Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/17/2017

Potvrdené rozhodnutím 13Co/74/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcov: I/ F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX A., II/ V. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX H., E./ F. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX H., IV/ X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, XXX XX H., právne zastúpených Brázdil & Brázdilová, s. r. o., so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: O. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. S. N. XXX/X, XXX XX A., právne zastúpenej JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, o určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18C/17/2017- 403 zo dňa 28. júla 2020, takto rozhodol: I Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalobcovia I. až IV. majú voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcov: A) F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX, XXX XX A., B) V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX H., C) F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX H., D) X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX H., právne zast.: Brázdil & Brázdilová, s. r. o. so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. V.. N. XXX/X, XXX XX A., právne zast.: JUDr. Ján Sitarčík, advokát so sídlom Dr. Herza 20, 984 01 Lučenec, o určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I/ Súd určuje, že žalobca I/ j e podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/ XXXXXX, žalobca II/ j e podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckcyh podielov XXXX/ XXXXXX L. XXXX/XXXXXXX, žalobca III/ j e podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXX, žalobkyňa IV/ j e podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXXXX k pozemkom evidovaným na LV č. XXXX ako parc. č. CKN XXXX/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2, parc. č. CKN XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 55 m2 na Okresnom úrade U., odbor katastrálny, okres U., obec U., k. ú. H..

II/ Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcom I/ až IV/ trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podali na tunajšom súde dňa 26. 05. 2017 žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd rozhodol, že sú podielovými spoluvlastníkmi označenej nehnuteľnosti, každý v podiele podľa petitu žaloby. Svoju žalobu odôvodnili tým, že toho času je žalovaná výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Titulom nadobudnutia jej vlastníckeho práva je notárska zápisnica o osvedčení o vydržaní, spísaná na Notárskom úrade JUDr. F. pod č. S. dňa 10. 06. 2015. Od roku 2015 je tak žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti. Do tohto obdobia boli žalobcovia spolu s ostatnými 190-timi podielovými spoluvlastníkmi evidovaní ako spoluvlastníci parc. č. O. XXXX/116 o výmere 11 512 m2. Na základe Geometrického plánu zo dňa 12. 05. 2007, úradne overený 23. 01. 2009, žalovaná reálne odčlenila z tejto parcely samostatné pozemky a to parc. č. XXXX/X - zastavané plochy o výmere 59 m2, parc. č. XXXX/2 - ostatná plocha o výmere 36 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 64 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 139 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 167 m2, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 55 m2, parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 277 m2. V predmetnej notárskej zápisnici sa uvádza, že podieloví spoluvlastníci s odčlenením reálneho podielu žalovanej súhlasili. Je sporné, či títo vedeli, čo vlastne vyhlasujú a akými listinami kvalifikovaný súhlas udelili. Podľa uvedenia notárkou šlo len o vlastníkov 34 spoluvlastníckych podielov, t. j. spolu 16 osôb, hoci spolu bolo 190 spoluvlastníckych podielov, to znamená, že nemožno hovoriť o väčšine. Vzhľadom na zásadný zásah do vlastníckych práv k predmetným pozemkom ich reálnym odčlenením a zapísaním do výlučného vlastníctva žalovanej, mal byť daný súhlas všetkých podielových spoluvlastníkov, nielen rodinných príslušníkov žalovanej. Okrem toho notárska zápisnica nebola vyhotovená v súlade so zákonom, pretože neboli predložené dostatočné podklady a nedošlo k splneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva titulom vydržania. Chýbal definovaný právny úkon, ktorým sa mala založiť dobromyseľnosť držby, t. j. právny titul - písomná zmluva. V notárskej zápisnici sa síce uvádza neurčitá zámenná zmluva bez toho, aby bolo uvedené medzi kým, kedy a o akých nehnuteľnostiach mala byť uzavretá, či bola platná, registrovaná, evidovaná. Obsahom notárskej zápisnice má byť vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, t. j. okolnosti o dobe a nepretržitosti držby, okolnosti preukazujúce jej oprávnenosť, t. j. že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti presvedčený o tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Podstatnou okolnosťou pre začatie oprávnenej držby je právny, t. j. nadobúdací titul. Tým je taký právny úkon, ktorý v držiteľovi objektívne mohol vyvodiť psychický stav dobromyseľnosti, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Ďalej konštatovanie splnenia 10 ročnej vydržacej doby musí byť založené na nepretržitosti oprávnenej držby, t. j., že po celú dobu držiteľ nehnuteľnosť fakticky ovládal a trvali okolnosti zakladajúce jej oprávnenosť. Listinné dôkazy, ktoré osvedčujú dané skutočnosti musí mať notár založené v spise. V danom spise notára sa však žiadna nadobúdacia zmluva nenachádza, nie je uvedená ako pripojená listina. Notárska zápisnica neobsahuje ani vyhlásenia všetkých dotknutých podielových spoluvlastníkov, ale len menšej časti z nich, vyhlásenia, ktoré žalovaná doložila, neboli datované, podpisy na nich neboli osvedčené, preto nie sú obsahovo hodnoverné. To, že reálni vlastníci boli žalovanej aj notárke známi, je zjavné zo samotnej notárskej zápisnice, kde sa riešilo podielové spoluvlastníctvo v zostávajúcej časti dotknutého pozemku. Čo sa týka nepretržitosti dobromyseľnej držby, u žalovanej počas rokov 1992 až 2002, tento stav objektívne nemohol nastať, pretože pozemky, ku ktorým sa domáhajú žalobcovia určenia spoluvlastníckeho práva, fakticky užívali v tej dobe vlastníci stavieb na nich postavených a to od roku 1978 manželia Kostolní a neskôr ich synovia. Preto vydržacia lehota určená od 01. 01. 1992 do 2002 je nepravdivá. V notárskej zápisnici nie je založený podklad od právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľnosti, ak ide o pozemky mimo zastavaného územia. To znamená, že takto vyhotovená notárska zápisnica nemohla byť podkladom na zápis zmien v katastri nehnuteľností, pretože nebola perfektná po formálnej ani materiálnej stránke. K histórii dotknutých pozemkov žalobcovia uviedli, že tieto boli vedené pôvodne ako parc. č. XXXX/A/X v pozemno-knižnej vložke č. XXX o výmere 973 797 m2. V roku 2006 pri ROEP z nej vznikli samostatné parcely XXXX/XX až XXXX/XX. Na LV č. XXXX bola evidovaná parc. č. XXXX/XX o výmere 11 512 m2 a je na nej umiestnená ich stavba. Pozemok bol rozdelený na 190 spoluvlastníckych podielov. V roku 2015 na podklade spomínaného geometrického plánu bolo z parcely odčlenené okrem iných novovytvorené parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 a parc. č. XXXX/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 167 m2. Parc. č. XXXX/X leží pod domom, ktorý je vo vlastníctve žalobcu I/ a pozemok parc. č. XXXX/X je užívaný ako dvor okolo tohto domu. Z LV č. XXXX vyplýva, že po odčlenení časti pozemku na podklade spomínaného geometrického plánu mal pôvodný pozemok parc. č. XXXX/XX menšiu výmeru 10 715 m2, čo je o 797 m2 menej ako pred odčlenením. Žalobcovia I/, II/, III/ uviedli, že svoje spoluvlastnícke podiely k pôvodnému pozemku č. XXXX/XX nadobudli dedením v roku 1997 na základe Osvedčenia o dedičstve č. U. XXX/XX, žalobkyňa IV/ na základe dedenia - Osvedčenie o dedičstve č. U. XXXX/XX, t. j. ešte pred zápisom zmeny vlastníckeho práva žalovanej. Stavbu súp. č. XX na pozemku č. XXXX/X nadobudol žalobca I/ kúpnou zmluvou zo dňa 18. 12. 2013od predchádzajúcich majiteľov. Jednalo sa o dedičov po predchádzajúcom vlastníkovi stavby, ktorí ich kupovali v roku 1978 od pána Š. H. s manželkou, ktorý bol strýkom žalovanej. Z identifikácie parciel ku dňu 13. 02. 1978 vyplýva, že pozemok - zastavaná plochy pod stavbou súp. č. XX bol v tom čase vo vlastníctve Š. H. a nie priameho právneho predchodcu žalovanej F. H. (otec žalovanej). Tvrdenie žalovanej, že bola dobromyseľná v držbe na základe vlastníckeho titulu zámennej zmluvy jej predkami je v rozpore s reálnym skutkovým stavom. Žalovaná a jej priami právni predchodcovia predmetné pozemky nikdy výlučne vlastnícky nevlastnili, ani stavby na nich postavené, preto nemohli vstúpiť do dobromyseľnej držby a nepretržite ich takto užívať. Po predaji nehnuteľnosti v roku 1978 sa H. z obce odsťahovali. Žalobcovia napokon uviedli, že na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem, pretože žalovaná je od roku 2015 zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností, hoci podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam malo byť evidované na žalobcov, aj na ďalších podielových spoluvlastníkov. Vzhľadom na obrovský rozsah spolupodielnikov, žalobcovia chcú usporiadať len vlastné spoluvlastnícke podiely, čo je možné len v súdnom konaní, kde sa domáhajú svojich práv. Takéto súdne rozhodnutie potom môže byť podkladom pre uskutočnenie zápisu zmeny v katastri nehnuteľnosti. V minulosti prebiehala písomná komunikácia medzi sporovými stranami, aj osobné jednanie s vtedajšou právnou zástupkyňou žalovanej, avšak zmier dosiahnutý nebol.

2. Žaloba bola doručená žalovanej do vlastných rúk, ktorá sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadrila dňa 01. 08. 2017. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že jej rodičia užívali a vlastnili drevenicu ako rodinný dom až do 25. 04. 1978, kedy túto drevenicu predali manželom Z. z dôvodov, že sa z obce H. - X. Č.. XX odsťahovali do obce H., kde sa prihlásili na trvalý pobyt 10. 07. 1978. Do tej doby nehnuteľnosť a to rodinný dom č. XX a priľahlé pozemky užívali ako výluční vlastníci. Predmetnom kúpnej zmluvy bol však len rodinný dom č. XX. Do doby kým sa žalovaní (pozn. súdu - správne žalobcovia) stali vlastníkmi rodinného domu č. XX W. J. H., nik nepochyboval o výlučnom vlastníctve rodiny H., t. j. žalovanej na parcele, kde stojí rodinný dom č. XX, pretože rodina H. vlastnila a užívala tieto parcely nerušene a nepretržite od postavenia rodinného domu. V obci H. - Mláky bol vykonávaný ROEP, podľa ktorého dedičia po F. H. (otec žalovanej) vlastnia v obci 12 330 m2. Žalovaná považuje žalobu žalobcov za nedôvodnú a žiadala ju zamietnuť.

3. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcom, ktorí prostredníctvom právneho zástupcu podali dňa 22. 09. 2017 písomné vyjadrenie. V tomto uviedli, že popierajú skutkové tvrdenie žalovanej, že by jej rodičia užívali drevenicu ako rodinný dom súp. č. XX a priľahlé pozemky vo svojom výlučnom vlastníctve až do 25. 04. 1978. Podľa predloženej identifikácie parciel zo dňa 13. 02. 1978 vyplýva, že v tom čase v k. ú. X., vložka č. XXX boli vlastníkmi budovy súp. č. XX a priľahlého pozemku (podiel z parc. č. XXXX/ A/X o celkovej výmere 973 797 m2) manželia F. H. s manželkou L., jednalo sa o právnych predchodcov žalovanej. Títo v roku 1978 predali manželom Kostolným svoj dom súp. č. XX s pozemkom o výmere 702 m2 podľa ev. listu č. XXX a to kúpnou zmluvou z 25. 04. 1978, zavkladovaná pod W. XXX/XX. Vlastníkmi budovy súp. č. XX a zastavaného pozemku boli Š.N. H. L. X. X., ktorí boli strýkom/tetou žalovanej, t. j. nie priami právni predchodcovia. Rovnako Š. H. s manželkou kúpnou zmluvou zo dňa 25. 04. 1978 predali svoje nehnuteľnosti (dom súp. č. XX a pozemok o výmere 201 m2 podľa ev. listu č. XXX) kupujúcim manželom Z., zavkladované pod W. XXX/XX. To znamená, že rodinný dom súp. č. XX s pozemkom nemohli vlastniť rodičia žalovanej, užívať, predať a následne aj vydržať. Ďalej žalobcovia popreli tvrdenie žalovanej, že by nik nepochyboval o výlučnom vlastníctve rodiny H., t. j. žalovanej k pozemkom pod domom č. 22. Podľa ich názoru sa žalovaná samotná nemôže stotožňovať ako potomok celej rodiny H., jej rodičmi boli F. H. V. X. X.. Vlastníkmi ďalších nehnuteľností boli jej strýko a teta, t. j. nie priami právni predchodcovia. Sama žalovaná uviedla, že sa jej rodičia trvalo odsťahovali z Látok v roku 1978, takže nemohli vydržať sporné pozemky ako uvádzala v notárskej zápisnici aj vo svojom vyjadrení. Zo strany ostatných spoluvlastníkov nebol dôvod riešiť pozemky až do spornej notárskej zápisnice v roku 2015. Podľa vedomostí žalobcov nie sú jediní, kto sa so žalovanou súdi o pozemky na H.. Sama žalovaná si bola vedomá toho, že nie je výlučnou vlastníčkou dotknutých pozemkov, pretože v notárskej zápisnici boli uvedení všetci podieloví spoluvlastníci, takže vedela, že na LV nie sú pozemky evidované výlučne na ňu, ale aj na ďalších podielových spoluvlastníkov, čo bolo na LÁ.N.h obvyklé. Preto žalobcovia zotrvali na podanej žalobe.

4. Vyjadrenie žalobcov bolo doručené žalovanej, ktorá k nemu v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 10. 2017 uviedla, že čo sa týka pozemkov nachádzajúcich sa pod spomínanou stavbou - drevenica, tieto nikdy neboli predmetnom kúpnej zmluvy, pretože v čase kúpy drevenice bol zákaz predaja pozemkov pre stavebnú ochranársku uzáveru na uvedenom území. Odpredávaná drevenica nebola nehnuteľnosťou, pretože nebola a nie je spojená pevným základom so zemou. Žalobcovia tak nemohli nadobudnúť pozemky od niekoho, kto tieto pozemky nevlastnil. Samotné rozhodnutie o platení dane za nehnuteľnosti neosvedčujú vlastnícke právo žalobcov k pozemkom, rovnako ani priložené osvedčenie o dedičstve. Sú len dôkazom nesprávne vyhodnoteného právneho stavu. V doplňujúcom vyjadrení z 18. 10. 2018 žalovaná uviedla, že právni predchodcovia žalovanej dňa 25. 04. 1978 uzavreli Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj drevenice č. XX v k. ú. H. - X.. Drevenica sa nachádzala na parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 201 m2 podľa ev. listu č. XXX. V uvedenom období nebolo možné predávať pozemky pre stavebnú uzáveru z dôvodu ochranného pásma pre výstavbu vodného diela X.. Podľa LV č. XXXX pre obec H. zo dňa 30. 03. 2007 sa uvádza, že na parc. č. XXXX stojí rodinný dom a k pozemku pod stavbou nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva. Vlastníkmi rodinného domu sú uvádzaný E. Z. s manželkou v spoluvlastníckom podiele 1/1. Z uvedeného vyplýva, že títo neboli evidovaní zároveň ako vlastníci pozemku pod stavbou č. XX. K zapísaniu vlastníctva k žalovaným pozemkom došlo protiprávne až v ďalšom období, preto žalovaná naďalej považuje žalobu za nedôvodnú.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

6. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a poukázala na to, že žalobcovia pred rokom 2015 boli spoluvlastníkmi žalovaného pozemku na základe nadobúdacích titulov, ktoré doložili. Žalobcovia zároveň napádajú nadobúdací titul, na podklade ktorého bola žalovaná zapísaná ako výlučná vlastníčka sporných nehnuteľností, pretože notárska zápisnica nespĺňa náležitosti v zmysle notárskeho poriadku a teda je neplatná. V katastrálnom konaní táto listina nebola preskúmavaná, na jej podklade bol vykonaný zápis vlastníckeho práva žalovanej. Žalobcovia nemali inú možnosť ako napadnúť nadobúdací titul, čím je daný ich naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v tomto konaní. Bez súdneho rozhodnutia je ich právne postavenie k spornej nehnuteľnosti neisté. V notárskej zápisnici neboli predložené vyjadrenia všetkých dotknutých osôb, ktorým naposledy svedčilo vlastnícke právo, nachádza sa v notárskom spise vyjadrenie cca 30-tich osôb, čo nie je ani polovica reálnych vlastníkov a prevažne sa jedná o príbuzných a známych žalovanej. Samotní žalobcovia neboli vôbec oslovení žalovanou. Ďalej žalobcovia zistili, že niektoré osoby, ktoré sa aj vyjadrili, boli zavedené na schôdzi urbáru v tom, že sa jedná o rozdelenie iných pozemkov, než ku ktorým žalovaná vydržala vlastnícke právo. Nebolo doložené vyjadrenie obce, že jej záujmy nie sú uvedeným dotknuté, nie je uvedené vyjadrenie právnickej osoby, ktorá má správu k dotknutým nehnuteľnostiam - SPF, nie je doložený žiaden podklad, ktorým by žalovaná preukazovala nadobúdací titul o tom, že jej právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo na základe zámennej zmluvy, táto nebola doložená. Nie je preukázaná lehota na oprávnenú držbu, pretože z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že v roku 1978 F. H. V. X., L. Š. H. s manželkou predali svoje nehnuteľnosti na H. a následne sa odtiaľ trvalo odsťahovali. Od uvedeného obdobia sporné nehnuteľnosti na H. nedržali, neobhospodarovali, takže chýba plynutie vydržacej doby oprávnených osôb. V rozpore so skutočnosťou je v zápisnici konštatované, že užívali tam uvedené nehnuteľnosti. Samotná žalovaná žije v A.Č., mimo uvedenej lokality, sama dané pozemky nikdy neužívala a teda nemohla plynúť vydržacia lehota v prospech týchto osôb. Pri vyjadreniach spoluvlastníkov zabezpečené v notárskej zápisnici nie sú osvedčené ich podpisy, čo notársky poriadok vyžaduje. Žalobcovia vlastnícke právo k sporným pozemkom nadobudli dedením v roku 1997 a 1996. Preto žiadali svojej žalobe vyhovieť.

7. Právny zástupca žalovanej zotrval na tom, že v zmysle kúpnej zmluvy medzi rodičmi žalovanej a manželmi Z. došlo k predaju výlučne stavby a to drevenica č. XX. Pokiaľ žalobcovia namietajú notársku zápisnicu, mal zato, že súd nemá právo preskúmavať platnosť alebo neplatnosť notárskej zápisnice, preto tieto výhrady považuje za irelevantné. Poukázal na históriu pozemkov s tým, že tieto neboli predmetom kúpy zo strany manželov Z.. Právni predchodcovia žalovanej, t. j. jej rodičia mali spolu 10 detí a k uvedenej stavbe chceli robiť prístavbu, čo im umožnené nebolo, preto sa rozhodli odpredať túto stavbu dr. Z.. Podľa informácií žalovanej, po jeho smrti došlo k predaju stavby ďalším záujemcom a následne prevodom vlastníckeho práva nielen k stavbe, ale aj k pozemkom. Žalovaná týmto okolnostiam chcela zabrániť, pretože obdobne riešila situáciu aj ohľadne inej drevenice. Preto oslovila notárku ako právne znalú osobu a pred ňou došlo k spísaniu notárskej zápisnice. Poukázal na to, že rodina H. na tom území žila 150 rokov, zrejme aj viac, aj podľa ich priezviska je zrejmé, že sa jedná o pôvodných obyvateľov obce H.. Boli najväčšími spoluvlastníkmi nehnuteľností v obci. Žalovaná konala so súhlasom svojich súrodencov tak, aby bola zapísaná ako výlučná vlastníčka rodinných pozemkov. Čo sa týka užívania pozemkov, poukázal na to, že v roku 1972 sa v obci H. zakladalo družstvo, ktoré obhospodarovalo všetky uvedené pozemky v danej lokalite, ktoré boli vo vlastníctve rôznych vlastníkov. Konkrétne k tomuto pozemku žalovaná zabezpečila starostlivosť o ne a to čistenie a kosenie. V súčasnej dobe na uvedenom území žije jej brat W. H., ktorý sa o pozemok stará. Aj podľa ROEP bolo konštatované, že dedičia po otcovi žalovanej vlastnia na uvedenom území 12 330 m2, preto je nedôvodné tvrdenie protistrany, že by nemali v držbe nehnuteľnosti na uvedenom území.

