Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14Co-47-2020.pdf
PDF · 95.1 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/47/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobkyne: E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, XXX XX F. - C., zastúpená advokátskou kanceláriou ADVOKA, s. r. o., so sídlom Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44 449 615, proti žalovanej: E. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX L. XXX, zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom Nám. A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 34 921 516, o určenie, že suma 40.698,03 Eur patrí do dedičstva a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/22/2017 - 317 zo dňa 13. 02. 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/22/2017 - 317 zo dňa 13. 02. 2020 v napadnutom výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .
III. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) žalobu žalobkyne zamietol (výrok I. rozsudku). O trovách konania rozhodol výrokom II. tak, že žalovanej proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou zo dňa 19. 06. 2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že nebohí manželia Y. V., rod. R., zomr. XX. XX. XXXX a X. V., zomr. XX. XX. XXXX, boli ku dňu svojej smrti spoluvlastníkmi sumy 40.698,03 Eur, ďalej žiadala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 40.698,03 Eur s 0,013 % denným úrokom z omeškania od dňa 01. 07. 2017 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Po pripustení zmeny žaloby uznesením okresného súdu zo dňa 30. 05. 2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že suma 40.698,03 Eur patrí v režime bezpodielového vlastníctva manželov do dedičstva po poručiteľke Y. V., rod. R. a po poručiteľovi X. V., a že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 40.698,03 Eur s 0,013 % denným úrokom z omeškania od dňa 01. 07. 2017 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
2. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázané, že právnym predchodcom žalobkyne je X. V., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, ako vdovec, pričom žalobkyňa je dcérou jeho nebohého brata E. V.. Y. X. V. - Y. V., rod. R., manžela predumrela, zomrela dňa XX. XX. XXXX. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že Y. V. za svojho života, začiatkom roku 2015, odovzdala žalovanej sumu vo výške 20.000,- Eur a požiadala ju, aby túto sumu ako dar rozdelila a odovzdala jej sestrám C. Q., Y. Y. a E. M. ako aj dvom dcéram nebohého brata U. R.: V. Q. a E. L. - žalovanej. Z listinného dôkazu zo dňa 14. 07. 2015 bolo preukázané, že žalovaná na žiadosť Y. V. dňa 14. 07. 2015 odovzdala jej sestrám a dvom dcéram po nebohom bratovi spolu sumu vo výške 20.000,- Eur.
Títo prevzatie peňažných prostriedkov potvrdili vlastnoručnými podpismi na listine. Taktiež z čestných prehlásení V. Q., E. L., C. Q., E. M. a Y. Y., predložených súdu žalovanou, vyplynulo, že tieto prevzali dar od Y. V., ktorý každej odovzdala žalovaná dňa 14. 05. 2015. Žalobkyňa neoznačila ani nepredložila žiadny dôkaz o tom, že ku dňu smrti Y. V. dňa 25. 07. 2015 peňažné prostriedky vo výške 20.000,- Eur boli vo vlastníctve poručiteľky, prípadne, že by sa nejednalo o darovanie. Súd poukázal na to, že k darovaniu sumy 20.000,- Eur došlo aj za života manžela darkyne X. V., ktorý tento právny úkon ničím nespochybňoval. Z takto vykonaného dokazovania potom nesporne vyplynulo, že poručiteľka Y. V. v čase smrti už nebola vlastníčkou tejto sumy vo výške 20.000,- Eur. Pokiaľ sa týka ďalšej sumy vo výške 20.000,- Eur, ktorú mala žalovaná u seba a ktorá patrila manželom V., z výsluchu žalovanej bolo preukázané, že manželia Y. a X. V. v roku 2012 odovzdali žalovanej sumu vo výške 5.000,- Eur na úhradu pohrebných nákladov. Z listinného dôkazu - písomného vyjadrenia K.. Y. Y., susedy manželov V. zo dňa 09. 02. 