Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30P-135-2019.pdf
PDF · 88.83 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/135/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
R.., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov matky: T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. F. XXXX/X a otca: U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. W. Y., Z. XXXX/XX, o návrhu navrhovateľov: R. L., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom V. W. Y., I. XX, o zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú R. L., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti manželom R. L., nar. XX.XX.XXXX a K. L., nar. XX.XX.XXXX.
R. L. a K. L. sú o p r á v n e n í a p o v i n n í vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletej R..
Právo zastupovať maloletú R. a spravovať jej majetok m a j ú iba v bežných veciach.
Matke je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške 30,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej R. výživným vo výške 40,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 09.07.2019 domáhali, aby súd maloletú R. zveril do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Svoj návrh odôvodnili tým, že sú starí rodičia maloletej, pričom matka je ich dcéra. Rozsudkom Okresného súdu Žilina súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony matke maloletej a navrhovateľku ustanovil opatrovníkom matky. O maloletú R. sa starí rodičia starajú od jej narodenia napriek skutočnosti, že rodičia žijú v ich spoločnej domácnosti. Obidvaja rodičia sú poberatelia invalidného dôchodku a nie sú spôsobilí zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú. S maloletou majú vytvorený silný citový vzťah, ako starí rodičia majú záujem o zabezpečovanie riadnej starostlivosti o maloletú.
2. Rodičia sa písomne k návrhu navrhovateľov nevyjadrili.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník, ktorý ospravedlnil neprítomnosť na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Vzhľadom k tomu súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
4. Z výsluchu navrhovateľov na pojednávaní súd zistil, že zotrvávajú na svojom písomnom návrhu. Uviedli, že rodičia starostlivosť o maloletú riadne nezabezpečujú. S rodičmi bývajú v jednom rodinnom dome, pričom rodičia bývajú na prízemí a oni s maloletou bývajú na poschodí, kde maloletá má zariadenú svoju detskú izbu. Maloletá by mala od septembra nastúpiť do materskej školy. Má bežné výdavky, strava, ošatenie, nemá žiadne mimoriadne výdavky. Rodičia vôbec neprispievajú do domácnosti, ani na bývanie. Navrhovatelia za nich platia všetky poplatky súvisiace s bývaním a takisto im zabezpečujú aj stravu. Matka maloletej má zdravotné problémy. Rodičia v súčasnosti starostlivosť o maloletú nedokážu zabezpečiť.
5. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s návrhom rodičov. Uviedla, že jej výdavky predstavujú poplatok za telefón, paušál 20,- eur, dobíja si kredit 70,- eur mesačne, na tabak dáva 100,- eur mesačne, stravu neplatí, stravuje sa u rodičov a taktiež neplatí za bývanie.
6. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená starým rodičom. Uviedol, že v súčasnosti nemá zabezpečené bývanie, pokiaľ by nebýval u navrhovateľov, pretože je bezdomovec. Poberá invalidný dôchodok a naposledy si brigádne privyrábal. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi V. U., ktorému platí 80,- eur mesačne. Ďalej platí paušál 50,- eur, kamarátom spláca pôžičky 150,- eur mesačne.
7. Z odpisu z Registra trestov súd zistil, že navrhovatelia nemajú záznam v registri trestov.
8. Z lekárskej správy MUDr. R. T., všeobecného lekára pre deti a dorast súd zistil, že dieťa je v starostlivosti starých rodičov, ktorí s ním chodia na všetky vyšetrenia a poradne. Dieťa je psychomotoricky, aj somaticky primerané veku, zdravé, starostlivosť o dieťa veľmi dobrá.
9. Z lekárskej správy MUDr. T. L. súd zistil, že navrhovateľka bola kompletne vyšetrená dňa 02.08.2019 v rámci zákonnej preventívnej prehliadky. Na základe vyšetrení je schopná opatrovať neplnoleté dieťa bez obmedzenia.