8. Žalobca I/ na pojednávaní uviedol, že spoluvlastnícke podiely na spornom pozemku nadobudol dedením po svojom otcovi a starej matke. Uviedol, že už jeho prastarý otec L. Z. v uvedenej oblasti vlastnil asi 90 ha pôvody a to lúky, pasienky, vrátane pozemkov, ktoré sa nachádzajú pod nehnuteľnosťou č. XX a sú predmetom sporu. Túto nehnuteľnosť on sám potom zakúpil v roku 2013 od pána Z. s manželkou a je pravdou, že pozemok pod stavbou v tom čase bol evidovaný ako nevyporiadaný, t. j. ako E parcela, kde bolo vedených 190 podielnikov. Mal zato, že si dodatočne tento pozemok vysporiada, pretože aj on sám bol podielnikom nehnuteľnosti na základe dedenia. Žalovaná však na základe notárskej zápisnice si dala osvedčiť výlučné vlastnícke právo k týmto pozemkom. Ďalej uviedol, že v roku 2006 pri ROEP dochádzalo k sceľovaniu niektorých pozemkov. V tom čase bola výmera celej nehnuteľnosti 97 ha a následne bola rozdelená na samostatné parcely č. XXXX/XX až XXXX/XXXX. U všetkých týchto pozemkov však zostalo zachované spoluvlastníctvo všetkým pôvodným spoluvlastníkom vo výške ich podielov. Je pravdou, že tieto pozemky boli v minulosti v užívaní družstva, preto to nik neriešil, následne boli evidované v registri E. Každý však mal zachovaný svoj podiel. Čo sa týka predchádzajúcich vlastníkov, vedel, že pán Z. stavbu kúpil kúpnou zmluvou od Š. H. a jeho manželky, nie od priamych predkov žalovanej. Mohlo dôjsť k pochybeniu, pretože podľa identifikačného listu, ktorý mal k dispozícii, aj pozemok mal patriť Š. H. a manželke, nevedel sa vyjadriť, či došlo k chybe, že si to Z. nedal na seba prepísať. Stav bol teda taký, že pozemok bol v podielovom spoluvlastníctve. Reálne však pozemok spolu so stavbou užíval dr. Z. ako rodinný dom, mal tam záhradu a toto užíval spolu so svojou rodinou. Po jeho kúpe žalobca I/ začal nehnuteľnosť prerábať. V roku 2015 však prišla za ním žalovaná, na pozemok osadila železné tyče s nápisom súkromný pozemok a vyčlenila mu pás cca 1 meter pre vstup do stavby. Dovtedy sa nikto zo strany žalovanej ani jej právni predchodcovia nedomáhali vlastníckeho, či užívacieho práva k týmto pozemkom. Dané nehnuteľnosti sa v minulosti využívali všetkými obyvateľmi obce na pasenie dobytka alebo ovcí. Následne mu prišiel aj list od právneho zástupcu žalovanej, že neoprávnene užíva nehnuteľnosť. Je pravdou, že sa konala schôdza, ktorú zvolal pán X. a to všetkých spoluvlastníkov, kde sa mala zakladať urbárska spoločnosť. Vtedy žalovaná oslovila niektorých spoluvlastníkov, že si vybavuje do svojho vlastníctva les a oni jej to v dobrej viere podpísali.

9. Žalobca II/ vo výpovedi uviedol, že podľa jeho informácií od starej matky, či iných obyvateľov obce ,sa v minulosti prelínala rodina Z. a H.Ý. a prelínali sa aj v podieloch k jednotlivým nehnuteľnostiam. Je pravdou, že otec žalovanej, t. j. F. H. býval v minulosti v danej nehnuteľnosti, ktorú neskôr odkúpil pán Z. s tým, že mal odkúpiť aj pozemok pod touto nehnuteľnosťou. V tom čase boli 70-te roky, kedy sa mohli nadobúdať chaty na účely rekreácie a pozemok max. do 4 árov, preto sa Z. nedomáhal zápisu vlastníckeho práva k pozemkom, ale dal si zapísať iba chatu. Nehnuteľnosti však užíval ako vlastné, ohradil ich dreveným plotom. Obdobne takto pozemky užívali v dedine aj ostatní a navzájom sa rešpektovali, to znamená, že ten, kto pozemok užíval, si ohradil s tým, že sa jedná o jeho vlastníctvo. Takto pán Z. kúpil v blízkosti pozemku aj garáž. V roku 1978 z obce odišli H. a od tej doby nikto z nich danú nehnuteľnosť neužíval. Neskôr bol žalobca II/ oslovený pánom Z. s ponukou na odpredaj, o čo sám nemal záujem, ale nehnuteľnosť kúpil jeho brat F. - Ž. I/. Neskôr sa dozvedeli, že ešte predtým pána Z. oslovila aj žalovaná na kúpu nehnuteľností, avšak požadovala nízku sumu s vyhrážkou, že ak na to nepristúpi, príde o pozemky pod chatou. V čase kúpy tejto chaty boli v domnení, že majú podiely na nehnuteľnosti a plánovala sa robiť komasácia. Bolo tam 190 spoluvlastníkov a teda bolo nereálne získať súhlasy od všetkých spoluvlastníkov, preto sa to nedalo ihneď vysporiadať. Zo strany žalovanej jej postup považuje za špekuláciu, pretože vedela, že vlastníkom stavby je žalobca I/. Na danom území boli aj iné pozemky, o tie však ona nemala záujem. V notárskej zápisnici si osvedčila aj pozemky, ktoré nikdy predtým nepatrili výlučne rodine žalovanej, jednalo sa napr. o pôvodné prístupové cesty, chodníky k hospodárskym budovám, ktoré užívali všetci spoluvlastníci ako spoločné nehnuteľnosti. O tom, že si žalovaná vydržala dotknuté nehnuteľnosti sa dozvedel cez brata, keď ho oslovil právny zástupca žalovanej. S ostatnými spoluvlastníkmi toto neriešili. Žalovaný II/ poukázal, že v danej oblasti má trvalý pobyt a každý víkend, niekedy aj cez týždeň je tam a žalovanú tam nikdy nevidel. Nevie o tom, že by žalovaná alebo jej rodina dané pozemky ako užívali v dobe 1992 až 2002. V prípade, že by ho žalovaná oslovila, či by jej dal súhlas s vydržaním, tento by jej určite nedal, pretože už v tom čase jeho brat bol vlastníkom stavby. Žalovaný II/ potvrdil, že na predmetnom pozemku bol pôvodný drevený plot, ktorý následne opravovali manželia Z. podľa pôvodných hraníc.

10. Žalobca III/ vypovedal, že podiely na nehnuteľnostiach, t. j. pozemku nadobudli v dedičskom konaní a neskôr od pána Z. nehnuteľnosť kupoval jeho brat - žalobca I/. Následne na to prišla žalovaná, na pozemku natiahla tyčky a tak zistili, že si dala osvedčiť vlastníctvo notárskou zápisnicou, keď získala aj nejaké podpisy. V súčasnej dobe je tak evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti. Preto sa rozhodli podať žalobu o určenie vlastníckych práv, aby sa situácia vyporiadala. Žalobca potvrdil, že nikto za ním neprišiel s tým, či súhlasí s postupom žalovanej, takže naďalej je podľa neho podielnikom na predmetnom pozemku. Podľa jeho názoru žalovaná nepostupovala tak, ako mala. Pokiaľ si on pamätal, jej rodičia sa odsťahovali a chatu predali pánovi Z., ktorý ju užíval spolu so záhradou a hospodárskymi budovami. Tiež rešpektoval, že cez daný pozemok viedla cesta, ktorú využívali všetci v dedine, hoci nebola zakreslená na mape, ale cez tú cestu chodili ku svojim pozemkom. Po úmrtí pána Z. od jeho synov kúpil chatu žalobca I/, v tom čase bola nehnuteľnosť spustnutá, neudržiavaná a on sa rozhodol dať to do poriadku. Od kedy sa rodina žalovanej odsťahovala, odvtedy ich tam žalobca III/ nevidel. Až následne po kúpe chaty bratom prišla a ohradila si pozemok, takže v súčasnej dobe už cezeň nie je možné chodiť po ceste, ktorá bola roky uznávaná. Rodinu žalovanej si v uvedenej oblasti pamätal ako chlapec, čo mohlo byť v roku 1978. Po kúpe budovy pánom Z. ju tento užíval spolu s pozemkami a v tom čase vlastníctvo nikto neriešil. Po smrti pána Z. tam ešte chodila aj jeho manželka, neskôr tam prestali chodiť a začalo to pustnúť. Žalobca III/ potvrdil, že naďalej býva v uvedenej oblasti na adrese X. Č.. XX. Je pravdou, že v danej oblasti je unimobunka vo vlastníctva W. H., avšak nie na spornom pozemku, stojí na iných pozemkoch. Pamätal si, že H. tam chodievali možno 2x ročne, t. času sú tieto v dezolátnom stave. Žalobca III/ taktiež potvrdil, že mu matka už v roku 2007 hovorila o tom, že žalovaná ju oslovila s tým, že si chce dať vydržať pozemky, kde predtým bývali.

11. Žalobkyňa IV/ uviedla, že v danej oblasti žije 50 rokov a pamätala si, keď Š. H. predal nehnuteľnosti pánovi Z.. Bolo to tak, že tento to kúpil aj s pozemkami, ostatní sa do toho nestarali ako to užíval, a rešpektovali to. Š. H. dom spolu s hospodárskou budovou aj pozemkami užíval, obhospodaroval a následne to takto obhospodaroval pán Z.. Neskôr tento dom kúpil jej syn - žalobca I/ a bol v tom, že tak isto bude užívať túto nehnuteľnosť ako pred tým rodina Z.. Došlo však k tomu, že si žalovaná I/ uplatnila vlastnícke právo, s týmto ju ona neoslovila. Je pravdou, že jej vravela, že si dáva robiť geometrický plán, avšak jej uviedla, že jej sa to netýka, lebo sa to netýka pozemkov pod domom. Potom, čo sa Š. H. odsťahoval, ich rodinu tam viac nevidela. Keď tam občas prišli rodičia žalovanej, hovorili, že šli do lepšieho a sú spokojní. Čo sa týkalo užívania pozemkov v danej lokalite, stav bol taký, že každý užíval svoj pozemok okolo domu a každý vedel, čo kto má. Pri svojom dome mal každý vyčlenený pozemok, hospodárske budovy, ktoré obhospodaroval, ostatné bolo v družstve a všetci boli podielnici. Aj v súčasnej dobe pozemky sú v užívaní družstva. Každý mal okolo domu svoje pozemky a tieto sa následne dedili v dedičskom konaní. Aj z ich strany, pokiaľ vedeli, čo je ich, sa v dedičskom konaní toto vyporiadalo a takto to užívali. Každý mal svoj pozemok spravidla oplotený a užíval ho ako svoj a všetci to rešpektovali. Aj v období rokov 1992 až 2002 sporný pozemok užíval pán Z. tak, ako ho odkúpil od pána H., kosil tam, obhospodaroval záhradu, užíval dom. V danom období žalovaná tento pozemok neužívala. Unimobunka vo vlastníctve jej brata sa nachádza mimo tohto pozemku. Žalovaná potvrdila, že v dome č. XX, keď sa Š. H. odsťahoval, býval jeho brat F. s rodinou, na základe akého titulu sa vyjadriť nevedela, neskôr Š. H. predal tento dom Z.. Ona sama nebola žalovanou oslovená o súhlas s vydržaním jej pozemkov, pamätala si len, že robili zameranie od domu žalobkyne IV/ a vtedy sa žalovaná vyjadrila, že ju o nič neoberie. Taktiež sa rozprávala so svojou švagrinou pani X., ktorá jej povedala, že bola žalovanou zavedená, keď na urbárskej schôdzi ohľadne lesov jej dala žalovaná na podpis čistý papier s tým, že pani X. bola v domnení, že sa to má týkať tých lesov. K tomu žalovaná uviedla, že pani X. nedávala podpisovať žiaden čistý papier, riadne jej ukázala geometrický plán aj súpis, kde bolo uvedené jej meno, takže vedela, čo podpisuje.

