Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_59Ek-979-2019.pdf
PDF · 111.84 KB
Case nature
Subarea
59Ek/979/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného mal. D. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou B. W., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom F. L. XXXX/X, XXX XX L. proti povinnému D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie výživného s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/979/2019 zo dňa 17.04.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/979/2019 zo dňa 17.04.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 59Ek/979/2019 zo dňa 17.04.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že predmetnú exekúciu od počiatku považuje za nezákonnú, keďže vie predložiť doklady o tom, že voči bývalej manželke, čo sa týka výživného do 30.06.2018 vysporiadaný. Od 30.06.2018 platil na účet bývalej manželky výživné podľa aktuálnej situácie 100,- eur, keďže je nezamestnaný a aj napriek jeho snahe nájsť si prácu, o čo sa snaží stále posielaním životopisu a zúčastňovaním sa na rôznych pohovoroch, ale aj napriek tejto situácii posielal ešte aj deťom na účet peniaze a platil bývalej manželke celú výšku hypotéky na byt, v ktorom už 4 roky nebýva, keďže má novú rodinu a s terajšou manželkou má ešte aj dvojročnú dcéru. Voči bývalej manželke si je vedomý dlžnej sumy len vo výške 3.650,- eur na obidve deti a nie sumu, ktorú uvádza. Na základe krivej výpovede a krivého obvinenia podáva nielen námietku voči tejto exekúcii, ale žiada o zastavenie exekúcie a znovu o prešetrenie celej situácie a predložení dokladov a zároveň dôkazov. Z uvedeného dôvodu prebiehajúca exekúcia trpí vážnou procesnou chybou, a to absenciou exekúciu činí neprípustnou. Pre preukázanie jeho tvrdenia navrhuje zdokladovanie a preukázanie podkladov na základe čoho bola začatá exekúcia a vykonané zablokovanie jeho osobného účtu na výšku celkového dlhu 11.860,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby súd po preskúmaní a osvedčení si pravdivosti jeho tvrdení vydal uznesenie, ktorým exekúciu zastaví a zároveň uloží oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie do 15 dní od právoplatnosti uznesenia a rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
3. Povinný plnenie si vyživovacej povinnosti preukázal výpisom z účtu za obdobie od septembra 2017 do mája 2019, keď na účet zákonnej zástupkyne oprávneného poukázal dňa 19.09.2017 sumu 100,- eur, 18.10.2017 sumu 100,- eur, 21.11.2017 sumu 100,- eur, 18.12.2018 sumu 100,- eur, 18.01.2018 sumu 100,- eur, 20.02.2018 sumu 100,- eur, 26.03.2018 sumu 100,- eur, 24.04.2018 sumu 100,- eur, 22.05.2018 sumu 100,- eur, 26.06.2018 sumu 100,- eur, 17.07.2018 sumu 100,- eur, 13.09.2018 sumu 100,- eur, 11.11.2018 sumu 100,- eur, 19.11.2018 sumu 100,- eur, 18.12.2018 sumu 100,- eur,
21.01.2019 sumu 100,- eur, 21.02.2019 sumu 100,- eur, 22.05.2019 sumu 100,- eur. K návrhu ďalej priložil listinu označenú ako „Potvrdenie o zaplatení dlžného výživného“ zo dňa 29.06.2018, v ktorej sa uvádza, že dolu podpísaná B. W. ako zákonná zástupkyňa maloletých detí U. W. narodeného XX.XX.XXX a D. W. narodený XX.XX.XXXX potvrdzuje, že otec maloletých detí výživné, ktoré mu bolo určené rozsudkom Okresného súd Malacky v konaní č. 8P/304/2015 má ku dňu 30. júna 2018 v celom rozsahu uhradené.
