Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Csp-61-2019.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
2Csp/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX C., o zaplatenie 1.137,20 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 1.137,20 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.137,20 eur od 5.12.2011 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny v sume 1.137,20 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Tatra banka, a.s., uzatvoril so žalovaným dňa 9.9.2013 zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby. Predmetom tejto zmluvy bola aj zmluva o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Žalovaný si však neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte, resp. zo zmluvy o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Žalovaného vyzval k úhrade žalovanej istiny a keďže bol žalovaný nečinný, obrátil so žalobou na súd.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, predvolal sporové strany, pričom konštatoval, že na pojednávanie sa dostavil žalobca a žalovanému bolo oznámené, že písomnosti sa mu budú doručovať oznámením. Termín pojednávania bol zverejnený na úradnej tabuli súdu od 22.6.2020 do 27.7.2020. Na toto oznámenie však žalovaný nereagoval, a preto súd konal v jeho neprítomnosti. Okrem toho sa súd oboznámil s postúpení veci, so všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby, prehľadom splácania splátok, zisťovaním pobytu žalovaného a zistil nasledovné:
4. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej v zmysle ust. Obč. zákonníka zo dňa 4.12.2017 medzi postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. 3, Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
5. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 9.9.2013 zmluvu o bežnom účte. Súčasťou tejto zmluvy o bežnom účte bolo uzatvorenie aj zmluvy o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Na základe poskytnutého úveru žalovaný čerpal finančné prostriedky nad rámec svojho bežného účtu, pričom si neplnil svoje povinnosti a riadne a včas nesplácal dlžné čiastky, ktoré mu boli poskytnuté formou voliteľného prečerpania na bežnom účte.
6. Žalobca na pojednávaní zotrval na písomnej žalobe a žiadal uhradiť aj trovy konania.
7. Žalovaný počas celého konania bol vo veci nečinný, neprodukoval žiadne dôkazy. Vzhľadom k tomu, že sa nezdržiaval na uvádzanej adrese a vzhľadom k tomu, že jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, súd v zmysle § 106 ods. 3 CSP oznámil, že žalovanému sa budú písomnosti doručovať oznámením. Ako vyplynulo z úradného záznamu tunajšieho súdu, termín pojednávania bol zverejnený na úradnej tabuli od 22.6.2020 do 27.7.2020.
8. Čo sa týka vykonaného dokazovania, súd predovšetkým vychádzal z dôkazov, ktoré produkoval v tomto konaní žalobca. Súdu predložil zmluvu o bežnom účte, ktorú sporové strany podpísali ešte dňa 9.9.2013. Z tejto zmluvy mal súd jednoznačne preukázané, že okrem otvorenia a vedenia bežného účtu bankou, si sporové strany upravili aj ďalšie náležitosti, a to zmluvu o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte (úverová zmluva). Predmetnom úverovej zmluvy je poskytnutie úveru na bežnom účte takým spôsobom, že banka bude realizovať prevodné príkazy alebo umožní výbery hotovosti aj v prípade, ak nebude existovať majiteľova pohľadávka z účtu (ďalej len úverový rámec alebo voliteľné prečerpanie). Okrem tohto z tejto zmluvy vyplýva, že bola žalovanému vydaná aj platobná karta. Denný limit bol stanovený na 1.000 eur.
9. Z ďalšieho listinného dôkazu, a to z prehľadu čerpania na bežnom účte mal súd preukázanú výšku prečerpania na bežnom účte.
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzatvoril postupca Tatra banka, a.s., s terajším žalobcom vyplýva, že tento postúpil pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému na žalobcu, a to dňa 8.10.2014.
11. Už to súd konštatoval, že žalovaný v tejto veci neprodukoval žiadne dôkazy, v konaní ostal nečinný. Bol to žalobca, ktorý produkoval dôkazy, ktorými ozrejmil dlžnú čiastku, ktorú poskytol na základe úverovej zmluvy žalovanému.
12. Súd po hmotnoprávnej stránke vec posudzoval v zmysle § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
13. Podľa § 451 ods. 2 O.z. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
14. Z dôkazov, ktoré produkoval žalobca a ktoré súd následne vyhodnocoval, je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil, keď získal finančné prostriedky od žalobcu na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby, resp. zmluvy o poskytnutí úveru formou voliteľného prečerpania na bežnom účte. Žalovaný získal prospech - finančný a tento do podania žaloby neuhradil. Z prehľadu o splácaní, resp. z čerpania finančných prostriedkov mal súd ustálené, že pohľadávka činí sumu 1.137,20 eur, ktorá pozostávala z tejto istiny a z riadneho úroku. Žalobca si neúčtoval žiadne ďalšie príslušenstvo okrem zákonného úroku v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.
15. Tunajší súd uzatvára, že žalovaný bol v konaní nečinný, a preto vychádzal len z dôkazov, ktoré produkoval žalobca. Keď mal preukázanú výšku dlžnej pohľadávky, v plnom rozsahu žalobcovi vyhovel.
16. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd vychádzal z § 517 ods. 2 Obč. zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Žalobca žiadal úrok z omeškania počnúc dňom 5.12.2017, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Aj v tejto časti žalobného návrhu žalobcovi vyhovel, nakoľko bolo preukázané, že skutočne sa žalovaný dostal so splácaním poskytnutého úveru do omeškania.
17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu priznal trovy konania v rozsahu 100 %.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).