12. Žalovaná uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojom otcovi F. H. v konaní sp. zn. U., kde predmetom dedenia bol aj jeho spoluvlastnícky podiel na pozemkoch vo vložke č. XXX, parc. č. XXXX/X/A. Tieto pozemky boli užívané jej rodinou až do roku 1978, od kedy sa odsťahovali z dediny. Odsťahovali sa z dôvodu, že sa nedal rekonštruovať dom, v ktorom bývali. Ďalej žalovaná poukázala na to, že podľa dedičských rozhodnutí, práve jej otec zdedil všetky pozemky po svojich rodičoch, takže nedošlo k rozdeleniu medzi ostatných súrodencov. Jej rodičia a Š. H. sa dohodli o zakúpení spomínaného domu, keďže boli bratia, dôverovali si, nebola o tom spísaná zmluva, avšak jej otec vyplatil bratovi Š. 27.000,-- Sk. Keď došlo k predaju domu pánovi Z., na hlavičke kúpnej zmluvy sú uvedení Š. H. L. F. H. ako vlastníci pozemkov. Š. H. však nikdy nebol vlastníkom pozemkov, tieto po rodičoch zdedil výlučne otec žalovanej F. H.a. Podľa kúpnej zmluvy sa prevádzaná nehnuteľnosť mala nachádzať na parc. č. XXXX, ktorá zodpovedá súčasnému parc. č. XXXX, ktorá je vo vlastníctve žalobcu II/. Predmetom tohto sporu je však pozemok s pôvodným parc. č. XXXX, t. času evidovaný ako parc. č. XXXX a práve na tomto pozemku stál dom č. XX. To znamená, že predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy bola výlučne stavba č. XX, ktorá stojí na súčasnej parcele č. XXXX. Podľa jej názoru, v kúpnej zmluve bolo nesprávne uvedené parc. č. XXXX, čo zistila až neskôr na základe predložených kópií máp. Ďalej poukázala na to, že si zistila informácie cez internet, kedy pri vodnom diele X. bolo vydané uznesenie Vlády SSR č. 335 a Smernica vodohospodárskeho plánu v júli 1975, kde boli zásady zabezpečenia rozvoja vodohospodárstva a v súlade so stavebným bola na danom území stavebná uzávera. Z toho dôvodu v roku 1978 bolo možné predať len rodinný dom. V kúpnej zmluve sa toto aj v záverečnej časti uvádza. To znamená, že došlo výlučne k predaju domu bez pozemkov a hospodárskych budov. Pán Kostolný ani nechcel pozemky, vyjadril sa tak, že tam nebude robiť. Ďalej žalovaná uviedla, že po odchode z danej oblasti, na pozemkoch stáli unimobunky vo vlastníctve jej brata W. a všetci súrodenci tam chodievali na rekreačné účely spolu s deťmi, chodili tam lyžovať, zdržali sa tam 1 až 3 dni, prípadne chodili na hroby rodičov a starých rodičov. Po úmrtí pána Z. niekedy v 90-tych rokoch videla, že nehnuteľnosť je zanedbaná, takže keď boli v okolí, boli tam a upratali to, avšak do samotného domu sa nikdy nedostali. Následne v rokoch 2007 až 2009 si dala vyhotoviť geometrický plán za účelom usporiadania pozemkov. Vtedy kontaktovala vnuka pána Z. za účelom odkúpenia domu a navrhla mu cenu 100.000,-- Sk, čo považovala za primeranú cenu. On však žiadal sumu 500.000,-- Sk, čo považovala za neprimerané. Už vtedy mu povedala, že si chce dať do poriadku pozemky, pretože tieto neboli nikdy odkupované a neskôr cez internet zistila, že dom odkúpil žalobca I/. Ďalej si zistila, že pre zápis do katastra nehnuteľnosti potrebuje osvedčenie od notára, že jej pozemky patria, s tým oslovila notárku, ktorá ju ubezpečila, že je to v poriadku, a že si to môže dať prepísať do svojho výlučného vlastníctva a uviedla jej, čo k tomu potrebuje. Preto zabezpečila potvrdenie od Obecného úradu H.Á., ktorý by sa mal nachádzať v notárskom spise, tiež identifikáciu parciel a listy vlastníctva z roku 2007, ktoré boli podkladom pre vypracovanie geometrického plánu. Ďalej zabezpečovala aj súhlasy spoluvlastníkov. Je pravdou, že bolo zvolané stretnutie kvôli urbáru, kde sa zišli viacerí spoluvlastníci, čo využila, keďže spoluvlastníci bývajú po celom území Slovenska, oslovila tých, ktorí prišli na stretnutie, a ktorých poznala. Títo tam bývali a žili, poznali pomery. Mala so sebou aj geometrický plán, ktorý im predložila, vysvetlila, o čo jej ide a čo žiada. Niektorí tieto dokumenty aj nepodpísali s tým, že sa doma poradia, niektorí jej to podpísali, že aj oni si takto dávali pozemky do poriadku. Všetkým vysvetlila, čo plánuje, nikoho neoklamala. Pokiaľ sa v notárskej zápisnici spomína nejaká zámenná zmluva, nevedela presne, o čo sa jedná, uviedla to tam notárka, podľa jej vedomostí k nejakej zámennej zmluve nedošlo. Už v roku 2007 sa rozprávala so žalobkyňou IV/, keď si dávala zameriavať geometrický plán, čo plánuje. Táto sa k tomu nijako nevyjadrila. Následne pred tunajším súdom prebiehal spor s pani Z. (sp. zn. ), preto oslovila svojho právneho zástupcu. S týmto sa poradila, on jej povedal, že na základe zápisu vlastníckeho práva si môže pozemok oplotiť, ale musí nechať 1,5 metra prístup žalobcovi ako majiteľovi domu v zmysle zákona, a tak to urobila. Neskôr zistila, že to bolo zničené a podala trestné oznámenie. Vyzvala žalobcu I/, aby si na jej pozemok neukladal rôzne veci, drevo a podobne, on jej oznámil, že vec podáva na súd. Čo sa týka užívania danej nehnuteľnosti v minulosti, jednalo sa o osadu X., vedená ako intravilán pre obec H.. Bola to dedina, kde mal každý svoj dom spolu so záhradou, o ktorú sa staral a za dedinou boli polia, ktoré boli medzi jednotlivé rodiny rozdelené, každá rodina si obrábala svoje. Rovnako aj jej rodičia obhospodarovali svoje. V čase kúpy domu pánom Z., tento vedel, že kupuje iba stavbu bez pozemkov, pretože sa s jej otcom dohodli, že tieto pozemky môže užívať vrátane záhrady a dvora, že sa o to bude starať. Pánovi Z. následne chodili pomáhať aj rôzni ľudia z dediny, aj jej nebohý bratranec otca Š.N.. Potom na uvedené pozemky chodili asi 2-3x ročne, chodievali na cintorín a videli, že ich pozemky užívajú aj iní. Po úmrtí otca v roku 2001 nadobudli dedičstvom jeho podiel všetci 10-ti súrodenci. Rozhodnutie o dedičstve však nebolo zapísané kvôli prebiehajúcej ROEP, o tomto však neboli informovaní a predsedom komisie ROEP bola žalobkyňa IV/. K zápisu osvedčenia o dedičstve došlo až v roku 2006 a vtedy sa začala zaujímať o usporiadanie týchto pozemkov. Zistila, že na uvedenom území si rôzni vlastníci zabezpečili svoje vlastníctvo vydržaním, rovnako tak postupovali aj žalobcovia a od nej nikto žiaden súhlas nežiadal. Preto aj ona si takýmto spôsobom chcela dať do poriadku svoje pozemky.

13. Podľa LV č. XXX vyhotovený 15. 01. 2016 pre k. ú. H., je žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka parciel registra C, okrem iných aj parc. č. XXXX/X o výmere 167 m2 - zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia - pozemok, na ktorom je dvor, umiestnený mimo zastavaného územia obce a parc. č. XXXX/X o výmere 55 m2 - zastavané plochy a nádvoria so spôsobom využitia - pozemok, na ktorom je postavená bytová budova označená súpisným číslom, mimo zastavaného územia obce, stavba na parc. XXXX/X je evidovaná na LV č. XXXX. Ako titul nadobudnutia je uvedené osvedčenie S., S. zo dňa 10. 06. 2015.

14. Podľa LV č. XXXX vyhotovený 21. 07. 2015 pre k. ú. H., sú ako parcely registra E evidované okrem iného parc. č. XXXX/XXX o výmere 11 512 m2 - zastavané plochy a nádvoria (pôvodne k. ú. X.), kde v časti vlastníkov je evidovaných 190 spoluvlastníkov s určením spoluvlastníckych podielov (hoci je pravdou, že niektoré mená spoluvlastníkov sa opakujú). Medzi spoluvlastníkmi v rade 14, 15, 16, 21 a 23 boli evidovaní žalobcovia a to žalobca I/, II/, III/, každý v podiele XXXX/XXXXXX titulom osvedčenia o dedičstve U. zo dňa 12. 12. 1997, žalobca II/ v podiele XXXX/XXXXXXX titulom Kúpnej zmluvy pod č. W., žalobkyňa IV/ v podiele XXXX/XXXXXX titulom Osvedčenia o dedičstve U. zo dňa 01. 04. 1996. V časti vlastníkov je evidovaná aj žalovaná pod radovým č. XX v podiele XXXXXX/ XXXXXXXXX titulom Osvedčenia o dedičstve U. zo dňa 03. 11. 2003 a pod radovým č. XXX v podiele XXXXXX/XXXXXXXXXX titulom C.-XXXX/XXXX-XXD XXX/XXXX, U. XX/XXXX-XXX/XXXX. Okrem nej boli evidovaní ako vlastníci aj jej súrodenci pod č. XX až XX a následne XXX L. XXX, každý v rovnakom podiele a z rovnakého titulu ako žalovaná.

