Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-65-2023.pdf
PDF · 120.9 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/65/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, zast.: JUDr. Lenka Balážiová, advokátka so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, IČO: 50 498 681, proti žalovanému ZH-FIT športovo-relaxačno-poradenské centrum zdravia, združenie so sídlom J. Kráľa 16, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 397 537, zast.: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. F. D., o zaplatenie 1.500,84 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 23Cb/12/2021-101 zo dňa 9. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, o žalobe žalobcu o zaplatenie 1.500,84 EUR s príslušenstvom voči žalovanému rozhodol tak, že: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 415,96 € od 26.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 542,44 € od 26.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 542,44 € od 26.06.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.“
2. Právne rozhodnutie odôvodnil poukazom na relevantné ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb., o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V konaní mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 3.5.2018 Zmluvu o nájme nebytového priestoru, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému časť nebytového priestoru zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. D., na prízemí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXX postaveného na parc. KNC č. XXXX/X, nachádzajúceho sa na ulici A. C. v E. F. D., v ktorom žalovaný prevádzkoval športové centrum. Výška nájmu a úhrad za služby spojené s užívaním predmetného nájmu bola upravená v zmluve o nájme nebytového priestoru a jeho dodatkoch č. X G. X. Žalovaný dňa 31.3.2020 požiadal žalobcu s poukazom na mimoriadnu situáciu vyhlásenú vládou Slovenskej republiky v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19 o udelenie výnimky okamžitej výpovede z prenajatého priestoru odo dňa 1.4.2020. K zrušeniu nájomnej zmluvy dohodou strán nedošlo, žalobca s okamžitým ukončením nájmu nesúhlasil, ale poukázal na čl. IV. ods. 3 uzavretej zmluvy, v zmysle ktorého sa nájom skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty k 30.6.2020.
Nájomný vzťah medzi stranami sporu tak bol ukončený výpoveďou žalovaného – nájomcu a zanikol ku dňu 30.6.2020 uplynutím dohodnutej výpovednej lehoty. Vzhľadom na to, že žalovaný v roku 2020 neuhradil v plnej výške splatné nájomné a zálohu za služby spojené s užívaním nebytového priestoru, a to splatné nájomné v mesiaci 4/2020 vo výške 415,96 EUR a splatné nájomné v mesiacoch 5, 6/2020 vo výške 542,44 EUR, vznikol žalovanému dlh vo výške 1.500,84 EUR, ktorý súd žalobcovi priznal s príslušenstvom. O trovách konania, vzhľadom na úspech žalobcu, rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok).
3. Proti rozsudku okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukázal na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Podľa názoru žalovaného okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalovaného a odkazom na nemožnosť plnenia v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na nemožnosť plnenia vzhľadom na situáciu v súvislosti s ochorením Covid-19 a opatreniami Úradu verejného zdravotníctva, ktoré znemožnili užívať predmetné priestory na účel stanovený zmluvou o nájme. Ďalej žalovaný namietal, že pokiaľ nie je dôvod na aplikáciu ust. § 575 Občianskeho zákonníka, je nepochopiteľné, prečo okresný súd opomenul a nezaoberal sa na základe uvedených skutočností potrebou aplikácie § 673 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na to, že vyhlásenie mimoriadnej situácie a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR spôsobili právnu vadu na predmete nájmu, a teda právo na neplatenie nájomného vzniká v zmysle ust. § 673 Občianskeho zákonníka priamo zo zákona. Žalovaný uvedenú právnu vadu nespôsobil sám, ani nemohol daný priestor užívať na základe dohodnutého dôvodu v zmysle čl. III. Zmluvy o nájme nebytových priestorov, keďže prevádzka musela byť