Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: 1/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. č. d. XXX, právne zastúpená promovanou právničkou Ivetou Orlíkovou, advokátkou, Kapitulská 6, Trnava, a I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. P. XXXX/X, T., právne zastúpený JUDr. Luciou Cepka Zvolenskou, advokátkou, Kollárova 17, Trnava, o návrhu matky na zvýšenie výživného a vzájomnom návrhu otca na zmenu výchovného prostredia a podávanie informácií matkou, o odvolaní otca maloletých proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27. septembra 2019, č.k. -311, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 15. októbra 2019, č.k. -320, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III., IV., V. a VI. m e n í tak, že výživné otca voči maloletej I. a maloletej I. sa zvyšuje zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne na každú maloletú s účinnosťou od dňa 01.12.2017, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do 24.07.2020 v sume 460 eur na každú maloletú sa otcovi povoľuje splatiť v splátkach po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným na každú maloletú s tým, že omeškanie so splnením jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním konanie o vzájomnom návrhu otca zo dňa 12.03.2019 o zmene výchovného prostredia zastavil (výrok I.), súd schválil dohodu rodičov v znení: obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.). Ďalej súd prvej inštancie zvýšil s účinnosťou od 01.12.2017 povinnosť otca prispievať na výživu maloletej I. zo sumy 150 eur mesačne na 250 eur mesačne (výrok III.) a takisto zvýšil výživné s účinnosťou od 01.12.2017 otca voči maloletej I. zo sumy 150 eur mesačne na 250 eur mesačne (výrok IV.) a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom vo výroku V. u maloletej I. za obdobie od 01.12.2017 do 30.09.2019 v celkovej výške 1.775 eur a vo výroku VI. nedoplatok za to isté obdobie, v tej istej výške na maloletú I. s tým, že otec je povinný uvedené nedoplatky zaplatiť každý do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Vo výroku VII. súd schválil dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi, vo výroku VIII. zamietol návrh otca na uloženie povinnosti matke podávať informácie, a vo výroku IX. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. -27 zo dňa 14.09.2009 v časti schválenej dohody rodičov, a v na záver rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok (výrok X.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 01.12.2017 domáhala zvýšenia výživného otca na maloleté deti zo sumy 150 eur na sumu 280 eur na každé dieťa z dôvodu, že posledná úprava výživného bola 8 rokov pred podaním tohto návrhu, za ktorú dobu maloleté deti vyrástli, náklady sa zvýšili nielen s ich fyzickým rastom ale aj s ich potrebami ohľadne vzdelania a vývoja. Začali navštevovať základnú školu, sú už žiačkami piatej triedy. Náklady na maloletú I. matka vyčíslila vo výške 294 eur v čase podania návrhu a na maloletú I. vo výške 304 eur. Otec uviedol, že výživné si riadne voči deťom plní, pravidelne sa podieľa aj na ďalších výdavkoch spojených s maloletými dcérami. S dcérami trávil čas aj nad rámec rozhodnutia súdu, s navrhovanou výškou zvýšeného výživného nesúhlasí. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, č. k. -131, zo dňa 20.06.2018 tak, že výživné zvýšil zo sumy 150 eur na 250 eur na každé dieťa a vyčíslil nedoplatok. Krajský súd v Trnave v dôsledku podaného odvolania uznesením, č. k. -176 zo dňa 14.01.2019 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vrátení veci súdu prvej inštancie otec 12.03.2019 požiadal vzájomným návrhom o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. -27 zo dňa 14.09.2009 a to sumou 150 eur mesačne, kedy súd schválil dohodu rodičov o výkone ich práv a povinností k maloletým deťom. V tej dobe matka bola na materskej dovolenke, ukončila poberanie rodičovského príspevku. Zostala poberateľkou prídavkov na deti. Zamestnala sa na 6 hodín, od konca augusta 2009 s príjmom 2,32 eur na hodinu brutto. Otec v tej dobe bol zamestnaný v I.