15. Podľa LV č. XXXX vyhotovený 20. 02. 2017 pre k. ú. H. je registrovaná parcela registra E p. č. XXXX/XXX o výmere 10 715 m2 - zastavané plochy a nádvoria (pôvodné k. ú. X.). V časti vlastníkov je evidovaných 159 vlastníkov, okrem iných pod r. č. XX L. XX žalobcovia I/, II/, III/, každý v podiele 600/107150-tin pod r. č. XX žalobca II/ v podiele 600/107150-tin, pod r. č. XX žalobkyňa IV/ v podiele 400/107150-tin. Žalovaná ani jej súrodenci na tomto LV ako spoluvlastníci nevystupujú.

16. Podľa LV č. XXXX vyhotovený 30. 03. 2007 pre k. ú. H., v časti A je uvedená stavba súp. č. XX na parc. XXXX - rodinný dom, ako vlastník je evidovaný X.. E. Z. a X. v spoluvlastníckom podiele 1/1, v časti titulu nadobudnutia: určenie súp. č. XX/XXXX-XX/XXXX.

17. Podľa Kúpnej zmluvy z 21. 04. 1978 (čl. 65) - súd konštatuje, že sa jedná o slabo čitateľnú kópiu, avšak je zrejmé, že je uzavretá medzi F. H. s manželkou a manželmi Z., kde predmetom zmluvy, ktorý nie je vcelku čitateľný, sú nehnuteľnosti v k. ú. H. - dom popis. č. XX s príslušenstvom. V ďalšom sú identifikačné údaje predloženej kópie nečitateľné. Zmluva bola registrovaná pod R. XXX/XX. Podľa Kúpnej zmluvy z 25. 04. 1978 (čl. 65), čitateľnejšia kópia (čl. 112) bola uzavretá zmluva medzi Š. H. s manželkou a F. H. s manželkou na strane odpredávajúcich a na strane kupujúcich X.. E. Z.tolný s manželkou. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. H., dom popis. č. XX s príslušenstvom, v pozemkovej knihe vedené v k. ú. H. vo vložke XXX, parc. č. XXXX/A/1 ako zastavaná plocha, pasienok, roľa, lúka o celkovej výmere 973 797 m2, v evidencii nehnuteľnosti vedené pre k. ú. H. parc. č. XXXX, dom popis. č. XX - zastavaná plocha o výmere 201 m2, č. evidenčného listu XXX. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúcich dňom registrácie zmluvy na Štátnom notárstve v Lučenci, zmluva bola evidovaná pod č. R. XXX/XX.

18. Žalobcovia predložili identifikáciu parciel vyhotovené Strediskom geodézie v H. dňa 13. 02. 1978, kde v časti A - stav podľa pozemkovej knihy je evidovaný pre k. ú. X., pozemková vložka XXX, parc. č. XXXXX/A/X - zastavaná plocha, pasienok, roľa, lúka o výmere 973 797 m2. V časti B - stav v evidencii nehnuteľnosti je evidované parc. č. XXXX, č. súp. XX - zastavaná plocha o výmere 702 m2 (č. evidenčného listu XXX) v časti užívateľ F. H. L.. Parc. č. XXXX - č. súpisné XX, zastavané plochy o výmere 201 m2 (č. evidenčného listu XXX) v časti užívateľ Š. H. X.. Pod tým je vyznačené, že zbytok výmery je zlúčený v honoch a v užívaní socialistickej organizácie. Podľa kópie čiastočného výpisu z pozemkovej knihy (čl. 43) bolo pod por. č. 202 evidované: účastníci Š. H. L. X. X. C/A dr. E. Z. L. X. X.

- S.: Z. R. U. - U. Z.. Ú.. X. Z. W.. Č.. XXX, J. R. rozhodnuté XX/X.

19. Žalovaná predložila výtlačok z 13. 12. 2005 pre k. ú. H., kde si zisťovala, kde bola evidovaná ako vlastníčka resp. spoluvlastníčka, vo výpise okrem iného sa nachádza aj parc. č. XXXX/XXX.

20. Podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 2013 uzavretej medzi X.. X. Z. L. X.. E. Z. na strane predávajúcich a žalobcom I/ na strane kupujúceho došlo k prevodu vlastníctva a to stavby rodinného domu so súp. č. XX, vedené na LV XXXX postavená na parc. č. XXXX (k pozemku pod stavbou nie je evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva).

21. Podľa vyjadrenia Obecného úradu H. - starostom Mgr. Ľ. M. v období roku 2013 neexistoval zákaz predaja pozemkov, ani nebola zriadená stavebná uzávera v lokalite H.N. - na pozemkoch parc. č. XXXX/X L. XXXX/X, ktorá by obmedzovala prevod vlastníckeho práva k nim, zároveň obec nemá vedomosť o tom, že by existoval v rokoch dozadu zákaz predaja pozemkov a zriadená stavebná uzávera v tejto lokalite. Žalovaná doložila rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Poltári z 09. 08. 1995, ktorým sa rušila stavebná uzávera vyhlásená pre stavbu vodárenská nádrž X. rozhodnutím ONV Lučenec, odbor územného plánovania dňa 24. 07. 1974. Ďalej bolo rozhodnuté, že stavebná činnosť v ochranných pásmach vodárenskej nádrže X. sa bude vykonávať v zmysle platného rozhodnutia o vymedzení a využívaní ochranných pásiem vydané OÚ ŽF Banská Bystrica dňa 29. 12. 1992 a rozhodnutia MŽP SR zo dňa 09. 02. 1994. V dôvodoch rozhodnutia sa konštatuje, že v dôsledku výstavby vodárenskej nádrže X., ONV Lučenec vydal dňa 24. 07. 1974 stavebnú uzáveru pre obec Ipeľský Potok v k. ú. H.. Na základe toho bola výstavba povolená len za podmienok splnenia príslušných hygienických opatrení. V čase rozhodnutia bolo potrebné uvedené rozhodnutie zrušiť.

22. Podľa vyjadrenia Obecného úradu H. - starostom obce M.. X. Z. zo dňa 12. 09. 2019 (čl. 315), bolo oznámené, že na základe vlastného šetrenia obec nemá vedomosť o tom, že by v rokoch 1978 až 1985 bol zakázaný predaj nehnuteľností v k. ú. H. z dôvodu výstavby vodnej nádrže X.. Pri výstavbe vodnej nádrže Málinec bola pozastavená len výstavba nových objektov v časti obce X..

23. Podľa Osvedčenia o dedičstve, vydané JUDr. Š. - notár so sídlom v H. pod č. U. XXXX/XX, U. XX/XX zo dňa 01. 04. 1996, v dedičskej veci po nebohom F. Z., nar. XX. XX. XXXX, C. XX. XX. XXXX nadobudla okrem iného nehnuteľnosti evidované na č. XXX, parc. č. XXXX/XX TTP o výmere 95 ha 06 á 50 m2 pod B7 v XXXX/XXXXXXX-tinách manželka poručiteľa (žalobkyňa IV/) bez povinnosti vyplatiť spoludedičov synov poručiteľa F., F. L. V.. Podľa Osvedčenia o dedičstve vydané JUDr. L. X. - súdnou komisárkou vo Zvolene sp. zn. U. XXX/XX, U. XXX/XXXX v dedičskej veci po nebohej R. Z., S.. XX. XX. XXXX, C. XX. XX. XXXX, nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva okrem iných aj evidované vo vložke č. XXX PKN parc. č. XXXX/A/1 pod B144 z XXXXX/XXXXXXX-tinách, nadobudli žalobcovia I/, II/, III/ každý v 1/3-tine vnuci poručiteľky s povinnosťou výplaty ostatných dedičov, nehnuteľnosť označená ako vložka č. XXX PK parc. č. XXXX/XX TTP o výmere 950 479 m2 v XXXXX/XXXXXXX-tinách nadobudli všetci dedičia vrátane žalobcov I/, II/, III/, títo každý ako vnuci v 1/18-tine.

24. Podľa rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva v H. Č.. U. XXX/XX zo dňa 11. 11. 1963 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke Z. H., zomrelá XX. XX. XXXX, s tým, že v časti popisu majetku, v časti nehnuteľnosti je predložená kópia nečitateľná, vyplýva z nej však, že prejímateľom celého majetku patriaceho do dedičstva je syn F. H., čo bolo rozhodnuté na základe toho, že sa dedičia medzi sebou nedohodli a v zmysle zákonnej úpravy majetok nemohol byť delený, ale mohol byť prevzatý len jedným z dedičov, preto bol určený ako dedič F. H., ktorý pôdu obrábal a bola mu určená výška výplatku ostatným dedičom. Podľa Osvedčenia o dedičstve JUDr. F., notárky so sídlom v Lučenci sp. zn. U. XXX/XX, U. W. dedičskej veci po poručiteľovi F. H., nar. XX. XX. XXXX, C. XX. XX. XXXX bolo prejednané dedičstvo okrem iného aj nehnuteľnosti v k. ú. X. PKN vložka XXX p. č. XXXX/A/X dom, pas. o výmere 16 ha 9695 m2, údaje podľa KN: p. č. XXXX/XX TTP o výmere 95 ha 0479 m2, vedené už na LV č. XXX, vo vložke pod M., XXX L. XXX na základe dedičstva po Z. H. U., tieto nadobudli deti poručiteľa (10-ti dedičia vrátane žalovanej), každý v rovnakom pomere na podiele poručiteľa. Podľa uznesenia o dedičstve Okresného súdu Lučenec sp. zn. XXD/XXX/XXXX, U. XX/XXXX po nebohom F.Á. H., S.. XX. XX. XXXX, C. XX. XX. XXXX, nehnuteľnosti okrem iných evidované na LV č. XXX pozemok registra E, parc. č. XXXX/XX TTP 189 053 m2 pod M. v XXXXXX/XXXXXXXXX-inách a LV č. XXXX pozemky registra E okrem iných parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 512 m2 pod M. v XXXXXX/XXXXXXXXX-tinách nadobudli súrodenci nebohého (9 dedičov) každý v 1/9-tine z uvedeného podielu.

