Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-5C/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou v právnej veci žalobcu: MIKRON SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 34 120 297, so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Svetlá 8, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32 proti žalovanému: E. E., V.. XX.XX.XXXX, P. B.D., Y.. N.. X. XX, právne zastúpený: BIZOŃ & PARTNERS, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, a to zriadenia záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.11.2010, v zmysle ktorej bolo žalovanému zriadené záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vkladovom konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom úrade Topoľčany pod L.-XXXX/XXXX, a to na základe skutočností, že žalobca sa v súdnom konaní, ktoré v rámci prvej inštancie prebiehalo na Okresnom súde Topoľčany, pod sp. zn. XCb/X/XXXX, domáhal zaplatenia náhrady škody voči osobe D. Q., V.. X.XX.XXXX, P. Y. Q. XXX/XX, B.. Súd v tejto veci vydal rozsudok zo dňa 19.5.2017, ktorým zaviazal D. Q. na zaplatenie sumu 68.672,68 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 68.672,68 € od 13.9.2008 do zaplatenia. Krajský súd v Nitra, rozsudkom sp. zn. XXCob/XX/ XXXX rozsudok okresného súdu potvrdil. Oba vyššie uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 3.9.2018 a prvoinštančný rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 7.9.2018. Uznesením Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. XCb/X/XXXX-312 zároveň súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil D. Q. zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, ktoré sú v jeho vlastníctve. Žalobca následne podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý podaním zo dňa 25.9.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej. V rámci šetrenia majetku D. Q. exekútorom bolo zistené, že tento nedisponuje žiadnym iným majetkom, ktorý by umožňoval uspokojenie pohľadávky povinného, respektíve takým, ktorý by hodnotou bol porovnateľný s nehnuteľným majetkom, ku ktorému bolo zriadené záložné právo zmluvou, ktorej vyslovenia neúčinnosti sa žalobca domáha. V zmysle uvedeného tak D. Q. zaťažením svojho nehnuteľného majetku jednoznačne zhoršil postavenie veriteľa -žalobcu, ktorému týmto výrazne zhoršil možnosť uspokojenia svojej pohľadávky. D. Q. už počas prebiehajúceho súdneho konania uzatvoril záložnú zmluvu s osobou žalovaného, ktorou zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam:- nehnuteľnosť nachádzajúca za v kat. úz. Tovarníky, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č.