zatvorená. V prípade, ak by súd nepovažoval za dôvodné a evidentné zákonné právo na neplatenie nájomného zo strany žalovaného v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka, v takom prípade bolo dôvodné posúdiť vec v súvislosti so zľavou z nájomného v zmysle § 674 a 675 Občianskeho zákonníka. Právo na neplatenie nájomného žalovaný jasne deklaroval počas celého konania. Žalovaný tiež namietol nesprávne vyčíslenú sumu žalovanej sumy, z dôvodu nesprávneho započítania platieb, že úhrada v marci 2020 bola započítaná za mesiac február 2020 a vyúčtovanie preplatku za úhrady a služby spojené s nájmom za rok 2020 boli započítané na úhradu nájomného za mesiac apríl 2020. Nesprávne zaúčtovanie platby a svojvoľné rozhodnutie žalobcu malo vplyv na podanie žaloby, kde ak by bolo správne, žaloval by dlžnú sumu za mesiac marec, a teda mesiac, kedy nebolo možné priestory užívať tak, ako to bolo v prípade mesiacov apríl, máj a časť mesiaca jún. Uvedená skutočnosť má vplyv rovnako na nesprávne určenie sumy pre úrok z omeškania v rozhodnutí. Samotné úroky z omeškania sú vypočítané nesprávne; od nesprávneho dátumu, kedy malo prísť k omeškaniu a z nesprávnej sumy. Podľa názoru žalovaného došlo zo strany súdu k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, pretože súd sa nevysporiadal ani s odstúpením od zmluvy zo strany nájomcov v prípade doručenia listu – okamžitej výpovede, resp. odstúpenia, na ktoré poukazoval nájomca už v odpore v súvislosti s nemožnosťou plnenia, resp. s právom neplatiť nájomné za predmetné obdobie. V odôvodnení súdu absentuje to, ako dospel k predmetnému rozhodnutiu, ako a prečo neaplikoval ustanovenia, ktoré sa týkali rozhodnutia – najmä § 673 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 575 Občianskeho zákonníka. Žalovaný tiež namietol, že súd nezaslal žalovanému spolu s platobným rozkazom hneď aj samotnú žalobu, ale táto bola doručená až po jeho pripomienke, čo znamenalo v podstate nemožnosť využitia lehoty na podanie odporu v plnom rozsahu. Uvedené skutočnosti mali vplyv aj na trovy konania a ich dôvodnosť, ktoré súd priznal žalobcovi v plnom rozsahu, hoci samotná žaloba, následne aj zmena petitu boli zmätočné, nejasné a predlžovali samotné konanie. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeniť a žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného reagoval na odvolacie námietky žalovaného podané v odvolaní. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 673 Občianskeho zákonníka poukázal na to, že k obmedzeniu užívania priestoru v dôsledku (zavineného) porušenia zmluvnej povinnosti by muselo dôjsť zo strany prenajímateľa, k čomu však nedošlo. Vplyv vyššej moci, za ktorú sa epidémia Covid-19 a s tým spojené dôsledky, považuje, preto nezakladá právo nájomcu ani na pomernú zľavu z ceny nájomného za nájom nebytového priestoru, na základe zák. č. 116/1990. Samotná povinnosť nájomcu zaplatiť zmluvne dojednané nájomné nezaniká, omeškanie s jeho platením vzniknuté v dôsledku mimoriadnych opatrení však vylučuje oprávnenie prenajímateľa vypovedať nájomnú zmluvu. Pre prípad, že sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, žalovaný však nevyužil ani túto možnosť. K jednotlivým úhradám nájomného žalobca uviedol, že nárok žalobcu zahŕňa nezaplatené nájomné a úhrady za plnenia poskytnuté v súvislosti s užívaním
nebytového priestoru splatné v mesiaci apríl 2020, spolu vo výške 415,96 EUR, v mesiaci máj 2020 spolu vo výške 542,44 EUR a v mesiaci jún 2020 spolu vo výške 542,44 EUR, čo spolu činí uplatnenú istinu vo výške 1.500,84 EUR. Predmetom žalobného nároku žalobcu nie je výlučne nájomné, ale aj vyúčtované zálohové platby za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním nebytového priestoru. Žalobca tiež uviedol, že prenajatý priestor samotný žalovaný užívať mohol, len na základe prijatých protiepidemiologických opatrení doň nemala prístup verejnosť. Žalovaný tak mal aj iné možnosti využitia daného priestoru tak, ako to využívalo tisícky podnikateľských subjektov na udržanie si svojej činnosti v čase pandémie (napr. online prenosy individuálne alebo skupinové a podobne). Čo sa týka porušenia práva na spravodlivý súdny proces, žalobca poukázal na to, že je pravda, že došlo k niektorým procesným pochybeniam, ktoré boli spojené najmä z technického hľadiska a elektronickou komunikáciou, ale žalovaný počas konania nikdy nespochybnil postup súdu a vždy mal možnosť vyjadriť sa k ďalšiemu postupu. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
