Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-84-2020.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/84/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.07.2020 v konaní pred samosudcom JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného E. M. stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný E. M. , nar. XX.XX.XXXX Y. B., trvale bytom G., X. Y. XXX/X, t. č. vo väzbe v ÚVV Banská Bystrica
j e v i n n ý ,
že
od presnejšie nezistenej doby roku 2010 do 20.03.2020 na adrese predchádzajúceho bydliska v obci Y. Z. a následne aj v mieste súčasného trvalého pobytu v G., Č. X. Y. XXX/X, ako aj na ďalších miestach, spôsoboval najmä pod vplyvom alkoholu psychické a fyzické utrpenie svojej družke C. R., X.. X.X.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti tým, že tejto vulgárne nadával, bezdôvodne vyvolával hádky, pričom týchto hádok boli svedkom viac krát aj ich tri maloleté deti, družku upodozrieval z nevery, ponižoval ju, kontroloval mobilný telefón, kde tieto hádky neraz vyústili aj do fyzických útokov, pričom ju napádal najmä do oblasti rúk, chrbta a nôh. Následne potom ju vyhadzoval z domu, v dôsledku čoho musela v strachu o svoj život a zdravie ujsť k matke E. M., C. M. spoločne so svojimi deťmi, čím takýmto svojím konaním spôsoboval poškodenej C. R., X.. X.X.XXXX, V.. L. X. Y. X G. psychické a fyzické utrpenie,
t e d a
blízkej osobe spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie a to bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), n), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 / troch / rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.
odôvodnenie:
Obžalovaný E. M. na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2020 urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo po kladnom zodpovedaní otázok podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku a stanovisku prokurátora postupom súdu podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijaté.
Okrem doznania viny obžalovaným je tento usvedčovaný výpoveďami poškodenej C. R. č.l. 69-108, svedkov A.. V. O. č.l. 109-114, C. M. č.l. 115-117, E. M. č.l. 118-120, H. M. č.l. 121-131, L. R. č.l. 132-148, H. D. č.l. 151-154 a E. F. č.l. 155-165.
Pre vinu obžalovaného svedčia aj správy o povesti na obžalovaného - posudok ÚVTOS č.l. 251- 252, správa z miesta trvalého bydliska č.l. 253, výpis priestupkovej agendy č.l. 254 a odpis z registra trestov č.l. 255.
V trestnej veci obvineného v prípravnom konaní prebehli viaceré znalecké skúmania s nasledovnými závermi :
Vzhľadom najmä na skutočnosť, že obžalovaný bol tak v čase svojho agresívneho konania, ako aj v podstate po celý čas pod vplyvom alkoholu, bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. Renáta Lóšková za účelom posúdenia jeho duševného stavu ako aj vplyvu alkoholu na jeho konanie, ktorá v písomnom vyhotovení znaleckého posudku okrem iného konštatuje, že v osobe obžalovaného je potrebné vidieť osobu emočne nestabilnú, s poruchou osobnosti a rozvinutým syndrómom závislosti od alkoholu. Znalkyňa u obžalovaného nezistila duševné ochorenie v užšom slova zmysle, a preto obžalovaný v čase páchania trestnej činnosti mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie mohol ovládať, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli plne zachované a ovládacie schopnosti boli v dôsledku požitia alkoholu forenzne nevýznamne znížené. Vzhľadom na zistený syndróm závislosti od alkoholu navrhla uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Za účelom podania psychologického posudku na osobu poškodenej C. R. bol do konania pribratý znalec z odboru psychológie PhDr. Štefánia Stanislavová, ktorá bola prítomná aj pri samotnom výsluchu poškodenej a ktorá okrem iného konštatuje, že u poškodenej C. R. bola zistená rozvinutá neurotická symptomatológia (fobická úzkosť s depresívnym prežívaním a obavami z ohrozenia života), súčasťou ktorej sú aj psychosomatické ťažkosti. Poškodená má narušenú duševnú rovnováhu, prítomné sú aj výrazné pocity menejcennosti, zbytočnosti a strata perspektívy. Zistené ťažkosti majú známky choroby, ktorej podkladom je psychotrauma súvisiaca s prežitými udalosťami v súvislosti s trestným činom. U poškodenej sa prejavujú známky fyzického a psychického utrpenia. Je trvalo v role obete, ktorá utlmuje jej psychosociálny život, znemožňuje byť plnohodnotnou matkou svojich detí. Aktuálny psychický stav poškodenej je labilizovaný a vyžaduje si psychosociálne poradenstvo. Vyšetrením u poškodenej neboli zistené žiadne prekážky, ktoré by jej prekážali udalosti správne vnímať, zapamätať si ich a následne správne reprodukovať. Jej výpoveď obsahuje podstatné znaky vierohodnej výpovede tak z hľadiska všeobecnej aj špecifickej vierohodnosti. Tendencia klamať nebola u poškodenej zistená. Vyššie uvedené prejavy sú prejavmi charakteristickými pre syndróm týranej osoby. Aj znalkyňa jednoznačne potvrdzuje, že poškodená má zo svojho druha veľké obavy a strach. Pokiaľ sa týka samotného spolužitia s ním, toto je podmienené skutočnosťou, že poškodená je trvalo v role obete a sama nemá dostatok psychických aj ekonomických zdrojov, aby túto situáciu začala efektívne riešiť.
Znalecký posudok vypracovaný znalkyňou z odboru psychiatrie MUDr. Beátou Gašparovou je ďalším znaleckým posudkom, kde na základe vyšetrenia znalkyňa odpovedala na otázky týkajúce sa poškodenej, jej aktuálneho psychického stavu, kde v písomnej časti okrem iného konštatuje, že poškodená netrpí a ani netrpela žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou. V čase skutku sa u nej
rozvinula adaptačná porucha, prevažne úzkostná, ktorá vznikla v súvislosti s násilím obvineného voči jej osobe. Znalkyňa uvádza, že tento stav je prechodný, pretože už aj v čase vyšetrenia po cca mesiaci a pol videla na poškodenej, že dochádza k postupnému odoznievaniu prejavov adaptačnej poruchy.