25. Na žiadosť žalobcov súd pripojil originál Notárskej zápisnice S. (čl. 80), ktorá bola spísaná dňa 10. 06. 2015 za účasti žalovanej. V bode 1/ táto navrhla vydať osvedčenie o určení vlastníckeho práva vydržaním na nehnuteľnosti zamerané na skutočný stav podľa geometrického plánu vyhotoviteľa H. U. geotop zo dňa 12. 05. 2007, úradne overený 23. 01. 2009, na stav podľa CKN úradne opravený 24. 03. 2015. Podľa bodu 2/ navrhovateľka navrhla vydať osvedčenie v celosti v 1/1-ine na nehnuteľnosti CKN okrem iných XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 167 m2, XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 55 m2. Podľa bodu 3/ uvedené nehnuteľnosti boli odčlenené z LV XXXX k. ú. H. p. č. KNE XXXX/ XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 ha 1512 m2 na reálnu časť podielových spoluvlastníkov tam uvedených, ktorí súhlasili s tým, že reálne vyčlenený podiel bude patriť navrhovateľke v 1/1. Podľa bodu 4/ takto v prírode reálne vyčlenené pozemky nadobudli právny predchodca navrhovateľky od podielových spoluvlastníkov na základe zámennej zmluvy. Navrhovateľka si započítava vydržaciu dobu svojich právnych predchodcov. Vydržacia lehota navrhovateľky začala plynúť od 01. 01. 1992 a skončila 01. 01. 2002. Podľa bodu 5/ navrhovateľ splnil procesno-právne podmienky určenia vlastníckeho práva podľa Notárskeho poriadku. Podľa bodu 6 okrem splnenia hmotno-právnych podmienok podľa navrhovateľ splnil procesno-právne podmienky určenia vlastníckeho práva vydržaním. Navrhovateľ doložil vyjadrenie obce H. o tom, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa na vyššie uvedené nehnuteľnosti. Podľa bodu 7/ navrhovateľ doložil vyjadrenie dotknutých vlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, v prospech ktorých svedčí posledný zápis v operáte KN o tom, že nemajú výhrady k vzniku vlastníckeho práva navrhovateľky. V bode 9/ bolo konštatované, že bude založený list vlastníctva na tam uvedené pozemky v prospech navrhovateľky a na LV č. XXXX v EKN p. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 715 m2 budú určené podiely ostatných vlastníkov podľa predmetnej notárskej zápisnice. Súčasťou notárskej zápisnice bol aj geometrický plán zo dňa 12. 05. 2007, ktorého súčasťou bol aj výkaz výmer. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyjadrenie obce H. k návrhu na vydanie osvedčenia o určenie vlastníckeho práva vydržaním, kde bolo uvedené, že obec nemá výhrady ku vzniku vlastníckeho práva navrhovateľky na podklade geometrického plánu z 12. 05. 2007 k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Ďalej bolo pripojené vyjadrenie niektorých dotknutých vlastníkov, obsahom čestného prehlásenia boli skutočnosti, že geometrickým plánom zo dňa 20. 01. 2009 boli odčlenené tam vyznačené pozemky (okrem iných p. č. XXXX/X L. XXXX/X) s tým, že navrhovateľka zastupuje aj svojich súrodencov a navrhovateľka ako aj jej súrodenci od roku 2001 boli v nepretržitej držbe a užívaní jej právnych predchodcov a to Z.S. H. - stará matka navrhovateľky a F. H. - otec navrhovateľky. Bol pripojený súhlas s vydaním osvedčenia v prospech navrhovateľky. Bol pripojený úmrtný list F. H., zomrelý 10. 12. 2007.

26. Podľa pripojeného geometrického plánu bol tento vytvorený na určenie vlastníckych práv k pozemkom H. U. - goetop, súkromným geodetom dňa 12. 05. 2007 až 19. 01. 2009. Bol autorizovaný 20. 01. 2009 Ing. M., autorizovaným geodetom a úradne overené dňa 23. 01. 2009 Správou katastra Detva pod č. XX/XXXX s tým, že nové hranice v prírode boli označené múrom, železnými rúrkami, plotom, železnými tyčami a drevenými stĺpmi (v oplotení). Neskôr boli údaje zosúladené s operátom KN dňa 24. 03. 2015 pod č. K1 - XXX/XXXX (pozn. sudkyne - kedy došlo k úprave niektorých výmer dotknutých pozemkov). Podľa výkazu výmer došlo k vytvoreniu nových dielov 1 až 8 odčlenených od parc. č. Z. XXXX/XX o výmere 11 512 m2 - zastavané plochy a to konkrétne diely 1 až 7 ( okrem iných diel 2 ako parc. č. XXXX/X o výmere 167 m2 a diel 3 ako parc.č. XXXX/X o výmere 55 m2 ) a od parc. KNC XXXX o výmere 223 m2 - zastavané plochy. Podľa nového stavu mala zostať evidovaná parc. č. XXXX/XX o výmere 10 715 m2 - zastavaná plocha a č. parc. XXXX/X o výmere 215 m2 - zastavaná plocha so stavom vlastníkov doterajší a na novovzniknuté parcely podľa dielov 1 až 8 mala byť zapísaná ako vlastníčka žalovaná. K tomu právny zástupca žalovanej poznamenal, že predmetný geometrický plán bol zhodný s tým, ako boli pozemky oplotené ešte právnymi predchodcami žalovanej. Žalobca I/ namietal, že pôvodné oplotenie na spornom pozemku on odstránil a nové oplotenie robila žalovaná až po roku 2015 a podľa jeho názoru to nesedí s tým, čo bolo v minulosti.

27. Podľa písomného vyjadrenia pani F. X. z 30. 01. 2012, táto prehlásila, že sa zúčastnila na schôdzi v roku 2007 na H., zvolanú F. X. za účelom vytvorenia urbárskej spoločnosti. Na tejto schôdzi ju oslovila žalovaná, že si vybavuje les po rodičoch, aby jej podpísala súhlas na vyporiadanie lesa. Z dobrej vôle jej chcela pomôcť, tak podpísala predložené tlačivo s tým, že sa jedná o les. Nebola jej predložená žiadna dokumentácia, ani geometrický plán. S odstupom času sa dozvedela, že bola zavedená a na základe toho žalovaná vydržala pozemky, nie les, na základe čoho o svoje podiely prišla aj pani X.. Pokiaľ by bola pravdivo informovaná, určite by to nepodpísala. Takýmto spôsobom získala aj iné podpisy. Žalovaná namietla toto vyjadrenie, na schôdzi všetkým predložila geometrický plán, vedeli o aké pozemky sa jedná, pretože to všetkým jasne vysvetlila, že sa jedná o pozemky v dedine, ktoré obhospodarovali jej rodičia. Obdobne jej toho času volala aj pani A. - sestra žalobcu a tak isto tvrdila, že ju o niečo okradla, to nie je pravdou a táto tiež predmetnú listinu podpísala. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala na to, že sa schôdza konala v roku 2007, pričom geometrický plán bol úradne overený až v roku 2009 a opravený na aktuálny stav v roku 2015.

28. Žalobcovia predložili e-mailovú správu od E. Z. z 02. 01. 2019, ktorý uviedol odpovede na otázky k užívaniu a kúpe stavby súp. č. XX na H., časť X.. Uviedol, že pri samotnej kúpe nebol, jeho rodičia kúpili stavbu v roku 1975 až 1976 od F. H. L. L., na zmluve boli podpisy ešte jedného manželského páru rodina H.. Po kúpe rodičia dom čiastočne zrekonštruovali, dali vyhotoviť oplotenie okolo stavby. Otec stavbu užíval do svojej smrti v roku 1980, matka trávila na X. každý rok niekoľko mesiacov, starala sa o záhradu, on aj súrodenci trávili dovolenky v lete aj v zime na X.. Oni aj rodičia boli v dobrej viere, že pozemky boli súčasťou kúpy v nejasno napísanej kúpno-predajnej zmluve. Po smrti matky sa súrodenci snažili dať do poriadku dokumenty, avšak po opakovaných návštevách komisie ROEP ubehla doba a pôdu pod domom nebolo možné získať notárskou zápisnicou. Všetko vyplývalo zo spôsobu vedenia pozemkovej knihy a absencie záverov dedičských konaní v minulosti. Dedičia ich vzťahy sa tradovali ústne, tak na X. bolo 180 podielových vlastníkov. Vzhľadom na komplikovanosť situácie a nekonečnú perspektívu riešenia súdnou cestou od tohto upustili. Pozemok okolo domu užívali v dobrej viere a nikdy neboli rušení žalovanou, prípadne jej otcom s manželkou. Osobne bol za pánom F. H., aby šiel svedčiť pred komisiu ROEP, avšak on to odmietol, pretože sa vyjadril tak, že nesúhlasil s predajom domu, avšak na zmluve bol jeho podpis, aj jeho manželky. Po predaji sa manželia F. L. L. H. odsťahovali a v období rokov 1992 až 2002 žalovaná tieto pozemky neužívala. Nepamätal si, že by žalovaná ho oslovila so žiadosťou o kúpu nehnuteľnosti, nemajú o tom vedomosť ani jeho súrodenci. Za 40 rokov zo strany predchádzajúcich majiteľov nebol formulovaný žiadnym spôsobom záujem o kúpu. Žalovaná namietla uvedené vyjadrenie, pretože ona, ani jej rodičia syna pána Z. nepoznali, jej otec zomrel v roku 2001, takže nevie k akému ROEP-u sa mal vyjadrovať.

29. Podľa odpovede Obecného úradu H. z 24. 02. 2017 adresované žalobcovi I/, bolo oznámené, že z archívnych údajov bolo zistené - daň z nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XX a pozemok v k. ú. H., Č. X. od roku 1992 platila X. Z. do roku 2014. V roku 2015 došlo k zmene daňovníka na základe priznania dani k nehnuteľnosti F. Z. (žalobca I/), ktorý zaplatil daň aj v roku 2016. Zároveň žalobca I/ doložil rozhodnutie obce o vyrubení dane za rok 2016 a to daň z nehnuteľnosti - daň z pozemkov o výmere 201 m2 a daň zo stavieb o výmere 55 m2, v rovnakej výmere aj na rok 2017. Žalovaná tvrdila, že za sporný pozemok od roku 2016 uhrádzala dane ona.

30. Pred tunajším súdom sa viedlo konanie pod sp. zn. na základe žaloby tu žalovanej spolu s ďalšími ôsmymi žalobcami (súrodenci žalovanej), proti žalovaným okrem iných aj tu žalobkyne v rade IV/, týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva okrem iných aj nehnuteľností evidovaných v PK vložke XXX, neskôr na LV č. XXX pre k. ú. X. ako aj ďalších tam označených nehnuteľností (pôvodne vedené vo vložke č. 966 p. č. XXXX/A/X o výmere 169 695 m2. Žaloba žalobcov bola zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie tam označených žalovaných, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 04. 04. 2019 bol rozsudok I. stupňového súdu potvrdený. Aj v tomto konaní žalobcovia preukazovali svoje vlastnícke právo získané dedením po svojich právnych predchodcoch.

