Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Pc-12-2018.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-9Pc/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci navrhovateľa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B. XX, XXX XX H., proti matke maloletého dieťaťa: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. I. XX, XXX XX H., a maloletému dieťaťu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. I. XX, XXX XX H., maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, o návrhu na zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že navrhovateľ I. H., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletej J. H., nar. XX.XX.XXXX z matky Y. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Matka Y. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á nahradiť Slovenskej republike trovy konania štátu v sume 455,- Eur na účet Okresného súdu Brezno v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.07.2018 domáhal určenia, že on nie je otcom maloletej J. H., nar. XX.XX.XXXX. Podaný návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej uzavrel manželstvo dňa XX.XX.XXXX v H.. Z manželstva sa narodila dcéra D. H., nar. XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila dcéra J. a pri jej narodení mal pochybnosť, či je jej otcom, nakoľko v období, keď malo byť maloleté dieťa splodené, mali s matkou maloletej manželskú krízu a mal vedomosť, že matka maloletej v tomto čase súložila s iným mužom, ktorého on pozná. Uvedené matka maloletej priznala, že sa dvakrát intímne stýkala s I. C.. Pretože v čase rozhodnom pre počatie maloletej J. s matkou maloletej nesúložil, nepovažuje sa za otca maloletej J.. Matka dieťaťa sa netají tým, že maloletú splodil I. C.. Zároveň si dal urobiť test určenia otcovstva pomocou testu DNA, z ktorého je jednoznačné, že nie je otcom maloletej Emy. Keďže sa maloletá narodila počas trvania manželstva s matkou maloletej, je považovaný za otca maloletého dieťaťa. Biologickým otcom maloletej však nemôže byť, preto podal na súd návrh na zapretie otcovstva. Zároveň k návrhu navrhovateľ doložil výsledok určenia otcovstva pomocou testu DNA od spoločnosti GHC Genetics SK s.r.o., v ktorom nie sú uvedené osobné údaje vyšetrovaných osôb, rodný list maloletého dieťaťa a sobášny list navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa.
2. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 27.08.2018 uviedla, že s manželom prebrali otázku jeho návrhu pred jeho podaním na súd. Návrh manžela pozná, podieľala sa na jeho vypracovaní a skutočnosti, ktoré súd v návrhu uvedené sa zakladajú na pravde.
3. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 31.08.2018 uviedol, že vykonal sociálne zisťovanie v rodine maloletého dieťaťa dňa 17.08.2018. V čase ich návštevy sa v domácnosti zdržiavala matka maloletej Y. H., jej manžel I. H., sestra maloletej D. H. a maloletá J.. Maloletá J. so sestrou D. a svojimi rodičmi bývajú v trojizbovom prenajatom byte, ktorý je kompletne zariadený funkčným nábytkom a elektrospotrebičmi rôzneho druhu. V domácnosti bol poriadok a čisto, obidve maloleté deti majú v domácnosti rodičov vytvorené vhodné bytové podmienky pre hru, odpočinok, prípravu na vyučovanie, stravovanie a pokojný spánok. Matka detí je na materskej dovolenke, popri tom príležitostne vykonáva práce na dohodu v Breznianskej cukrárni. V čase keď pracuje, o deti sa stará jej manžel. Manžel matky detí pracuje ako SZČO v oblasti obrábania kovov cez firmu LAM B.B, s.r.o. Má pravidelný mesačný príjem, podľa zákaziek. Za podnájom platia mesačne 315,- Eur. Ich príjem do rodiny je postačujúci na zabezpečovanie potrieb maloletých detí, ako aj na úhradu nákladov spojených s bývaním rodiny. Návrh na zapretie otcovstva podal manžel matky dieťaťa, pre pochybnosti okolo ktorých sa maloletá J. narodila. