Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-76-2018.pdf
PDF · 120.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: K. L., nar. X.X.XXXX, bytom Ul. J.. V. XXXX/XX, V., v konaní zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Borsosová & JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o., Ul. biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395, proti žalovanému: Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/X, Q. - F., o zaplatenie 2.450,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.450,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.450,- € od 21.9.2018 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2018 v zmysle upraveného petitu (písomným podaním doručeným súdu dňa 4.12.2018) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.450,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, .že z jeho strany došlo omylom a bez právneho dôvodu k prevodu finančných prostriedkov z jeho účtu na účet žalovaného a to dňa 29.8.2018 vo výške 500,- €, dňa 30.8.2018 vo výške 450,- €, dňa 31.8.2018 vo výške 450,- €, dňa 1.9.2018 vo výške 500,- €, dňa 2.9.2018 vo výške 300,- € a dňa 3.9.2018 vo výške 250,- €, celkove vo výške 2.450,- €, čo zistil až z výpisov z účtu. Po uvedenom zistení zaslal žalovanému výzvu na vrátenie omylom prevedených finančných prostriedkov zo dňa 17.9.2018, na ktorú výzvu mu žalovaný telefonicky oznámil, že mu peniaze nevráti. Mal za to, že žalovaný sa prijatím plnenia bez právneho dôvodu na jeho úkor bezdôvodne obohatil a keďže mu prijaté plnenie odmieta vydať, podal žalobu na súd. Okrem vydania sumy bezdôvodného obohatenia žiadal žalovaného zaviazať aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy počnúc od 21.9.2018 do zaplatenia, keď deň 21.9.2018 predstavuje deň nasledujúci po prevzatí výzvy zo dňa 17.9.2018. Tiež si uplatnil náhradu trov konania. 2. Súd vo veci vydal dňa 10.12.2018 platobný rozkaz č.k. 14C/76/2018-17, ktorým žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 2.450,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.450,- € od 21.9.2018 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor. V podanom odpore namietal, že predmetná vec bola riešená políciou, v trestnom konaní vo veci vypovedal, vec bola vysvetlená a uzavretá. Odmietol tvrdenie žalobcu, že z jeho strany išlo o náhodne poslané peniaze. Uviedol, že predmetné finančné prostriedky posielal z účtu žalobcu jeho syn H. L. tvrdiac, že ide o jeho finančné prostriedky, pričom peniaze posielal pre H. Q. z Z. ako vyrovnanie dlhu, nakoľko H. Q. nemal účet vedený vo VÚB, a.s.. Tiež tvrdil, že H. L. ho osobne požiadal o sprostredkovanie jeho účtu. Doplnil, že žalobcu ani H. L. osobne nepozná, ich mená sa dozvedel až v rámci riešenia veci kriminálnou políciou. Pri tej príležitosti sa dozvedel aj to, že H. L. použil účet svojho otca a predmetné finančné prostriedky neboli jeho. Po prijatí finančných prostriedkov na svoj účet, tieto odovzdal H. Q. ktorý v rámci
vyšetrovania prijatie finančných prostriedkov potvrdil. W. súd uznesením č.k. 14C/76/2018-34 zo dňa 18.1.2019 predmetný platobný rozkaz pre podanie odporu zo strany žalovaného zrušil. 