10. Zo správy MUDr. K. Y. súd zistil, že navrhovateľ je po psychickej, i fyzickej stránke schopný vychovávať a opatrovať dieťa.
11. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine súd zistil, že neboli zistené, ani hlásené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletú zo strany starých rodičov. Vzhľadom na laxný prístup rodičov k výchove dieťaťa a onemocneniu matky, sa pripájajú k návrhu starých rodičov na zverenie maloletej R. do ich osobnej starostlivosti.
12. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.06.2020 súd zistil, že otec poberá invalidný dôchodok od 18.04.2016, od 01.01.2020 sa invalidný dôchodok vypláca v sume 286,40 eur mesačne.
13. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.06.2020 súd zistil, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 228,50 eur mesačne.
14. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v F..
15. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľov, matky, otca, oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky na zverenie maloletej R. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom. Matka maloletej bola rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XPs/X/XXXX-XX zo dňa 27.02.2015 obmedzená v spôsobilosti na niektoré právne úkony a to pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, bipolárnu afektívnu poruchu a pre nadmerné požívanie omamných prostriedkov (marihuana, pervitín). Matka nie je spôsobilá samostatne nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, s výnimkou bežných výdavkov nepresahujúcich sumu vo výške invalidného dôchodku mesačne, ktorý je jej vyplácaný. Nie je spôsobilá vykonávať majetkoprávne úkony, predaj, darovanie, či iné scudzenie hnuteľného a nehnuteľného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a do jeho výlučného vlastníctva, uzatvárať kúpne zmluvy, spotrebiteľské zmluvy, zmluvy o pôžičke, darovacie zmluvy alebo akékoľvek iné zmluvy majetkoprávnej povahy, prevádzať svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok na iné osoby, akýmkoľvek spôsobom ho zaťažiť a zriadiť závet. Matke bol ustanovený opatrovník R. L., ktorý je oprávnený a povinný matku zastupovať. Rodičia uviedli na pojednávaní, že súhlasia s návrhom navrhovateľov, keďže nie sú spôsobilí starostlivosť o maloletú zabezpečovať. Navrhovatelia majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je predpoklad, že náhradnú starostlivosť budú vykonávať v záujme maloletej R. do času, kým si rodičia neupravia svoje sociálne a rodinné pomery tak, aby mohli starostlivosť o maloletú zabezpečovať. Súd poukazuje na to, že náhradná starostlivosť je dočasným riešením situácie, pokiaľ sa nezmenia pomery. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhovel návrhu navrhovateľov a zveril maloletú R. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, keďže za súčasnej situácie, vyžaduje záujem maloletej jej zverenie do starostlivosti navrhovateľom.
17. Pri rozhodovaní o výživnom, ktoré sú rodičia povinní platiť na maloleté dieťa, súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov.
18. Obidvaja rodičia bývajú v rodinnom dome navrhovateľov, pričom neplatia žiadne poplatky za bývanie, navrhovatelia im dokonca zabezpečujú stravu. Matka poberá invalidný dôchodok vo výške 228,50 eur mesačne a otec vo výške 286,40 eur mesačne. Ako výdavky uvádzali poplatok za telefón, paušál, nákup tabaku v hodnote 100,- eur, splátky pôžičiek. Súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletej
výživným vo výške 30,- eur mesačne, otca vo výške 40,- eur mesačne, pričom prihliadol na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k synovi vo výške 80,- eur mesačne a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej vzhľadom k možnostiam a schopnostiam rodičov, s prihliadnutím na to, že maloletej je vyplácaný ešte rodinný prídavok, z ktorého môže byť uspokojených časť odôvodnených potrieb maloletej, s prihliadnutím na vek maloletej a na jej nevyhnutné bežné výdavky v tomto období, teda stravu, ošatenie.
19. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť, a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP.
21. Po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa navrhovatelia, matka a otec vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 238 ods. 3 CSP, ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.