 340 232 a identifikačného čísla DPH na sumu 26.323,- Kč. Faktúra bola splatná 24.10.2008 a zdaniteľné plnenie malo nastať 10.10.2008. Doručenie tejto faktúry žalovanému nebolo zo strany žalovaného spochybnené. Dňa 12.1.2009 bola vystavená upomienka - upozornenie na nedodržanie platby Ing. Katarínou Horskou so žiadosťou uhradiť dlžnú čiastku najneskôr do 19.1.2009. Ďalšia upomienka bola vystavená 3.2.2009 W.. Y. s požiadavkou uhradiť platbu najneskôr od 10.2.2009 a následne 17.2.2009 bola žalovanému zasielaná predžalobná upomienka - pokus o zmier, a to advokátskou kanceláriou, kde táto upomienka bola podpísaná Ing. Mgr. Petrou Fifkovou, advokátkou. Predžalobná výzva sa vrátila ako nevyžiadaná, teda neprevzatá v odbernej lehote. Medzi W.. Y. a žalovaným prebehla aj telefonická komunikácia ohľadom úhrady faktúry, kde podľa tvrdení žalovaného, tento očakával od žalobcu dobropis, a teda, že faktúra mu mala byť zaslaná omylom, avšak podľa tvrdení svedkyne Ing. Horskej mal žalovaný prisľúbiť, že faktúru určite zaplatí, pričom komunikovala s ním minimálne trikrát telefonicky ohľadom úhrady tejto faktúry. Následne žalobca podal na súd 31.12.2010 žalobu, dôvodnosť ktorej žalovaný popiera, ako aj celý obchodný vzťah titulom kúpnej zmluvy so žalobcom, pričom žalobca tvrdí, že tovar žalovanému predal, tento ho prevzal, avšak neuhradil kúpnu cenu. Žalovaný tvrdí, že tovar nekúpil, dňa 9.10.2008 nikto od žalovaného sa v priestoroch prevádzky žalobcu nenachádzal a tovar fakturovaný faktúrou č. 28020330 neprevzal a na upomienky, ktoré mu mali byť zaslané reagoval telefonicky.

22.Zo záznamu z preberacieho a inventúrneho zápisu z 12.5.2008 mal súd preukázané, že vodič C. G. prevzal motorové vozidla EČV: G. XXX J., typ Volvo, FH -13 s príslušenstvom v hodnote cca 4.500.000,- Sk spolu s návesom G. XXX H. typu KRONE s príslušenstvom v hodnote cca 900.000,- Sk a zároveň okrem iného v tomto zápise je uvedené počet najazdených kilomentrov, v akom stave bolo predmetné motorové vozidlo, stav nafty v nádrži, prevzatie bankomatovej karty, mobilného telefónu s tel. č. XXXX XXX XXX.

23.Zo zmluvy o preprave veci č. 15EM/2008 v spojení s CMR č. 0824465 a zmluvy o preprave veci č. 16EM/2008 v spojení s CMR č. 5286983 mal súd preukázané, že vozidlo EČV: G. XXX J. s vodičom C. G. malo dňa 9.10.2008 miesto nakládky vo Švajčiarsku v meste Emmenbrücke a miesto a termín vykládky dňa 13.10.2008 v Humennom. Čas, kedy mala byť nakládka a vykládka v zmluve nie je uvedený. Uskutočnenie tejto prepravy preukazuje aj medzinárodný prepravný list, kde ako odosielateľ je uvedená spoločnosti Nexis Fibers AG Emmenbrücke a vozidlo EČV: G. XXX S., ktoré prevádzkovala spoločnosti I.C.T. Intercontinental Transport, spol. s r.o., malo miesto a termín nakládky 8.10.2008 v Košiciach, a to do 8.00 hod. a miesto a termín vykládky 10.10.2008 v meste Tobel vo Švajčiarsku. Uvedenými listinnými dôkazmi žalovaný chcel preukázať, že žiadne z týchto vozidiel sa dňa 9.10.2008 nenachádzalo v Plzni, resp. v blízkosti prevádzky žalobcu.