- A. a.s., a v roku 2009 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 908 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Maloleté navštevovali materskú školu. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 26, § 62, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vzájomný návrh otca na zmenu výlučnej osobnej starostlivosti matky v prospech striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je dôvodný. Na pojednávaní dňa 27.09.2019 vzal otec svoj návrh na zmenu výchovného prostredia späť, pričom matka a opatrovník so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasili, preto súd konanie o vzájomnom návrhu otca o zmene výchovného prostredia zastavil (výrok I.) rozsudku. Počas konania sa rodičia dohodli, opatrovník s dohodou súhlasil, aby obaja boli oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.). Súd mal za to, že nie je dôvodný návrh otca na ukladanie povinnosti matke pravidelne otca informovať raz za mesiac o zdravotnom stave maloletých detí, školských i mimoškolských aktivitách a prospechu, nakoľko nebola zistená žiadna prekážka na strane matky či otca, aby sa po uzavretí dohody v časti zastupovania a spravovania majetku detí otec detí sám neinformoval tak o prospechu ako i o iných preňho potrebných skutočnostiach, keď mal za to, že pokiaľ otec prejavuje opravdivý záujem o tieto informácie, sám osobne môže vynaložiť iniciatívu, svoj čas a energiu na ich získanie. Preto v tejto časti návrh otca zamietol (výrok VIII). Predmetom konania autoritatívneho rozhodnutia súdom vo veci samej sa tak stal pôvodný návrh matky na zvýšenie výživného na obe maloleté deti od podania návrhu s tým, že matka žiadala túto vyživovaciu povinnosť zvýšiť zo sumy 150 eur na 250 eur mesačne. Súd skonštatoval, že je zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností na strane oprávnenej osoby ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých posledné rozhodnutie vychádzalo. K odôvodneným potrebám maloletých detí z vykonaného dokazovania porovnaním pomerov v čase ostatného rozhodnutia, teda rozhodnutia v roku 2009 a v súčasnosti mal súd preukázané, že došlo k podstatnej zmene, keď v čase ostatnej úpravy mali maloleté tri roky a navštevovali materskú školu. T.č. sú maloleté žiačkami 7. ročníka základnej školy, obe majú zhoršený zdravotný stav, ktorý vyžaduje zvýšenú zdravotnú starostlivosť. Od posledného rozhodnutia uplynulo 10 rokov, preto je nepochybné, že došlo aj k inflácii cien tovarov a služieb. Matka mesačne vynakladá na úradu výdavkov týkajúcich sa detí 262,50 eur na maloletú I. a 270 eur na maloletú I.. Maloleté deti bývajú v prenajatom obecnom byte v C. spolu s matkou, ktorý bol matke pridelený počas tohto konania, nakoľko na žiadosť otca sa musela spolu s dcérami vysťahovať z bytu v D., kde bývali, ktorý bol vo výlučnom osobnom vlastníctve otca maloletých, ktorý mal v úmysle predmetný byt predať. K schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že tento bol jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Z., s.r.o. do 29.06.2018, následne sa stal jedným z dvoch konateľov a dvoch spoločníkov. Z daňových priznaní spoločnosti Z. vyplynulo, že v roku 2016 a 2017 bola spoločnosť v strate. V roku 2018 vykázala zisk podliehajúci zdaneniu vo výške 3,14 eur. Táto spoločnosť je fakticky neaktívna. Počas konania otec spolu so spoločníčkou spoločnosti Z., s.r.o. kúpili obchodné podiely v spoločnosti I. T., s.r.o. Uvedená spoločnosť vlastní hnuteľný majetok prevyšujúci sumu 65.000 eur, čo vyplynulo z účtovnej závierky spoločnosti, v ktorej otec podniká v činnosti taxi služba s vozovým parkom 8 motorových vozidiel. Relevantným pre súd bola skutočnosť, že otec bol schopný v hotovosti uhradiť obchodný podiel 5.000 eur, napriek tomu, že z výkonu zamestnania dosahuje príjem 150 eur brutto a z výhier v pokri dosahuje len nízke percentuálne podiely podľa zmlúv o spolupráci. Na otázku súdu z čoho žije, uviedol na pojednávaní, že je samostatne zárobkovo činná osoba, napriek tomu, že nie je vedený v živnostenskom registri, že žije z príjmu z realít, ktorá ale nie je predmetom podnikania spoločnosti Z., s.r.o. ani I. T., s.r.o. a teda pôsobí len ako sprostredkovateľ. Žije z pôžičiek od rodičov, ktoré v konaní nepreukázal. Uviedol, že jeho mesačný príjem je asi 100 eur v spoločnosti Z., s.r.o. pričom jeho pravidelné mesačné výdavky sú vo výške 1.590 eur. Má hypotéku, ktorú nesplatil, napriek tomu, že z predaja rodinného domu získal sumu 110.000 eur. Záložné právo banky preniesol na byt v D. R. T.. Otec sa od rozvodu manželstva s matkou maloletých detí opätovne oženil, rozviedol, a t.