31.1 Podľa úč. od 01. 01. 1992, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

31.2 Podľa úč. od 01. 01. 1992, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

31.3 Podľa , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

31.4 Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

32. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia svojich spoluvlastníckych podielov k označeným nehnuteľnostiam. Súd konštatuje, že takáto žaloba je prípustná, čo pripúšťa už minulá judikatúra (R 54/73), t. j., že žalobcovia sa môžu domáhať toho, že im prislúcha vlastnícke právo a v akom podiele, hoci sa jedná len o niektorých spoluvlastníkov. Žalobcovia uvedený postup zdôvodnili veľkým množstvom podielových spoluvlastníkov evidovaných k pôvodnej nehnuteľnosti, od ktorej boli odčlenené aj žalované pozemky. Žalobcovia podali vo veci určovaciu žalobu, preto súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ten je daný principiálne vždy, keď je potrebné docieliť zmenu zápisu v katastre nehnuteľností a aj v prejednávanej veci žalobcovia podanou žalobou sledovali vytvorenie právneho podkladu, pre zápis svojho vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností, bez súdneho rozhodnutia by takúto zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti nemohli docieliť. Tým súd konštatuje, že je splnený naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

33. Súd v ďalšom skúmal, či žaloba žalobcov je dôvodná. Žalobcovia v žalobe namietali neoprávnený a nezákonný postup žalovanej, ktorá na podklade notárskej zápisnice o osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odčlenila sporné pozemky od pôvodnej parcely evidovanej na LV č. XXXX parcely registra E a to parc. č. XXXX/XX, keď na podklade geometrického plánu, ktorý si dala vypracovať, z tejto parcely boli odčlenené diely a vytvorené nové parcely a to o.i. parc. č. XXXX/ X o výmere 167 m2 a XXXX/X o výmere 55 m2, ktorých výlučným vlastníkom sa stala žalovaná a sú evidované na LV č. XXXX. Žalobcovia pred uvedenou zmenou boli spoluvlastníkmi okrem iných aj parc. č. XXXX/XXX pôvodne vo výmere 11 512 m2, po právnom úkone žalovanej zostali podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti v upravených podieloch, avšak len vo výmere 10 715 m2. Žalobcovia namietli postup žalobkyne, ktorý považujú za nezákonný, nakoľko nesplnila podmienky vydržania vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Žiadali, aby im zostalo zachované spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v pôvodných podieloch. Žalobca I/ mal na požadovanom určení o to väčší záujem, že na jednej z týchto nehnuteľností je postavená stavba, ktorej je sám vlastníkom. Skutočnosť, že žalobca I/ je vlastníkom stavby umiestnenej na sporných pozemkoch, sporná nebola. Žalobca uvedené preukázal kúpnou zmluvou, ktorú nadobudol od predchádzajúcich vlastníkov, títo resp. ich právni predchodcovia nadobudli stavbu od právnych predchodcov žalovanej. Hoci žalobcovia vo svojich vyjadreniach namietali, že by uvedená nehnuteľnosť bola odpredávaná priamymi predchodcami žalovanej, t. j. otcom žalovanej F. s manželkou, z výpovede žalovanej, ale aj žalobkyne IV/ vyplynulo, že predmetnú stavbu užívali práve rodičia žalovanej a žalovaná uviedla, že sa tak dohodli rodičia s bratom jej otca Š.. Na predložených kúpnych zmluvách na strane predávajúcich vystupuje Š. H. s manželkou, ale aj F. H. s manželkou, samotná žalobkyňa IV/ potvrdila, že predmetnú stavbu užívali práve rodičia žalovanej, žalovaná uviedla, že to bolo na základe vzájomnej dohody bratov, o čom síce nebola spísaná písomná zmluva, avšak všetci to rešpektovali. Súd ďalšie dokazovanie v tomto smere považoval za nadbytočné, nakoľko okolnosť vlastníctva stavby sporná nebola a preto vychádzal z tejto okolnosti ako z nespornej skutkovej okolnosti. Čo sa týkalo vyjadrení k predaju pozemku pod stavbou a súvisiaceho pozemku, ktoré t. času tvoria predmet tohto sporu, súd konštatuje, že hoci žalobcovia vo svojich vyjadreniach uvádzali, že podľa ich vedomia v minulosti malo dôjsť spolu so stavbou aj k prevodu pozemkov, táto okolnosť celkom jednoznačne nevyplývala z predložených kúpnych zmlúv, nevyplývala ani z evidencie nehnuteľností a pri kúpe stavby samotný žalobca I/ potvrdil, že si bol vedomý toho, že kupuje výlučne stavbu a pozemok pod stavbou a v blízkom okolí si mieni vyporiadať, nakoľko v tom čase bolo evidovaných viacero podielnikov a podielnikom na nehnuteľnosti bol aj on sám. Preto súd konštatuje, že vychádzal z právneho režimu nehnuteľnosti evidovanej v evidencii nehnuteľností, t. j., že pozemok zostal v spoluvlastníckom podiele jednotlivých podielnikov tak, ako boli evidovaní v katastri nehnuteľností. Podľa toho podielnikom na pozemku bol aj otec žalovanej (nie spolu s manželkou). Pokiaľ sa strana žalovanej dožadovala preverenia situácie ohľadne stavebnej uzávery v čase prevodu stavby a s tým údajnej súvisiacej nemožnosti prevodu nehnuteľností, súd konštatuje, že tieto dôkazy, hoci ich právny zástupca žalovanej považoval za zásadné, nesúvisia s prejednávanou vecou. Pokiaľ aj v tom čase bola vyhlásená stavebná uzávera v danej lokalite (hoci pre inú obec), o čom doložila žalovaná rozhodnutie životného prostredia o zrušení uzávery, stavebná uzávera znamená obmedzenie stavebnej činnosti, avšak netýka sa možnosti prevodu nehnuteľnosti. Okrem toho súd konštatuje tak, ako je uvedené vyššie, že nebol spor o prevode pozemku spolu s prevodom nehnuteľnosti tak, ako to vyplynulo z výpovedí žalobcov aj žalovanej. Hoci žalobcovia uvádzali, že každý rešpektoval právo užívania nových nadobúdateľov - manželov Z. predmetnej stavby, aj právo užívania k pozemku, neskôr aj sám žalobca I/ potvrdil, že rešpektoval právny stav, t. j., že vlastníctvo k pozemku prináleží všetkým podielovým spoluvlastníkom v zmysle zápisu v katastri nehnuteľnosti. Preto súd ďalšie dokazovanie o okolnostiach prípadnej stavebnej uzávery v danej lokalite považoval za nadbytočné (definíciu stavebnej uzávery viď aj - stavebný zákon).

34. Žalovaná svoje vlastnícke právo v konaní pred súdom odvodzovala od svojich právnych predchodcov s tým, že výlučné vlastníctvo nadobudli vydržaním. K okolnostiam vydržania uviedla, že v danej lokalite jej rodina H. bývala minimálne 100 rokov, o čom svedčí aj názov danej oblasti „H..“ Je pravdou, že v minulosti pozemky boli v spoluvlastníctve viacerých osôb žijúcich v danej osade, avšak títo reálne užívali tieto pozemky tak, že pozemky pod každým domom, prípadne v blízkom okolí si ohradili a užívali ich ako svoje, čo bolo rešpektované aj pri dedičských konaniach a ostatné nehnuteľnosti boli užívané pre poľnohospodárske účely, neskôr poľnohospodárskym družstvom. Sporné pozemky spolu s ďalšími pozemkami, rovnako aj s domom, ktorý je t. času vo vlastníctve žalobcu prešla dedičskou postupnosťou zo starej matky na jej otca, ktorý bol univerzálnym dedičom a následne žalovaná so súhlasom svojich súrodencov zabezpečila prepis výlučného vlastníctva na svoju osobu formou notárskej zápisnice. Uviedla, že takýto postup bol v poslednom období bežný aj u iných spoluvlastníkov v danej lokalite, ktorí takto nadobudli nehnuteľnosti užívané tou ktorou rodinou. Právny zástupca žalovanej poukázal na to, že dokonca aj žalobkyňa IV/ takýmto spôsobom nadobudla nehnuteľnosť a to rodinný dom spolu s pozemkami, v ktorom býva v danej lokalite do svojho výlučného vlastníctva. Poukázal na uplatnenie zásady reciprocity, kedy aj žalovaná obdobným spôsobom sa snažila vyporiadať svoj rodinný majetok. Právny zástupca žalovanej sa v tomto smere dožadoval dokazovania na preukázanie postupu žalobkyne IV/, ako v danej lokalite práve ona nadobudla svoj majetok. Súd konštatuje, že uvedené okolnosti nie sú predmetom dokazovania v tomto konaní, súd v tomto konaní posudzuje postup pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalovanou a v tej súvislosti aj príp. vlastnícke práva žalobcov k dotknutej nehnuteľnosti. Súd nie je v tomto konaní oprávnený preskúmavať postup ostatných spoluvlastníkov v danej lokalite, nakoľko ostatné zápisy v katastri nehnuteľností nie sú predmetom tohto konania, nie sú sporné a súd nemá dôvod tieto riešiť ani ako predbežnú otázku. Súd každú žalobu posudzuje na základe okolností konkrétneho prípadu. Ak by aj bolo zistené, že akýkoľvek spoluvlastník, prípadne aj samotná žalobkyňa IV/ nadobudla výlučné vlastníctvo v rozpore so zákonom, to ešte samo neznamená pri uplatnení zásady reciprocity, že pri zistení nezákonnosti postupu žalovanej by súd bol povinný takýto jej postup akceptovať. Preto súd aj v tomto smere zamietol dôkazné návrhy strany žalovanej. Naviac súd poznamenáva k dôkazným návrhom žalovanej prednesené na poslednom pojednávaní, že súd s poukazom na dĺžku celého konania uplatnil sudcovskú koncentráciu na pojednávaní dňa 19. 11. 2019, kedy bolo stranám uložené predložiť všetky dôkazy a návrhy na doplnenie dokazovania najneskôr 10 dní pred určeným termínom pojednávania. Zároveň boli strany upozornené, že na neskôr predložené dôkazy a dôkazné návrhy súd nebude prihliadať. Doklady k prípadnej stavebnej uzávere sa právny zástupca zaviazal zabezpečiť už po pojednávaní 23. 10. 2018, kedy rovnako súd uložil stranám povinnosť predložiť dôkazy najneskôr do nasledujúceho pojednávania (ktoré sa malo konať 08. 01. 2019 na žiadosť právneho zástupcu žalovanej zmenené na 06. 02. 2019). Súd má zato, že až do konania posledného pojednávania dňa 30. 06. 2020 napriek obdobiu dvoch až troch mesiacov obmedzení v súvislosti s pandémiou Corona vírusu, mala strana žalovanej dostatočný časový priestor na predloženie všetkých relevantných dôkazov a dôkazných návrhov vo veci na preukázanie svojho práva. Súd musí konštatovať, že súčasná úprava ukladá povinnosť stranám aktívneho bránenia svojho práva a to aj včasným predkladaním alebo navrhovaním dôkazov, inak strana nesie procesnú zodpovednosť za výsledok sporu v podobe toho, že súd nemusí zohľadniť všetky ňou navrhované, či predkladané dôkazy. Preto aj v danom prípade sa súd priklonil k námietkam žalobcov, že žalovaná posledné dôkazné návrhy predkladala oneskorene účelovo a preto súd tieto dôkazné návrhy v celosti zamietol.

