Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-19-2023.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, D. E. D. F., právne zastúpenej: JUDr. Anna Žedényiová, advokátka so sídlom Palackého 85/5, Trenčín, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie neexistencie pohľadávky a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín (predtým Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom) zo dňa 8. decembra 2022, č. k. 12Csp/3/2021-116 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobný návrh v časti určenia, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobkyni zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2007 vo výške 3 889,63 eur, je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná, a teda voči žalobkyni neexistujúca, výrokom II. zamietol žalobný návrh v časti určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v článku III. bod 4. Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2007, je neplatná, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka, uvedenej v článku III. bod 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 05.12.2007 medzi právnym predchodcom žalovaného - obchodnou spoločnosťou C. G., H. so sídlom C. X/X, XXX XX, IČO: XX XXX XXX ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom a výrokom IV. rozhodol, že žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Zaoberajúc sa prípustnosťou žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP uviedol, že žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Platný procesný predpis v súčasnosti nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takéhoto predpisu niet, žalobcovia nemôžu žalovať neplatnosť právneho úkonu. V zmysle ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľ v súvislosti s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere môže domáhať svojho práva určením právnej skutočnosti – určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, nie je však prípustná žalobkyňou zvolená žaloba, preto súd žalobu výrokom I. a II. zamietol. Zastával názor, že nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by za účelom zabezpečenia pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy nemohla byť uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny prostriedok zabezpečenia hlavného zmluvného vzťahu, konštatoval, že žalobkyňa sa z tohto dôvodu mohla domáhať iba určenia toho, či žalovaný má alebo nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy, resp. určenia povinnosti zdržať sa zrážok zo mzdy zo spornej dohody o zrážkach zo mzdy. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne na
základe dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky, ktorá ku dňu rozhodnutia súdu vo veci samej bola premlčaná (§ 54a Občianskeho zákonníka), súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa požadovaného použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka.
2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní podanom proti výrokom I., II. a IV. sa domáhala, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby vo veci sám rozhodol. Uviedla, že určenia neexistencie pohľadávky vo výške 3 889,63 eur a určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v čl. III. bod 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2007 sa domáhala z dôvodu ich rozporu s § 39 a § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a súvisiacich zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľov. Uviedla, že podnetom požadovanej ochrany žalobkyne bola písomná výzva žalovaného doručená zamestnávateľovi žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Uviedla, že žalovaný v priebehu súdneho konania nevyjadril, z akých položiek vymáhaná suma 3 889,63 eur pozostáva. Namietala protizákonnosť postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa žalobkyne, obchodnej spoločnosti C. G., H. až na žalovanú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., kde zo strany postupcov a ani postupníkov nebolo nikdy žalobkyni oznámené, že došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalovaného. Namietala, že tak nie je zrejmé, či žalovaný je oprávnený pohľadávku vo výške 3 889,63 eur od žalobkyne vymáhať. Uviedla, že aj keď prvostupňový súd uplatnenému nároku žalobkyne vo výroku III. napadnutého rozsudku vyhovel, takéto rozhodnutie nemá za následok vyriešenie sporu strán raz a navždy. Žalovanému nič nebráni, aby po právoplatnosti tohto rozsudku pohľadávku vo výške 3 889,63 eur postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok na inú právnickú osobu a pohľadávku opätovne vymáhal len na základe písomnej výzvy od nového postupníka zaslanej zamestnávateľovi žalobkyne. Rozhodnutím súdu tak nedošlo ku konečnému usporiadaniu vzťahov medzi stranami sporu. Zastávala názor, že v tomto súdnom konaní bola úspešnou stranou, keďže rozsudkom docielila zamedzeniu vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne. Po právoplatnosti rozsudku už žalovaný nebude môcť vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, čo bol hlavný dôvod podania žaloby na súd. Skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha na súde určenia i neexistencie pohľadávky vo výške 3 889,63 eur a neplatnosti predmetných právnych úkonov, je len ďalší z dôvodov, ako zabrániť žalovanému opätovnému vymáhaniu dlžnej sumy od žalobkyne.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa prenáša svoju dôkaznú povinnosť na žalovaného, keď uvádza, že žalovaný počas celého konania nepreukázal, z čoho pozostáva dlžná suma, pričom predmetom žaloby nie je zaplatenie dlžnej sumy, ale určenie neexistencie pohľadávky, kedy musí žalobca preukázať, z akého dôvodu žiada predmetné určenie, predmetný žalobný nárok. Žalobca je ten, kto musí preukázať dôvodnosť podanej žaloby, čo sa žalobkyni doposiaľ nepodarilo. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové či rozhodujúce skutočnosti, ktorými by zdôvodnila dôvodnosť podaného odvolania a nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné.
4. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním vo výroku III., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka uvedenej v článku III. bod 4 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 05.12.2007 medzi právnym predchodcom žalovaného – obchodnou spoločnosťou C. G., H. so sídlom C. X/X, XXX XX, IČO: XX XXX XXX ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal (§ 367 ods. 2, 3 CSP). Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok I., výrok II. a výrok IV., ktorými súd zamietol žalobu v časti určenia, že pohľadávka uplatnená zo strany žalovaného voči žalobkyni zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2007 vo výške 3 889,63 eur, je čo do svojej pravosti a výšky nedôvodná, a teda voči žalobkyni neexistujúca a žalobný návrh o určenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v čl. III. bod 4. Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.12.2007 je neplatná a súvisiaci výrok o trovách konania.
7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť uplatnených odvolacích dôvodov (ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP – súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP – rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), a to s prihliadnutím na uplatnené odvolacie námietky. Odvolací súd odvolacie námietky žalobkyne považoval za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. 9. V danom prípade žalobkyňou uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného, C. G., H. a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 05.12.2007, ktorá bola označená ako zmluva o úvere. V predmetnom prípade je nesporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, čomu v konečnom dôsledku zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvné strany k zmluve o úvere za účelom zabezpečenia pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavreli aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka.
10. V podanom odvolaní žalobkyňa zdôrazňuje, že podnet pred protiprávnym zásahom žalovaného do práv žalobkyne vznikol na základe písomnej výzvy žalovaného doručenej zamestnávateľovi žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy v prospech žalovaného, a to vo výške dlžnej sumy 3 889,63 eur. Zároveň uvádza, že rozhodnutím súdu, ktorým docielila zamedzenie vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne, žalovaný nebude môcť vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, čo bol hlavný dôvod podania žaloby na súd. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala určenia neexistencie pohľadávky vo výške 3 889,63 eur a neplatnosti právnych úkonov (dohody o zrážkach zo mzdy – poznámka odvolacieho súdu), žalobkyňa podaným odvolaním namieta protizákonnosť postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa žalobkyne, obchodnej spoločnosti C. G., H.. Z obsahu odvolacej námietky žalobkyne je zrejmé, že námietkou spochybňujúcou postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa žalobkyne, obchodnej spoločnosti C. G., H. na žalovaného je namietané, či v dôsledku singulárnej sukcesie sa žalovaný ako veriteľ, na ktorého boli postúpené práva pôvodného veriteľa, stal nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t. j. či na žalovaného prešlo v dohode o zrážkach zo mzdy zakotvené právo domáhať sa voči žalobkyni zaplatenia neuhradeného dlhu zo zmluvy o úvere. V uplatnenej námietke možno vidieť, že žalobkyňa spochybňuje vecnú legitimáciu žalovaného.
11. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sa jedná v prípade, ak žalovaný, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, takýmto nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Ak žalovaný nemá byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, resp. oprávnenia domáhať sa voči žalobkyni zaplatenia neuhradeného dlhu zo zmluvy o úvere využitím dohody o zrážkach zo mzdy, nebol daný dôvod, aby žalobkyňa v predmetnej žalobe za žalovaného označila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., na ktorú spoločnosť boli uvedené práva postúpené. Vzhľadom na uvedené, aj v prípade opodstatnenosti námietky žalobkyne by žalobe nemohlo byť vyhovené a žaloba by musela byť z dôvodu absencie pasívnej legitimácie zamietnutá.