č. žije v spoločnej domácnosti s partnerkou I. Q., s ktorou má jedno maloleté dieťa, teda tretie v poradí, maloletú Q. a očakáva narodenie svojho štvrtého dieťaťa v mesiaci február 2020. Od roku 2009 došlo k zníženiu jeho príjmu, keď v roku 2015 ukončil pracovný pomer. V tom čase dosahoval u zamestnávateľa priemernú mesačnú mzdu 1.343 eur v čistom. Otec sa stal od 01.07.2016 konateľom a spoločníkom ako aj zamestnancom spoločnosti Z., s.r.o. a od 01.04.2019 v spoločnosti I. T., s.r.o. Okrem toho sa otec venuje v rámci sprostredkovateľskej činnosti realitám, má zakúpenú franšízovú licenciu v gastrosieti I.. Necelý mesiac pred začatím toho súdneho konania predal rodinný dom v C. za cenu 180.000 eur, počas súdneho konania predal byt v rodinnom dome v D. R. T., má hypotekárny úver so zostatkom 90.500 eur. Nakoniec medzi zárobkové možnosti súd zohľadnil aj to, že otec sa vo voľnom čase venuje pokru, v ktorom okrem vstupných výdavkov dosahuje aj úspechy spojené s vyplatením výhier dňa 26.02.2019 1.750 eur, 19.03.2019 20.366 eur, pričom tvrdené rozdelenie výhier medzi sponzora a neho ako hráča, súdu nepreukázal. Súd má povinnosť chrániť záujmy maloletých detí a na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie otec, neprihliadať. Týmto majetkovým rizikom podľa názoru súdu bola nesplatená hypotéka či už v celosti alebo v časti za súčasnej držby hotovosti, prenájom bytu za súčasnej držby vlastného neužívaného prázdneho bytu. Preto súd neprihliadol na výdavky otca vo výške 420 eur ako mesačnej splátky hypotekárneho úveru, na výdavok otca s prenájmom bytu vo výške 690 eur, keď zároveň mal otec výdavky s neužívaním vlastného bytu v sume 180 eur. Už z týchto položiek v celkovej sume 1.110 eur, ktoré otec riadne mesačne hradil v roku 2018 z deklarovaného príjmu 108 eur v hrubom, mal súd preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca podieľať sa na úhrade bežných výdavkov maloletých detí vo vyššej miere. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov, ktorá je diametrálne odlišná u matky a u otca, keď matka je schopná vzhľadom na jej vzdelanie a pozíciu na trhu práce dosahovať príjem 700 až 800 eur mesačne, otec je schopný dosahovať príjem a contrario zistiteľný z vykonaných mesačných úhrad vo výške nad 1.600 eur. Preto súd aj po zohľadnení otcovej ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej Q. rozhodol tak, že návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 150 eur na každé maloleté dieťa na 250 eur vyhovel. Zároveň určil aj nedoplatky na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do 30.09.2019 v celkovej výške 1.775 eur na každé dieťa, ktoré uložil zaplatiť otcovi jednorazovo, nakoľko otec na pojednávaní potvrdil, že má úspory z predaja nehnuteľností, ktoré sa síce zmenšili, avšak dosahujú päťciferné číslo. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec, keď uviedol, že sa odvoláva proti výrokom rozsudku III., IV., V. a VI., Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezabezpečil dôkaz navrhovaný otcom na pojednávaní týkajúci sa majetkových pomerov matky. Otec nemá vedomosť, ako sa navýšil majetok matky od poslednej úpravy výživného. Je názoru, že súd je voči jeho osobe zaujatý. Nevzal do úvahy výdavky otca týkajúce sa splátky hypotekárneho úveru ako aj výdavok 690 eur, ktorý bol otec povinný uhradiť z dôvodu využitia vlastného bytu, rovnako výdavok 180 eur a to aj napriek tomu, že dôvodnosť výdavkov otec niekoľkokrát