XXXX stavby so súp. č. XXX, na parc. č. XXX/2 rodinný dom, stavba bez súp.č. na parc.č. XXX/3, bazén, stavba bez súp. č. na parc.č. XXX/4, bazén, stavba bez súp.č. na parc.č. XXX/5, tenisový kurt, v celosti, - nehnuteľnosť nachádzajúca za v kat. území Tovarníky, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXX ako parcely registra „C“ KN parc.č. XXX/1, záhrady 2267 m2, parc.č. XXX/2, zastavané plochy a nádvoria 468 m2, parc.č. XXX/3, ostatné plochy 75 m2, parc.č. XXX/4, ostatné plochy, 351 m2, parc.č. XXX/5, ostatné plochy 609 m2, parc.č. XXX/6, zastavané plochy a nádvoria 560 m2 a stavba so súp.č. XXX na parc.č. XXX/6 - oceľová hala, v celosti, -nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. Tovarníky, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ KN ako parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria 727 m2 v podiele 1/10 k celku, ktoré sú vo vlastníctve povinného, čím jednoznačne zhoršil vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Predmetná záložná zmluva bola uzatvorená dňa 23.09.2010 , t.j. už počas súdneho konania, v ktorom sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody, pričom táto záložná zmluva mala podľa vyjadrenia D. Q. zabezpečovať pohľadávku žalovaného, ktorá vznikla na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.4.2006. D. Q. tak zabezpečil záložnou zmluvou pohľadávku, ktorá v tom čase existovala už viac ako štyri roky, čo tiež podporuje podozrenie žalovaného, že jediným úmyslom D. Q. bolo zhoršiť respektíve úplne vylúčiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorej zaplatenia sa domáhal vo vyššie uvedenom súdnom konaní. Dňa 24.9.2010 sa na Okresnom súde v Topoľčanoch uskutočnila konzultácia v súvislosti s vyhotovovaním znaleckých posudkov č. XX/XXXX D. XX/XXXX, ktoré vyhotovil znalec Ing. Pavel Martinec. Na uvedenú konzultáciu bol predvolaný pán R. T. ako osoba žeriavnika, ktorá bola oprávnené na obsluhu predmetného zdvíhacieho zariadenia. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Záložná zmluva je datovaná na deň 23.9.2010 a teda deň pred tým ako bol predvolaný na konzultáciu žeriavnik pán R. T., ktorý obsluhoval zdvíhacie zariadenie, vo vlastníctve D. Q.. Je teda veľký predpoklad, že o priebehu konzultácie bol zo strany pána T. vyrozumený aj D. Q.. Žalobca má pochybnosti o tom, že napriek tomu, že Záložná zmluva je datovaná na deň 23.9.2010 k jej podpisu došlo až neskôr v nadväznosti na konzultáciu, na ktorú bol predvolaný R. T.. Tieto skutočnosti si však žalobca preveriť nevie, nakoľko príslušný katastrálny odbor mu dotknutú listinu a to Záložnú zmluvu odmietol sprístupniť s odvolaním na to, že verejnosť katastrálneho portálu je obmedzená. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že závery oboch znaleckých posudkov č. XX/XXXX D. XX/ XXXX vyzneli v prospech žalovaného. Ako ďalšie indície preukazujúce zámer D. Q. zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu uvádza žalobca, že lustráciou Obchodného registra zistil, že D. Q. v júni 2017 po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie (rozsudok zo dňa 19.5.2018) previedol svoj obchodný podiel (50% z celkového základného imania) v obchodnej spoločnosti BAKOMA, s.r.o., IČO: 36 519 286 na osobu R. R., pričom v zmysle účtovných závierok ku koncu roka 2016 vyplýva vlastné imanie uvedenej spoločnosti v sume 156906 € a ku koncu roku 2017 predstavovalo vlastné imanie spoločnosti sumu 144557 €. Okrem vyššie uvedenej spoločnosti previedol D. Q. vo februári roku 2018 svoj obchodný podiel (50% z celkového základného imania) aj v obchodnej spoločnosti KOR-DEL s.r.o., IČO: 36 561 126 na osobu R. R., pričom v zmysle poslednej riadnej účtovnej závierky vyhotovenej ku koncu roka 2017 vyplýva vlastné imanie uvedenej spoločnosti v sume 108857 €. V zmysle uvedeného oba obchodné podiely v uvedených obchodných spoločnostiach tak predstavujú pomerne vysokú majetkovú hodnotu, ktorej sa žalobca zbavil v čase keď odvolací súd rozhodoval o podanom odvolaní D. Q. voči prvoinštančnému rozsudku, ktorým súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 68.672,68 € s príslušenstvom. Uvedené úkony tak žalobca rovnako považuje za účelové, ktorými sa D. Q. zbavoval majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu ako jeho veriteľa. D. Q. ako osoba záložcu a žalovaný ako osoba záložného veriteľa, ktorý uzavreli Záložnú zmluvu zo dňa 23.9.2010 sú osobami, ktoré spolu dlhodobo podnikali a preto má žalobca nasledovné indície o tom, že medzi uvedenými osobami existuje vzťah spriaznených osôb. Indície, ktoré žalobcu viedli k tomu záveru sú nasledovné: v období od 25.1.1994 do 20.2.1996 boli žalovaný a D. Q. jedinými spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti SOMA, s.r.o.; obe uvedené osoby boli zároveň zakladateľmi uvedenej obchodnej spoločnosti čo jednoznačne naznačuje, že sa museli poznať už pred založením obchodnej spoločnosti, v období od 14.6.1995 do 3.4.2008 boli žalovaný a D. Q. jedinými spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti MONTA s.r.o.; obe uvedené osoby boli zároveň zakladateľmi uvedenej obchodnej spoločnosti, obe vyššie uvedené obchodné spoločnosti mali sídlo na adrese Y. Q. XXX, XXX XXTovarníky a teda v nehnuteľnosti, vo vlastníctve D. Q., žalovaný a D. Q. tak spoločne podnikali viac ako 14 rokov, pričom pri takto dlhej vzájomnej spolupráci je veľký predpoklad, že ich vzťahy sa natoľko prehĺbili, že možno o týchto osobách hovoriť ako o osobách vzájomne spriaznených. Žalobca citoval ustanovenia § 42a ods. 1, § 42a ods. 2 § 42a ods. 4, § 42b ods. 1,2.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu, ktoré uvádza vo svojej žalobe, nesúhlasí, tieto v celom rozsahu popiera. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca má pohľadávku voči D. Q. na zaplatenie sumy 68.672,68 Eur s príslušenstvom. Vyššie uvedená pohľadávka bola žalobcovi právoplatne priznaná na základe rozhodnutia OS Topoľčany zo dňa 19.5.2017, č.k. XCb/ X/XXXX. Z obsahu podanej žaloby ďalej vyplýva, že žalobca mal byť jeho konaním ako žalovaného a D. Q. poškodený na svojich právach veriteľa. Žalobca sa preto vyššie uvedenou žalobou domáha vyslovenia neúčinnosti záložnej zmluvy voči jeho osobe, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve D. Q.. Ďalej žalovaný uviedol, že odporovateľnosť právneho úkonu znamená nastolenie tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, tj. neplatnosti iba voči ukrátenému veriteľovi. Relatívne neúčinný právny úkon je platný, nastávajú podľa neho všetky účinky právom spojované s platným právnym úkonom. len vo vzťahu medzi účastníkmi (teda vo vzťahu medzi veriteľom a treťou osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok alebo iné právo odporovateľné právnym úkonom), sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k onomu právnemu úkonu nedošlo. V pomeroch medzi účastníkmi sa právny úkon posudzuje teda tak, ako by nenastali jeho účinky. Podmienky, za ktorých môže veriteľ odporovať' právny úkon dlžníka, upravuje ustanovenie . Žalobca si v zmysle uplatnil porušenie svojich práv voči žalovanému ako osobe, ktorá mala údajne prospech s právneho úkonu D. Q.. S prihliadnutím na všetky okolnosti tejto veci sa v tomto prípade jedná o odporovateľnosť podľa prvého príkladu, t.j. odporovateľnosť právneho úkonu vykonaného v prospech akejkoľvek tretej osoby. Tak ako to vyplýva z vyššie uvedených zákonných definícii "blízkej osoby", on ako žalovaný a D. Q. totiž nie sú blízkymi osobami v zmysle ust. , resp. ust. . Na základe týchto skutočnosti sa preto v tomto prípade na neho nevzťahujú ani povinnosti procesnej obrany. Pre úspešné uplatnenie si nárokov veriteľa v prvom príklade odporovateľnosti je nevyhnutné, aby boli základné predpoklady odporovateľnosti, tj. na strane dlžníka úmysel ukrátiť svojho veriteľa a na strane druhej známosť (vedomosť) tohto úmyslu, splnené súčasne. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa tak v tomto prípade ide na ťarchu veriteľa (žalobcu),nakoľko bez naplnenia tohto znaku mu nie je možné priznať nárok, ktorý si uplatní v konaní o neúčinnosť právneho úkonu (odporovateľnosť' právneho úkonu). Žalobca v podanej žalobe preukazuje poškodenie svojich práva veriteľa na uspokojenie z vyššie uvedenej pohľadávky voči dlžníkovi - D. Q. nasledovnými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami. Dňa 24.9.2010 sa mala na Okresnom súde Topoľčany uskutočniť konzultácia v súvislosti vyhotovením znaleckého posudku č. XX/XXXX D. Č.. XX/XXXX, ktoré vyhotovoval znalec Ing. Pavel Martinec. Na predmetnú konzultáciu bol predvolaný aj pán R. T. ako osoba žeriavnika, ktorá vykonávala obsluhu zdvíhacieho zariadenia. Deň pred konaním vyššie uvedenej konzultácie malo prísť k uzavretiu predmetnej záložnej zmluvy. Táto skutočnosť podľa vyjadrenia žalobou predstavuje "veľký predpoklad, že o priebehu konzultácie bol zo strany pána T.Q. vyrozumený aj D. Q.." Pri elementárnom pohľade na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu však možno badať zjavný rozpor tohto tvrdenia. Z logiky veci totiž vyplýva, že v prípade, ak bola záložná zmluva uzavretá dňa 23.9.2010, pričom konzultácia na Okresnom súde Topoľčany prebehla dňa 24.9.2010, tj. po uzavretí záložnej zmluvy, nemohla táto konzultácia ovplyvniť uzavretie, resp. založiť účelovosť záložnej zmluvy. Záložná zmluva bola totiž uzavretá skôr ako prebehla samotná konzultácia na Okresnom súde Topoľčany, pričom on ako Žalovaný som o tejto konzultácii nemal žiadnu vedomosť, nakoľko nebol účastníkom konania na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. XCb/X/XXXX. Tvrdenia žalobcu ohľadne ovplyvnenia jeho konania ako žalovaného a konania D. Q. v dôsledku vyššie uvedenej konzultácie sa preto nezakladajú na pravde a nepreukazujú ani úmysel dlžníka (D. Q.), resp. jeho vedomosť ako žalovaného ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že "má pochybnosť o tom, že napriek tomu. že záložná zmluva je datovaná na deň 23.9.2010 k jej podpisu došlo až neskôr v nadväznosti na konzultáciu, na ktorú bol predvolaný R. T..".. K vyjadreniu žalobcu ohľadne pochybnosti o dni uzavretia záložnej zmluvy uvádza, že záložnú zmluvu spoločne s D. Q. uzatvorili dňa 23.11.2010. Podpisy záložného veriteľa (Žalovaného) a záložcov (D. Q. a Q. Q.) boli pritom úradne overené na Obecnom úrade Tovarníky. Na základe vyššie uvedených skutočností tak k uzavretiu záložnej zmluvy nemohlo prísť až po konzultácii na Okresnom súde Topoľčany zo dňa 24.11.2010, tak ako to uvádza žalobca. V prípade, ak by tomu tak bolo, na záložnej zmluve by sa nemohlo nachádzať úradne potvrdené overenie podpisov spoločne s dátumom ich overenia. Toto tvrdenie žalobcu sa preto taktiež nezakladá na pravde a zároveň opätovne nepreukazuje úmysel dlžníka (D. Q.), resp. jeho vedomosť ako žalovaného ukrátiť žalobcu ako veriteľa na jeho právach. Žalobca uvádza ďalšie "indície" - prevody obchodných podielov, ktoré majú preukazovať údajný úmysel D. Q. a jeho ako žalovaného poškodiť žalobcu a zmariť uspokojenie jeho vyššie uvedenej peňažnej pohľadávky. Žalobca z lustrácie Obchodného registra zistil, že D. Q. v júni 2017 previedol svoj obchodný podiel (50% z celkového základného imania) v obchodnej spoločnosti BAKOMA s.r.o.,