3. Žalobca ku skutkovým tvrdenia žalovaného uvedeným v podanom odpore v písomnom vyjadrení zo dňa 13.8.2019 uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že nepozná žalobcu ani jeho syna H. sa zakladá na pravde. Preto medzi ním a žalovaným ani nemohol existovať žiadny vzťah, na základe ktorého by žalovanému vedome posielal nejaké peniaze. Uviedol, že jeho syn H. L. nemá a ani nikdy nemal právo nakladať s jeho finančnými prostriedkami na jeho účte, s týmito prostriedkami nedisponoval. Potvrdil, že finančné prostriedky na účet žalovaného poslal, ale bolo to v omyle, keď si myslel, že číslo účtu, ktoré našiel v izbe svojho syna, patrí jeho synovi. Rovnako nepozná ani pána Q. a to, čo bolo medzi žalovaným a pánom Q. označil za irelevantné pre danú vec. Trestné konanie, na ktoré poukazoval žalovaný, inicioval jeho syn H. L. z dôvodu, že mu podvodom bola spôsobená škoda. Uvedené trestné konanie s jeho finančnými prostriedkami nemá nič spoločné, v predmetnom konaní nefiguroval ani ako poškodený, ani ako podozrivý, či obvinený. Ak sa žalovaný domnieva, že mu svojim konaním spôsobil škodu jeho syn H. L., má možnosť obrátiť sa na príslušné orgány, avšak nemá žiadne právo zadržiavať jeho finančné prostriedky a ani s nimi nakladať. Mal za to, že v konaní predloženými dôkazmi jednoznačne preukázal, že finančné prostriedky previedol zo svojho účtu na účet žalovaného omylom, bez existencie právneho dôvodu, čo zistil až z výpisu z účtu, ktorý mu banka odoslala dňa 7.9.2018 (k uvedenému skutkovému tvrdeniu žalobca predložil kópiu obálky označenej odosielateľom VÚB, a.s. a s údajom o prevzatí na poštovú prepravu dňa 7.9.2018). Až z uvedeného výpisu zistil, že peniaze nešli na účet jeho syna, ale na cudzí účet. Konštatoval, že z výpisov z účtu predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že peniaze z jeho účtu boli na účet žalovaného pripísané a že s týmito finančnými prostriedkami žalovaný disponoval. Konštatoval, že žalovaný mohol byť po obdržaní predmetných finančných prostriedkov natoľko seriózny, že po ich prijatí by kontaktoval banku a zistil kontakt na neznámeho odosielateľa, resp. mohol tie finančné prostriedky preposlať späť na jeho účet. On však konal neseriózne, ihneď po obdržaní finančných prostriedkov, tieto z účtu vybral, hoci nevedel odkiaľ sú. Podanej žalobe navrhol v celom rozsahu vyhovieť. 4. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu zotrval na svojich skutkových tvrdeniach opísaným v podanom odpore. Poukázal na nezrovnalosť ohľadne posielania peňazí na jeho účet v podanom vyjadrení k odporu a vo výzve zo dňa 17.9.2018, keď vo výzve žalobca uvádzal, že: „číslo účtu žalovaného bolo náhodne vygenerované bankou, číslo účtu žalovaného bolo v histórii príkazov“, pričom vo vyjadrení k odporu už uvádzal, že číslo účtu našiel v izbe svojho syna a že toto číslo účtu sám zadal pri zadávaní prevodu. Konštatoval, že celkovo išlo o šesť prevodov, pričom na stiahnutie finančných prostriedkov z jeho účtu bolo potrebné vykonať potvrdenie cestou niektorého z bezpečnostných prvkov internetbankingu. Tiež uviedol, že od roku 2018 sú všetky prevody a aj medzi bankami vnútroštátne časovo ohraničené do 24 hodín od autorizácie prevodu. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalobcu, že peniaze posielal v domnení, že tieto posiela na účet svojho syna, keď išlo o celkove šesť prevodov realizovaných šesť po sebe idúcich dní, pričom považoval za nemožné, aby sa syna ani raz za tieto dni nespýtal, či mu peniaze prišli. Konštatoval, že bol vopred oboznámený s tým, že mu na účet prídu peniaze od „L.“. O tomto ho informoval pán Q., ktorý ho požiadal o poskytnutie údaja o čísle jeho účtu. K prevodu peňazí na jeho účet nedošlo náhodne, číslo jeho účtu sa len tak nevygenerovalo, preto buď žalobca alebo jeho syn posielali na jeho účet peniaze pre pána Q.. Jeho číslo účtu mali od pána Q., pričom peniaze, ktoré boli prevedené na jeho účet pánovi Q. odovzdal. Podanú žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu, žalobcu i žalovaného, po vykonaní výsluchu žalobcu a svedkov: H. Q. a H. L. a po oboznámení sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis ako aj obsahom pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v V. S.:I.