súdu predložil. Nie je mu zrejmé, z čoho súd vyvodil záver, že on je tým rodičom, ktorý je lepšie majetkovo zabezpečený. Výška výživného, ktorú súd priznal maloletým dcéram, nekorešponduje so skutkovými zisteniami. Možno súhlasiť s tým, že vekom sa mení skladba nákladov spojených s návštevou školy u maloletého dieťaťa a jeho potrebami. Toto však samo o sebe neznamená, že sa automaticky zvyšujú náklady dieťaťa a že je potrebné zvýšiť aj výživné. Súd zárobkové príjmy otca týkajúce sa voľnočasovej aktivity poker zohľadnil ako otcov príjem. Predkladal zmluvy o sprostredkovaní, z ktorých vyplýva, že otec mal nárok na výhru vo výške 10%, teda jedná sa pri tejto hre hlavne o nepravidelné zárobky a to vo väčšine prípadov nepatrných malých častiach. Opakovane uvádzal, že z výhier mal len určité percento, nakoľko zvyšok patril jeho sponzorom. Neexistuje žiaden relevantný dôvod domnievať sa, že príjem otca by mal byť v súčasnosti vyšší ako príjem, ktorý mal počas prvej úpravy výživného v roku 2009. Otec sa pravidelne podieľal aj na ďalších výdavkoch spojených s maloletými dcérami a poskytoval matke výživné aj nad súdom určenú výšku výživného. Pokiaľ sa týka životnej úrovne dieťaťa, tak vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Súd nevzal v úvahu, že matka účelovo a dlhodobo zavádza súd keď tvrdí, že pracuje iba štyri hodiny denne. Rozdiel úrovne oboch rodičov by nemusel byť, ak by pracovala viac ako štyri hodiny denne. Tento stav na strane matky trvá niekoľko rokov. Očakávalo by sa, že matka by mala byť zodpovedná za budúcnosť svojich detí a bude situáciu riešiť. Úmyselne sa však snaží vyhnúť hradeniu dlhov z predchádzajúceho vzťahu a svoju neochotu riešiť staré dlhy a exekúcie sa podľa otca snaží kompenzovať tým, že celú vyživovaciu povinnosť na deti prenesie na otca. Matka navyše pracuje v spoločnosti jej partnera a je preto otázne, či deklaruje skutočnú výšku príjmu. Tento skutkový stav na strane matky, jej pasívne konanie vo vzťahu k získaniu lepšie plateného pracovného miesta ako aj dôkazy predložené matkou z titulu uvedeného pracovného pomeru, je nevyhnutné vyhodnotiť v prospech otca. Výživné poskytované zo strany otca je pomernou časťou nákladov na maloleté dcéry a nemá, ani nemôže sanovať všetky ich potreby. Ako otec, tak má i matka vyživovaciu povinnosť voči dcéram, avšak nie je ochotná zabezpečiť finančné prostriedky na náklady na vlastné potreby. Na základe zmeny pomerov a to v súvislosti s príjmom otca, počtom jeho vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov, v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu vedomosti, pracovné skúsenosti ako aj situáciu na trhu práce a pod. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne. Matkou požadované výživné otec považuje za nadhodnotené a neprijateľné. Otec vníma snahu matky získať od neho časť finančných prostriedkov, ktoré získal za predaj svojho domu v C.. Potom, čo otec uhradil pôžičky, ktoré súviseli s domom v C. mu zostali z predaja domu finančné prostriedky, ktoré pokrývali najmä úhradu mesačných splátok výživného. V súčasnosti otec žije, platí výživné na maloleté deti, finančne sa stará o terajšiu partnerku a ďalšiu dcérku Q., len z jedného príjmu. Otec má príjem 1.000 eur zo spoločnosti I. T., s.r.o. a to z titulu uzavretej mandátnej zmluvy. Neexistuje žiaden relevantný dôvod domnievať sa, že príjem otca by mal byť v súčasnosti vyšší ako príjem, ktorý mal počas prvej úpravy výživného v roku 2009. Súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej Q. a súčasnej partnerke, ktorá je na materskej dovolenke a je v očakávaní ďalšieho dieťaťa. Takže otec bude mať štvrtú vyživovaciu povinnosť. Výška vyživovacej povinnosti spolu na obe maloleté deti predstavuje reálne sumu vo výške 300 eur mesačne, pričom vzhľadom k všetkým zisteným skutočnostiam neexistuje dôvod na zvýšenie výživného a už vôbec nie so spätnou platnosťou. Výživné nemá a nemôže mať za následok likvidáciu otca, resp. spôsobiť mu existenčné problémy. Navrhol preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť.