24.Na žiadosť súdu pre spoločnosť Volvo Truck Slovak, s.r.o. sa táto spoločnosť vyjadrila k položeným otázkam, a bolo zistené, že katalógové číslo telesa klapky je zhodné s tým, čo je uvedené tak na faktúre ako aj v dodacom liste žalobcu, a to 1638167. Cenu telesa klapky v roku 2013 táto spoločnosť uviedla

vo výške 977,12 eur bez DPH, pričom nemožno konštatovať, že uvedená cena tovaru je predražená, keď v roku 2008 tento náhradný diel fakturoval žalobca za cenu 23.995,34 Kč s DPH. Taktiež sa vyjadrili k tomu, aký je rozdiel medzi telesom klapky a telesom motorovej brzdy. Pri používaní vozidla s poškodenou výfukovou brzdou môže to mať za následok nižší výkon, vyššiu dymivosť a nefunkčnú motorovú brzdu. Pri obmedzenom výkone je možné pokračovať v jazde. Takáto porucha sa dá zistiť pri brzdení motorovom a po aktivovaní motorovej brzdy. Na výmenu tohto náhradného dielu je potrebná klasická sada kľúčov a imbusových kľúčov, k utiahnutiu matíc a skrutiek je potrebný momentový kľúč a po výmene je potrebné odčítať chybové kódy. Čas potrebný k výmene domca klapky je 54 minút.

25.Z odborného vyjadrenia Volvo Group Slovakia s. r. o. zo 17.2.2020 bolo zistené, že náhradný diel č. 1638167 teleso klapky (motorovej brzdy) je určený pre viacero vozidiel, ku každému vytypovaniu dielu je potrebné VIN vozidla pre správnosť, pre motorové vozidlo H. je iné číslo dielu telesa klapky, keď pre dané vozidlo je potrebný diel s č. VO20978829. Ďalej sa v odbornom vyjadrení konštatuje, či je možné daný diel vymeniť svojpomocne a akým spôsobom prebieha platba u nich na prevádzke od klienta, ktorý nemá u nich žiadnu históriu v servise a pri zahraničných klientoch.

26.Z mýtnych transakcií ČR súd mal preukázaný pohyb po českých diaľničných úsekoch motorových vozidiel EČV: G. XXX S. v čase od 5.6.2008 až do 7.10.2008, ďalej EČV: G. XXX S. v čase od 20.9.2008 do 10.10.2008 a EČV: G. XXX J. v čase od 31.5.2008 až do 10.10.2008. Z uvedených výpisov je zrejmé, že motorové vozidlo EČV: G. XXX J., ktoré bolo pridelené vodičovi C. G. v čase od konca mája 2008 do 10.10.2008 jazdilo aj cez mýtne brány Plzeň a možno konštatovať, že pravidelne.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 409 ods. 2 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň stanovený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže z jednania o uzavretí zmluvy vyplýva vôľa strán ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu stanovenú podľa § 448.

Podľa § 448 ods. 1 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 448 ods. 2 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 ak nie je cena v zmluve dohodnutá a ak nie je stanovený ani spôsob jej určenia ak je zmluva platná s prihliadnutím k § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle rovnaký alebo porovnateľný tovar v dobe uzatvorenia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

27.Z dôvodu žalovaným namietaného uzatvorenia kúpnej zmluvy a naopak tvrdenia žalobcu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, súd zameral svoje dokazovanie na preukázanie okolností či došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa so všetkými náležitosťami tak ako ich vyžaduje ustanovenie a nasl. platného v ČR, ktoré sú vyššie citované.

28.Vyššie citované ustanovenie § 409 je kogentným ustanovením upravujúcim kúpnu zmluvu ako zmluvný typ. Pre použitie právnej úpravy kúpnej zmluvy je nevyhnutné, aby dohoda obsahovala všetky podstatné časti kúpnej zmluvy, ktorými sú: a) záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar, b) záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru, c) vymedzenie tovaru- predmetu kúpy, d) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Aby vôbec došlo ku skúmaniu ďalších povinností zmluvných strán z kúpnej zmluvy je potrebné, aby skutočnosť uzavretia zmluvy bola nespochybniteľným faktom, že medzi kupujúcim a predávajúcim došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy právom predvídaným spôsobom. Dodanie tovaru sa odlišuje od prevodu vlastníckeho práva a pokiaľ ide o kúpnu cenu táto dotvára výmenný obchod, ktorý je podstatou kúpnej zmluvy a záväzok zaplatiť kúpnu cenu musí byť z kúpnej zmluvy nepochybný a nepripúšťajúci pochybnosti. Kúpna cena ako peňažná hodnota tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch bez určenia kúpnej ceny nemôže ísť o kúpu, pričom spôsoby jej určenia sú možné tak, že je určená konkrétna výška kúpnej ceny, alebo určený spôsob dodatočného určenia kúpnej ceny. Výška kúpnej ceny je tvorená dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. Právna úprava nevyžaduje uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej forme, možno tak učiniť ústne, písomne prípadne

konkludentne. Dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy leží na tej strane, ktorá z kúpnej zmluvy vyvodzuje nároky, ktorých sa domáha.

