Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KE-8S-29-2020.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Subarea
KE-8S/29/2020
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: RGR Slovakia s.r.o., so sídlom Maurerova 20, 040 22 Košice, IČO: 47 601 540 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 50 280 970, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102873458/2019 zo dňa 13.12.2019 takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 18.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu dňa 19.02.2020, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102873458/2019 zo dňa 13.12.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102080493/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorým orgán prvého stupňa podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane v sume 10 476,13 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2017. Pri spísaní žaloby a v nasledujúcom súdnom konaní bol žalobca na základe plnomocenstva zo dňa 07.02.2020 zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Hermanom, so sídlom Kmeťova 13, Košice, IČO: 50 280 970.
2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach.
3. Dňa 16.01.2024 bolo správnemu súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu, v ktorom súdu oznámil, že žalobcu ďalej nezastupuje z dôvodu výpovede splnomocnenia. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 22.01.2024 sp. zn. KE-8S/29/2020-58 vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní od dňa doručenia uznesenia doručil súdu splnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v tomto konaní, v zákonom stanovenej forme, a to originál písomného splnomocnenia alebo splnomocnenie v elektronickej podobe autorizované splnomocniteľom alebo, ak splnomocniteľ nedisponuje možnosťou autorizácie, vykonaním zaručenej konverzie splnomocnenia opatreného vlastnoručným podpisom splnomocniteľa z listinnej podoby do elektronickej alebo, aby preukázal, že so súdom koná prostredníctvom zamestnanca alebo člena, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Zároveň súd žalobcu poučil, že v prípade, ak túto povinnosť nesplní, súd v súlade s ustanovením § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) konanie zastaví.
4. Uznesenie sp. zn. KE-8S/29/2020-58 zo dňa 22.01.2024 bolo odoslané do elektronickej schránky žalobcu dňa 22.01.2024. Dňa 07.02.2024 bola súdu doručená správa, že uplynula úložná lehota rozhodnutia doručovaného do vlastných rúk s fikciou doručenia. Podľa § 72 ods. 3 SSP v spojení s § 111 ods. 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak písomnosť doručovanú do vlastných rúk nemožno doručiť na adresu na doručovanie (§ 106 CSP), považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Vychádzajúc z uvedeného, uznesenie sa považuje za doručené dňa 07.02.2024, aj keď si žalobca písomnosť neprečítal a lehota stanovená súdom uplynula dňa 27.02.2024. Žalobca súdom uloženú povinnosť do dnešného dňa nesplnil.
5. Podľa § 49 ods. 1 SSP, žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
6. Podľa § 49 ods. 2 SSP, žalobca nemusí byť zastúpený advokátom: a) vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12, b) v konaní podľa § 6 ods. 2 o správnych žalobách vo veciach správneho trestania, o správnych žalobách v sociálnych veciach, o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o žalobách vo volebných veciach a o žalobách vo veciach politických práv, c) v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu, d) ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 49 ods. 2 SSP).
7. Podľa § 489 SSP, za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).
9. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.
10. Podľa § 98 písm. f) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.
11. Žalobca v konaní pred správnym súdom musí byť v zásade zastúpený advokátom a správna žaloba musí byť spísaná advokátom, resp. musí za neho konať zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V predmetnom konaní sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Z obsahu žaloby súd nezistil, že by sa jednalo o výnimku z povinného právneho zastúpenia podľa § 49 ods. 2 SSP. Žalobca bol v čase podania žaloby zastúpený advokátom. Následne, v priebehu konania právne zastúpenie žalobcu právnym zástupcom A. B. C. zaniklo, čo bolo správnemu súdu oznámené dňa 16.01.2024. Žalobca si právneho zástupcu nezvolil, písomné splnomocnenie udelené advokátovi súdu nepredložil a ani nepreukázal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa zamestnanca alebo člena v súlade s § 489 SSP. Žalobca tak neodstránil procesný nedostatok konania týkajúci sa povinného zastúpenia. Z uvedeného dôvodu súd konanie podľa § 99 písm. b) SSP zastavil.
12. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať výnimočne.
13. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
14. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa cit. ustanovení SSP tak, že nárok na ich náhradu účastníkom konania nepriznal.
16. Zastavenie konania procesne zavinil žalobca, nakoľko si nezvolil právneho zástupcu na zastupovanie v súdnom konaní, v ktorom sa vyžaduje povinné zastúpenie žalobcu a ani nepreukázal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa zamestnanca a neodstránil tak nedostatok procesnej podmienky konania, pre ktorý nemôže súd v konaní pokračovať. Z uvedeného vyplýva, že správanie žalovaného na zastavenie konania nemalo vplyv. Žalobca preto nárok na náhradu trov konania podľa cit. § 171 ods. 1 SSP nemá. Nárok na náhradu trov konania by patril žalovanému, ktorému však v konaní nevznikli trovy, ktorých náhradu by bolo možné spravodlivo požadovať.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.