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mali manželskú krízu a manželka mala pohlavný styk aj s iným mužom, ktorým je pán C. I. z Predných Háln. On o dieťa nejaví žiadny záujem a oni nevedia, ako sa ku všetkému postaví, pretože návrh na súde podali a on sa o tom dozvie. Oni s ním teraz nekomunikujú a aj zvažujú, či trvať na návrhu. Manžel matky maloletej si dal urobiť súkromne test otcovstva, kde mu vyšlo, že nie je biologickým otcom dieťaťa. S manželkou sa o tom všetkom porozprávali a rozhodli sa, že podá návrh na zapretie otcovstva. Návrh na súde aj podal, teraz však o tom pochybuje, či urobil správne, pretože J. má rád ako svoje dieťa, stará sa o ňu, dáva jej lásku, ako aj svojej staršej dcére. S manželkou teraz žijú v peknom harmonickom vzťahu. Matka maloletej v rozhovore uviedla, že ona sa pripája k vyjadreniam svojho manžela. Naozaj to bolo tak, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala intímny styk aj s pánom C.. Keď sa malá narodila, ona vlastne ani nevedela čia je. Bola to jej chyba a ona teraz len rešpektuje rozhodnutie manžela. On sa rozhodol, že si podá takýto návrh. Aj keď teraz žijú spolu dobre a jej manžel sa k mal. J. správa ako vlastný otec aj ju má rád, rozhodnutie či na návrhu bude trvať ponechá na ňom. Na základe zistených skutočností a v prípade, že manžel matky maloletej nezoberie svoj návrh na zapretie otcovstva späť, kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol, aby súd návrhu vyhovel.
4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa, výsluchom svedka I. C., nariadením znaleckého dokazovania formou písomne vypracovaného znaleckého posudku, znalecký posudok č. X/XXXX, odbor genetika, odvetvie analýza DNA zo dňa XX.XX.XXXX znalca doc. V.. M. F., PhD., oboznámil sa s prednesom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, a tiež vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to s rodným listom maloletého dieťaťa, sobášnym listom navrhovateľa a matky maloletého dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni na matku maloletej.
5. Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že mali s manželkou určitú dobu krízu, pričom manželka sa zobrala asi na týždeň k svojej mame, to bolo asi v máji alebo v júni roku 2017, kedy manželka na týždeň odišla. Potom sa vrátila, pričom za obdobie asi troch týždňov s manželkou nič nemal, a teda pohlavne sa nestýkali. Potom asi o mesiac na to ako sa manželka vrátila, mu známi povedali, že ju videli s týmto pánom C., pričom on sa potom následne cez sociálne siete dozvedel, že si s týmto pánom aj manželka dopisovala. O tom, že je manželka tehotná, sa dozvedeli asi po troch týždňoch, ako sa vrátila od mamy, nakoľko jej ráno bývalo zle. Vtedy aj nadobudol podozrenie, že či je otcom tohto dieťaťa. Následne si potom dal urobiť test DNA, pričom uvedené prebiehalo tak, že odobrali vzorky slín jeho, aj maloletého dieťaťa. Bola pritom aj manželka a následne to potom poslali a asi o mesiac im prišiel výsledok. Na dotaz súdu, či sa intímne stýkal s manželkou, a teda s matkou dieťaťa v rozhodnom čase približne od 09.05.2017 do 06.09.2017, navrhovateľ uviedol, že s manželkou sa intímne nestýkali asi tie 3 týždne, v tom čase, keď manželka odišla k svojej mame a následne sa potom vrátila, bolo to približne v máji, alebo v júni roku 2017, avšak následne potom sa už pohlavne stýkali, ale vždy pritom použili ochranu, a to kondóm. Na ďalšiu otázku súdu, či jeho otcovstvo môžu vylúčiť nejaké závažné okolnosti, napr. zdravotné, navrhovateľ uviedol, že nevie o žiadnych, nie je chorý.