29.Žalovaný tvrdil, že kúpnu zmluvu na predaj náhradných dielov, ktoré mu boli žalobcom fakturované nikdy neuzatváral, nemal záujem o kúpu tovaru od žalobcu, tovar telefonicky neobjednával. Žalobca nevedel preukázať či vôbec a kedy mala byť realizovaná telefonická objednávka žalovaným a kto ju prebral, čo malo byť predmetom kúpy ani dohodu o kúpnej cene. umožňuje uzavrieť platnú kúpnu zmluvu aj bez konkrétneho určenia kúpnej ceny, ale základnou podmienkou pre platnosť je jasné prejavenie vôle uzavrieť za týchto podmienok kúpnu zmluvu, pretože inak by bola neplatná.

30.Súd nariadil výsluch svedka V. D., ktorý je zamestnancom žalobcu a mal podľa tvrdení žalobcu odovzdávať tovar vodičovi žalovaného. Bol vypočutý tak v roku 2013 ako aj v roku 2019, kedy pri prvom výsluchu v roku 2013 svedok odpovedal na viaceré otázky ohľadne odovzdania tovaru vodičovi, kontroly dokladov, platby na faktúru, avšak tak ako uvádzal právny zástupca žalovaného až počas svojho druhého výsluchu, ktorý bol viac ako 10 rokov po spornej udalosti si svedok spomenul, že sa C. G. mal informovať na cenu náhradného dielu, ktorú mu zisťoval a vodič ju mal následne odsúhlasiť. Je ťažko uveriteľné, aby si svedok na túto okolnosť nebol spomenul už pri predchádzajúcom výsluchu, ktorý sa konal v roku 2013, teda asi 5 rokov po spornej udalosti, kedy pri tomto svojom výsluchu udalosti podrobne opisoval. Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zisťovanie a odsúhlasovanie ceny s vodičom je pre priebeh údajnej transakcie nelogické, pretože pokiaľ by sa jednalo o telefonickú objednávku ako to tvrdil počas súdneho sporu žalobca až do posledného pojednávania bolo by logické, že o cenu tovaru by sa kupujúci zaujímal v momente jeho telefonického objednávania ku ktorému malo údajne dôjsť. Ak by aj otázka ceny nebola predmetom rozhovoru v čase objednania, žalovaný si mohol kedykoľvek dodatočne cenu zistiť u žalobcu. Pokiaľ sa mal kupujúci rozhodnúť, že tovar od predávajúceho kúpi a poslal k žalobcovi svojho pracovníka za účelom prevzatia tovaru je nepravdepodobné, aby svedok V. D. zisťoval pred prevzatím tovaru jeho cenu, pokiaľ táto cena nemala byť uhradená v hotovosti pri preberaní tovaru. Pokiaľ by sa veci diali tak ako uvádzal žalobca, keď zdôvodňoval nutnosť kúpy predmetného náhradného dielu pokazeným motorovým vozidlom žalovaného kupujúci by predmetný tovar kúpil za akúkoľvek cenu, pretože by na motorovom vozidle mohla byť spôsobená škoda v cene neporovnateľne vyššej a preto úlohou vodiča by bolo tovar výlučne prevziať nie uzatvárať kúpnu zmluvu a zisťovať cenu a rozhodovať sa či tovar kúpi, alebo nekúpi. Svedok sa vyjadril vo svojej výpovedi, že nebol osobne skontrolovať EČV vozidla s ktorým mal prísť vodič do ich areálu a prevziať tovar a nevyjadril sa, žeby kontroloval totožnosť osoby, ktorá tovar mala prísť prevziať. Svedok v roku 2019 pri svojej výpovedi uvádzal, že si nepamätá čo vypovedal v roku 2013 a až po nahliadnutí do zápisnice z 13.6.2013 sa vyjadril, že na svojej výpovedi naďalej trvá a dá sa povedať podrobnejšie si rozpamätal na celý sled udalostí. Vyjadril sa, že žalovaný bol považovaný za stáleho a spoľahlivého zákazníka, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že zákazníkom žalobcu bola spoločnosť I.C.T. Intercontinental Transport spol. s r. o., ktorej konateľom je aj I. P. viď. zákazkový list na čl. 123 spisu, hoci opravu havarovaného kamiónu zaplatil 5.6.2008 a faktúra bola vystavená na živnostníka I. P. ako vlastníka vozidla. Zamestnanec žalobcu pri odovzdávaní tovaru na doklad neuviedol žiadne identifikačné údaje žalovaného ako kupujúceho, kde bolo uvedené len P. SK a obdobne nebola overená ani osoba, ktorá mala tovar prevziať, hoci išlo o zahraničný subjekt a bol odovzdávaný tovar v nie malej hodnote. Za týchto okolností sa javí výpoveď svedka zjavne účelová a prispôsobená potrebám dokazovania po zrušení rozsudku Krajským súdom Prešov.