-XXX/X-VYS-KN-2018, konkrétne výzvou na č.l. 3, podacím lístkom a doručenkou na č.l. 4, výpisom z účtu na č.l. 5 až 7, platobným rozkazom na č.l. 17 - 18, odporom na č.l. 21, výpisom z sms správ vo vzťahu k prijatým a vybratým finančným prostriedkom na účte žalovaného na č.l. 22, výpisom z účtu žalovaného na č.l. 23 až 32, rukou písaným prehľadom na č.l. 33, uznesením č.k. 14C/76/2018-34 zo dňa 18.1.2019, správou o stave konania na č.l. 49, uznesením S.:I.-XXX/X-VYS- KN-XXXX zo dňa 27.1.2018, uznesením S. zo dňa 9.4.2019, správou VÚB, a.s. na č.l. 83, zápisnicou o výsluchu na č.l. 3 až 9 pripojeného vyšetrovacieho spisu, zápisnicou o trestnom oznámení na č.l. 33 až 37 pripojeného vyšetrovacieho spisu, zápisnicou o trestnom oznámení - doplnenie na č.l. 41 a 42 pripojeného vyšetrovacieho spisu a analýzou záznamov na č.l. 56 pripojeného vyšetrovacieho spisu ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Ako vyplynulo zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu podporených predloženými výpismi z účtu žalobcu i žalovaného, ako aj výpisov z sms správ vo vzťahu k prijatým a vybratým finančným prostriedkom na účte žalovaného, dňa 29.8.2018 bola z účtu žalobcu prevedená na účet žalovaného a v rovnaký deň pripísaná na účet žalovaného suma 500,- €, dňa 30.8.2018 suma 450,- €, dňa 31.8.2018 suma 450,- €, dňa 1.9.2018 suma 500,- €, dňa 2.9.2018 suma 300,- € a dňa 3.9.2018 suma 250,- €, celkove suma 2.450,- €. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu tiež vyplynulo, že žalobca telefonicky dňa 12.9.2018 a písomným podaním zo dňa 17.9.2018 žiadal žalovaného o vrátenie predmetných finančných prostriedkov dôvodiac, že tieto boli na jeho účet prevedené omylom. Žalovaný predmetné finančné prostriedky odmietol žalobcovi vrátiť s tým, že nešlo o omylom vykonané prevody, ale išlo o finančné prostriedky uhradené na jeho účet titulom vrátenia pôžičky poskytnutej H. Q. synovi žalobcu H. L..
7. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania zotrval na podanej žalobe. Uplatnený nárok vyvodzoval z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu a to prijatím plnenia bez právneho dôvodu.
8. Žalobca v rámci svojej výpovede v priebehu konania uviedol, že prístup na predmetný účet, z ktorého boli posielané finančné prostriedky, má len on. Tento prístup nemá ani jeho manželka, ani jeho syn H. L.. Predmetné finančné prostriedky boli posielané prostredníctvom služby internetbanking. Pre prevody touto formou má stanovený denný limit na sumu 500,- €. Keď prevod vykonáva po prvýkrát príde mu sms správa, pričom musí odblokovať svoj telefón, aby si ju mohol prečítať. Po vykonaní prevodov sa syna H. L. na prijatie platieb nepýtal, v tom čase spolu nekomunikovali. Predmetné finančné prostriedky posielal synovi H. na žiadosť svojej manželky, pretože syn H. mal nejaké dlžoby v nebankovke a tiež mal náklady spojené so svojim odchodom za účelom vykonávania práce do Holandska. Najprv poslal peniaze na sporiaci účet svojho syna H., peniaze mu však boli vrátené ako nedoručiteľné. Potom na žiadosť manželky chcel poslať synovi H. ďalšie peniaze, v jeho izbe našiel na papieriku napísané číslo účtu, na ktorý postupne prevádzal predmetné finančné prostriedky. Písmo uvedené na papieriku bolo totožné s písmom jeho syna H.. Peniaze synovi H. posielal na žiadosť svojej manželky. Pri prevode názov účtu príjemcu nezadával, zadával len IBAN. Potvrdil, že pri prvom prevode potvrdzoval vykonanie platby sms autorizáciou. Pri ďalších prevodoch sa už sms autorizácia nežiada. Peniaze posielal v domnení, že ich posiela svojmu synovi H.. Až z výpisov z účtu sa dozvedel, že mu platby, ktoré posielal synovi H. boli vrátené.