IČO: 36 519 286. zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 10128/ N na osobu R. R.. Žalobca zároveň z lustrácie Obchodného registra zistil, že D. Q. vo februári 2018 previedol svoj obchodný podiel (50% z celkového základného imania) v obchodnej spoločnosti KOR- DEL s.r.o., IČO: 36 561 126 zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka č. 14884/NI na osobu R. R.. Ako prvé si dovoľuje uviesť, že údajné prevody obchodných podielov vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach medzi D. Q. a R. R., na ktoré žalobca odkazuje, nemajú žiaden súvis s týmto konaním, ktorého predmetom je neúčinnosť právneho úkonu. Ďalej si dovoľuje uviesť, že o vyššie uvedených prevodoch obchodných podielov v obchodnej spoločnosti BAKOMA, s.r.o. a obchodnej spoločnosti KOR-DEL. s.r.o. nemá žiadnu vedomosť. Pri žiadnom z týchto právnych úkonov navyše nebol prítomný a nie sú mu známe žiadne dôvody tohto konania. Pre úplnosť si však dovoľuje uviesť, že aj napriek tomu, že ako žalovaný nemá žiadnu vedomosť o prevode vyššie uvedených obchodných podielov, z lustrácie Obchodného registra podľa jeho názoru nevyplývajú prevody obchodných podielov tak, ako to uvádza žalobca. V obchodnej spoločnosti BAKOMA, s.r.o., 1ČO: 36 519 286 totiž neprišlo v júni 2017 k žiadnemu prevodu obchodného podielu. Taktiež z lustrácie Obchodného registra vyplýva, že v obchodnej spoločnosti KOR-DEL s.r.o., 1ČO: 36 561 126 neprišlo vo februári 2018 k prevodu obchodného podielu. Pri preskúmaní údajov Obchodného registra možno skonštatovať, že k prevodom obchodných podielov vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach naozaj prišlo, avšak podľa údajov z Obchodného registra to nebolo v obdobiach, ktoré uvádza vo svojej žalobe žalobca. Vyššie uvedeného tvrdenia tak jednak nielenže nemajú žiaden súvis s týmto konaním, ale navyše sú aj nezrozumiteľné a nijako neovplyvňujú (nepotvrdzujú) nároky žalobcu, ktoré si v tomto uplatňuje žalobca voči nemu. Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že on ako záložný veriteľ a D. Q. ako záložca spolu dlhodobo vzájomne podnikali. Na základe týchto skutočnosti' preto podľa jeho názoru existuje veľký predpoklad, že ich vzájomné vzťahy sa mali natoľko prehĺbiť, že sa stali vzájomne spriaznenými osobami. Žalobca opätovne tak ako v celej žalobe zakladá svoje tvrdenie na akomsi "predpoklade". Zo samotného tvrdenia, že spolu s D. Q. spoločne podnikali, však nie je podľa jeho názoru možné dôvodiť záver, že sú vzájomne spriaznené osoby. Na to, aby bolo možné prijať vyššie uvedený záver o vzájomnej spriaznenosti je potrebné okrem "veľkého predpokladu" uviesť aj nejaký dôkaz, ktorý by túto skutočnosť dostatočne a hodnoverne potvrdzoval. K tvrdeniam žalobcu si ďalej dovoľujem uviesť, že ich spolupráca s D. Q. bola čisto obchodná a popiera, že by sa aj napriek obdobiu spoločného podnikania vytvorila medzi nimi spriaznenosť. V čase, keď navyše uzavreli záložnú osobu, už spolu nepodnikali. Žalobca sa v podanej žalobe odvoláva len na "podozrenia", "predpoklady" alebo 'indície", avšak neoznačuje žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia vedel hodnoverne preukázať. Tento postup je však možné sčasti chápať, a to vzhľadom na rozsiahlu dôkaznú núdzu žalobcu, ktorá v tomto prípade existuje. V civilnom sporovom konaní však dôkazné bremeno tvrdení predstavuje ťarchu strany žalobcu. V prípade, ak si tento svoju povinnosť riadne nesplní, oslabuje tak svoju pozíciu ako strany v spore a je možné dôvodne očakávať, že jeho žalobnému návrhu nebude vyhovené. On ako veriteľ a D. Q. ako dlžník uzavreli dňa 1 0.4.2006 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 9.000.000,- Sk. Vyššie uvedená peňažná suma bola D. Q. skutočne vyplatená na jeho bankový účet dňa 11.4.2006; kópiu výpisu z bankového účtu zo dňa 1 1.4.2006 prikladá v prílohe tohto vyjadrenia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že k reálnemu naplneniu zmluvy o pôžičke skutočne prišlo. Nakoľko poskytol dlžníkovi (D. Q.) finančné prostriedky, bola v tomto prípade na mieste aj jeho legitímna snaha (vzhľadom na nie malú výšku pôžičky), vyžadovať, aby mu bolo poskytnuté primerané zabezpečenie. Dôsledkom tejto situácie bolo už spomínané uzavretie záložnej zmluvy. Pre úspešné uplatnenie nárokov veriteľa v súdnom konaní o neúčinnosti právnych úkonov je potrebné naplnenie (preukázanie) základného predpokladu, ktorým je úmysel ukrátiť veriteľa. Tak ako to vyplýva z predloženého bankového výpisu. skutočne (reálne) som poskytol dlžníkovi (D. Q.) peňažnú sumu, za ktorú mi bolo poskytnuté primerané zabezpečenie (zriadením záložného práva). Z týchto skutočnosti preto podľa môjho názoru jasne vyplýva, že v tomto prípade sa nemôže jednať o žiadny úmysel dlžníka svojim konaním ukrátiť záujmy veriteľa. Konanie medzi ním a D. Q. nepredstavovalo ukracujúci právny úkon, nakoľko mu bolo poskytnuté primerané zabezpečenie (záložné právo) za skutočne poskytnuté protiplnenie (peňažná suma vo výške 9.000.000.- Sk).Využitie zákonom dovoleného a platného právneho inštitútu (záložného práva), ktorý sleduje legitímne ciele (zabezpečenie skutočne poskytnutej pohľadávky) preto v danom prípade nemôže byt' považované za konanie, ktoré by ukracovalo uspokojenie žalobcu ako veriteľa peňažnej pohľadávky voči D. Q..