5. Žalovaný v podaní zo dňa 19.12.2022 ako v reakcii na vyjadrenie žalobcu opätovne poukázal na argumentáciu uvedenú v odvolaní, najmä vo vzťahu k použitiu ust. § 673, resp. § 674 Občianskeho zákonníka. Rovnako dôvodnenie žalobcu dohodou v prípade zľavy v prípade nájmu z dôvodu vyššej moci vopred v zmluve, resp. zmenou rozsahu plnenia v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka považoval za nedôvodné. V súvislosti s odkazom žalobcu na zákon č. 62/2020 Z. z. uviedol, že potvrdzuje absolútny cynizmus žalobcu, keď napriek tomu, že nijakým spôsobom nepomohol žalovanému, hoci by ho zľava z nájomného v prípade dotácií nestála ani euro, doslova v rozpore s dobrými mravmi, odkázal jednak na možnosť dohody, ktorú sám neumožnil a odkázal na to, ako žalovaný nevyužil možnosť splátok. Podľa názoru žalovaného žalobca nevie pochopiť, že „správnym zaúčtovaním platieb“ mohlo dôjsť k skutočnosti, kedy by bolo možné zo strany žalovaného splácať vyššiu sumu a nie žiadať uhradiť väčšinu dlhu jednou platbou a doslova zanedbateľnú sumu na splátky, čo žalovaný nemohol uniesť. Čo sa týka platby nájomného, žalovaný opätovne poukázal na svojvoľnosť žalobcu započítať nesprávne platbu, ktorá mala byť započítaná za mesiac február a nie za mesiac marec 2020. Rovnako v prípade dôvodnenia „možnosti užívania priestorov“ zo strany žalovaného počas zákazu opatrení Úradu verejného zdravotníctva ide o cynizmus, keďže nebolo možné tieto priestory užívať, na čo boli určené. Žalovaný tak opätovne žiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel.
6. Žalobca v podaní zo dňa 15. marca 2023 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej zotrváva na argumentácii a právnom zdôvodnení uplatneného nároku žalobcu obsiahnutého tak v samotnej žalobe, v ústnych vyjadreniach na pojednávaniach, ako aj vo všetkých písomných podaniach žalobcu k veci. Zdôraznil, že trvá na argumentácii, že v uvedenom prípade nemohlo dôjsť k aplikácii ust. § 674 Občianskeho zákonníka, a teda nájomcovi priznať právo na pomernú zľavu z nájomného z dôvodu, ak pre vady veci môže prenajatý priestor užívať len obmedzene, nakoľko existencia vyššej moci nezakladá predpoklad považovať predmet nájmu z dôvodu nemožnosti jeho užívania ako „vadu veci“. K vyjadreniu žalovaného o „správnom zaúčtovaní platby“ žalobcom, sa podrobne vyjadril v už predošlých podaniach a nerozumie preto záveru žalovaného v tejto otázke, keď tento postup označuje ako „svojvoľný, nesprávne započítanú platbu“, pričom splatnosť každého nájomného bola zmluvne dohodnutá. Žalobca na záveru navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Okresný súd zrozumiteľným a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho úvahy vychádzajú zo skutkových okolností, sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Okresný súd náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, odvolací súd s týmto posúdením súhlasí a s prihliadnutím na obsah spisu hodnotí postup okresného súdu ako správny a zákonný. Okresný súd sa v odôvodnení rozsudku dôsledne zaoberal námietkami, ktoré opakovane aj v odvolacom konaní
namieta žalovaný. Nie je preto úlohou odvolacieho súdu, ale ani účelné tieto opakovane uvádzať, pretože konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. V tomto zmysle rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti týchto dôvodov, so zdôraznením ďalších dôvodov vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného.
10. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami s odkazom na nemožnosť splnenia v zmysle § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a obranu žalovaného založenú na aplikácii inštitútu nemožnosti plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval za nedôvodnú. Odvolací súd sa s názorom žalovaného nestotožňuje.
11. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
12. Dôvodom zániku povinnosti dlžníka je aj nemožnosť plnenia. Ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka definuje právne účinky nemožnosti plnenia dlžníkom. Je ním zánik povinnosti dlžníka plniť. Pod zánikom povinnosti plniť treba rozumieť iba zánik povinnosti plniť konkrétnu povinnosť (alebo jej časť), ktorá je predmetom záväzku. Zákon neobsahuje definovanie pojmu „nemožnosť plnenia“. Všeobecne platí, že o nemožné plnenie pôjde iba vtedy, ak plnenie je nemožné z objektívneho hľadiska, nemožnosť plnenia nastala až následne (teda po vzniku záväzkového vzťahu), nemožnosť plnenia nie je iba dočasná (je trvalá), ide o nemožnosť všetkých z viacerých možných plnení. Ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vyslovene viaže na povinnosť plniť na strane dlžníka. V tomto konkrétnom prípade povinnosť dlžníka bola povinnosť platiť nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Správne okresný súd uzavrel, že pre aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky. Za nemožné plnenie je totiž možné považovať iba stav, ak nemožnosť plnenia je trvalého charakteru. Za trvalú nemožnosť plnenia je tak možné považovať iba nemožnosť, ktorej výsledok je vo vzťahu ku konkrétnemu dojednaniu nemožnosť dosiahnuť ani v čase dlhšom ako dohodnutom, teda ani v čase, kedy je ešte možné dosiahnuť hospodársky výsledok zodpovedajúci účelu plnenia. Dočasná strata spôsobilosti predmetu nájmu na užívanie nie je nemožným plnením (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo 156/2013). Odvolacia námietka žalovaného v tomto smere je preto nedôvodná.
13. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že pokiaľ nie je dôvodná aplikácia § 575 Občianskeho zákonníka, je nepochopiteľné, prečo súd opomenul a nezaoberal sa na základe uvedených skutočností potrebu aplikácie ust. § 673 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
15. Predpokladom pre aplikáciu ust. § 673 Občianskeho zákonníka je, že nájomca nemôže vec vôbec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa pre spôsob užívania nedohol primerane povahe a určeniu veci a súčasne vec vykazuje vady, ktoré nájomca sám nespôsobil.
16. Predpokladom zániku povinnosti platiť nájom v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka sú tak vady veci, ktoré nájomca sám nespôsobil.
17. Vady veci rozlišujeme na faktické a právne. Faktické vady sa týkajú kvality vecí (alebo služieb), ktoré sa poskytujú na základe zmluvy. Právne vady sú tie, ktoré bránia riadnemu a neobmedzenému disponovaniu vecou.
18. V zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú predmetom občianskoprávnych vzťahov, pričom podľa odseku 2 predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
19. Pokiaľ teda nebytový priestor, ktorý je predmetom nájmu, je možné považovať za vec, ust. § 673 Občianskeho zákonníka by sa muselo vzťahovať na vady nebytového priestoru a tieto vady posudzovať ako faktické, či právne.
20. Faktické vady vecí sa týkajú fyzických charakteristík vecí, ako sú nedostatky v kvalite alebo kvantite alebo nemožnosť vec využiť podľa jej povahy alebo účelu zmluvy. Právne vady sú také nedostatky, ktoré bránia získať k veci všetky práva, ktoré zo zmluvy vyplývajú.
21. Nebytový priestor, ktorý si žalovaný prenajal ako nájomca od prenajímateľa za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti, a to „športové centrum“ v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 3.5.2018, však nevykazoval či už faktické alebo právne vady.
22. Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, v dôsledku ktorých boli nájomcovia od 16.3.2020 do 2.6.2020 nútení dočasne pre verejnosť uzavrieť svoje prevádzky, nespôsobujú či už fyzické alebo právne vady konkrétnej veci, v tomto prípade prenajatého nebytového priestoru. Faktické, či právne vady veci sú totiž viazané priamo ku konkrétnej veci. To, že v danom období od 16.3.2020 do 2.6.2020 nebolo možné vec užívať dohadným spôsobom, nebolo spôsobené vadou veci. K zániku povinnosti platiť nájomné tak nedochádza, čo možno vyvodiť aj z ust. § 3b) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého prenajímateľ nemôže do 31. decembra 2020 jednostranne ukončiť nájom nehnuteľnosti vrátanie nájmu bytu alebo nebytového priestoru, pre omeškanie nájomcu s platením nájomného vrátanie úhrad za plnenia obvykle spojených s nájmom splatného v období od 1. apríla 2020 do 30. júna 2020, ak omeškanie nájomcu vzniklo v dôsledku okolností, ktoré majú pôvod v šírení nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Tento dôvod pre vznik omeškania musí byť nájomcom dodatočne osvedčený. Iné dôvody pre ukončenie nájmu tým nie sú dotknuté.