9. Žalovaný považoval podanú žalobu za nedôvodnú, keď táto sa nezakladá na pravde. Uviedol, že nešlo o omylom alebo náhodne poslané finančné prostriedky, pretože existovala ústna dohoda medzi H. Q. a pánom L., pričom nevedel konkretizovať, či išlo o žalobcu alebo jeho syna H.. Tiež uviedol, že číslo svojho účtu nadiktoval do telefónu pánovi L. v rámci telefonického rozhovoru medzi H. Q. a pánom L..
10. Z výpovede svedka H. Q. vyplynulo, že H. L. (syn žalobcu) si od neho pýtal peniaze, pričom on mu požičal čiastku vo výške 5.000,- €. Asi po dvoch mesiacoch mu H. L. zavolal, že mu peniaze chce vrátiť, ale že ich bude posielať postupne z účtu, na ktorom má denný limit. Tiež mu povedal, že peniaze bude posielať z účtu vedeného vo VÚB, a.s., kde má zriadený účet aj žalovaný. Preto si od žalovaného vypýtal číslo jeho účtu a tento údaj poskytol H. L.. Celá záležitosť bola prešetrovaná na polícii, kde sa dozvedel, že peniaze boli posielané z účtu otca H. L. (žalobcu). O tejto skutočnosti dovtedy nevedel, nevedel, že peniaze H. L. z účtu svojho otca ukradol. Keď prišli peniaze na účet žalovaného, tento ich vybral a odovzdal mu ich. Na položené otázky svedok odpovedal, že finančné prostriedky v celkovej výške 2.450,- € od žalovaného dostal, pričom nevedel, že peniaze sú posielané z účtu žalobcu. Mal za to, že ide o peniaze od H. L.. Tiež uviedol, že číslo účtu žalovaného odovzdal napísané na papieri pri osobnom stretnutí H. L., zrejme toto číslo dostal od žalovaného. Žalobcu v čase vykonania sporných prevodov nepoznal. Existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v čase vykonania sporných prevodov vylúčil, uviedol, že žiaden takýto vzťah neexistoval. K odovzdaniu finančnej čiastky vo výške 5.000,- € H. L. došlo na čerpacej stanici Slovnaft v V. na W.. Finančná čiastka pozostávala zo 100,- € bankoviek. Tiež tvrdil, že pri odovzdaní tejto sumy bol svedok, ktorým bol žalovaný. Predmetné finančné prostriedky mal z úspor a túto finančnú čiastku mal v hotovosti doma. O uzavretí zmluvy s H. L. nemá žiaden doklad, išlo len o ústnu dohodu. Nárok na zaplatenie dlžnej sumy si od H. L. v žiadnom súdnom konaní neuplatňuje. Tvrdil, že H. L. ho požiadal o finančnú výpomoc z dôvodu zdravotných problémov jeho matky.
11. Z výpovede svedka H. L. vyplynulo, že žalovaného osobne nepozná. Číslo účtu žalovaného mu poskytol H. Q. s tým, že ide o jeho účet, pričom peniaze potreboval v súvislosti so šperkami, konkrétne išlo o puncovanie. S H. Q. komunikoval cez aplikáciu Viber, bolo to približne pred dvomi rokmi. V čase vykonania sporných prevodov s H. Q. cez túto aplikáciu už nekomunikoval. Poprel, že by v komunikácii cez aplikáciu Viber tvrdil, že má peniaze na účte svojho otca (žalobcu). K času vykonania prevodov z účtu žalobcu sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že mu žalobca zvykol posielať peniaze na jeho účet, išlo o jeho sporiaci účet vedený v Tatra banke, a.s.. O tom, že mu v spornom období žalobca bude posielať peniaze nevedel. S účtom žalobcu nedisponoval a ani nedisponuje. Poprel, že by H. Q. dlhoval nejaké finančné prostriedky, práve naopak, H. Q. jemu dlhuje viac ako 30.000,- €. V spornom období žiadne finančné prostriedky na svoj sporiaci účet neprijal. Tiež uviedol, že na v poradí prvú výpoveď na polícii bol navedený vyšetrovateľom, neskôr pri druhej výpovedi to aj uviedol a tiež uviedol, že predmetné finančné prostriedky neposielal on. Zápisnice si poriadne neprečítal, len ich podpísal. V čase vykonania sporných prevodov sa zdržiaval na území SR, údajmi o čísle účtu žalobcu a vstupnými údajmi do služby internetbanking žalobcu nedisponoval.