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca nemá v čase podania žaloby k dispozícii záložnú zmluvu a súdu preukázal, že túto zo zbierky listín požadoval, avšak mu

z katastrálneho odboru Topoľčany nebola poskytnutá. Z listov vlastníctva ako i z informácie katastra nehnuteľností vyplýva, že sa malo jednať o záložnú zmluvu zo dňa 23.9.2010 a tento údaj považoval žalobca za správny. Pokiaľ v tejto súvislosti poukázal na „výsluch R. T.“, chcel tým povedať, že nariadenie takejto konzultácie bolo známe tejto osobe iste skôr ako 23.9. alebo 24.9.2010. Tieto úvahy sa však stali nepodstatnými, pretože zo záložnej zmluvy predloženej žalovaným vyplýva, že táto bola v skutočnosti uzatvorená až 23.11.2010, kedy už bezpochyby vedel D. Q. skutočnosť, že znalecké posudky smerujú v jeho neprospech. Uvedená konzultácia a následné vyhotovenie znaleckých posudkov teda bezpochyby mohli založiť účelovosť uzatvorenej záložnej zmluvy. Okrem toho poukazuje na skutočnosť, že záložná zmluva sa mala uzatvárať až 4 a pol roka po tom, čo mal žalovaný D. Q. pôžičku poskytnúť. Žalovaný síce popiera blízky vzťah k dlžníkovi, v rozpore s tým je však skutočnosť, že podľa vlastného tvrdenia poskytol dlžníkovi značnú sumu peňazí bez akéhokoľvek zabezpečenia. Pokiaľ žalobca poukazoval na prevody obchodných podielov, tieto jednoznačne z výpisov z obchodného registra vplývajú. Vzhľadom na hodnotu majetku v uvedených spoločnostiach potom D. Q. pri prevode obchodných podielov mal obdržať odplatu za tento prevod, je potom rovnako otázne aj to, prečo z týchto prostriedkov pôžičku žalovanému nevrátil. Žalobca teda zotrváva na dôvodoch podanej žaloby v plnom rozsahu. V súvislosti s vyššie uvedenými zisteniami ohľadom dátum uzavretia záložnej zmluvy zároveň navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby v skutkových tvrdeniach žalobcu ako aj zmenu petitu žaloby tak, že v celom texte žaloby a v petite žaloby na všetkých miestach má byť namiesto nesprávneho dátumu uzavretia Zmluvy o zriadení záložného práva „ 23.9.2010“ uvedený správny dátum „23.11.2010“.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu, ktoré uvádza vo vyjadrení k vyjadreniu nesúhlasí, tieto vyjadrenia v celom rozsahu popiera. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 9.10.2018 pôvodne uvádzal, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola uzavretá dňa 23.9.2010. V tejto súvislosti preto poukázal na výsluch svedka pána R. T., čím chcel preukázať, že tento výsluch mal založiť veľký predpoklad, že o priebehu konzultácie na súde bol vyrozumený aj D. Q.. Na základe týchto skutočností malo prísť k účelovému konaniu - uzavretiu Záložnej zmluvy deň pred konaním konzultácie na Okresnom súde Topoľčany. Po predložení jeho vyjadrenia k žalobe, ktorým toto tvrdenie žalobcu vyvrátil, žalobca pristúpil k novej "teórii" ohľadne údajnej účelovosti uzavretia Záložnej zmluvy. Záložná zmluva bola uzavretá dňa 23.11.2010 a nie 23.9.2010, ako to tvrdil žalobca. Na základe týchto skutočností žalobca vo odbočil od svojich pôvodných tvrdení. Žalobca po novom uviedol, že nakoľko konzultácia na Okresnom súde Topoľčany sa uskutočnila dňa 24.9.2010, pričom k uzavretiu Záložnej zmluvy prišlo až dňa 23.11.2010, tak v tomto čase D. Q. "už bezpochyby vedel skutočnosť, že znalecké posudky smerujú v jeho neprospech. Uvedená konzultácia a následné vyhotovenie znaleckých posudkov teda bezpochyby mohli založiť účelovosť uzatvorenia záložnej zmluvy.". K vyššie uvedeným tvrdeniam uvádza, že skutočnosť, či D. Q. vedel, resp. nevedel "akým smerom smerujú" znalecké posudky, sú podľa jeho názoru ničím nepodložene špekulácie. On ako žalovaný však nemal žiadnu vedomosť o "smere" znaleckých posudkov, nemal dokonca vedomosť ani len o nejakom súdnom konaní medzi žalobcom a D. Q.. Tak ako už uviedol, podkladom pre uzavretie Záložnej zmluvy bola skutočnosť, že ako veriteľ v zmysle zmluvy o pôžičke uzavretej medzi mnou a pánom D. Q. po riadnom poskytnutí peňažných prostriedkov sledoval primerané zabezpečenie svojich práv. Výsledkom tohto procesu bolo uzavretie Záložnej zmluvy, ktorou mu bolo poskytnuté dostatočné zabezpečenie. K uzavretiu zmluvy o pôžičke a k jej riadnemu plneniu došlo omnoho skôr ako vôbec začalo nejaké súdne konanie medzi žalobcom a pánom D. Q.. Uzavretie Záložnej zmluvy bolo historicky viazané na obdobie roku 2006. V čase uzavretia Záložnej zmluvy on a ani pán D. Q. nemal žiadnu vedomosť o "smere" súdneho konania na Okresnom súde Topoľčany tak ako to uvádza žalobca. Podľa vyjadrení žalobcu v tom čase prebiehalo dokazovanie - vykonanie znaleckých posudkov. Je preto vylúčené, aby niektorá osoba mohla v čase vykonávania dokazovania suplovať' činnosť súdov a prejudikovať výsledok súdneho konania. Tvrdenia žalobcu sú tak opäť len domnienky, ktoré nie sú podložené žiadnym konkrétnym dôkazom. Potom ako dňa 10.4.2006 uzavrel s pánom D.B. Q. zmluvu o pôžičke, mu vyplatil na jeho bankový účet dohodnuté peňažné prostriedky. Počas tohto obdobia spoločne s pánom D. Q. podnikali. Nakoľko počas tohto obdobia bolo ich podnikanie korektné, nepovažoval za potrebné riešiť zabezpečenie ich zmluvných záväzkov. Ich spoločné podnikateľské aktivity sa rozišli v roku 2008. Počas spoločnej doby výkonu podnikateľskej činnosti zaznamenal, že pán D. Q. začal mat' zdravotné problémy. Pokiaľ si správne pamätá, v roku 2007 bol dokonca uznaný za čiastočného invalidného dôchodcu. Od tejto doby až do vyššie uvedeného skončenia spoločného podnikania mal vedomosť o tom, že zdravotné problémy pána D. Q. pretrvávali. Po skončení našich spoločných podnikateľských v roku 2009 inicioval stretnutie s pánom D. Q. za účelom vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Toto stretnutie sa však nepodarilo uskutočniť, nakoľko pán D. Q. mal viaceré zdravotné problémy. Jeho snaha o

vyriešenie vyššie uvedenej situácie (vrátenia peňažných prostriedkov) trvala aj v roku 2010. Nakoľko zdravotné problémy pána D. Q. neprestávali, pričom mu bolo oznámené, že pán D. Q. bol od roku 2010 uznaný za zdravotne ťažko postihnutú osobu (ZŤP), trval na vyriešení, resp. zabezpečení mojej pohľadávky v zmysle zmluvy o pôžičke. Výsledkom tohto procesu bolo uzavretie Záložnej zmluvy. Za prevod obchodných podielov vo svojom vlastníctve mal pán D. Q. obdržať odplatu za prevádzané obchodné podiely. Podľa názoru žalobcu však finančný výťažok z predaja obchodných podielov mal pán D. Q. použiť na vysporiadanie zmluvných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, lebo v opačnom prípade je daná účelovosť jeho konania. Vyššie uvedené skutočnosti sa nedá nazvať inak len ako čisté špekulácie. Prevody obchodných podielov totiž boli vykonané v období rokov 2017 a 2018. V tomto období bola jeho pohľadávka však už dávno zabezpečená záložným právom. Jeho práva ako záložného veriteľa tak boli, a aj stále sú dostatočne zabezpečené a pre účely uspokojenia mojich nárokov mu stále zostávajú zachované prostriedky uspokojenia spojené s výkonom záložného práva. Otázka ako použil pán D. Q. finančné prostriedky, ktoré získal za prevod obchodných spoločností (ak nejaké vôbec získal), je preto otázka pre toto konanie nadbytočná a nepodstatná.