3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že do podania návrhu na zvýšenie výživného otec prispieval deťom i mimo súdom určeného výživného, brával si deti na dovolenky mimo súdom určeného času. Po podaní návrhu uhrádzal už len bežné výživné, rozviedol sa so svojou druhou manželkou v novembri 2016, a od tejto doby, odkedy začal žiť s terajšou partnerkou sa prestal zaujímať o maloleté deti, ich akékoľvek potreby mimo bežného výživného a ich voľný čas. Riešil si len svoj nový partnerský vzťah. Otec nepozná voľnočasové aktivity svojich detí. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, žiadne motorové vozidlo, nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou mimo príjmov, ktorými sú jej mzda a prídavky na tri deti, keďže okrem maloletých I. a I. má ešte staršiu dcéru I.. Poberá prídavky na 3 deti. Má tiež príjem z predaja svojho staršieho ošatenia a maloletých detí cez internetový bazár. V dedičskom konaní po svojej matke ako zákonná dedička sa vzdala dedičstva spolu so svojím bratom N. K. v prospech svojej sestry z dôvodu, že jej matka ju počas jej života finančne podporovala a to hlavne po rozvode manželstva s otcom maloletých detí, dokonca počas manželstva s otcom poskytla otcovi aj finančnú hotovosť 250.000,- Sk, ktoré jej žiaľ nevrátil. Matka má zdravotné problémy, má viacero diagnóz, chronickú obstipáciu, divertikulózu hrubého čreva, laktózovú intoleranciu, hemoroidy, ktorých liečba si vyžaduje chirurgické riešenie, pri ktorom by však bola vyradená z pracovného procesu a života viac ako 6 mesiacov, čo si nemôže dovoliť, preto sa snaží zatiaľ svoj zdravotný stav riešiť prísnou diétou. Všetok svoj čas venuje deťom, hlavne súvisiaci s ich prípravou do školy, ich voľnočasovými aktivitami, pretože okrem ich vzdelania a podpory v ich záľubách, im nemôže poskytnúť nič viac. Deti dosahujú v škole výborný prospech a dostávajú pochvaly. Na jednej strane otec detí uvádza, že nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhrádzal zvýšené výživné. Zo začiatku preukazuje, že nemá žiadny pravidelný príjem, ale na druhej strane predkladá náklady pre dvoch ľudí, ktoré sa vymykajú bežnej výške nákladov. Na podporu tvrdení matky ohľadne pokrových hier vypovedali i maloleté deti tak, že ak boli u otca v jeho novej domácnosti, otec sa venoval pokrovým hrám cez počítač. Dôkazy predložené otcom ohľadne jeho príjmov z pokru, ktoré priznal, považuje za nedostatočné, nepreskúmateľné. Pokru sa venoval už v čase spoločného manželského spolužitia s matkou maloletých detí a tvorili nezanedbateľnú časť jeho príjmov. Otec maloletých detí poukazuje na rozšírený styk detí a s tým spojené jeho výdavky, pričom nedodržuje ani bežný styk s deťmi po rozhodnutí súdu. Navrhol rozšírený styk s deťmi, avšak len za účelom, aby mohol poukazovať na jeho rozsah v nadväznosti na určenie výšky výživného, čo považuje matka za vypočítavosť. Právny zástupca otca poukazuje na nezodpovednosť a pasivitu matky detí ohľadne jej zárobkových možností a na druhej strane otec detí, ktorý deklaruje nedostatok finančných prostriedkov si zaopatril ešte ďalšie maloleté deti, čo považuje vzhľadom na jeho zárobkové možnosti, ktoré deklaruje za nezodpovedné. Na ujmu maloletých detí nemôže byť predsa skutočnosť, že otcovi vzniknú ďalšie vyživovacie povinnosti. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. K vyjadreniu matka doložila uznesenie Okresného súdu Levice z prejednania dedičstva po jej matke a potvrdenia od lekárov o jej zdravotnom stave, vysvedčenia maloletých detí a pochvaly za vynikajúci prospech a vzorné správanie tak u I. ako aj I. a tiež informácie z internetu o pokrových turnajoch, z ktorých vyplýva, že týchto sa zúčastnil aj otec maloletých.