Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6Csp-2-2020.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ: 24785199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika právne zastúpeného: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: S. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., XXX XX O., v konaní o zaplatenie 1.400,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.400,- eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.400,- eur od 25.8.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v upomínanom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenie sumy 1.400,- eur s prísl. a náhrady trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 19Up/950/2019 zo dňa 12.8.2019, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 1, 3 zák. č. 307/2016 Z. z.. Platobný rozkaz sa týmto zrušil zo zákona a vec bola postúpená Okresnému súdu Stará Ľubovňa.
3. Súd prostredníctvom Mestskej polície Stará Ľubovňa doručil žalovanej žalobu spolu s poučeniami o procesných právach a povinnostiach, ako aj s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe dňa 27.2.2020. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
4. Súd vo veci nariadil termín pojednávania, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu a žalobca ospravedlnili svoju neúčasť, súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaná si zásielku nevyzdvihla v odbernej lehote, čo všaksúd s poukazom na ust.§ 106 a § 111 CSP považoval za doručenú.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 5. Právny predchodca žalobcu spoločnosť a žalovaná uzatvorili dňa 1.8.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingový úver, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového rámca 1.400,- eur. Následne v zmluve boli dojednané tieto podmienky: úroková sadzba 33 % ročne, výška mesačnej splátky 52,88 eur, RPMN 38,5 %, odplata 33 %, priemerná hodnota
RPMN 24,34 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.650,26 eur, termín splatnosti splátok 20. deň v mesiaci. Žalobca preukázal výpisom z účtu prevod peňažných prostriedkov čerpanie vo výške 1.400,- eur, a to dňa 2.8.2016. Žalovaná z poskytnutého úveru právnemu predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi nezaplatila ani jednu splátku. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 27.2.2017 vyzval žalovanú na úhradu záväzkov. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 21.8.2018 došlo i k postúpeniu pohľadávky žalovanej, pričom oznámenie o postúpení pohľadávky právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom zo dňa 27.8.2018.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
18. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru:
19. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej úver a žalovaná sa zaviazala poskytnutý v dohodnutých splátkach vrátiť. Predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanou ako spotrebiteľom. Na uvedenom závere nič nemení, že následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená na iný subjekt. Preto súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka i zákona o spotrebiteľských úveroch.
20. Skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe žalovaná nepoprela, nerozporovala, a preto ich súd považoval za nesporné a z uvedených skutočností i vychádzal. Nakoľko si žalobca uplatnil len nárok na vrátenie poskytnutých prostriedkov po výzve na vrátenie v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 27.8.2018, súd sa skúmaním základných náležitostí zmluvy nezaoberal, nakoľko ani prípadné zistené pochybenia by nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu, pretože uplatnený nárok zodpovedá nároku na vrátenie úroku podľa § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd teda nepovažoval za nevyhnutné konštatovať absenciu náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010, ktorú prejudikoval pri tomto type zmluvy minimálne vzhľadom na absenciu riadneho uvedenia konečnej splatnosti zmluvy. Súd preto zaviazal žalovanú na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.400,- eur, nakoľko táto právnemu predchodcovi žalobcu, ani žalobcovi nezaplatila ani len jednu splátku, čo nerozporovala.
21. Súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania po dni postúpenia pohľadávky, nakoľko preukázateľne v tom čase žalovaná už bola v omeškaní so splatením svojho dlhu, a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 25.8.2018 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol takto: 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Žalobca mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobe ako celku vyhovel. Súd tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.