Podľa jeho názoru žalobca doposiaľ riadne a nespochybniteľne nepreukázal naplnenie vyššie uvedených kumulatívnych podmienok pre priznanie neúčinnosti právneho úkonu. Zo žiadneho tvrdenia žalobcu totiž nevyplýva úmysel pána D. Q. ukrátiť žalobcu a taktiež zo žiadneho tvrdenia nevyplýva ani jeho vedomosť o tom, že uzavretím Záložnej zmluvy by mohlo prísť k poškodenia žalobcu.

5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. XC/.XX/XXXX - 101 zo dňa 13.03.2019 tak, že: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. XCo/XXX/ XXXX-167 zo dňa10.10.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

7. Na pojednávaní dňa 11.03.2020 súd uznesením pripustil zmenu žaloby v časti dátumu uzavretia záložnej zmluvy 23.11.2010 a v časti, že záložnú zmluvu spolu s dlžníkom D. Q. uzavrela aj manželka Q. Q.. 8. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.03.2020 uviedol, že on v podstate sa vyjadril k tým určitým bodom, ktoré sú a znovu by len chcel pripomenúť, že pôžička bola poskytnutá z účtu na účet v roku 2006. Oni spolu podnikali do roku 2008, v roku 2008 on potom vystúpil z firmy MONTA, pretože už v roku 2007 si založil inú samostatnú firmu, už plánoval, že sa bude venovať iným veciam a v roku 2008 ďalšiu firmu založil, v ktorej funguje a tieto dve firmy fungujú dodnes. V roku 2008 ukončil svoju činnosť konateľa, spoločníka vo firme MONTA. Prostriedky, ktoré p. Q. požičal, tá pôžička prebehla v roku 2006. Do roku 2008 bol spoločníkom, konateľom, takže nepovažoval za nutné nejakým spôsobom zabezpečovať túto pôžičku. V tej dobe, ako už bol pomaly na odchode, tak firma MONTA sa uchádzala, začala pracovať na projekte z eurofondov, na výstavbu termálneho kúpaliská v obci Tovarníky, ktorého rozpočet bol veľmi vysoký, jednalo sa o celkový rozpočet 300 miliónov Sk v tej dobe a príspevok bolo možné požiadať do výšky 180 mil. korún. Tam mali potom rozdielne názory na tento projekt a on potom z toho vystúpil, lebo sa aj obával, že v prípade úspešnosti ako konateľ, v prípade dofinancovania zostávajúcej časti, by musel riešiť nejaké úverové zmluvy a to on nechcel. Mal už iný plán, aby mohol pokračovať v inej oblasti. Čo sa týka toho projektu, nemá k tomu nejaké podklady, ten projekt nakoniec bol zamietnutý a oni ešte mali nejakú dohodu o tých peniazoch, zasa nebolo to zabezpečovacie právo nijaké uplatnené, pretože v prípade úspechu toho projektu mal ponuku, že by sa tie jeho peniaze určitým spôsobom skapitalizovali v tej spoločnosti, aj kebyže nie je konateľ atď. To nevyšlo, tak potom on už začal na p. Q. tlačiť, že teda, keď projekt nevyšiel, tak tie peniaze by sa mu mali vrátiť. On ešte hovoril, že sa snaží ďalšie finančné inštitúcie obehať, peniaze vybaviť, aby sa to mohlo spraviť, pretože na účely tých kúpeľov on začal stavať budovu a tá budova je v Tovarníkoch postavená a nedokončená, ktorá stála značnú sumu peňazí. Je to poschodová budova, rozsiahla a je tam dodnes. Takže potom, keď sa nedohodli na týchto veciach, lebo videl, že z toho projektu nič nebude, tak tlačil na to, aby mu tie peniaze vrátil, ale hovoril o tom, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje a že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje znovu rozbehnúť nejaké aktivity v rámci tej firmy iné, ktoré by nejakým spôsobom zarobili tie peniaze. Tak uzatvorili tú zmluvu o záložnom práve, lebo iného východiska nebolo, lebo on hovoril, že jeho zdravotný stav je dosť vážny a že sa necíti dobre a v podstate aj tá firma od tej doby stagnovala a nedosahovala nijaké výsledky,