35. V ďalšom súd dokazovanie zameral na zistenie skutočnosti, či žalovaná mohla nadobudnúť výlučné vlastnícke právo vydržaním k sporným nehnuteľnostiam. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň všetky zákonné predpoklady a to a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci, b) nepretržitosť vydržacej doby, t. j. neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilosť predmetu vydržania. Základným predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol (obsahovo rovnaké závery zaujal Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 11. 04. 2017, , , a ). Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia jeho subjektívnych predstáv, ale dobromyseľnosť je potrebné aj objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k nakladaniu s vecou ako s vlastnou. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), t. j. tzv. uchopenia sa držby. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Vlastnícke právo žalovanej k sporným nehnuteľnostiam je evidované v katastri nehnuteľnosti na podklade notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené vyhlásenie žalovanej o vydržaní tohto vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Strana žalobcov poukazovala na to, že predmetná notárska zápisnica nemohla byť podkladom zápisu vlastníckeho práva žalovanej k sporným nehnuteľnostiam, pretože nespĺňala formálnu ani materiálnu stránku vyžadovanú zákonom (Notárskym poriadkom a ). Strana žalovanej namietla, že súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť notárskej zápisnice. Súd konštatuje, že samotná notárska zápisnica nemá konštitutívne účinky, ale len osvedčuje existenciu vyhlásenia určitého obsahu, nie však jeho pravdivosť alebo súlad s právnym stavom. Dokazovanie súdu preto bolo zamerané na zistenie, či žalovaná mohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Z obsahu notárskej zápisnice ale vyplynulo, že žalovaná mala pred notárom prehlásiť existenciu zámennej zmluvy medzi jej rodičmi (priamymi právnymi predchodcami) a tam uvedenými spoluvlastníkmi, na základe čoho mali jej priami právni predchodcovia nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. V konaní pred súdom sa žalovaná k tejto okolnosti vyjadrila, že uvedené zapísala notárka sama z dôvodu, že zrejme neporozumela niektorým jej vyjadreniam, v konaní pred súdom žalovaná tvrdila nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním po svojich predkoch a poukázala na dedičské rozhodnutia (obdobne aj v konaní ). Ďalej právny zástupca žalovanej uviedol, že k založeniu spoluvlastníctva na predmetných nehnuteľnostiach došlo v minulosti ešte za uhorského práva. Súd konštatuje, že na základe listinných dôkazov bolo zistené, že dotknuté nehnuteľnosti boli v minulosti vedené v pozemno-knižnej vložke č. XXX pre k. ú. X. ako p. č. XXXX/A/X o výmere 97 ha 37 á 97 m2 ako zastavané plochy, pasienok, roľa, lúka. V časti vlastníkov bolo vedených niekoľko desiatok vlastníkov ako podielových spoluvlastníkov k dotknutej nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplýva, že napriek tvrdeniu žalovanej, že užívací stav v danej oblasti bol taký, kedy jednotliví podieloví spoluvlastníci užívali vlastné domy spolu s pozemkami priľahlými tým, že si ich oplotili a ostatní toto rešpektovali ešte samo o seba neznamená, že by došlo aj k dispozícii s vlastníckym právom v smere vyporiadania tohto spoluvlastníctva. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by v minulosti dohoda spoluvlastníkov smerovala nielen k užívaniu pozemkov, ale aj čo do vlastníckeho práva. Zápisy vlastníckeho práva z obdobia prevodu stavby z právnych predchodcov žalobkyne na manželov Z. svedčia o tom, že tam užívané nehnuteľnosti, ktorých súčasťou sú aj sporné pozemky, boli evidované v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ktorými boli aj právni predchodcovia žalovanej, ale aj právni predchodcovia žalobcov I/ až IV/. Aj zo samotných dedičských konaní, ktoré doložila žalovaná vyplynulo, že v dedičskom konaní po starej matke žalovanej v roku 1963 došlo k dedeniu spoluvlastníckych podielov, ktorých výlučným preberateľom sa stal otec žalovanej z dôvodu vtedajšej právnej úpravy, nakoľko dedený majetok nemohol byť delený, ale mohol byť prevzatý len jedným z dedičov. Za dediča v rozhodnutí bol určený práve otec žalovanej. Rovnako tak v dedičskom konaní po otcovi žalovanej, ktorý zomrel v roku 2001, pričom dedičské rozhodnutie bolo vydané v roku 2003, nehnuteľnosti, ktorých súčasťou v tom čase boli tu sporné nehnuteľnosti, boli predmetom dedenia tiež len v spoluvlastníckom podiele nebohého otca žalovanej a právnymi nástupcami a preberateľmi dedičstva, t. j. dotknutých nehnuteľností bolo všetkých 10 detí vrátane žalovanej v rovnakom pomere, t. j. zo spoluvlastníckeho podielu po poručiteľovi dedičia nadobudli každý 1/10-tinu a to aj samotná žalovaná. Žalovaná sa tak titulom dedenia stala spolu so svojimi súrodencami vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na dotknutej nehnuteľnosti po svojom otcovi až na základe osvedčenia o dedičstve ku dňu jeho smrti dňa 25. 03. 2001. Obdobne tomu bolo aj v dedičskom konaní po bratovi žalovanej. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovanou však nevyplýva, že by v tom čase došlo k užívaniu sporných nehnuteľností žalovanou alebo jej právnymi predchodcami v domnení, že im predmetné nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva. Žalovaná sama uviedla, že po predaji drevenice, kde dovtedy jej rodičia s deťmi bývali, sa odsťahovali do obce H. a do obce H. Č. X. chodili výlučne sporadicky. Z písomného prehlásenia pána Z., ale aj z výpovedi žalobcov vyplynulo, že dotknutý pozemok nikdy nevideli užívať či už žalovanú, prípadne jej blízkych príbuzných, títo sa nikdy nedožadovali užívania ani vydania predmetnej nehnuteľnosti až do roku 2015. Z výpovede žalovanej vyplynulo, že táto v roku 2005 sa rozhodla usporiadať rodinný majetok a za tým účelom si začala zisťovať informácie z evidencie nehnuteľností a z verejne prístupných informácií cez internet. Vtedy zistila, že v danej oblasti pri konaní ROEP si rôzni vlastníci zabezpečili svoje výlučné vlastníctvo vydržaním, postupovala tak podľa tvrdení žalovanej aj žalobkyňa IV/. Od nej ako spoluvlastníčky v tom čase taktiež nikto nežiadal súhlas. Neskôr v rokoch 2007 až 2009 si dala urobiť geometrický plán za účelom usporiadania pozemkov. K vyhotoveniu notárskej zápisnice a následnému zápisu výlučného vlastníckeho práva žalovanej k dotknutým nehnuteľnostiam došlo v roku 2015. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že nezistil právny titul, ani skutkové okolnosti, na základe ktorých by sa žalovaná mala domnievať, že vstúpila do výlučného vlastníctva, resp. oprávnenej držby dotknutých nehnuteľností s tým, že jej patria do výlučného vlastníctva. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj evidenčne bol vedený iný právny režim pri stavbách, spomínaných dreveniciach, kde ako spoluvlastníci boli vedení či už rodičia žalovanej, prípadne jej strýko s manželkou, avšak právny režim vlastníctva pozemkov vyplýval z vedenej evidencie, kde výlučne otec žalovanej bol evidovaný ako spoluvlastník nehnuteľnosti po svojom predkovi (stará matka žalovanej). Súd tak nemal za preukázanú základnú podmienku vydržania a to vstup do oprávnenej držby k dotknutým nehnuteľnostiam, t. j. takú právnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že by žalovaná, prípadne jej právni predchodcovia sa mohli domnievať, že sporné nehnuteľnosti im patria do výlučného vlastníctva. Možno len dodať, že ak by aj žalovaná preukázala, že jej právni predchodcovia (stará matka a otec) nadobudli pozemky do výlučného vlastníctva vydržaním, v dedičskom konaní po otcovi žalovanej dotknuté nehnuteľnosti dedili všetky jeho deti, ktoré sa stali spoluvlastníkmi a vyporiadanie medzi nimi tak, že výlučnou vlastníčkou by sa stala žalovaná, je možné dosiahnuť písomnou zmluvou, inak je také vyporiadanie neplatné. K tomu však nedošlo. Z týchto dôvodov súd konštatuje, že v zmysle zákona, žalovaná nemohla nadobudnúť sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, nakoľko tomu nesvedčí žiaden právny titul, ani právna skutočnosť - vydržanie. Žalovaná sa mohla stať len právnou nástupkyňou po svojom otcovi a to spoluvlastníčkou podielu na spornej nehnuteľnosti evidovanej naposledy na LV č. XXXX v registri E ako súčasť pôvodnej parcely č. XXXX/XXX. Postupom žalovanej tak došlo k zásahu do vlastníckeho práva ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel totiž predstavuje ideálny podiel na nehnuteľnosti, nepredstavuje konkrétne reálnu časť nehnuteľnosti. Pokiaľ sa aj žalovaná bránila tým, že následne došlo k úprave spoluvlastníckych podielov aj žalobcov k zostatku nehnuteľnosti, čím im mala zostať zachovaná príslušná výmera na nehnuteľnosti zodpovedajúca podielom aj pred úkonom žalovanej v roku 2015, táto skutočnosť je pre posúdenie vlastníckeho práva žalobcov spornej nehnuteľnosti irelevantná. Každý spoluvlastník má vlastnícke právo ku každej časti nehnuteľnosti do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ právnym úkonom žalovanej bolo žalobcom odňaté ich vlastnícke právo v spoluvlastníckom podiele k spornej nehnuteľnosti, a to postupom žalovanej v rozpore so zákonom, súd konštatuje, že žalobcovia preukázali v celom rozsahu opodstatnenosť svojho nároku. Preto súd vyhovel žalobe žalobcov a určil ich spoluvlastnícke podiely k sporným pozemkom, ktoré zodpovedajú výške spoluvlastníckych podielov tak, ako im patrili v čase pred odňatím ich vlastníckeho práva postupom žalovanej. Žalobcovia preukázali opodstatnenosť podanej žaloby.

36. O trovách konania rozhodoval súd podľa a priznal žalobcom ako úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.