2016, ktoré zaslala notárke JUDr. Dagmar Hudecovej v dedičskom konaní po poručiteľovi X. V. pod sp. zn. 3D/304/2015, vyplýva, že v júni 2015 odovzdala žalovanej sumu vo výške 15.000,- Eur, a to na žiadosť manželov V., ktorá mala slúžiť na krytie ich rôznych výdavkov spojených s opaterou, stravou a podobne. Zvyšok mal patriť žalovanej. Z listinných dôkazov, predložených žalovanou vyplýva, že žalovaná sumu vo výške 3.968,- Eur použila na zaplatenie opatrovateľskej služby X. V., Neziskovej organizácii Opatrovateľka Bratislava a Seniorcentrum Staré Mesto Bratislava sumu vo výške 1.730,03 Eur, vynaložila ako pohrebné náklady Y. V. a sumu vo výške 14.301,97 Eur vyplatila žalobkyni ako dedičstvo po X. V.. Spolu sumy 3.968,- Eur + 1.730,03 Eur +14.301,97 Eur činia sumu vo výške 20.000,- Eur. Súd konšoval, že i z čestných vyhlásení L. E., F. T. a K.. R. T. jednoznačne vyplynulo, že žalovaná má, resp. mala, k dispozícii od manželov V. sumu vo výške 40.000,- Eur. Z dôvodu, že žalovaná vyplatila žalobkyni spolu sumu vo výške 14.301,97 Eur, predmetom tohto konania by mala byť len suma vo výške 25.698,03 Eur. Na základe uvedených skutočností bolo preukázané, že poručiteľka Y. V. v čase smrti už nebola vlastníčkou ani tejto sumy vo výške 20.000,- Eur. Súd konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že žalovaná suma ako vlastníctvo poručiteľky zostalo u žalovanej, bolo na žalobkyni. Táto však uvedené nepreukázala a preto súd žalobu na určenie, že predmetná suma patrí do dedičstva a v nadväznosti na to aj žalobu žalobkyne o vydanie tejto sumy ako nedôvodné zamietol. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaná mala v spore plný úspech, preto jej súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá spresnila, že napriek tomu, že súdne rozhodnutie považuje za nesprávne a nespravodlivé, rozhodla sa voči meritórnemu výroku odvolanie nepodať, avšak odvolaním napáda rozhodnutie (výrok rozsudku) o trovách konania. Uviedla, že ak by už aj akceptovala, že žalobkyni patriace dedičstvo si pani L. ponechá, pričom je irelevantné, či peniaze zostali v jej rukách, či ich ona minula alebo dala niekomu inému - napríklad jej ďalším príbuzným, peniaze jej nepatrili a tak s nimi naložiť nemohla. Vtedy nič nebránilo tomu, aby k takémuto úkonu - darovaniu si nechali „spraviť aj papiere“, napríklad listinu o darovaní. Nič také ale neexistuje a čestné prehlásenia obdarovaných príbuzných, ktoré žalovaná strana predložila až na poslednom pojednávaní, istotne vzbudzujú pochybnosti, pričom každý si vie urobiť záver o účelovosti takého postupu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania preto žalobkyňa považuje za zásadne nespravodlivé. Je presvedčená, že v danom prípade bolo správne aplikovať ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V ďalšom obsahu poukázala na viaceré nálezy Ústavného súdu ČR, pričom navrhla, aby odvolací súd po oboznámení sa s vecou rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš v časti náhrady trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil so svojím vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie súd dané podmienky na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, aby predmetné rozhodnutie podľa § 388 CSP sám zmenil a rozhodol tak, že žalovanej neprizná náhradu trov konania. V ďalšom obsahu odvolania žalobkyňa taktiež poukázala na to, že v ostatných mesiacoch jej bolo diagnostikované pokročilé štádium rakoviny, pričom jej zdravotný stav je kritický. Podstupuje i náročnú a veľmi vysiľujúcu chemoterapiu. Poberá neveľký dôchodok a vlastní len byt, v ktorom býva. Nemá žiadne veľké úspory, ani hodnotný majetok. Ďalej sa vo veci nemá síl súdiť, hoci rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej považuje za nesprávne a nespravodlivé. Taktiež nemá z čoho platiť značné peniaze spočívajúce v trovách konania, keďže pani L. má peniaze patriace do dedičstva žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že jednoducho sa bojí ďalej súdiť, obáva sa, že by sa nemusela dosiahnuť spravodlivosť a len by „presúdila“ ďalšie peniaze, ktoré teraz nevyhnutne potrebuje pre seba, aby prežila. Prílohou odvolania sú i lekárske správy z Onkologického ústavu Svätej Alžbety v Bratislave o zdravotnom stave a diagnóze
žalobkyne z Chemoterapeutickej ambulancie. Z uvedených vyplýva diagnostický záver zhubný nádor prsníka presahujúci viaceré oblasti.
4. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 19. 05. 2020 s možnosťou sa k uvedenému vyjadriť.
