Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-35-2019.pdf
PDF · 78.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Mesto V., XXX XX V., o zaplatenie 5.365,85 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Konanie v časti zaplatenia sumy 4.698,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania s a z a s t a v u j e.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 27.02.2019 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.365,85 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Dôvodom podľa žalobcu bolo porušenie záväzkov zo strany žalovaného z bližšie nešpecifikovanej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 004 399 2935. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámce vo výške 2.400 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 80 eur.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Jeho skutočný pobyt sa súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť.
4. Zo žaloby je možné sa dozvedieť len to, že žalobca zriadil žalovanému kreditný účet, že žalovaný zrejme nemal v istom čase na účte dostatok peňažných prostriedkov, pričom len nepriamo sa dá usúdiť, že nedostatok peňažných prostriedkov znamená v danom prípade nepovolený debet.
5. Z listinného dôkazu označeného ako ,,Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro“ je možné zistiť, že žalobca umožnil žalovanému čerpať úver vo výške 2.400 eur.
6. Zo žaloby nie je zrejmé akým spôsobom mal žalovaný v postavení spotrebiteľa porušiť svoj zmluvný záväzok, a preto tak zo žaloby nie je zrejmé, čoho sa žalobca domáha a prečo sa toho domáha.
7. V danom prípade je potrebné zdôrazniť, že žaloba neobsahuje náležitosti podľa ust. §132 C. s. p.
8. Podľa ust. §132 ods. 1 C. s. p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
9. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. §132 ods. 2 C. s. p.).
10. Podľa ust. §149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
11. Podľa ust. §150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
12. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
13. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
14. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
15. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.
16. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
17. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015). Ak tak neurobí, súd musí žalobu bez ďalšieho zamietnuť.
19. Do akej miery má byť popieranie žalovaného určité (substancované), závisí na miere určitosti prednesov žalobcu. Pokiaľ žaloba obsahuje len paušálne tvrdenie alebo pokiaľ sa žalobné prednesy žalobcu obmedzujú len na používanie právnych pojmov bez bližšej špecifikácie, postačí žalovanému jednoduché popretie.
20. Vzhľadom na to, že tvrdenia žalobcu o porušení zmluvnej povinnosti žalovaným boli v žalobe uvedené len všeobecne a obmedzovali sa na používanie právnych pojmov, bolo jeho procesnou povinnosťou svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však žalobca nesplnil.
21. Pasivita žalobcu je zrejmá aj z jeho postoja k základnému procesnoprávnemu inštitútu pojednávania, keď súdu podaním z 22.07.2020 adresoval oznámenie, že sa ospravedlňuje z účasti na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a hospodárnosti konania. Z tohto podania je zrejmá vôľa žalobcu viesť spor pred súdom Slovenskej republiky korešpondenčnou formou a prenášať tak zodpovednosť za vlastný spor na štát.
22. Je tak potrebné v danom prípade uzavrieť, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy tak ako to predpokladá ust. §132 ods. 2 C. s. p.
23. Žalobca nezdôvodnil, prečo vlastne žalovaného žaluje, keď on sám v žalobe stroho uvádza, že žalovanému bol schválený úverový rámce vo výške 2.400 eur, že svoj dlh mal splácať sumou vo výške 80 eur mesačne. V žalobe absentujú esenciálne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné zistiť ako žalovaný v právnom postavení spotrebiteľa porušil svoje zmluvné povinnosti a vymedziť tak predmet konania.
24. Na základe uvedeného súd uzavrel, že prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe z 27.02.2019 nemôžu byť dostatočným podkladom pre konštatovanie jej dôvodnosti. Z uvedeného dôvodu bola v časti zaplatenia sumy 667,49 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby) zamietnutá.
25. Podaním z 22.07.2020 vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 4.698,36 eur s príslušným úrokom z omeškania. Preto bolo konanie v tejto časti uplatneného nároku podľa ust. §145 ods. 2 C. s. p. zastavené
26. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia pri uplatnení zásady úspechu v konaní. Keďže žaloba bola zamietnutá, žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný. Keďže mu žiadne trovy nevznikli, bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku II rozsudku.
28. Podľa §262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.