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa ( a a ) , proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), prejednal vec, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné, a preto je rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného potrebné zmeniť.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. je zvýšenie výživného otca na maloleté deti na základe návrhu matky, zmena výchovného prostredia na striedavú osobnú starostlivosť na základe vzájomného návrhu otca a úprava styku a určenie povinnosti matke informovať otca o maloletých.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo otcovi maloletých detí zvýšené výživné zo sumy 150 eur na 250 eur na každú maloletú s účinnosťou od 01.12.2017 a zároveň určenie nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do 30.09.2017 v sume 1.775 eur na každú maloletú.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 ZR). Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o sebe a pod. Na strane povinného rodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav , kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, situáciu na trhu práce a tiež na iné osoby, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

9. V priebehu odvolacieho konania z výpovedí rodičov súd zistil, že maloleté deti budú od 1. septembra 2020 navštevovať 8. triedu základnej školy. Maloletá I. má bezlaktózovú diétu, obidve majú atopický ekzém, pravidelne navštevujú kožnú ambulanciu, ortopedickú ambulanciu, gastroenterológiu, okrem toho často mávajú afty, takže navštevujú aj imunologickú ambulanciu a musia užívať rôzne vitamíny, v súčasnosti majú problém aj so zubami, budú nosiť zubný strojček, teraz im vytrhli každej po dva zuby, takže s týmto budú takisto spojené nemalé finančné výdavky. Žijú spolu s matkou v nájomnom byte, s ktorým má matka mesačne výdavky do 300 eur. Matka maloletých je zamestnaná v príjmom 500 eur netto mesačne, jej pracovný pomer je uzavretý len na dobu 4 hodiny denne. Podľa jej vyjadrenia táto práca jej vyhovuje, pretože, ak by pracovala na plný úväzok, nestíhala by sa riadne venovať maloletým, hlavne chodiť s nimi po všetkých lekároch, čo je potrebné. Zo svojho zamestnania môže kedykoľvek odísť, šéfka jej v tomto vychádza v ústrety. Všetok svoj voľný čas prispôsobuje deťom, ich potrebám, aktivitám. Okrem sumy 500 eur mesačne snaží sa trochu si privyrobiť predajom oblečenia, z ktorého už deti vyrástli, ale aj svojho oblečenia. Tiež rozpredala zbierku porcelánových bábik, ktorú mala dosť rozsiahlu. Okrem maloletých I. a I. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči dcére I. z predchádzajúceho manželstva, ktorá je toho času už plnoletá, no navštevuje strednú školu a býva s ňou aj s maloletými v spoločnej domácnosti. Otec maloletých pred odvolacím súdom uviedol, že vo februári 2019 predal rodinný dom v D., za finančné prostriedky, ktoré predajom utŕžil, kúpil byt na ulici V. P. v T.. Tento byt z financií, ktoré zostali z predaja rodinného domu, zrekonštruoval, chcel sa doňho nasťahovať. Pokiaľ sa byt rekonštruoval, spolu s terajšou partnerkou si prenajali byt v O.. Zistili však, že v tomto byte je im dobre, je trochu väčší ako byt na ulici V. P., tak sa rozhodli, že za tú istú sumu, ako platia nájomné v O., prenajmú byt na ulici V. P., čo sa im aj podarilo. Byt prenajali asi v mesiaci september 2019, od tejto doby bol prenajatý nonstop. Malá pauza asi dva týždne bola počas jari tohto roka, kedy došlo k mimoriadnej situácii v dôsledku pandémie, keď nájomníci odišli, za krátko však našli nových nájomníkov, ktorí tam bývajú doteraz. Vo vlastníctve mal ešte ďalší dom, a to v C., ktorý sa predal po tom, ako sa rozviedol so svojou druhou manželkou, po predaji tohto domu sa vyplatili dlhy a pôžičky, časť peňazí sa investovala ešte do rekonštrukcie bytu na ulici V. P., zvyšok hotovosti, ktorá zostala, sa minula na bežné výdavky, keďže