5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
6. V dôsledku odvolania žalobkyne krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
7. Odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý výrok rozsudku o trovách konania má charakter uznesenia, preto o podanom odvolaní krajský súd, ako súd odvolací rozhodol rovnako uznesením.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V súvislosti s citovanou právnou úpravou náhrady trov konania odvolací súd konštatuje, že právna úprava Civilného sporového poriadku upravuje pomerne striktné kritériá pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V zmysle dikcie obsiahnutej v súčasnej procesnej úprave súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zásade vychádza už len z procesného úspechu strán v spore a priznáva či nepriznáva náhradu trov konania v závislosti od meritórneho rozhodnutia a z neho vyplývajúceho úspechu či neúspechu tej-ktorej strany sporu. Osobitne je upravená pri náhrade trov konania v zmysle novej procesnej úpravy len situácia pri zastavení konania, kedy súd meritórne nerozhoduje, a teda ani otázku procesného úspechu či neúspechu strán sporu nie je za tejto procesnej situácie možné vyvodiť. Určitú možnú modifikáciu pomerne striktného aplikovania pomeru úspechu či neúspechu strán sporu umožňuje len ust. § 257 CSP, umožňujúce súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania inak (sčasti alebo úplne) úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí uložiť neúspešnej strane sporu povinnosť náhrady trov konania, resp. nemusí uložiť strane sporu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Vyžaduje sa kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti náhrady trov konania výnimočne prihliadnuť. Strane, ktoré mala vo veci úspech, nemožno priznať náhradu trov konania podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia v určitom druhu nárokov. K dôvodovom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ust. § 257 CSP však dochádza aj z aspektov sociálnych. Súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania (ale aj tej strany, ktorej majetkovej sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
13. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a v tom dôsledku konštatoval celkový procesný úspech strany žalovanej v konaní o určenie, že suma 40.698,- Eur patrí do dedičstva a o povinnosti vydať uvedené finančné prostriedky žalobkyni. Vzhľadom na žalobu zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd tak zhodne s okresným súdom konštatuje celkový procesný úspech žalovanej v konaní. Vzhľadom na zásadu úspechu by tak rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni bolo správne a v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, konkrétne s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.
14. V podanom odvolaní žalobkyňa však navrhovala rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP z dôvodu, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Po oboznámení sa s odvolaním ako aj s obsahom celého spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že odvolací súd v súdenej veci dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej ako inak procesne úspešnej strane, skutočne vzhliadol. Tieto vzhliadol v sociálnych aspektoch žalobkyne, v jej osobných pomeroch a v jej vážnom zdravotnom stave v dôsledku diagnostikovaného onkologického ochorenia, v súvislosti s ktorým podstupuje žalobkyňa náročnú chemoterapeutickú liečbu, ktorá pre žalobkyňu vo veku 68 rokov nepochybne predstavuje mimoriadnu záťaž psychickú, ale i finančnú. Žalobkyňa túto skutočnosť uviedla a tiež v odvolacom konaní preukázala lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa má diagnostikovaný zhubný nádor prsníka presahujúci viaceré oblasti. Vo vážnom zdravotnom stave žalobkyne, jej veku a teda i v obmedzených zárobkových možnostiach odvolací súd vzhliadol výnimočné okolnosti predstavujúce dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania inak procesne úspešnej žalovanej. K týmto dôvodom doplňujúco pristúpili i okolnosti zistené v konaní v súdenej veci a charakter konania, keď žalovanou tvrdená okolnosť darovania prijatých finančných prostriedkov (vo výške 20 000,- Eur) bola v pokročilej fáze konania (a dokazovania) preukazovaná výlučne čestnými prehláseniami obdarovaných osôb, ktoré už prijali finančné prostriedky v rôznych výškach. Uvedené okolnosti a reálne objektívne možnosti dokazovania v konaní, odvolací súd doplňujúco vyhodnotil ako osobitné skutkové okolnosti prípadu.
16. Odvolací súd tak komplexne vyhodnotil dôvody uvádzané a preukázané žalobkyňou v podanom odvolaní, ako aj okolnosti vedeného sporového konania a dospel k záveru, že v súdenej veci sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania zmenil s poukazom na ust. § 257 CSP tak, že žalovanej ako inak procesne úspešnej strane sporu, ktorej by prináležal nárok na náhradu trov konania, nepriznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania voči žalobkyni. Na žalovanú zároveň takéto rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebude mať mimoriadne nepriaznivý dopad, keď v konaní vo veci samej sa úspešne „ubránila“, teda jej rozsudkom nebola uložená žiadna povinnosť plniť a trovy v súvislosti s právnym zastúpením bude tak znášať každá zo sporových strán sama, pričom v konaní bolo preukázané, že žalovaná prijala od poručiteľov, po ktorých je jedinou dedičkou práve žalobkyňa, finančné prostriedky vo výške 2 500,- Eur darovaním.
17. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 CSP a rovnako § 257 CSP a cez prizmu spravodlivosti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalobkyňa bola síce v odvolacom konaní - ňou iniciovanom - úspešná, avšak najmä z dôvodu individuálneho a osobitného posúdenia veci odvolacím súdom. Nebolo by v súlade so spravodlivým usporiadaním pomerov medzi sporovými stranami, pokiaľ by inak procesne úspešná žalovaná v celom rozsahu bola nútená znášať náklady na trovy právneho zastúpenia svojho a to v prvoinštančnom konaní a trovy právneho zastúpenia svojho a tiež žalobkyne v odvolacom konaní. Rozhodnutím odvolacieho súdu bude každá sporová strana znášať svoje trovy vzniknuté v súvislosti s odvolacím konaním. Preto o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 257 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).