12. Z predloženej výzvy o vrátenie omylom prevedených finančných prostriedkov zo dňa 17.9.2018 vyplynulo (okrem iného), že dňa 12.9.2018 o 11.30 hod. žalobca telefonicky kontaktoval žalovaného, pričom žalovaný mu zavolal späť dňa 12.9.2018 o 17.50 hod. s tým, že mu finančné prostriedky nevráti. Z uvedenej výzvy tiež vyplynulo, že žalobca odoslanie finančných prostriedkov na účet žalovaného odôvodňoval užívaním veľmi silných liekov, nakoľko mu hrozila operácia chrbtice, v dôsledku čoho bol dezorientovaný a preto omylom miesto účtu svojho syna previedol finančné prostriedky na účet žalovaného, keď nevedel ako tento účet zadal ako príjemcu v systéme VÚB internetbanking, ktorý zostal v histórii príkazov a samostatne sa vygeneroval. Preto žalovaného žiadal o vrátenie týchto finančných prostriedkov v celkovej výške 2.450,- €. Ako vyplynulo z kópie doručenky založenej na č.l. 4 spisu, žalovaný predmetnú výzvu zo dňa 17.9.2018 prevzal dňa 20.9.2018, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke zásielky.
13. Z informácie poskytnutej VÚB, a.s. dňa 23.1.2020 vyplynulo, že pri zadávaní príkazu na úhradu platby formou SEPA prevodu medzi vnútrobankovými účtami prostredníctvom internetbankingu nie je údaj o názve účtu príjemcu povinným údajom. Nevyplnenie tohto údaja nemá vplyv na prevod platby.
14. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Komárne S. vyplynulo, že syn žalobcu H. L. podal dňa 12.9.2018 trestné oznámenie voči H. Q. pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, o čom bola dňa 12.9.2018 v čase od 9.20 do 10.40 hod. spísaná zápisnica o trestnom oznámení. Orgán činný v trestnom konaní dňa 27.11.2018 vydal uznesenie S. ktorým začal trestné stíhanie pre prečin podvodu, pretože doposiaľ neznámy páchateľ v období od 2.8.2018 do 3.9.2018 na rôznych miestach v V. prevzal od H. L. v hotovosti rôzne finančné čiastky spolu vo výške 20.650,- €, šperky v hodnote 2.000,- € a na bankový účet L. prijal od H. L. finančné prostriedky v celkovej výške 3.300,- €, ktoré šperky a finančné prostriedky prevzal za účelom prísľubu ich ďalšieho finančného zhodnotenia a to s prísľubom investície do nákupu zlomkového zlata za tieto prostriedky za cenu 15,- €/g a jeho následného predaja po zatavení za sumu 30,- €/g s tým, že H. L. mal na tom zarobiť čiastku 10.000,- €, ktorá mu mala byť vyplatená do 7.9.2018, pričom doposiaľ mu toto zhodnotenie vyplatené nebolo, taktiež mu neboli vrátené ani jeho finančné prostriedky a šperky a nie je možné vylúčiť, že tieto vyplatené finančné prostriedky a šperky zo strany H. L. boli určené pre neznámeho páchateľa s jeho vopred uváženou pohnútkou si ich nechať pre svoje súkromné účely bez reálneho nákupu zlomkového zlata a následného roztavenia a predaja predmetného zlata za sľúbenú cenu, čím bola Danielovi Szokolovi spôsobená škoda v celkovej výške 25.950,- €. V rámci trestného konania boli vypočutí: H. L. H. Q., Y. W. a K. L. Uznesením S. zo dňa 9.4.2019 bolo predmetné trestné stíhanie prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z vyšetrovacieho spisu zo zápisnice o podaní trestného oznámenia spísanej s H. L. dňa 12.9.2018 o 9.20 hod. vyplynulo, že z účtu svojho otca (žalobcu) s jeho vedomím poslal na účet, ktorého číslo mu dal H. Q., konkrétne na účet IBAN: L. dňa 29.8.2018 sumu 500,- €, dňa 30.8.2018 sumu 450,- €, dňa 31.8.2018 sumu 450,- €, dňa 1.9.2018 sumu 500,- €, dňa 2.9.2018 sumu 300,- € a dňa 3.9.,2018 sumu 250,- €. H. Q. mu povedal, že ide o jeho účet. Predmetné peniaze boli poslané za účelom obchodu so zlatom, na ktorom sa s H. Q. dohodol. Zo zápisnice spísanej s H. L. dňa 10.12.2018 vyplynulo, že H. L. zmenil svoju výpoveď vo vzťahu k prevodom finančných prostriedkov v dňoch 29.8.2018 až 3.9.2018 a tvrdil, že predmetné prevody vykonal jeho otec, ktorý našiel číslo účtu, ktoré mu dal H. Q. a na ten účet posielal peniaze v domnení, že ich posiela jemu (synovi H. L.). V tom čase bola ich rodina rozhádaná