31.Súdu boli predložené aj doklady ohľadne opravy vozidla vykonanej žalobcom pre žalovaného v období máj - jún 2008. V tejto súvislosti však súd udáva, že dátum objednávky opravy motorového vozidla EČV: G. XXX S. je uvedený 16.5.2008 a číslo zákazky 28050319, pričom na tejto objednávke, ktorú prevzal pán Š., je uvedená spoločnosť I.C.T. 058 01 Poprad - Veľká, táto objednávka je podpísaná I. Y. a taktiež pečiatka, ktorá je na tejto objednávke, je spoločnosti I.C.T. Intercontinental Transport, spol. s r.o.. Faktúra č. 28050319, ktorej číslo je zhodné s objednávkou, je už vystavená na odberateľa I.L. P., D. XXXX/X, G., teda na žalovaného s uvedením identifikačného čísla a za opravu motorového vozidla EČV: G. XXX S.. Taktiež z potvrdenky o zaplatení tejto faktúry č. G8835836 z 5.6.20008 je nepochybné, že od žalovaného I. P. bola prijatá suma 140.229,50 Kč. Na dokladoch, ktoré súvisia s opravou tohto motorového vozidla nikde nie je spomínané meno vodiča C. G., ani žiaden doklad nie je touto osobou podpisovaný, pričom túto skutočnosť žalovaný vysvetľoval tým, že C. G. v čase keď bolo odovzdávané oficiálne vozidlo na opravu už nebol prítomný v areáli žalobcu a on mal podpísať na žiadosť pracovníkov žalobcu nevypísaný doklad, ktorým mal potvrdiť odovzdanie poškodeného kamióna, ktorý bol v servise žalobcu opravovaný a za takýto doklad svedok G. označil dokument s názvom „Prodej náhradních dílu“.

32.Žalovaný predložil zmluvy o preprave spolu s medzinárodnými prepravnými listami a predložil aj doklady o úhradách mýta tak vo Švajčiarsku ako aj v Nemecku, kedy svedok Paluba tvrdil, že jazdil do Švajčiarska trasou, ktorá sa nezhoduje s tým, čo je uvedené vo výpisoch z mýtnych transakcií a že ním uvádzaná trasa sa mestu Plzeň ani len nepribližuje. Žalovaný sa mal o skutočnosti, že C. G. jazdí trasu do Švajčiarska cez Plzeň dozvedieť až z výpisov z transakcií mýtneho systému, pričom si vodiči sami volia najvýhodnejšiu trasu, nemusia ísť po odporúčanej trase. Trasa cez Plzeň sa podľa výpisov z mýtnych transakcií opakovala veľmi často, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na hodnotenie aktu platného uzavretia kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami. Výpis z transakcii z Českého mýtneho systému potvrdil, že vozidlo PP XXXBX s ktorým jazdil svedok G. vošlo na diaľnicu vjazdom 80 (Plzeň-Jih (Litice)) a po niekoľkých kilometroch zišlo výjazdom 76 (Plzeň-C (Černice)). Servis žalobcu sa nachádza v blízkosti výjazdu 89 (Plzeň-Západ (Sulkov)), ktorý je v opačnom smere, ak by svedok Paluba v uvedený deň mal navštíviť žalobcu kamión podľa tvrdení žalovaného by musel viesť po bočných cestách čo je nelogické ak bez akýchkoľvek problémov mohol použiť diaľnicu v blízkosti sídla žalobcu. Podpis svedka G. podľa jeho výpovede na vyššie spomínanom dokumente smeroval k odovzdaniu poškodeného kamióna v máji 2008 nie k nákupu náhradných dielov z októbra 2008. Takýto prejav vôle svedka Palubu nemohol vyvolať účinky, ktoré predpokladajú platné uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom. Žalovaný okrem iného spochybňoval aj základné náležitosti pri identifikácii zmluvných strán, pri neuvedení kúpnej ceny na doklade „Prodej náhradních dílu“ a spochybnil aj nedostatočne určitú identifikáciu tovaru na tomto doklade. Uvedený doklad žalovaný ani nepovažuje za potvrdenie odovzdania a prevzatia tovaru, takýmto dokladom je dodací list, alebo výdajka, ktorú tiež žalobca používal. Žalobca používal doklady, ktoré sa nachádzajú aj na čl. 280-285 súdneho spisu aj v iných obchodných prípadoch a na základe týchto dokladov vystavil faktúru na zaplatenie kúpnej ceny. Je nepochybné, že identifikácia strán, ktoré by mali uzatvárať kúpnu zmluvu chýba a absentuje aj akákoľvek dohoda o cene. Pokiaľ vychádzame z obsahu listiny „Prodej náhradních dílů“, kde je uvedený dátum predaja, podpis predajcu a mal by byť uvedený aj podpis kupujúceho súd ho nepovažuje len za doklad, ktorý by preukázal odovzdanie tovaru, ale za kúpnu zmluvu v písomnej podobe na tomto dokumente však chýbajú základná identifikácia zmluvných strán a dohodnutá kúpna cena. Keďže akékoľvek iné doklady v tomto konkrétnom prípade absentujú, z ktorých by bolo možné vyvodiť kto je zmluvnou stranou, čo presne bolo predmetom kúpy a aká kúpna cena bola dohodnutá ako napr. písomná objednávka prípadne emailová komunikácia medzi sporovými stranami tak identifikácia uvedená na tomto doklade ako P. SK nie je dostatočnou pre splnenie požiadavky určitosti právneho úkonu a identifikácie strán, ktoré právny úkon činia. Vyššie spomínaný doklad, ktorý neuvádza kúpnu cenu vo svojom texte ani neodkazuje na ďalší doklad či podanie v ktorom by bola spomínaná kúpna cena. Za tohto stavu nemožno konštatovať, že medzi stranami došlo k dohode o cene tovaru, alebo o spôsobe jej dodatočného určenia. Ide o prejav vôle z ktorého nemožno uzavrieť, že zmluvné strany by chceli uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny.