v tej dobe zažíval turbulentné obdobie, bol po rozvode, prišiel o zamestnanie. Prácu v I., kde pracoval počas ostatného rozhodovania súdu o výživnom, ukončil, nakoľko bola preňho veľmi náročná na čas aj na psychiku, nezvládal ju, preto sa so zamestnávateľom dohodol na skončení pracovného pomeru. Jeho plat bol v tejto spoločnosti 1.300 eur, v poslednom období však bol nižší, nakoľko časť 20% z tohto príjmu predstavovali bonusy, ktoré už v posledných mesiacoch mu neboli vyplácané. Keď odišiel z I., dohodli sa s vtedajšou manželkou, že pôjde v podstate pracovať k nej do herne, v ktorej robila prevádzkarku. Mal pre herne pracovať ako prevádzkový manažér a z toho dôvodu bola založená spoločnosť Z., s. r. o., cez ktorú mal byť vyplácaný. S vtedajšou manželkou sa však rozviedli, boli tam nejaké nezhody aj s riaditeľkou herne, pretov spoločnosti Z. v podstate nikdy žiadnu činnosť nevykonával a z tejto nemal žiadne finančné prostriedky. Spolu so švagrinou odkúpil podiel v spoločnosti I. T.,s.r.o., ktorú chceli rozbehnúť, jedná sa o taxislužbu, najskôr sa im darilo, no krátko po tom, ako spoločnosť rozbehli, taxíky mali zakázané premávať v dôsledku pandemickej situácie a dostal sa do finančných problémov. Má nedoplatky v sociálnej poisťovni, mal osem motorových vozidiel, všetky boli na leasing, pretože nestíhal leasing splácať, jedno motorové vozidlo mu leasingová spoločnosť odobrala. V súčasnosti taxislužba je v prevádzke, avšak len na 50% v porovnaní s tým, ako šla pred pandémiou. Poker si v súčasnosti nemôže dovoliť, v minulosti ho hrával so svojou teraz už bývalou manželkou p. J., nemá finančné prostriedky v súčasnosti na vstupné vklady na turnaje. Každý hráč má v podstate svoju stajňu, uňho to bol p. F. a p. V., ktorí mu zaplatili vstupné s tým, že mali spísanú zmluvu, že v prípade výhry dostane z tejto nejaké percentá. Väčšiu percentuálnu časť výhry dostal vždy p. F. alebo p. V.. Z pokru nemá žiaden pravidelný príjem, je to viac-menej šport, nie je registrovaný v žiadnej organizácii. Turnaje, ktoré sa v súčasnosti hrali, tak stane sa, že mu zavolá nejaký sponzor, že je tam málo hráčov, nech ide hrať, tak sa zoberie a ide, tieto turnaje sa hrajú iba v noci, cez deň sa nehrajú a ani by si to nemohol dovoliť. V súčasnosti žije s partnerkou, ktorá je na materskej dovolenke a má s ňou dve maloleté deti Q., narodenú v roku 2018 a O., narodeného vo februári 2020. Partnerka má v súčasnosti príjem rodičovský príspevok 370 eur, poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti. Nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, má len vozidlá v rámci spoločnosti I. T., s.r.o. aj to na leasing. Mesačne má teda príjem 1.000 až 1.100 eur netto, keďže má vyššie výdavky, nie je schopný všetko uhradiť, pomáhajú mu rodičia, brat, plátajú to, ako sa dá. Rozmýšľa, že si nájde inú prácu, má skončené stredoškolské vzdelanie v odbore mechanik opravár pre plynové zariadenia. V čase, keď skončil prácu v I., bol jeden rok bez príjmu, za túto dobu sa snažil nájsť si nejaké uplatnenie, skúšal podnikať s realitami, mohlo to byť v roku 2017, toto sa mu však nepodarilo, keďže presadiť sa na trhu s realitami je náročné, skúšal podnikať aj s gastroprevádzkou, avšak ani tomuto podnikaniu sa nedarilo. K výhram v pokri uviedol, že pokrových turnajov sa zúčastňuje príležitostne, nie pravidelne, väčšinou aj keď vyhrá, sú to sumy napríklad 1.700 eur, z ktorej je 300 eur štartovné a z tejto výhry ešte po odrátaní štartového musí dať väčšiu časť tomu, kto mu štartovné zaplatil a má ešte výdavky na ubytovanie, stravu, cestovné, takže veľa financií mu z výhry nezostane. Za posledné obdobie posledných rokov však z hry pokru nebol nikdy stratový, nikdy nemusel do tohto vložiť svoje vlastné peniaze. Má v súčasnosti ešte nedoplatok na hypotekárnom úvere 85.000 eur.

10. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, avšak k najväčšej zmene pomerov došlo na strane maloletých detí, keď od poslednej úpravy výživného uplynulo doposiaľ takmer jedenásť rokov, keď tieto v dobe poslednej úpravy mali tri roky, začali navštevovať materskú školu, v súčasnosti sú už žiačkami základnej školy, keď od 01.09.2020 pôjdu do ôsmej triedy, takže je nepochybné, že ich odôvodnené potreby úmerne veku podstatne vzrástli. Okrem bežných výdavkov má matka zvýšené výdavky spojené u oboch s návštevou lekárov, keď maloleté trpia atopickým ekzémom, obe budú nosiť zubný strojček, obe majú problémy s imunitou a maloletá I. má aj bezlaktózovú diétu. Matke maloletých sa príjem zvýšil, keď v čase poslednej úpravy skončila materskú dovolenku a v podstate bola bez príjmu, poberala len rodinné prídavky na deti. V súčasnosti je jej príjem 500 eur netto mesačne, počet vyživovacích povinností u nej zostal nezmenený. Otcovi sa príjem od poslednej úpravy zvýšil, aj keď iba nepatrne z 908 eur na 1.000 až 1.100 eur mesačne, avšak pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a v súčasnej dobe je povinný vyživovať aj partnerku, ktorá je s maloletými deťmi na materskej dovolenke. Odvolací súd za takejto skutkovej situácie mal za to, že je dôvodné zvýšenie výživného, avšak nie vo výške, ktorú navrhovala matka maloletých detí a ani ktorú určil súd. V čase poslednej úpravy, keď otec zarábal 908 eur, bol ochotný prispievať na výživu maloletých sumou 300 eur mesačne, čo bola v podstate tretina jeho príjmu. Príjem sa mu zvýšil, preto je dôvodné aj zvýšenie výživného, keďže nepochybne za jedenásť rokov maloleté vyrástli a ich náklady spojené s výživou sa podstatne zvýšili. Otec tým, že skončil dobrovoľne pracovný pomer u zamestnávateľa I. sa pripravil o riadny, pravidelný mesačný príjem, ktorý v tej dobe bol cca 1.300 eur mesačne. Potom bol rok v podstate bez príjmu, mal však finančné prostriedky z predaja nehnuteľností, investoval, keď kúpil byt, snažil sa nájsť si zamestnanie, resp. získať príjem z podnikateľskej činnosti, čo sa mu však nepodarilo. V súčasnosti mu situáciu v podnikaní sťažila aj mimoriadna situácia v dôsledku pandémie, avšak táto situácia je dočasná. Otec opätovne rozbieha podnikateľskú činnosť v oblasti taxislužby, musí si byť vedomý, že má štyri vyživovacie povinnosti, ktoré sú povinnosťami zákonnými, majú prednosť pred ostatnými výdavkami otca, ktorý je zdravý a práceschopný, preto v prípade, ak mu jeho podnikateľská činnosť neprináša potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie výživy svojich detí, je povinný hľadať si iné zamestnanie a iným spôsobom získať finančné prostriedky na zabezpečenie výživy svojich detí. Otec hráva poker, nebolo však v konaní preukázané, že by z neho mal pravidelný mesačný príjem. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd považoval za dôvodné zvýšenie výživného len na sumu 130 eur na každé maloleté dieťa. Matka maloletých vzhľadom na ich vek, keďže majú štrnásť rokov, nemôže svoju vyživovaciu povinnosť voči nim si plniť len osobnou starostlivosťou, a preto je aj ona povinná určitou sumou prispievať na výživu maloletých, preto tak, ako otec, aj ona je povinná snažiť sa získať finančné prostriedky v takej výške, aby mohla byť výživa maloletých riadne zabezpečená. Odvolací súd tak považoval za primerané zvýšenie výživného na sumu 130 eur na každé maloleté dieťa. Pokiaľ každá maloletá dostane výživné od otca v sume 130 eur a od matky aspoň 50 eur mesačne, plus rodinné prídavky, budú mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich základných potrieb spojených s výživou.

11. Keďže otec maloletých neprispieval na ich výživu sumami zvýšeného výživného, vznikol mu na výživnom nedoplatok za obdobie od 01.12.2017 do 24.07.2020 v sume 920 eur. Za obdobie od 01.12.2017 do 24.07.2020 otec na výživnom zaplatil sumu 10.600 eur (v decembri 2017, januári a februári 2018 po 250 eur, v marci až júli 2018 po 300 eur, v auguste až decembri 2018 po 500 eur, v roku 2019 uhrádzal od januára do 30.10. po 300 eur mesačne, v novembri zaplatil 500 eur a v decembri 450 eur. V roku 2020 zaplatil v januári 500 eur, vo februári 200 eur, v marci 300 eur, v apríli neuhradil žiadnu sumu, v máji 300 eur, v júni a v júli po 300 eur. Za uvedené obdobie tak spolu zaplatil sumu 10.600 eur, mal zaplatiť sumu 11.520 eur (32 mesiacov x 360 eur). Uvedený nedoplatok vo výške 460 eur (920:2) na každú maloletú vzhľadom na zistené osobné, majetkové pomery otca, súd povolil uhradiť v splátkach po 15 eur mesačne na každú maloletú spolu s bežným výživným.

12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa zvýšenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom podľa zmenil a o zvýšení výživného a nedoplatku na zročnom výživnom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

13. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. a za použitia ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).