z dôvodu, že si od otca (žalobcu) pýtal peniaze na úhradu pre nebankovku. Hádka bola kvôli tomu, že za celý čas, čo pracoval, si nenašetril žiadne peniaze a ešte sa aj zadlžil v nebankovke. Výpoveď H. L. potvrdil žalobca v rámci svojho výsluchu pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 11.12.2018, keď potvrdil, že predmetné prevody vykonal on v domnení, že peniaze posiela svojmu synovi H. L.. Číslo účtu našiel napísané na papieriku v izbe Daniela Szokola. Išlo o taký istý papierik, ako mu dal H. L. po prvýkrát, keď mu prevádzal peniaze na účet. Žalovaný ako svedok a H. Q. rovnako v pozícii svedka v priebehu trestného konania zhodne vypovedali, že peniaze na účet žalovaného posielal H. L., pričom išlo o splátku pôžičky poskytnutej H. Q. H. L. vo výške 5.000,- €. Žalovaný tvrdil, že číslo svojho účtu poskytol H. Q. na jeho žiadosť z dôvodu, že aj L. má účet vedený vo VÚB, a.s., že by bol prevod rýchlejší a nemusel by platiť poplatky. Tiež tvrdil, že H. Q. ho vždy vopred informoval, že mu na účet prídu peniaze od L.. Potom ako peniaze prišli, tieto vybral a odovzdal H. Q.. Dňa 12.9.2018 ho telefonicky kontaktoval žalobca s tým, že peniaze na jeho účet poslal omylom a žiadal, aby mu peniaze vrátil. On mu povedal, že mu peniaze nemôže vrátiť, lebo neboli určené pre neho, ale pre H. Q. a tieto peniaze mu aj odovzdal. Skutočnosť, že peniaze vo výške 5.000,- € tvorili pôžičku, tvrdil aj svedok H. Q. s tým, že finančné prostriedky poukázané na účet žalovaného tvorili splátky pôžičky. Dávid Horváth v priebehu trestného konania vypovedal, že H. L. požičal sumu 5.000,- €. Peniaze požičal H. L. z dôvodu, že jeho otec bol v nemocnici, bol veľmi chorý a preto potrebovali peniaze. Pôžičku mu poskytol vo výške 5.000,- €, pričom pôžička bola poskytnutá v bankovkách v nominálnej hodnote 100,- €. Tvrdil, že pri poskytnutí pôžičky bol prítomný Y. W. (žalovaný) a že na žiadosť Y. W. spísal s H. L. príjmový a výdavkový papier ohľadne prvého prevodu. Následne už Y. W. na spísaní ďalšieho papiera ohľadne transakcie netrval. H. L. mu sľúbil vrátiť peniaze koncom augusta 2018 a požiadal ho o číslo účtu. Uviedol, že peniaze mu vráti po častiach, lebo celú sumu mu nevie previesť kvôli limitu v banke. Tiež ho požiadal, aby išlo o účet vedený vo VÚB, a.s., nakoľko aj on tam má zriadený účet a že ho prevody nebudú nič stáť. Preto požiadal Y. W. (žalovaného), aby mu poskytol číslo jeho účtu a spýtal sa ho, či by na jeho účet nemohli byť splácané peniaze z pôžičky poskytnutej s tým, že by peniaze následne vybral a odovzdal mu ich. Y. W. s tým súhlasil a tak H. L. poskytol číslo účtu Y. W.. Rovnako ako vo výpovediach H. L., i vo výpovediach žalovaného (zápisnica o výsluchu zo dňa 21.9.2018 a zápisnica o výsluchu zo dňa 14.3.2019) sa objavilo viacero nezrovnalostí, keď žalovaný dňa 21.9.2018 tvrdil, že osobne videl ako H. Q. odovzdáva čiastku vo výške 5.000,- € H. L. na čerpacej stanici Slovnaft v V. smerom na W., pričom nevedel uviesť v akých nominálnych bankovkách. Pri svojom výsluchu dňa 14.3.2019 však už tvrdil, že H. Q. si pred ním v aute prepočítal finančnú hotovosť asi 5.000,- € v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty, potom z auta vystúpil a nastúpil do auta H. L., kde mu zrejme peniaze odovzdal, odovzdanie finančnej hotovosti osobne nevidel. V priebehu trestného konania bol zadovážený i výpis z komunikácie medzi H. L. a H. Q. prostredníctvom aplikácie Messenger z rozhodného obdobia, z ktorej vyplynulo, že H. L. a H. Q. komunikovali ohľadne finančných prostriedkov a tiež že H. Q. žiadal od H. L. finančné prostriedky.
15. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému z titulu vydania finančnej čiastky v celkovej výške 2.450,- € poukázanej z účtu žalobcu na účet žalovaného bez právneho dôvodu.
16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
17. Právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného je zrejmé, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany. Bezdôvodným obohatením sa v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka rozumie majetkový prospech získaný plnením:
- bez právneho dôvodu,
- z neplatného právneho úkonu,
- z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
- z nepoctivých zdrojov,
- tým, že sa za neho plnilo hoci podľa práva mal plniť sám. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo, pričom išlo napr. o plnenie v omyle, alebo o plnenie neexistujúceho dlhu.
18. Vykonaným dokazovaním z nepopretých skutkových tvrdení žalobcu mal súd preukázané, že dňa 29.8.2018 došlo k prevodu finančných prostriedkov z účtu žalobcu na účet žalovaného vo výške 500,- €, dňa 30.8.2018 vo výške 450,- €, dňa 31.8.2018 vo výške 450,- €, dňa 1.9.2018 vo výške 500,- €, dňa 2.9.2018 vo výške 300,- € a dňa 3.9.2018 vo výške 250,- €, celkove došlo k prevodu finančnej čiastky vo výške 2.450,- €. Uvedené bolo jednoznačne preukázané i výpismi z účtu žalobcu a žalovaného. Z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu mal súd tiež preukázané, že žalobca sa dňa 12.9.2018 telefonicky skontaktoval so žalovaným a žiadal ho o vrátenie vyššie uvedenej finančnej čiastky, čo žalovaný odmietol. Následne dňa 17.9.2018 žalobca opakovane písomne vyzval žalovaného na vrátenie uvedenej finančnej čiastky, pričom žalovaný napriek doručeniu výzvy dňa 20.9.2018 požadované finančné prostriedky žalobcovi nevrátil. V priebehu konania zo skutkových tvrdení oboch strán sporu vyplynulo, že žalobca a žalovaný sa v čase vykonania prevodu finančných prostriedkov nepoznali, neexistoval medzi nimi žiaden právny vzťah, na základe ktorého by bol žalobca povinný uhradiť finančné prostriedky žalovanému. Pokiaľ žalovaný a svedok H. Q. tvrdili, že finančné prostriedky posielal z účtu žalobcu jeho syn H. L., toto skutkové tvrdenie žalovaného nebolo relevantne preukázané, keď výpoveď svedka H. Q. v tomto smere súd nepovažoval za relevantný dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdenia žalovaného o osobe, ktorá realizovala prevod finančných prostriedkov. Podľa názoru súdu možno vyjadrenie žalovaného i svedka H. Q. v tomto smere považovať len za domnienku, nakoľko ani jedna z týchto osôb nebola osobne prítomná a nevidela, kto konkrétne zadával sporné prevodné príkazy. V tomto smere sa súdu javí ako logické vyjadrenie žalobcu, že ako majiteľ predmetného účtu disponuje vstupnými údajmi pre využívanie služby internetbanking na svojom účte a že minimálne pri prvom prevode bolo nutné vykonanie prevodu potvrdiť cestou sms autorizácie prostredníctvom jeho mobilného telefónu (pri ďalších prevodoch už bolo možné vychádzať z histórie platieb a platbu opakovať bez toho, aby bolo potrebné opakovane zadávať číslo účtu príjemcu, pričom vychádzajúc z vyjadrenia VÚB, a.s. mal súd za preukázané, že pri zadávaní predmetného prevodu z účtu žalobcu na účet žalovaného nebolo potrebné uviesť názov účtu príjemcu (ako tvrdil žalovaný), ale postačilo uviesť číslo účtu). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetné finančné prostriedky posielal z účtu žalobcu H. L. v tomto smere ho zaťažovalo dôkazné bremeno, keďže žalobca toto jeho skutkové tvrdenie popieral a pravdivosť