33.Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.

34. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

35. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. ).

36. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

37.Súd po doplnenom dokazovaní sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu kúpnej zmluvy so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje (viď bod 28 tohto rozsudku ako aj bod 16 uznesenia KS PO z 23.2.2017). Súd neskúmal následne už ďalšie povinnosti zmluvných strán, keď skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy sa nepreukázala ako nespochybniteľný fakt a naviac len konštatuje, že ani odovzdanie a prevzatie tovaru žalovaným nie je preukázané. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na citované rozhodnutia NS ČR, ktoré sú uvádzané v bodoch 38 a 39 tohto rozsudku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní platného uzavretia kúpnej zmluvy z hľadiska podstatných náležitostí, ktoré takáto zmluva musí mať a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Nad rámec by bolo hodnotiť ďalšie súdom vykonané dôkazy za situácie, keď nebolo preukázané platné uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným a hodnotiť vyjadrenia právnych zástupcov sporových strán, ktoré už predstavovali akési vytváranie možného sledu udalostí tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.

38. V rozsudku na NS ČR sp.zn. je uvedené okrem iného, ku vzniku kúpnej zmluvy je potrebné, aby sa jej účastníci dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene. Okrem týchto tzv. podstatných náležitostí môže kúpna zmluva obsahovať aj vedľajšie dojednania (-610 ).

39.V rozsudku NS ČR sp.zn. sa uvádza, že pre posúdenie otázky či bola uzavretá kúpna zmluva je nutné vychádzať z ustanovenia a nasl. , ktoré všeobecne upravuje uzatváranie zmlúv a vzťahuje sa aj na uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Podľa tejto úpravy je návrhom na uzavretie zmluvy prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej, alebo viacerým osobám pokiaľ je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Včasné prehlásenie učinené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie z ktorého je možné vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu a zmluva je uzatvorená okamžikom, kedy prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nadobúda účinnosť čo je okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Špeciálnu úpravu predstavuje Občianskeho zákonníku ust. podľa ktorého s prihliadnutím obsahu návrhu na uzavretie zmluvy, alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím ku zvyklostiam rozhodným podľa tohto zákona môže osoba, ktorej je návrh určený vyjadriť súhlas s návrhom uskutočneným určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru, alebo zaplatením kúpnej ceny) bez vyrozumenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamžiku, kedy bol tento úkon uskutočnený, pokiaľ k nemu došlo pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. V konaní bol žalovaný úspešný, keďže žaloba bola voči nemu zamietnutá, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.