to znamená, že asi sa jej nemohol plnohodnotne venovať. Čo sa týka, ako sú spomenuté určite väzby na jeho súdny spor, on nemá s tým nič spoločné, on s tým sporom nemal nič, ani nebol informovaný o tom, tak nevie, prečo sa tieto veci tam dostávajú, jeho sa to netýka. Tak isto tie uvedené veci v žalobe, čo sa dočítal, teda, že sú nejaké spriaznené osoby atď., to v roku 2008 skončilo a ich kontakt bol už len v tom, že sa domáhal týchto peňazí, alebo teda spôsobu, stanovenia, akým sa to dá riešiť, aby sa to, aj keď v dlhodobejšom horizonte, dalo nejako splatiť, alebo aký zámer by tam mohol byť. Ešte je tam spomenuté v žalobe, že poprepisoval nejaké majetky, to zasa sa jeho netýka. On mal zmluvu o zabezpečení, takže on tieto veci nesledoval, ani nevedel a dozvedel sa o nich až keď sa objavili v žalobe. Z jeho strany je toto všetko a on nerieši tie veci, či sú to dátumové, všelijaké posuny, kedy bol rozsudok, kedy bolo to, kedy on prepísal firmy a kedy oni uzatvorili záložnú zmluvu, lebo tá bola v 2010 a tie veci všetky ostatné boli o 7- 8 rokov atď., ktoré z toho vyplývajú. Zmluva o pôžičke bola v písomnej forme , vie ju samozrejme predložiť súdu. Zmluvu o pôžičke uzatváral on a D. Q.. Pôžičku mal vrátiť dlžník 31.12.2007. Podpisovali len oni dvaja. Akým spôsobom sa domáhali od roku 2007 do roku 2010 vrátenia tej pôžičky? Tak ako povedal, bol vo firme, bol konateľom, mal prístup ku všetkých informáciám, mal možnosť nakladať s majetkom firmy, sledoval , čo sa tam deje. On povedal, že sa to vyvíjalo v súvislosti s tým projektom, ktorý tam bol a oni sa o tomto debatovali v tom zmysle, že či ten projekt výjde alebo nevýjde a podľa toho budú kapitalizovať. K dnešnému dňu nevrátil nič z tej pôžičky. Ako sleduje, nemal z čoho, dokedy bol vo firme, tak tá firma mala veľmi chabé výsledky. On o prevodoch podielov v jeho firmách nevedel, ani či mal peniaze alebo odkiaľ mal peniaze. Jemu nevrátil nič, tak predpokladá, že asi nemal peniaze. Kto inicioval uzavretie záložnej zmluvy inicioval? On sa domáhal vrátenia peňazí a keď tlačil na neho, no tak potom sa dohodli na tom, že jediná forma vrátenia bude spravenie záložnej zmluvy do budúcna, lebo jeho zdravotný stav bol neistý, tak aby mal istotu, kebyže sa niečo stane, tak ju podpísal. Nevedel o tom, že je žalovaný v konaní, od roku 2008 s ním neriešil žiadne obchodné veci, len pôžičku. Či dá exekútorovi súhlas na výkon záložného práva, keď si žalobca bude v exekúcii uplatňovať predajom nehnuteľnosti uspokojenie svojej pohľadávky, rozhodne sa potom. Či to znamená, že nemá záujem na tom, aby bola tá jeho pohľadávka uspokojená, rozhodne sa potom. Má záujem na tom, aby jeho pohľadávka bola uspokojená, samozrejme. Účet, z ktorého poukazoval tých 9 mil. Sk, je jeho fyzickej osoby - nepodnikateľa. 9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.03.2020 uviedol, že by chcel vysvetliť v súlade s ich obranou, že keď bol do roku 2008 konateľ a spoločník, tak ovládal tú firmu a nemal určite žiadny problém mať záložnú zmluvu a keď po roku 2008, čiže 2 roky po poskytnutí pôžičky, prestal byť konateľ, spoločník, mal iné obchody, p. Q. sa zhoršil zdravotný stav, že prestával podnikať, tak ho žiadal, aby mu peniaze vrátil a keďže p. Q. nebol schopný mu peniaze vrátiť, jedinou možnou istotou alebo nejakou zábezpekou, akú mohol v tom čase dosiahnuť, bolo uzatvorenie záložnej zmluvy. Stále by chcel, aby mu p. Q. pôžičku vrátil a môže povedať, že mu ju raz p. Q. vráti a je to založené nehnuteľnosťou, čiže hodnota tam je, len p. Q. skúša všetky možné prostriedky ako dokončiť ten svoj projekt a potom vrátiť pôžičku. Pôvodná ich dohoda bola, že to skapitalizuje. Skapitalizuje znamená len na vysvetlenie, že p. Q. mu tú pôžičku nevráti, ale napr. vydá mu obchodný podiel v tej hodnote, keď ten projekt výjde. Keď už sa to rozišlo postupom času, ku kapitalizácii nedošlo, preto chcel to záložné právo aspoň nejakú istotu, zábezpeku, aby mal istotu, že tie peniaze budú raz vrátené. S p. Q. má normálne vzťahy, čiže nie, že by si robili zle. 10. Svedok D. Q. na pojednávaní dňa 11.03.2020 uviedol, že pôžička bola poskytnutá tak, ako je uvedené. Obdržal 9 mil. Sk, ktoré použil na zhotovenie projektu, čo sa uchádzali o príspevok z fondu, má tu potvrdenia, nakoľko rozpočet bol vyše 300 miliónov, 5 % sa berie za projekty, tak to obsahovalo 15 miliónov, aby ste boli v obraze, že sa to nejednalo o nejaké koruny. Podstate boli neúspešní pre maličkosť. O rok skúsil odznova, ale už tá výzva, ako sa uchádzali o 180 miliónov, už nebola. Bolo už len 500 tisíc. Na tretí raz už len 200 tisíc. To už boli vlastne nezaujímavé veci, ktoré by riešili iba jednu časť tohto celého projektu. V roku 2013 sa ešte uchádzal o poskytnutie úveru, aby mohol tieto veci dostavať, E. to vrátiť, ale nakoľko už mal vecné bremeno z tejto podvodnej firmy MICRON, tak jednoducho nemohol ani plyn spustiť a všetko, aby vysvetlil, tie kúpele sú viazané s tým, že všetky energie, tepelný rad, čiže voda, ide všetko cez jeho pozemok, kde bol rodinný dom a bazén nie je vlastne bazén, ale chladiaca nádrž, všetko toto je uvedené v projektoch. Tým pádom, že mal zákaz s tým narábať, ta s tým nespravil nič, tým pádom úver šiel do čerta a veci sa majú tak ako sa majú. Nakoľko jeho choroba bola taká zlá, že mu nič iné nezostávalo, pristúpil na to, že mu založil ten dom, aby mal istotu, keby sa s ním niečo stalo. On stále ešte má nejaké aktivity cez iných ľudí, kde by tento dlh chcel vyrovnať, aj vyrovná, nevie koľko to bude trvať, ale ako zábezpeku má plné právo disponovať s jeho domom. Zmluvu o pôžičke uzatvárali v písomnej forme, podľa tej písomnej zmluvy mal pôžičku vrátiť, nevie, asi o rok, však tam je priložený doklad. Manželka vedela o tom, že berie takúto pôžičku,

samozrejme, on bol ženatý v tom čase. Kto koho kontaktoval v súvislosti s uzatvorením tej záložnej zmluvy, pán E. žiadal peniaze, jemu bolo jedno, keď ich nemal, tak mu jednoducho poskytol toto, aby mal istotu, že to má, tak sa to robí. Pán E.Č. nemal informácie o jeho súdnom spore s MICRONOM? Oni spolu nepodnikajú, už sa spolu skoro ani nekamarátia kvôli týmto problémom, že mu dlhuje peniaze. Za koľko peňazí previedol podiel vo firme Bakoma, to nemá čo koho zaujímať. On si to nepamätá. Keď budú čakať, vyhľadá to. On potreboval na doktorov, lebo bol na smrteľnej posteli. Takéto veci si v hlave nedrží. Potom ešte prevádzal podiel v inej firme, bolo to za odplatu, všetko za odplatu. Peniaze, ktoré takto získal, prečo nepoužil na vrátenie pôžičky žalovanému? Použil ich na záchranu svojho života. Tých 9 mil. Sk, čo mu prišli na účet, boli použité na geotermálny vrt, na chemickú úpravu vody, na tepelné využitie vody, boli to stavebné projekty, úvodný projekt, základný projekt, elektroinštalácia, voda, zdravotechnika, kúrenie. O tejto sume aj účtoval na MONTA s.r.o.. 11. Svedkyňa Q. Q. na pojednávaní dňa 11.03.2020 uviedla, že sa pozná so žalovaným. Vie, že sa jedná o ten dom a vlastne, čo si požičali od p. E. peniaze a sa nevrátili, tak sa to spravilo s tým domom. Ona nič viac nevie, sú rozvedení už roky a o na sa o to nestará. Rozvedení sú 6 rokov, ale spolu nežijú 7-8rokov. Vie, že ide o dom v B., Y. Q.. Ona sa bližšie k tomu nevie vyjadriť. Oni si zobrali od p. E. pôžičku, akú im poskytol ona nevie. Ona sa o to nestarala, v tej dobe bola onkologický pacient. Vie, že sa požičiavali peniaze. Ona podpisovala zmluvu o pôžičke. Načo bola pôžička nevie, ona sa nikdy nestarala, lebo manžel bol šikovný, ona mu vždy verila. Takže nevie. Keď sa podpisovala zmluva o zriadení záložného práva, čo vie ohľadom procesu vyhotovenia a podpísania zmluvy o zriadení záložného práva, ona nevie nič, ona to bola iba podpísať, prečítala si to. Manžel jej povedal kde má ísť. On nej nepýtal p. E. peniaze naspäť. Vie, že od manžela pýtal peniaze. Oni nežijú spolu 7- 8 rokov. 12. Súd doplnil dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu vypočutím žalovaného, hore uvedených svedkov, oboznámením s rozsudkom KS v Nitre sp. zn. XXCob/XX/XXXX - 930 zo dňa 10.05.2018, výpismi z LV č. XXX,XXXX,XXXX kat. úz. Tovarníky, výpismi z OR, rozhodnutím OÚ Topoľčany, katastrálny odbor zo dňa 25.09.2018 N.Ú.-B.-Q.-XXXX/XXXX, upovedomením o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 25.09.2018, rozsudkom OS Topoľčany č.k. XCb/X/XXXX-894 zo dňa 19.05.2017, výpisom z účtu D. Q., Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.11.2010, vkladovým spisom L. XXXX/XXXX a z neho so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 23.11.2010, rozhodnutím Správy katastra Topoľčany zo dňa 23.12.2010 o prerušení katastrálneho konania zo dňa 04.03.2011, zmluvou o pôžičke ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav: 13. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.11.2010 uzavretej medzi dlžníkom žalobcu p. D. Q. a p. Q. Q. ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom súd zistil, že v prospech žalovaného bolo zriadené záložné právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúca za v kat. úz. Tovarníky, zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXXX ako - stavby so súp. č. XXX, na parc. č. XXX/2 rodinný dom, stavba bez súp.č. na parc.č. XXX/3, bazén, stavba bez súp. č. na parc.č. XXX/4, bazén, stavba bez súp.č. na parc.č. XXX/5, tenisový kurt, v celosti, - nehnuteľnosť nachádzajúca za v kat. území Tovarníky, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXX ako parcely registra „C“ KN parc.č. XXX/1, záhrady 2267 m2, parc.č. XXX/2, zastavané plochy a nádvoria 468 m2, parc.č. XXX/3, ostatné plochy 75 m2, parc.č. XXX/4, ostatné plochy, 351 m2, parc.č. XXX/5, ostatné plochy 609 m2, parc.č. XXX/6, zastavané plochy a nádvoria 560 m2 a stavba so súp.č. XXX na parc.č. XXX/6 - oceľová hala, v celosti, -nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. Tovarníky, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ KN ako parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria 727 m2 v podiele 1/10 k celku, ktoré sú vo vlastníctve povinného -D. Q. vo vkladovom konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor pod L.-XXXX/XXXX, pričom záložná zmluva bola zavkladovaná dňa 24.09.2018.

