Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Pc-15-2019.pdf
PDF · 76.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2Pc/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom vo veci navrhovateľa: Z. V., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXXX/XX, Ž., proti manželke navrhovateľa: M. N., J.. XX.X.XXXX, K. XXX, Y., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania Z. V., J.. XX.XX.XXXX a M. N., V.. N. N., J.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.09.2019 domáha rozvodu manželstva s nasledovným odôvodnením. S odporkyňou navrhovateľ uzatvoril manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v Žiline. Navrhovateľ sa spoznal s manželkou asi pred dvoma rokmi, kedy prežíval ťažké obdobie po rozvode. Veľa času trávil na internete, kde narazil na zoznamovací portál s dievčatami z Ukrajiny a tam si s terajšou manželkou padli do oka. Aktuálne je podľa navrhovateľa situácia taká, že teraz vie, že svadba s ním bola len čisto účelová záležitosť s vyjadrením, že manželka si možno myslela, že z vyporiadania BSM bude navrhovateľ veľmi bohatý. V manželstve sa časom objavili rozpory ohľadom financií, ako aj problémy intímneho charakteru. Manžel vidí problém aj v tom, že sú s manželkou aj úplne iní, čo sa týka kultúrnych rozdielov. Manželka je veľmi hlučná a ukričaná, veľmi kričí aj na ulici, navrhovateľ je skôr miernejší typ, nevyhovuje mu, keď sa takto pred ľuďmi prezentuje. Dňa 7.9.2019, pri poslednej výmene názorov dala manželka manželovi podľa jeho vyjadrenia dve facky a kričala na neho, čo bol úplný strop toho, čo bol schopný tolerovať aj z pohľadu ich vzájomnej úcty. Vzťah manžela k manželke ochladol, nie je možná žiadna obnova, s manželkou už nechce mať nič spoločné. Z ich vzťahu sa vytratila dôvera, porozumenie, city a jeden druhému sa odcudzili.
2. Výzvou zo dňa 07.11.2019 vyzval konajúci súd manželku navrhovateľa, aby sa k návrhu na rozvod vyjadrila. Dňa 03.12.2019 sa dostavila do informačného centra Okresného súdu Žilina manželka navrhovateľa, kde sa vyhotovil úradný záznam do súdneho spisu, v ktorom manželka uviedla, že obdržala návrh manžela na rozvod, s návrhom súhlasí, avšak nie s jeho dôvodmi. K dôvodom sa vyjadrí priamo na pojednávaní.
3. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.7.2020. Pred začatím konania súd konštatoval , že bola zachovaná päťdňová lehota na prípravu pojednávania.
4. Vzhľadom na žiadosť manželky navrhovateľa, aby sa mohla vyjadriť k okolnostiam rozvodu, súd pristúpil k výsluchu žalovanej.
5. Manželka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že nie je pravda, že manželstvo uzatvorila účelovo, najmä uviedla, že manžel ju ponižoval, obviňoval, porovnával ju s prvou manželkou a ona z toho už bola psychicky nenormálna a musela od neho odísť.
6. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, viac sa k veci nevyjadril.
7. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.
X. Priestor pre úpravu vzťahov mediáciou (psychologickou intervenciou) nebol možný vzhľadom na pevné rozhodnutie navrhovateľa a manželky navrhovateľa, ktorí rozvod vidia ako jediné riešenie ich aktuálnej situácie.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine, povinnosť žiť spolu a byť si verní možno chápať ako základ vytvorenia trvalého a harmonického životného spolužitia. Povinnosť vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť chápeme ako úctu k osobnosti druhého manžela, resp. vzájomnú úctu medzi manželmi, akcentuje morálna stránka vzájomného pomeru manželov. Povinnosť vzájomne si pomáhať nezahrňuje len materiálnu stránku, ale ide predovšetkým o citovú, morálnu, osobnú pomoc pre dobro druhého manžela, o prejavy porozumenia pri životných problémoch druhého manžela, o zhovievavosť a pomoc v chorobe a starobe, poskytnutie rady v problémových životných situáciách. Porušenie tejto manželskej povinnosti sa môže prejaviť ako príčina, eventuálne ako následok rozvratu manželstva, ktorý napokon môže viesť k jeho rozvodu.
11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní nepochybne vyplynulo, že manželstvo účastníkov si dlhodobo neplní svoj účel, ktorý spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, poskytujúc si navzájom podporu a pomoc. Za stavu, kedy účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich si zabezpečuje svoje potreby sám, možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom.
13. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2 rovnakého ustanovenia). Manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah kultivovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti v minulosti prijatého rozhodnutia a aby chyby vlastné napokon každému jedincovi nielen vyvážil, ale i prevážil pozitívami, pre ktoré sú pre jeho životného partnera prakticky bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení.
14. Obaja účastníci svojim konaním deklarovali nezáujem zotrvať v súčasnom manželstve a odmietli sanáciu ich vzťahu. Základom pre uvažovanie o možnosti obnovenia spolužitia manželov, resp. o náprave stavu rozvrátenosti ich vzťahov musí byť ochota oboch manželov hľadať riešenia a presvedčenie oboch partnerov o zmysluplnosti takéhoto počínania. Otázka (ne)možnosti obnovenia manželského spolužitia je skôr okolnosťou subjektívnou a závisí od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Za stavu, kedy obaja sú presvedčení, že vzťahy sú tak vážne narušené, že považujú za vylúčené ďalšie pokusy o ich obnovenie a nechcú v manželstve zotrvať, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
15. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak v spojení s ustanovením § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy štátu, rozhoduje súd len na návrh. V prejednávanej veci navrhovateľ nepodal návrh na náhradu trov a preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.