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v prípravnom konaní možno konštatovať, že obžalovaný svojím konaním naplnil pojmové znaky žalovaného zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, pretože sa po dlhší čas k poškodenej správal obzvlášť trýznivým spôsobom, vo viacerých prípadoch ju fyzicky napádal - kopaním, údermi, verbálne ponižoval, vyhrážal, vyvolával u nej strach a stres. Je nesporné, poukazujúc na obdobie takéhoto správania sa zo strany obžalovaného, ktoré trvalo 10 rokov, že sa jedná o závažnejší spôsob konania spočívajúci v časovom ohraničení jeho konania tak, ako to má na mysli § 138 písm. b/ Tr. zákona. Tieto konštatovania sú založené nielen na výpovediach svedkov, samotnej poškodenej, ale nachádzajú oporu aj v objektívnych dôkazoch a to v znaleckých posudkoch svedčiacich o psychických následkoch konania obžalovaného na osobnosť poškodenej. Niet pochýb o objektivite takéhoto skúmania, pretože táto korešponduje so všetkými dôkazmi, najmä výpoveďami najužšieho okolia poškodenej ohľadom trýznivého konania obžalovaného a správania sa voči poškodenej, ktorá nebola schopná tieto svoje problémy dlhodobo riešiť, keďže nemala adekvátnu oporu - rodinné zázemie, nakoľko v rannom veku osirela a ďalší rodinní príslušníci neboli v užšom kontakte s ňou a pokiaľ širšie okolie jej aj navrhovalo rázne riešenie tohto problému, vždy tu prevládala obava z následkov takéhoto jej konania. Uvedené je charakteristické práve pre ženy dlhodobo vystavené násilníckemu konaniu partnera, kde veľkú úlohu neraz hrá práve alkohol zvyšujúci agresivitu páchateľa tak, ako tomu bolo aj v danom prípade. V podstate jediným spôsobom, ako sa po dlhú dobu poškodená dokázala brániť, boli jej, neraz aj nočné, úteky s deťmi z domu pred agresorom. V takýchto prípadoch hľadala útočisko vo svojom najužšom okolí, kde svedkovia vypočúvaní z tohto okruhu jednoznačne tyranské správanie obžalovaného v plnej miere potvrdili. Podstatou konania páchateľa pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, tak ako to má na mysli ustanovenie § 208 ods. 1 Tr. zákona, bez ohľadu na to, ktorou z demonštratívne uvedených foriem v tomto ustanovení sa ho dopustí, je podstatný vždy následok a to spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia blízkej osobe, čo v danom prípade bolo jednoznačne naplnené, vychádzajúc zo znaleckého dokazovania a to tak z odboru psychiatrie ako aj psychológie. Pri takomto konaní sa jednoznačne nevyžaduje vznik nejakej ujmy na zdraví, ale skutočnosť, že osoba, voči ktorej je takéto konanie vedené, ho pociťuje ako ťažké príkorie, čo v danom prípade bolo takisto jednoznačne potvrdené a preukázané. Vychádzajúc z definície podstatného znaku tejto skutkovej podstaty, v ktorom sa hovorí o spôsobení fyzického alebo psychického utrpenia, je možné konštatovať, že uvedené je možno považovať za následok zločinu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby. Toto fyzické alebo psychické utrpenie je nutné definovať tak, že ide o fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život týranej osoby, čím podstatne narúšajú kvalitu jej života a netrvajú krátko. Sústavnosť konania v danom prípade je jasne vyjadrená obdobím, počas ktorého dochádzalo k takémuto agresívnemu a tyranizujúcemu správaniu sa obžalovaného voči osobe poškodenej. Pojmové znaky tohto zločinu sú už naplnené vtedy, keď poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie, t.j. určité zlo, krivdu a takéto konanie sústavne nepriaznivo ovplyvňuje nielen jej každodenný život, ale vyvoláva aj sústavné obavy z opakovania sa takéhoto konania páchateľa.
Obžalovaný E. M. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie charakterizovaný. Doposiaľ nebol priestupkovo riešený a vychádzajúc z priloženého odpisu z registra trestov bol 2 krát trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XT XX/XXXX B. G. XX.XX.XXXX, J. G. XX.XX.XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, za čo bol odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, ktorá uplynula dňa 29.12.2014. V uvedenom treste je obžalovaný osvedčený a hľadí sa na neho akoby nebol súdne trestaný.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a spoločnosti na ochrane rodiny a maloletých detí. Súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), n) ( doznanie, oľutovanie skutku, napomáhanie orgánom v konaní pred súdom ), zároveň nebola u neho zistená žiadna priťažujúca okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami súd zobral do úvahy skutočnosť, že sa obžalovaný priznal, preto bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a trest mimoriadne znížiť pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložiť
trest v trvaní 3 rokov nepodmienečne. Trest nepodmienečný je potrebné ukladať s prihliadnutím na dĺžku žalovaného obdobia a následky, ktorých sa mal svojim konaním dopustiť v zmysle individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti. Navrhovaný trest zo strany prokurátora vo výške 7 rokov by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. V tejto súvislosti súd poukazuje na okolnosť, že vo veci je potrebné v prvom rade pôsobiť na obžalovaného aj vo forme psychiatrickej intervencie, keďže u neho bola zistená závislosť na alkohole v klinicky rozvinutom štádiu a v tomto smere obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr. zákona potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel. Pre výkon trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).