14. Žalobca sa v súdnom konaní, ktoré v rámci prvej inštancie prebiehalo na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. XCb/X/XXXX domáhal zaplatenia náhrady škody voči osobe : D. Q., V.. X.XX.XXXX, P. Y. Q. XXX/XX, B.. Súd v tejto veci vydal rozsudok pod sp.zn.XCb/X/XXXX- 894 dňa 19.5.2017, ktorým zaviazal D. Q. na zaplatenie sumu 68.672,68 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 68.672,68 € od 13.9.2008 do zaplatenia. Krajský súd v Nitre, Rozsudkom sp. zn. XXCob/XX/XXXX rozsudok okresného súdu potvrdil. Oba vyššie uvedené rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 3.9.2018 a prvoinštančný rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 7.9.2018.

15. Uznesením Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. XCb/X/XXXX-312 zároveň súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil D. Q. zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, K. Č.. XXXX D. K. Č.. XXXX, ktoré sú v jeho vlastníctve.

16. Z lustrácie Obchodného registra súd zistil, že z nej nevyplývajú prevody obchodných podielov tak , ako to uvádza žalobca , v obchodnej spoločnosti BAKOMA, s.r.o., 1ČO: 36 519 286 neprišlo v júni 2017 k žiadnemu prevodu obchodného podielu. V obchodnej spoločnosti KOR-DEL s.r.o., 1ČO: 36 561 126 neprišlo vo februári 2018 k prevodu obchodného podielu.

17. Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica, ktorý podaním zo dňa 25.9.2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Soni Stodolovej.

18. Z výpisu z účtu p. D. Q. (čl.61 spisu) zo dňa 11.04.2006 vyplýva, že dňa 11.04.2006 bola na tento účet od žalovaného doručená suma 9.000.000,-Sk.

19. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.04.2006 uzavretej medzi veriteľom: S. E. E. a dlžníkom: D. Q. vyplýva, že predmetom pôžičky bolo prenechanie veriteľom dlžníkovi sumy 9.000.000,-Sk, ktoré boli vyplatené dlžníkovi na účet a dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku do 31.12.2007.

20. Podľa ,a 4 , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom,

b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),

c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,

d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

21. Podľa §-u 42b ods.1,2,4 , právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

22. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyslovenia neúčinnosti Záložnej zmluvy uzavretej dňa 23.11.2020 voči nemu, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného k nižšie uvedeným nehnuteľnostiam vo vlastníctve D. Q..

23. Súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na úspešné odporovanie právnemu úkonu v zmysle dikcie ustanovenia , podľa ktorého odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.

24. Z prevedeného dokazovania vyplynulo, že žalobca má pohľadávku voči D. Q. na zaplatenie sumy 68.672,68 eur s prísl. Táto pohľadávka bola žalobcovi právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XCb/X/XXXX -894 zo dňa 19.05.2017, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXCob/XX/XXXX zo dňa 10.05.2018, oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 3.9.2018 a prvoinštančný rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 7.9.2018.

25. Žalovaný ako veriteľ a D. Q. ako dlžník uzavreli dňa 10.4.2006 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy 9.000.000,- Sk. Vyššie uvedená peňažná suma bola D. Q. vyplatená na jeho bankový účet dňa 11.4.2006. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 23.11.2010 uzavretej medzi dlžníkom žalobcu p. D. Q. a p. Q. Q. ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom vyplýva, že v prospech žalovaného bolo zriadené záložné právo k tam uvedeným nehnuteľnostiam nachádzajúca za v kat. úz. Tovarníky, zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXXX ako - stavby so súp. č. XXX, na parc. č. XXX/2 rodinný dom, stavba bez súp.č. na parc.č. XXX/3, bazén, stavba bez súp. č. na parc.č. XXX/4, bazén, stavba bez súp.č. na parc.č. XXX/5, tenisový kurt, v celosti, - nehnuteľnosť nachádzajúca za v kat. území Tovarníky, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXX ako parcely registra „C“ KN parc.č. XXX/1, záhrady 2267 m2, parc.č. XXX/2, zastavané plochy a nádvoria 468 m2, parc.č. XXX/3, ostatné plochy 75 m2, parc.č. XXX/4, ostatné plochy, 351 m2, parc.č. XXX/5, ostatné plochy 609 m2, parc.č. XXX/6, zastavané plochy a nádvoria 560 m2 a stavba so súp.č. XXX na parc.č. XXX/6 - oceľová hala, v celosti, -nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. Tovarníky, zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho odboru Okresného úradu Topoľčany na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ KN ako parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria 727 m2 v podiele 1/10 k celku, ktoré sú vo vlastníctve povinného -D. Q. vo vkladovom konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálny odbor pod L.-XXXX/XXXX, pričom záložná zmluva bola zavkladovaná dňa 24.09.2018.

26. Žalobca si v zmysle uplatnil porušenie svojich práv žalobcu voči žalovanému ako osobe, ktorá mala mať prospech z právneho úkonu D. Q.. V danej veci ide o odporovateľnosť právneho úkonu vykonaného v prospech akejkoľvek tretej osoby, nakoľko nejde o osobu blízku (pojem blízka osoba upravuje ust. §-u 116 ). Pre úspešné uplatnenie si nároku veriteľa je nevyhnutné, aby boli splnené súčasne základné predpoklady odporovateľnosti, t.j. na strane dlžníka úmysel ukrátiť svojho veriteľa a na druhej strane známosť (vedomosť) tohto úmyslu. Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa je na žalobcovi, nakoľko bez uplatnenia tohto predpokladu nie je možné priznať nárok, ktorý si uplatnil v konaní o neúčinnosť právneho úkonu.

