Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Pc-16-2019.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/16/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky (matky) L. V., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, zastúpenej zástupcom JUDr. Mgr. Dušanom Divkom, MBA, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1, proti opatrovníkovi domnelého otca O. U., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, o určenie otcovstva domnelého otca M. U., narodeného XX.X.XXXX, zomrelého X.X.XXXX k maloletej A. V., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom O. XX, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že M. U., narodený XX.X.XXXX, zomrelý X.X.XXXX je otcom maloletej A. V., ktorá sa narodila XX.X.XXXX v T. matke L. V., narodenej XX.X.XXXX, a ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu T. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu 16.7.2019 sa navrhovateľka domáhala voči mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (ďalej len „domnelý otec“), určenia, že je otcom maloletej. Svoj návrh zdôvodnila tým, že bola družkou domnelého otca, s ktorým žila viac ako 10 rokov v spoločnej domácnosti. Domnelý otec počas života nesúhlasil s tým, aby bol uvedený ako otec v rodnom liste maloletej kvôli vyšším dávkam. Intímny vzťah udržiavala len s domnelým otcom. Koncom roku 2018 začali uvažovať, že vzťah spečatia uzatvorením manželstva. Absolvovali aj náuku na fare v O., avšak domnelý otec v marci roku XXXX zomrel. Rodina domnelého otca sa jej obrátila chrbtom, zapierajú, že bola jeho družkou. Navrhla preto vykonať vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, z odvetvia analýza DNA, pričom výsledky znaleckého dokazovania akceptovala. Domáhala sa priznania náhrady trov konania vzhľadom na to, že ešte pred začatím konania starým rodičom preukazovala existenciu otcovského vzťahu ich syna k maloletej. Títo sa jej však obrátili chrbtom, vypli jej 27Pc/16/2019 2
elektrickú energiu, vyhodili ju z domu, v ktorom bývala. Takisto poukazovala na svoju nedostatočnú finančnú situáciu. 2. Opatrovníčka domnelého otca, jeho matka, sa vyjadrila, že nepovažuje maloletú za svoju vnučku. Podľa nej je zvláštne, aby za cca 11 rokov nebol v rodnom liste domnelý otec zapísaný ako otec maloletej, ak naozaj bol jej otcom. Vychádzala z domnienky, že každý otec by bol hrdý, ak by bol zapísaný v rodnom liste svojho dieťaťa. Počas života domnelého otca, ani matka maloletej, ani domnelý otec nevyvinuli najmenšiu aktivitu smerom k zápisu domnelého otca ako otca do rodného listu maloletej. Súhlasila s vykonaním znaleckého dokazovania, pričom výsledky znaleckého dokazovania akceptovala. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, resp. tak, že navrhovateľke, ktorej by inak náhrada trov konania patrila, by ju súd nepriznal vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery (spolu s manželom sú starobní dôchodcovia a ich jediný príjem je starobný dôchodok).
3. Opatrovník maloletej sa vyjadril až po vykonaní znaleckého dokazovania, pričom navrhol, aby bol domnelý otec zapísaný ako otec maloletej. 4.1 Súd vykonal dokazovanie oznámením podstatného obsahu rodného listu maloletej a znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného znalcom z odboru genetika, z odvetvia analýza DNA doc. Ing. Radoslavom Židekom, PhD. Iné návrhy na vykonanie dokazovania neboli. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o návrhu na určenie otcovstva podstatný skutkový stav, na ktorý následne aplikoval nižšie citované zákonné ustanovenia. 4.2 Z rodného listu maloletej vyplýva, že maloletá A. V. sa narodila XX.X.XXXX v T. matke L. V., narodenej XX.X.XXXX. Ako otec maloletej nie je v rodnom liste uvedený nikto. Narodenie bolo zapísané v knihe narodení Matričného úradu T. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. 4.3 Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2020, ktorý vypracoval znalec z odboru genetika, odvetvia analýza DNA doc. Ing. Radoslav Židek, PhD., vyplýva, že opatrovníčka domnelého otca O. U. bola analýzou DNA určená za matku biologického otca maloletej s mierou pravdepodobnosti vykonanej analýzy viac ako 99,999 % a zároveň bol domnelý otec M. U. analýzou DNA určený za biologického otca maloletej s mierou pravdepodobnosti vykonanej analýzy viac ako 99,999 %. Účastníci konania k záverom znaleckého posudku nemali žiadne výhrady. 5. Podľa § 94 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. 6. O návrhu na určenie, že domnelý otec je otec maloletej, súd rozhodol tak, že návrhu vyhovel. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa sa narodilo XX.X.XXXX navrhovateľke, pričom v rodnom liste nebol ako otec zapísaný nikto. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania však možno otcovstvo domnelého otca k maloletej považovať prakticky za dokázané, keďže miera pravdepodobnosti vykonanej 27Pc/16/2019 3
analýzy bola viac ako 99,999 %. V konaní nebola nijakým spôsobom ani len tvrdená existencia závažných okolností, ktoré by otcovstvo domnelého otca vylučovali. Súd preto určil, že domnelý otec M. U. je otcom maloletej A.. 7. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto bolo povinnosťou súdu v ňom rozhodnúť aj o nároku, aj o výške náhrady trov konania (§ 58 CMP). V konaniach, ktoré sa spravujú Civilným mimosporovým poriadkom, je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP). Podľa § 53 CMP však v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Takisto súd môže aj v iných konaniach podľa CMP náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). V predmetnom konaní o určenie otcovstva súd aplikoval § 52 CMP a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka síce bola v konaní úspešná, keďže súd jej návrhu na určenia otcovstva vyhovel, avšak nebolo by spravodlivé, aby opatrovníčka zomrelého domnelého otca maloletej bola zaviazaná povinnosťou nahradiť navrhovateľke trovy konania. Ak by sa konanie viedlo priamo proti domnelému otcovi, súd by nemal problém aplikovať § 53 CMP. Avšak, za to, že tak dlhé obdobie nebol domnelý otec zapísaný v rodnom liste maloletej môžu v prvom rade obaja jeho rodičia, ktorým nič nebránilo ešte počas života domnelého otca zosúladiť faktický a právny stav vo veci otcovstva k maloletej, a teda ku konaniu o určenia otcovstva až po smrti domnelého otca vôbec nemuselo dôjsť. Naopak, opatrovníčka domnelého otca nemohla priamo nijako ovplyvniť, aby došlo k zápisu jej syna ako otca maloletej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno 27Pc/16/2019 4
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.