6. Z výsluchu matky maloletého dieťaťa na pojednávaní súd zistil, že bola s pánom I. C. 07.06.2017 a 12.06.2017, kedy sa pohlavne stýkali. Stalo sa to len tieto dva razy, pričom žiadnu ochranu nepoužili a pohlavný styk bol dokonaný. V rozhodnom čase pre počatie dieťaťa sa pohlavne stýkala len s pánom I. C. a so svojím manželom, teda navrhovateľom, pričom ale keď sa pohlavne stýkala s manželom, vždy použili ochranu, a to kondóm, avšak s pánom I. C. žiadnu ochranu nepoužili. Čo sa týka pána I. C., s týmto sa pozná už dlhšie cez príbuzných, ale neskôr sa spoznali bližšie cez sociálne siete a je to aj
manželov kolega. V súčasnosti naďalej bývajú s manželom v spoločnej domácnosti a vychovávajú aj 2 deti. Na dotaz súdu, či v čase keď sa intímne stýkala s pánom I. C., bývala v spoločnej domácnosti s manželom, alebo bola u svojej mamy, ako uvádzal navrhovateľ, matka maloletej uviedla, že v čase, keď odišla k svojej mame zo spoločnej domácnosti, tak si len začala dopisovať s pánom I. C., avšak v čase keď sa už intímne stýkali, tak v tom čase už bola naspäť v spoločnej domácnosti s manželom. Na otázku kolízneho opatrovníka, či chcela dieťa od iného muža, keď uviedla, že s manželom používala ochranu, ale s pánom C. nie, matka uviedla, že keď si dopisovala cez sociálne siete s pánom C., tak mu napísala, že nepoužíva antikoncepciu a keď už boli spolu s pánom C., tak sa ho spýtala, že či má ochranu, pričom on jej taktiež povedal, že nemá ochranu. Boli si vedomí toho, že niečo spravili zle, avšak myslela si, že v tom čase nebude mať plodné dni, pričom to neplánovala. Na pojednávaní matka maloletého dieťaťa ďalej uviedla, že je na rodičovskej dovolenke s maloletou J. a poberá rodičovský príspevok v sume okolo 370,- Eur a k tomu ešte rodinné prídavky, takže spolu je to 410,- Eur mesačne. Okrem toho pracuje na dohodu o pracovnej činnosti v CBA Markete od marca 2020. Tu pracuje zhruba na 10 hodín do týždňa, niekedy je to viac, niekedy menej, pričom poberá 3,70 Eur na hodinu, pričom zárobok za mesiac sa pohybuje podľa toho, koľko hodín odrobí, tak toľko aj dostane na výplatu. Pohybuje sa to okolo 300-400,- Eur mesačne. Za jún jej bolo vyplatené v čistom 550,- Eur. Okrem toho má ešte uzavretú dohodu o pracovnej činnosti aj v Breznianskej cukrárni, tu však nemala žiadny príjem, nakoľko aj tu to závisí od toho, koľko hodín odrobí, pričom v minulosti tu nič neodrobila. Okrem toho už iný príjem nemá. Manžel, a teda navrhovateľ, pracuje ako SZČO. Spoločne s manželom sa starajú o 2 maloleté deti s tým, že staršia dcéra pôjde teraz do 7. ročníka základnej školy. Táto zároveň navštevuje atletický klub, reprezentuje Mostáreň Brezno. S rodinou bývajú v prenájme v dvojizbovom byte, kde platia nájomné 350,- Eur mesačne, v čom je už zahrnuté všetko ohľadne bývania. Okrem toho majú už len bežné výdavky na stravu a prípadne ošatenie. Nehnuteľnosti nevlastní žiadne.
7. Súd v konaní vypočul ako svedka I. C.. Z výpovede svedka na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľa pozná z práce, taktiež pozná aj matku maloletého dieťaťa. Uviedol, že nemá záujem o dieťa. Potvrdil, že s matkou maloletého spal, bolo to viackrát, nepamätá si ale presne kedy to bolo. Pri pohlavnom styku nepoužili žiadnu ochranu a pohlavný styk bol dokonaný. Nepopiera otcovstvo k maloletej, nedával si robiť test otcovstva. Nemá zdravotné problémy, ktoré by mohli mať vplyv na počatie dieťaťa, nevie o takýchto. Na otázku kolízneho opatrovníka vzhľadom na to, že rozhodné obdobie je značne dlhé, či svedok nepripúšťa možnosť, že by otcom dieťaťa mohol byť navrhovateľ, a teda manžel matky maloletého dieťaťa, svedok uviedol, že nevie, môže to byť hocikto. Na ďalšiu otázku kolízneho opatrovníka, či by bol za to, aby sa nariadilo znalecké dokazovanie za účelom zistenia, kto je otcom dieťaťa, svedok uviedol, že je za to, aby sa to zistilo. Vie, že navrhovateľ si dával robiť testy otcovstva. Na otázku súdu, či má vedomosť o tom, že sa matka dieťaťa pohlavne stýkala ešte s niekým iným okrem neho a manžela, svedok uviedol, že má takú vedomosť, ale nevie, kedy to presne bolo, nevie, či to bolo v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa. Na dotaz súdu tiež uviedol, že nie je ženatý, ale má jedno dieťa.
8. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že pri sociálnom zisťovaní v auguste 2018, kedy boli v domácnosti rodičov maloletého dieťaťa, rodičia tvrdili, že mohlo dôjsť k počatiu maloletého dieťaťa aj s iným mužom. Po výsluchu svedka I. C. kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom jednoznačného vylúčenia, prípadne potvrdenia otcovstva manžela matky maloletého dieťaťa, nakoľko ani svedok I. C. sa jednoznačne nevyjadril, či sa cíti alebo necíti byť otcom s tým, že nepoprel síce otcovstvo, avšak vzhľadom k tomu, že v rozhodnom čase sa matka stýkala aj s manželom, nie je jednoznačne možné vylúčiť otcovstvo manžela matky, ako aj s prihliadnutím na listinný dôkaz, ktorý bol predložený navrhovateľom, ktorý však nemožno použiť ako dôkaz v konaní.
9. Z rodného listu maloletého dieťaťa zo dňa 09.03.2018 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XX je zapísané narodenie dieťaťa J. H., nar. XX.XX.XXXX, kde ako otec je uvedený I. H., nar. XX.XX.XXXX a ako matka Y. H., rod. T., nar. XX.XX.XXXX.
10. Zo sobášneho listu vydaného Mestom Brezno, Matričným úradom dňa 05.08.2013 súd zistil, že navrhovateľ a matka maloletého dieťaťa uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v H.. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XX. U obidvoch manželov ide o manželstvo prvé.
11. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX odbor genetika, odvetvie analýza DNA zo dňa XX.XX.XXXX znalca doc. V.. M. F., C.., súdneho znalca pre odbor genetika, odvetvie analýza DNA súd zistil, že úlohou znalca bolo vykonať znalecké dokazovanie na možnosť vylúčenia, resp. dokázania biologického otcovstva muža I. H., nar. XX.XX.XXXX, k maloletej J. H., nar. XX.XX.XXXX, z matky Y. H., nar. XX.XX.XXXX, metódou analýzy ľudského genetického materiálu - DNA po odobratí ich biologickej vzorky. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že na základe analýzy DNA vylučuje I. H., nar. XX.XX.XXXX ako biologického otca maloletej J. H., nar. XX.XX.XXXX z matky Y. H., nar. XX.XX.XXXX. Percentuálna hodnota pravdepodobnosti určenia otcovstva označeného muža sa limitne blíži k 0%. Na základe analýzy 15 polymorfných mikrosatelitných markerov je možné konštatovať, že iba v 5 systémoch existuje kombinácia medzi genotypom matky a genotypom označeného muža, ktorá je schopná vytvoriť genotyp dieťaťa. V 10 systémoch nie je možné detegovať kombináciu alel, ktorú by bolo možné pozorovať u dieťaťa. Vylúčenie otcovstva v 10 systémoch poukazuje na fakt, že je vylúčené, aby bol I. H., nar. XX.XX.XXXX biologickým otcom maloletej J. H., nar. XX.XX.XXXX.