27. Žalobca v žalobe preukazoval poškodenie svojho práva veriteľa na uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi D. Q. tým, že v konaní vedenom pod sp.zn. XCb/X/XXXX dňa 24.09.2010 sa mala na Okresnom súde Topoľčany uskutočniť konzultácia v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktoré vyhotovoval znalec Ing. Pavel Martinec, kde bol predvolaný aj pán R. T. ako osoba žeriavnika, ktorá vykonávala obsluhu zdvíhacieho zariadenia. Záložná zmluva bola uzavretá 23.11.2010 , kedy už D. Q. bezpochyby vedel, že znalecké posudky smerujú v jeho neprospech. Uvedená konzultácia a následne vyhotovenie znaleckých posudkov mohli založiť účelovosť uzatvorenej záložnej zmluvy. 28. Tieto tvrdenia žalobca ničím nepreukázal, podľa názoru súdu tieto tvrdenia žalobcu nepreukazujú úmysel jeho dlžníka - D. Q. ukrátiť svojho veriteľa uzavretím záložnej zmluvy so žalovaným v priebehu dokazovania v súdnom spore XCb/., keď k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalovaným a D. Q. a k jej

plneniu došlo skôr ako sa začalo uvedené súdne konanie, t.j. v roku 2006. Žalovaný uviedol, že on nemal žiadnu vedomosť o smere znaleckých posudkov, nemal vedomosť ani o súdnom konaní medzi žalobcom a D. Q., tvrdenia žalobcu teda nepreukazujú ani vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. 29. Žalobca tiež tvrdil, že prevody obchodných podielov majú preukazovať úmysel D. Q. a žalovaného poškodiť žalobcu a zmariť uspokojenie jeho vyššie uvedenej peňažnej pohľadávky, keď D. Q. v júni 2017 previedol svoj obchodný podiel (50% z celkového základného imania) v obchodnej spoločnosti BAKOMA s.r.o., IČO: 36 519 286 na osobu R. R. a D. Q. vo februári 2018 previedol svoj obchodný podiel (50% z celkového základného imania) v obchodnej spoločnosti KOR-DEL s.r.o., IČO: 36 561 126 na osobu R. R.. Uvedené tvrdenia žalobcu o prevodoch obchodných podielov vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach medzi D. Q. a R. R., na ktoré žalobca odkazoval, jednak nemajú žiaden súvis s týmto konaním, ktorého predmetom je neúčinnosť právneho úkonu a z lustrácie Obchodného registra nevyplývajú prevody obchodných podielov tak, ako to uvádza žalobca, keď v obchodnej spoločnosti BAKOMA, s.r.o., 1ČO: 36 519 286 neprišlo v júni 2017 k žiadnemu prevodu obchodného podielu, v obchodnej spoločnosti KOR-DEL s.r.o., 1ČO: 36 561 126 neprišlo vo februári 2018 k prevodu obchodného podielu. Vo vyššie uvedených obchodných spoločnostiach k prevodu prišlo, avšak podľa údajov z Obchodného registra to nebolo v obdobiach, ktoré uvádzal vo svojej žalobe žalobca. Vyššie uvedeného tvrdenia nemajú žiaden súvis s týmto konaním a nijako neovplyvňujú (nepotvrdzujú) nároky žalobcu, ktoré si v tomto konaní uplatňuje žalobca voči žalovanému. 30. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný ako záložný veriteľ a D. Q. ako záložca spolu dlhodobo vzájomne podnikali. Na základe týchto skutočnosti' preto podľa jeho názoru existuje veľký predpoklad, že ich vzájomné vzťahy sa mali natoľko prehĺbiť, že sa stali vzájomne spriaznenými osobami. Podľa názoru súdu, zo samotného tvrdenia, že žalovaný spolu s D. Q. spoločne podnikali, nie je možné dôvodiť záver, že sú vzájomne spriaznené osoby. Na to, aby bolo možné prijať vyššie uvedený záver o vzájomnej spriaznenosti je potrebné uviesť aj nejaký dôkaz, ktorý by túto skutočnosť dostatočne a hodnoverne potvrdzoval. Žalobca tiež uviedol, že záložná zmluva sa uzatvárala až o 4 a pol roka potom, ako žalovaný poskytol D. Q. peňažné prostriedky podľa zmluvy o pôžičke. Z prevedeného dokazovania vyplynulo, že v čase, keď žalovaný s p. D. Q. uzavreli záložnú zmluvu, už spolu nepodnikali. Podľa vyjadrenia žalovaného podnikal s p. D. Q. do roku 2008, ich podnikanie do tohto roku bolo korektné a on nepovažoval za potrebné riešiť zabezpečenie pôžičky, vedel o pretrvávajúcich zdravotných problémoch D. Q. počas spoločnej doby výkonu podnikateľskej činnosti, bolo mu oznámené, že p. D. Q. bol od roku 2010 uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, preto trval na vyriešení resp. zabezpečení jeho pohľadávky, čoho výsledkom bolo uzavretie hore uvedenej záložnej zmluvy.

31. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný ako veriteľ a D. Q. ako dlžník uzavreli dňa 10.4.2006 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy 9.000.000,- Sk. Vyššie uvedená peňažná suma bola D. Q. vyplatená na jeho bankový účet dňa 11.4.2006 . Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prišlo k reálnemu naplneniu zmluvy o pôžičke, pričom za uvedenú peňažnú sumu bolo žalovanému poskytnuté primerané zabezpečenie - zriadenie záložného práva.

32. Z hore uvedených skutočnosti preto podľa názoru súdu vyplynulo, že konanie medzi žalovaným a D. Q. nepredstavovalo ukracujúci právny úkon, nakoľko žalovanému bolo poskytnuté primerané zabezpečenie- záložné právo za skutočne poskytnuté protiplnenie -pôžička v sume 9.000.000.- Sk. Využitie zákonom dovoleného a platného právneho inštitútu (záložného práva), ktorý sleduje legitímne ciele (zabezpečenie skutočne poskytnutej pohľadávky), preto v danom prípade nemôže byt' považované za konanie, ktoré by ukracovalo uspokojenie žalobcu ako veriteľa peňažnej pohľadávky voči D. Q.. V zmysle konštantnej judikatúry súdov platí, že dlžník môže mať úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhanej pohľadávky svojho veriteľa, len ak v dôsledku právneho úkonu, ktorým prevádza svoju vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu na iného, skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Preto o ukracujúci právny úkon v zmysle nejde, ak dlžník dostal od nadobúdateľa za prevedené veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty skutočne (reálne) ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada.

33. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z prevedeného dokazovania nevyplynulo, že konanie medzi žalovaným a D. Q. predstavovalo ukracujúci právny úkon, nakoľko žalovanému bolo poskytnuté primerané zabezpečenie - záložné právo za skutočne poskytnuté protiplnenie - finančná suma 9.000.000,-Sk. Žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a na

strane žalovaného známosť (vedomosť) tohto úmyslu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď neboli splnené podmienky na úspešné odporovanie právnemu úkonu v zmysle dikcie ustanovenia .

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , keď žalovaný mal vo veci plný úspech, preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany , ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).