23. Aj z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že nájomca sa mohol dostať do omeškania s platením nájomného vrátanie úhrad za plnenia obvykle spojené s nájmom, čo však neznamená, že nájomca nebol povinný platiť nájomné. Odvolacia námietka žalovaného preto aj v tomto smere je nedôvodná.
24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval aj na právo na zľavu z nájomného v zmysle § 674 a § 675 Občianskeho zákonníka, ako vyplýva z ust. § 675 Občianskeho zákonníka právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
25. Právna úprava nájmu nebytových priestorov nemá osobitnú právnu úpravu plynutia lehôt na uplatnenie práva na odpustenie alebo zľavu z nájmu, preto aj v tomto prípade treba aplikovať ust. § 675 Občianskeho zákonníka, a to vrátanie spôsobu uplatnenia týchto práv. Žalovaný ako nájomca však nepreukázal, že by si bol u žalobcu ako prenajímateľa uplatnil právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného v zákonom stanovenej lehote šiestich mesiacov od dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim, preto ani na túto odvolaciu námietku žalovaného nebolo možné prihliadnuť. Uvedená skutočnosť tak nemala vplyv na nesprávne určenie sumy pre úrok z omeškania v rozhodnutí, čo žalovaný v odvolaní taktiež namietal.
26. Žalovaný v odvolaní taktiež namietal nesprávne zaúčtovanie platby a svojvoľné rozhodnutie žalobcu, najmä ohľadne platby za mesiac marec, a teda za mesiac, kedy nebolo možné priestory užívať. V tejto súvislosti odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Okresný súd správne poukázal na to, že žalovaný mal uhrádzať nájomné a za služby spojené s užívaním predmetu nájmu vždy do 25-teho dňa príslušného mesiaca. Pokiaľ žalovaný neuhradil uvedené nájomné za mesiac február 2020 do 25. februára 2020, nájomné za mesiac február uhradené nebolo. Pokiaľ žalovaný uhradil nájomné 3.3.2020, žalobca správne zaúčtoval uvedenú platbu ako nájomné za mesiac marec 2020, čo vyplýva z podľa § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku, je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Keďže žalovaný nešpecifikoval účel platby, ktorú hradil oneskorene, už po 25. februári 2020, ktorá na účet žalobcu bola pripísaná až 3.3.2020, správne žalobca prijatú platbu posúdil ako platbu až za mesiac marec 2020. Tak,
ako okresný súd, aj odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania nebol však nárok na zaplatenie nájomného a úhrada za služby spojné s užívaním predmetu nájmu za mesiace február a marec 2020, ale za mesiace apríl až jún 2020, a teda uvedené zaúčtovanie platby nemalo vplyv na predmet sporu.
27. Žalovaný v odvolaní tiež poukázal na nesprávne posúdenie okresným súdom úrokov z omeškania s poukazom na splatnosť nájomného v zmysle § 13c) ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
28. Podľa § 13c) ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z., ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodli na poskytnutí zľavy z nájomného podľa odseku 6, nájomca môže uhrádzať prenajímateľovi celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívania, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Ak nájomca nájomné už uhradil, môže uhradiť nájomné za rovnako dlhé obdobie, ako bolo sťažené užívanie, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, najneskôr však od 1. apríla 2021, ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú na inej lehote splatnosti. Počas plnenia splátok nie je prenajímateľ alebo jeho právny nástupca oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, ak právo jednostranne zvýšiť nájomné nebolo dohodnuté pred 1. augustom 2020.
29. Tak, ako správne uviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, medzi stranami konania, teda žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom nedošlo k uzavretiu dohody o znížení nájmu, resp. dohody o poskytnutí zľavy z nájomného a nebol ani aktivovaný postup v zmysle § 13c) zákona č. 71/2013 Z. z.