tohto skutkového tvrdenia žalovaného nepotvrdil ani svedok H. L.. Žalobca ako majiteľ predmetného účtu bol nad všetku pochybnosť osobou, ktorá disponovala vstupnými údajmi pre využívanie služby internetbanking na svojom účte a bol i osobou, ktorá mohla potvrdiť vykonanie minimálne prvého prevodu sms autorizáciou, pričom ide o osobu, ktorej v súvislosti s odpísaním finančných prostriedkov z účtu (na základe sporných prevodov) reálne vznikla majetková ujma tým, že sa mu v rozsahu odpísaných platieb v prospech účtu žalovaného zmenšil jeho majetok. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným, ani medzi žalobcom a H. Q. neexistoval žiaden právny vzťah, na základe ktorého by žalobcovi vznikla povinnosť plniť v prospech účtu žalovaného (existenciu takéhoto právneho vzťahu netvrdila žiadna zo strán sporu, existenciu takéhoto vzťahu vylúčil i svedok H. Q., plnenie v podobe úhrad realizovaných z účtu žalobcu na účet žalovaného v období od 29.8.2018 do 3.9.2018 v celkovej výške 2.450,- € predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením a toto je žalovaný (ako osoba, u ktorej v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu došlo k nadobudnutiu majetkovej hodnoty) v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný žalobcovi vydať. Pokiaľ žalovaný a svedok H. Q. poukazovali na existenciu právneho vzťahu titulom ústne uzavretej zmluvy o pôžičke medzi synom žalobcu H. L. ako dlžníkom a H. Q. ako veriteľom, súd mal za to, že ani samotné preukázanie existencie takéhoto právneho vzťahu by nepreukazovalo, že úhrady z účtu žalobcu realizoval syn žalobcu H. L. a že tieto úhrady boli splátkou pôžičky poskytnutej H. Q. s tým, že účet žalovaného bol dohodnutým platobným miestom (ako tvrdil žalovaný). Je pritom bez právneho významu to, akým spôsobom žalovaný s bezdôvodným obohatením naložil (či toto spotreboval, alebo sumu poukázaných platieb odovzdal tretej osobe), nijako sa to nedotýka jeho povinnosti bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k jednoznačnému záveru, že žaloba bola zo strany žalobcu podaná v celom rozsahu dôvodne. Žalobcom uplatnený nárok súd právne posúdil ako plnenie uplatnené voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia. Za dôvodnú považoval súd žalobu podanú žalobcom i vo vzťahu k úroku z omeškania uplatnenému zo sumy 2.450,- € za obdobie od 21.9.2018 do zaplatenia, keď deň 21.9.2018 bol dňom nasledujúcim po prevzatí výzvy zo dňa 17.9.2018 žalovaným, pričom k tomuto dňu už žalovaný vedel o tom, že žalobca si od neho uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.450,- € a k tomuto dňu už žalovaný bol osobou povinnou bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka vydať. Úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v spore vychádzajúc z jeho výsledku plne úspešnou stranou sporu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
21. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach, resp. autorizovaným elektronickým podaním.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.