12. Napriek tomu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
13. Ust. § 526 Občianskeho zákonníka reaguje na uzavretie dohody o postúpení pohľadávky tak, že postupca má voči dlžníkovi oznamovaciu (notifikačnú) povinnosť spočívajúcu v tom, že oznámi dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú mal voči nemu, postúpil inému. Ide o jednostranný adresný právny úkon postupcu. Z oznamovacej povinnosti vyplýva, že postupca môže uzavrieť dohodu o postúpení pohľadávky aj bez vedomosti dlžníka. Skutočnosťou, s ktorou právne predpisy spájajú prechod práva,
je zmluva o postúpení pohľadávky. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky potom je, že postupník sa stáva oprávneným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/11/2012 zo dňa 09.10.2013). Postupca nemusí dlžníkovi preukazovať, že k cesii došlo, keďže pre vzťah medzi dlžníkom a postupníkom je to bezvýznamné (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/233/2012). Ak postupca notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Do notifikácie môže dlžník splniť dlh s právnymi účinkami splnenia postupcovi (teda pôvodnému veriteľovi). Nesplnenie notifikačnej povinnosti zákon osobitne nesankcionuje. Z nesplnenia tejto povinnosti vyvodzuje dôsledky pre konanie dlžníka, ktorý má možnosť plniť dlh (a tým spôsobiť jeho zánik) pôvodnému veriteľovi, a to až do doby oznámenia tejto skutočnosti, alebo preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom. Zmena na strane oprávneného subjektu nastáva obyčajnou zmluvou medzi veriteľom (postupcom) na strane jednej, a novým subjektom (postupníkom) na strane druhej, bez toho, aby bol potrebný súhlas dlžníka. Vedomosť dlžníka o zmene na strane veriteľa má význam len potiaľ, že ovplyvňuje možnosť privodiť zánik záväzku jeho splnením i pôvodnému veriteľovi, nemá však vplyv na postavenie nového veriteľa v spore o plnenie záväzku voči dlžníkovi (rozhodnutie Ústavného súdu ČR I. ÚS 1980/08).
14. Nepreukázanie splnenia notifikačnej povinnosti postupcu podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka (oznámenie veriteľa o postúpení pohľadávky adresované dlžníkovi), nemá za následok neplatnosť postúpenia pohľadávky. Uplatnená odvolacia námietka žalobkyne nie je dôvodná a nebola relevantná vo vzťahu k spochybneniu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba vo výroku I. a vo výroku II. zamietnutá.
15. Žalobkyňa v odvolacom konaní uvádza, že žalovanej nič nebráni, aby po právoplatnosti rozhodnutia svoju pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok na inú právnickú osobu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pre rozhodnutie je vždy rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 CSP). Uvedené znamená, že skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje (pozri § 215 CSP), musí existovať, resp. byť ustálený súdom v rámci procesného postupu upraveného Civilným sporovým poriadkom v čase vyhlásenia rozsudku. Inak povedané, súd nemôže svoje rozhodnutie oprieť o stav, ktorý ešte len v budúcnosti eventuálne môže nastať. Preto argumentácia o možnosti žalovaného po rozhodnutí súdu postúpiť pohľadávky na inú právnickú osobu (čo žalobkyňa bez bližšieho vysvetlenia a konkretizácie predpokladá), nemá právnu relevanciu na určenie nedôvodnosti, prípadne neexistencie pohľadávky uplatnenej žalovanou voči žalobkyni zo zmluvy o úvere zo dňa 05.12.2007 vo výške 3 889,63 eur, prípadne určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.12.2007, prípadne určenia neplatnosti samotnej zmluvy o úvere zo dňa 05.12.2007 tak, ako žalobkyňa v odvolaní uvádza.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.
17. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu trovy nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).