Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/119/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Slovenská kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19B, IČO : 36 062 235, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným : 1. U. I., nar. XX. X. XXXX, bytom W., W. XX, zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., W., O. XX, X. U. I., A.. XX. X. XXXX, W., Belinského 16, o zaplatenie 11.420,79 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11. 4. 2018 č.k. - 404, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalovaný 1 m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 11,420,79 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 7. 2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietol. predmetný nárok priznal súd prvej inštancie žalobcovi (vo vzťahu k žalovanej 2) titulom náhrady škody. Voči žalovanému 1 žalobu v plnom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej 2 plnú náhradu trov konania; zároveň žalovanému 1, ktorý rovnako dosiahol v konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2/ Predmetný rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom jeho odvolanie smerovalo len proti výroku rozsudku, ktorým bol žalovanému 1 voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vytýkal súdu, že priznal žalovanému 1 nárok na náhradu trov konania bez bližšieho skúmania okolností prejednávaného prípadu, keď súd opomenul skúmať ust. , t.j. či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému 1 ako plne úspešnej strane sporu, nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní v tejto súvislosti poukazoval najmä na skutočnosť, že konanie sa voči žalovaným vedie na súde od 18. 7. 2008, pričom skutočnosti, pre ktoré bol nárok žalobcu voči žalovanému 1 zamietnutý, uviedol žalovaný 1 až takmer 10 rokov po začatí sporu. Pokiaľ by žalovaný 1 komunikoval so žalobcom a dané skutočnosti by uviedol pred podaním žaloby, resp. tesne po nej, žalobu by žalobca voči nemu vzal späť a trovy konania žalovaného 1 by nevznikli. Žalobca je preto názoru, že žalovaný 1 zapríčinil vznik sporu a tým aj vznik trov konania na jeho stane, pričom existujú dôvody hodné osobitného zreteľa - spočívajúce najmä v neaktivite a neochote žalovaného 1 komunikovať so žalobcom, z ktorých dôvodov nemal súd prvej inštancie žalovanému 1 nárok na náhradu trov konania priznať. Žalobca preto navrhoval v ním napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanému 1 voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania neprizná, resp. aby zrušil v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1 tak, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle . Podľa žalovaného 1 žalobca neozrejmil dostatočne, prečo žaluje aj žalovaného 1. Žalovaný 1 poukázal na zákonný liberačný dôvod podľa Obč. zák. pri svojom výsluchu vo veci, pričom skutočnosť, že výsluch žalovaného vykonal konajúci súd až po takmer 10 rokoch od podania žaloby nemožno pričítať na ťarchu žalovanému 1. Navyše ani potom, ako žalovaný 1 namietol svoj pasívnu vecnú legitimáciu, neurobil žalobca žiadny dispozičný úkon (späťvzatie žaloby voči žalovanému 1). Počas celého konania, aj v záverečnej reči zotrval žalobca na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ako aj na žalobe, preto nie je dôvod na to, aby sa súd pri rozhodovaní o trovách odklonil od zásady úspechu v spore. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ by s ňou žalovaný 1 skôr komunikoval, tak by voči nemu nesmerovala žaloba, je preto účelové. Žalovaný 1 navrhoval rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. 4/ Ďalšie podania vo veci stranami sporu učinené neboli. 5/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 1) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6/ Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 7/ Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 8/ V ust. je premietnutá zásada úspechu v spore, ako základné kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci (tiež zodpovednosť za výsledok sporu) pritom súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) je charakteristická pre sporové konania (akým je aj predmetná právna vec) a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane (účelne vynaložené, preukázané) trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie v danej právnej veci pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. , nakoľko to bol žalovaný 1 kto v konaní dosiahol plný úspech. Je tiež nutné prihliadať na skutočnosť, že neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by žalovaný 1 mal znášať trovy konania, ktoré neinicioval, v ktorom sa ale musel brániť, a to aj s pomocou advokáta, t.j. vynaložením nákladov na právne zastúpenie. Súd prvej inštancie preto o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným 1 správne rozhodol, keď nárok na náhradu trov v plnom rozsahu priznal žalovanému 1. 9/ Zároveň odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali podľa žalovanému 1 výnimočne nárok na náhradu trov konania nepriznať. Ustanovenie znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania. Použitie ust. teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani výnimočné okolnosti zákon () bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na súde a ich postoj v konaní. Nutno podotknúť, že žalobca takýmito okolnosťami v konaní neargumentoval, tieto začal v podstate tvrdiť až v odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Odvolací súd výnimočné okolnosti, odôvodňujúce aplikáciu ust. z obsahu spisového materiálu nezistil, pričom za takéto okolnosti nemožno považovať poukazovanie žalobcu na to, že až z výsluchu žalovaného 1, ktorý bol realizovaný až 10 rokov po začatí sporu, boli zistené skutočnosti, preukazujúce nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní. Bolo už povedané v texte vyššie, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je nutné vziať do úvahy aj už spomínanú okolnosť, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaná strana sporu, ktorá bránila svoje právo, nedostala náhradu trov konania, ktoré v ňom musela vynaložiť. Ustanovenie by malo slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov, ktorú však odvolací súd v danom prípade nezistil, a teda nevidel dôvod na použitie ust. . 10/ Súd prvej inštancie teda aplikoval ust. správne, keď žalovanému 1 v súlade so zásadou úspechu v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny, podľa . 11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalovaný 1 mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov

konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).