12. Z lustrácie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2020 súd zistil, že matka maloletého dieťaťa mala uzavretú dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Breznianska cukráreň s.r.o. v období od 26.05.2018 do 30.04.2019 s tým, že za uvedené obdobie vymeriavací základ predstavoval 21,20 Eur mesačne. Ďalej mala matka maloletej uzavretú dohodu o pracovnej činnosti v Breznianskej cukrárni s.r.o. od 01.05.2019 do 30.04.2020 s tým, že za uvedené obdobie vymeriavací základ bol 0,- Eur mesačne. Ďalej má matka maloletej uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 24.03.2020 v spoločnosti CBA Market s.r.o. s tým, že vymeriavací základ za 03/2020 bol 114,38 Eur, úhrn poistného 10,74 Eur, za apríl 2020 bol vymeriavací základ 632,12 Eur, úhrn poistného 59,40 Eur, za máj 2020 bol vymeriavací základ 494,44 Eur, úhrn poistného 46,46 Eur a za jún 2020 bol vymeriavací základ 684,65 Eur, úhrn poistného 64,33 Eur a ďalej má matka maloletého dieťaťa uzavretú dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti Breznianska cukráreň s.r.o. od 01.05.2020 s tým, že z tejto nebol zistený žiadny príjem.
13. V záverečnej reči kolízny opatrovník maloletého dieťaťa uviedol, že sa so závermi znaleckého posudku stotožňuje a má za to, že maloleté dieťa má právo poznať svojich rodičov, má právo na identitu, a preto za maloleté dieťa navrhol, aby súd návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej J. H. z matky Y. H..
14. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
15. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
16. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
17. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
18. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.
19. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
20. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že maloletá J. sa narodila dňa XX.XX.XXXX, t.j. počas trvania manželstva navrhovateľa a matky maloletej Y. H., a preto bol navrhovateľ ako otec maloletej zapísaný do rodného listu dieťaťa podľa zákonnej domnienky svedčiacej manželovi matky dieťaťa. Návrh na začatie konania podal navrhovateľ na súd dňa 13.07.2018, teda súd
konštatoval, že bola zachovaná zákonná prekluzívna lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd skúmal pri rozhodovaní vo veci bolo, či otcovstvo navrhovateľa k maloletej J. H. je vylúčené. Vykonaným znaleckým dokazovaním bol preukázaný jednoznačný záver, že biologické otcovstvo navrhovateľa voči maloletej J. H. je treba pokladať za vylúčené. Na základe týchto skutočností súd návrhu vyhovel a určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej J. H., nar. XX.XX.XXXX z matky Y. H..
21. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
24. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
27. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, keď zároveň žiaden z účastníkov si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
28. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 9Pc/12/2018-119 zo dňa 21.01.2020 priznal znalcovi doc. V.. M. F., C.. znalečné vo výške 455,- Eur s tým, že táto suma bola znalcovi vyplatená z rozpočtových prostriedkov štátu. Keďže štátu v súvislosti s potrebou náhrady znalečného znalcovi vznikli náklady, má v súlade s § 57 CMP nárok na náhradu týchto trov. O ich výške a o tom, kto za ne zodpovedá, súd rozhoduje ex offo. Pri rozhodovaní o náhrade trov štátu súd vychádzal z ustanovenia § 55 CMP, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný, keďže súd jeho návrhu vyhovel, nepovažoval súd za spravodlivé, aby zodpovedal za vzniknuté trovy štátu. Ďalej súd prihliadol k tomu, že maloletá v konaní aktívne nevystupovala (jej účastníctvo vyplýva zo zákona o rodine), a preto ani maloletej súd neuložil povinnosť na náhradu trov štátu. Súd v danej veci prihliadol na konkrétne okolnosti prípadu a považoval za spravodlivé, aby trovy konania štátu nahradila matka maloletej, nakoľko táto zapríčinila celú situáciu, keď počas trvania manželstva súložila v rozhodnom čase pre splodenie dieťaťa okrem manžela aj s iným mužom, pričom si nebola istá, kto je otcom maloletej. Preto súd uložil matke maloletej povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré štát platil titulom znalečného v sume 455,- Eur. Súd len pre úplnosť uvádza, že za trovy konania účastníci zodpovedajú aj v takom prípade, ak by spĺňali podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom k sociálnej a majetkovej situácii matky maloletej súd jej určil na zaplatenie náhrady trov konania štátu dlhšiu ako zákonnú lehotu - a to lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, aby vzniknuté trovy konania štátu mohla zaplatiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.