30. Z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že nájomca mal možnosť za obdobie od 16. marca 2020 do 2. júna 2020, teda za obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu uhrádzať celé neuhradené nájomné, najviac v 48 rovnakých mesačných splátkach počnúc 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa skončila mimoriadna situácia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19, najneskôr však od 1. apríla 2021. Zo strany žalovaného ako nájomcu však k uplatneniu tejto možnosti splácať nájomné nedošlo. Pokiaľ žalovaný neprejavil aktivitu splácať celé neuhradené nájomné za obdobie sťaženého užívanie predmetu nájmu v zmysle § 13c) ods. 18 zákona č. 71/2013 Z. z., žalobcovi pre pasivitu žalovaného nezostala iná možnosť, než dlžné nájomné súdne vymáhať v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Pokiaľ žalovaný mal nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu uhrádzať vždy do 25. dňa príslušného mesiaca, správne okresný súd o splatnosti neuhradeného nájomného rozhodol počnúc dňom 26. príslušného kalendárneho mesiaca, teda časť neuhradeného nájomného za apríl 2020 od 26.4.2020 do zaplatenia, za máj 2020 od 26. mája 2020 do zaplatenia a za jún 2020 od 26. júna 2020 do zaplatenia. O úroku z omeškania správne okresný súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku úrokov podriadil vykonávaciemu predpisu, a to § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
31. Odvolací súd nevidel rozpor postupu žalobcu pri vymáhaní pohľadávky s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani rozpor so zásadou poctivého obchodného styku, pričom žalovaný ani neuviedol, v čom by tento rozpor konkrétne mal spočívať. Pokiaľ žalovaný poukazoval na ukončenie nájmu, zo strany žalovaného bolo potrebné dodržať formálny postup pre skončenie nájmu upravený v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, nakoľko v zmysle uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov sa vzťahy neupravené v zmluve riadia práve týmto zákonom. Pri zmluve uzavretej na neurčitý čas môže ku skončeniu nájmu (pokiaľ nedôjde k dohode) dôjsť len písomnou výpoveďou (§ 10), s výpovednou lehotou tri mesiace (§12).
32. Žalovaný tiež v odvolaní namietal porušenie svojich práv po procesnej stránke, keď okresný súd nezaslal spolu s platobným rozkazom aj samotnú žalobu, ale až po jeho pripomienke, čo znamenalo podľa názoru žalovaného nemožnosť využitia lehoty na podanie odporu v plnom rozsahu, resp. uvedenie
dôkazov. Je pravdou, že zásielka doručená žalovanému, ktorej obsahom bol platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 23Cb/12/2021-26 zo dňa 13. decembra 2021, neobsahovala samotnú žalobu, ktorá bola žalovanému doručená až na jeho žiadosť zo dňa 18.1.2022, čím však nedošlo k porušeniu procesných práv žalovaného, pretože odpor proti platobnému rozkazu, ktorý žalovaný podal po doručení žaloby (čo v odpore aj sám uvádza, že následne na žiadosť o doručenie mu bola doručená žaloba), bol akceptovaný, platobný rozkaz bol zo zákona zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie v súlade s § 267 ods. 4 CSP.
33. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na problematickosť v otázke doručovania predvolania na pojednávanie žalovanému pri zachovaní 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania dňa 22.6.2022, uvedená odvolacia námietka žalovaného je taktiež nedôvodná. Predvolanie na pojednávanie na termín 22.6.2022 bolo žalovanému doručené 11.6.2022, teda s dostatočným časovým predstihom.
34. Žalovaný v odvolaním napadol tiež uloženú náhradu trov konania, pričom spochybnil dôvodnosť trov konania.
35. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu ohľadne uloženia náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na úspech žalobcu v konaní. Zásada úspechu v spore je základné kritérium priznania náhrady trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný čo do základu veci, aj výšky priznaného nároku, správne uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zásada úspechu vo veci je zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, ktorá je charakteristická pre sporové konania a uplatňuje sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.
36. Odvolací súd vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu, rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), pričom priznal žalobcovi ako v spore úspešnej strane náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému ako neúspešnej strane v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.