4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom zákonnej zástupkyne matky uviedol, že s návrhom povinného nesúhlasí, nakoľko dlžné výživné vyplatené nie je. Do februára 2017 povinný mal platiť na maloleté deti U. W., nar. XX.XX.XXXX a D. W., nar. XX.XX.XXXX minimálne výživné 90,42 eur na každé dieťa, čo bolo nariadené z uznesenia 20CoP/153/2016-26. Tomu sa tiež vyhýbal a odmietal platiť. Od februára 2017 to už bolo podľa rozsudku č. k. 8P/304/2015-59 vždy k 15. dňu v mesiaci mesiac vopred. Doposiaľ nemala ani raz vyplatenú plnú čiastku výživného na maloleté deti. Povinný udáva, že je nezamestnaný, čo si spôsobil vlastným pričinením a tým pripravuje seba a deti o prísun finančných prostriedkov. Nezamestnaný je od 02/2017 a pracuje v obchode, ktorý si založila jeho terajšia manželka už v manželstve. Ďalej uviedol, že povinným predložený dokument („Potvrdenie o zaplatení dlžného výživného“) nie je podpísaný zákonným zástupcom oprávneného, podpis pri mene B. W. nie je podpisom B. Haramiovej, uvedený dokument predložený povinným nepodpísala, pričom táto vec je aktuálne v riešení na Okresnom riaditeľstve PZ v Malackách. K vyjadreniu k návrhu povinného zároveň prikladá výpis z účtu za rozhodné obdobie, z ktorých je výška povinným hradeného výživného zrejmá. Dňa 19.09.2016 povinný zaplatil sumu 100,- eur, dňa 26.09.2016 sumu 261,68 eur, dňa 13.10.2016 sumu 180,84 eur, dňa 15.11.2016 sumu 180,84 eur, dňa 15.12.2016 sumu 180,84 eur, dňa 16.01.2017 sumu 200,- eur, dňa 27.01.2017 sumu 20,- eur s uvedením správy pre príjemcu „vreckove pre patrika“, dňa 08.02.2017 sumu 20,- eur s rovnakou správou pre príjemcu „vreckove pre patrika“, dňa 16.02.2017 sumu 200,- eur, dňa 16.03.2017 sumu 200,- eur, dňa 16.05.2017 sumu 120,- eur, dňa 16.06.2017 sumu 100,- eur, dňa 16.08.2017 sumu 100,- eur, dňa 20.09.2017 sumu 100,- eur, 19.10.2017 sumu 100,- eur, dňa 22.11.2017 sumu 100,- eur, dňa 19.12.2017 sumu 100,- eur, 19.01.2017 sumu 100,- eur, dňa 21.02.2018 sumu 100,- eur, dňa 27.03.2018 sumu 100,- eur, dňa 25.04.2018 sumu 100,- eur, dňa 23.05.2018 sumu 100,- eur, dňa 27.06.2018 sumu 100,- eur, dňa 18.07.2018 sumu 100,- eur, dňa 22.08.2018 sumu 200,- eur, dňa 14.09.2018 sumu 100,- eur, dňa 12.10.2018 sumu 100,- eur, dňa 20.11.2018 sumu 100,- eur, dňa 19.12.2018 sumu 100,- eur, dňa 22.01.2019 sumu 100,- eur, dňa 22.02.2019 sumu 100,- eur, dňa 23.05.2019 sumu 100,- eur, dňa 04.07.2019 sumu 100,- eur, dňa 29.07.2019 sumu 80 eur, 20.08.2019 sumu 50,- eur, dňa 24.09.2019 sumu 50,- eur, dňa 31.10.2019 sumu 50,- eur, dňa 27.11.2019 sumu 50,- eur, dňa 27.12.2019 sumu 50,- eur, dňa 23.01.2020 sumu 50,- eur, dňa 28.02.2020 sumu 50,- eur.
5. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Povinný má tak možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný v návrhu uvádza, že žiada o predloženie dokladov a dôkazov a o zdokladovanie a preukázanie podkladov na základe ktorých bola začatá exekúcia súd uvádza, že dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. V prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie je to teda povinný, ktorý má povinnosť svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
6. Súd zároveň konštatoval, že exekučné konanie sa začalo dňa 18.06.2019, kedy maloletý oprávnený zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 8P/304/2015-59 zo dňa 20.10.2016, ktorým bol povinný zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého U. W. výživným vo výške 210,- eur mesačne a na výživu maloletého D. W. (oprávneného v tomto konaní) vo výške 170,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku, ktoré je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
7. Oprávnený podal návrh na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 3.640,- eur a bežného výživného vo výške 170,- eur. V súvislosti s vyčíslením zameškaného výživného
oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozpis vyplateného výživného od januára 2017. Z uvedeného rozpisu vyplývajú nasledovné platby. Dňa 16.01.2017 povinný uhradil sumu 100,- eur, 16.02.2017 sumu 100,- eur, 16.03.2017 sumu 100,- eur, 16.05.2017 sumu 60,- eur, 16.06.2017 sumu 50,- eur, 16.08.2017 sumu 50,- eur, 20.09.2017 sumu 50,- eur, 19.10.2017 sumu 50,- eur, 22.11.2017 sumu 50,- eur, 19.12.2017 sumu 50,- eur, 19.01.2018 sumu 50,- eur, 21.02.2018 sumu 50,- eur, 27.03.2018 sumu 50,- eur, 25.04.2018 sumu 50,- eur, 23.05.2018, sumu 50,- eur, 27.06.2018 sumu 50,- eur, 18.07.2018 sumu 50,- eur, 22.08.2018 sumu 100,- eur, 14.09.2018 sumu 50,- eur, 12.10.2018 sumu 50,- eur, 20.11.2018 sumu 50,- eur, 19.12.2018 sumu 50,- eur, 22.01.2019 sumu 50,- eur, 22.02.2019 sumu 50,- eur, 23.05.2019 sumu 50,- eur. Keďže povinný mal zaplatiť 5.100,- eur, avšak zaplatil 1.460,- eur, zameškané výživné je 3.640,- eur. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 3.640,- eur zameškaného výživného, bežného výživného vo výške 170,- eur mesačne a sumy 21,- eur titulom trov exekúcie oprávneného dňa 27.06.2019, ktoré bolo dňa 27.06.2019 doručené súdnemu exekútorovi, kedy sa začala exekúcia.
8. V tejto súvislosti považoval súd za potrebné poukázať na ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, čo vyplýva i zo samotného účelu výživného, ktorým je hradenie priebežne sa vyskytujúcich potrieb oprávneného. Splatnosť výživného mesiac vopred je zákonom ustanovená kogentne, čím je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu, čo poskytuje oprávnenému určitú formu ochrany do budúcna. Pokiaľ ide o rozhodovanie o zameškanom výživnom, je súd povinný pri jeho vyčíslení vziať do úvahy tie plnenia, o ktorých má za preukázané, že ich povinný rodič poskytol oprávnenému v posudzovanom období. Inými slovami povedané pokiaľ sa v exekučnom konaní vymáha zameškané výživné za určité obdobie, je potrebné prihliadnuť k platbám za celé rozhodné obdobie. Súd lustráciou konaní vedených exekučným súdom zistil, že voči povinnému je pod sp. zn. 37Ek/1012/2019 vedené ďalšie konanie na podklade rovnakého exekučného titulu, keď návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený podal U. W., nar. XX.XX.XXXX a ktorým sa od povinného domáhal vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 4.840,- eur a bežného výživného 210,- eur.
9. Preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, ako aj k ním predložených listín súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný. V konaní bolo z predložených výpisov z účtu povinného, ako aj zákonnej zástupkyne oprávneného preukázané, že povinný za rozhodné obdobie od januára 2017 do júna 2019 poukázal na účet zákonnej zástupkyne titulom výživného celkovo 2.920,- eur. Je však nevyhnutné skonštatovať, že táto čiastka predstavuje výživné pre obe deti povinného, t. j. U. W. a D. W. (oprávneného), čo znamená, že ak povinný napr. za mesiac január 2019 zaplatil výživné vo výške 100,- eur, výživné bolo započítané tak, že polovica uhradenej čiastky pripadla na výživné pre Rastislava a druhá polovica pre oprávneného. Z uvedeného je zrejmé, že ak povinný za rozhodné obdobie zaplatil výživné vo výške 2.920,- eur, tak v prospech oprávneného bola na výživné uhradená čiastka vo výške 1.460,- eur. Keďže povinnému bola exekučným titulom uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného výživným vo výške 170,- eur mesačne a teda za rozhodné obdobie mal zaplatiť sumu 5.100,- eur, pričom zaplatil len 1.460,- eur, dlh povinného na výživnom a teda zameškané výživné ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo vo výške 3.640,- eur, čiže tak ako ho v návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol.
10. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že výživné do 30.06.2018 je vo vzťahu k bývalej manželke vysporiadané, o čom predložil listinu označenú ako „Potvrdenie o zaplatení dlžného výživného“ súd uviedol, že listina ako dôkazný prostriedok je správa v písomnej jazykovej forme zachytená na hnuteľnom podklade, pričom v štádiu dokazovania je potrebné rozlišovať či ide o listinu verejnej alebo súkromnej povahy. Pojem verejná listina je upravený v ust. § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa ktorého listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Zároveň platí, že listiny, ktoré nemajú povahu verejných listín, sú súkromnými listinami. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Ako už bolo uvedené dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie povinného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy
na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť. Na rozdiel od verejnej listiny, kde dôkazné bremeno má ten, kto popiera jej správnosť, pri súkromnej listine stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom konania, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Inak povedané pri súkromnej listine stačí popretie jej pravosti alebo správnosti druhým účastníkom konania, čoho následkom je, že dôkazné bremeno pravosti alebo pravdivosti takejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu ako dôkaz predložil.
11. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatoval, že v predmetnej veci listina predložená povinným ohľadom vysporiadania výživného ku dňu 30. júna 2018 je listinou súkromnou. Zákonná zástupkyňa oprávneného spochybnila pravosť daného listinného dôkazu, keď spochybnila pravosť samotného podpisu na ňom, ktorý by mal byť jej. Uviedla, že túto listinu nepodpísala a daná vec je v riešení na Okresnom riaditeľstve PZ v Malackách. Tým, že zákonná zástupkyňa oprávneného poprela pravosť podpisu na listine akoby tvrdila, že ju nepodpísala a teda poprela jej existenciu. Ak oprávnená spochybnila pravosť súkromnej listiny, potom platí, že na účastníka, ktorý takú listinu súdu predložil ako dôkaz a teda na povinného dopadá dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktorý zároveň nesie procesne nepriaznivé dôsledky. Zákonná zástupkyňa poprela pravosť listiny predloženej povinným, v čoho dôsledku súd nemal za preukázané tvrdenie povinného o vysporiadaní výživného ku dňu 30.06.2018 a keďže povinný v konaní na podporu svojich tvrdení nepredložil iný relevantný dôkaz odôvodňujúci právny záver o tom, že k vysporiadaniu výživného došlo, súd nemohol v konaní postupovať ináč, ako návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
12. Súd pre úplnosť dodal, že pokiaľ povinný plnil výživné dňa 04.07.2019 a nasledujúce, dôvod na zastavenie exekúcie z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Plnenie po začatí exekúcie spôsobuje v rozsahu plnenia ukončenie exekúcie ipso facto, pričom exekučný súd z tohto dôvodu uznesenie o zastavení exekúcie, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie nevydáva. Inými slovami povedané plnenie poskytnuté povinným oprávnenému realizované po začatí exekúcie treba považovať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania a z tohto dôvodu nie je možné prípadnému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť.
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
14. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1 písm. a), § 61k ods. 2, § 61l ods. 3, § 61l ods. 4, § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine.
15. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne, nakoľko matka nehovorí pravdu a nielenže klame a úmyselne zavádza políciu, úrady, súd a ostatné inštitúcie, ale aj tvrdí nepravdu o tom, že nikdy nesúhlasila s podpísaním potvrdenia o vyplatení výživného. Celé jej tvrdenia a obvinenia sa nezakladajú na pravde. Nehovorí pravdu v tom, že to potvrdenie nikdy nepodpísala, nakoľko má takisto svedka k tomu, že daný papier podpísala sama a dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku a preto žiada o uznanie papierového dôkazu o vyplatení výživného. Považuje z jej strany za úmyselné aj to, že náhle zmenila podpis, keď sa dozvedela, že podal trestné oznámenie na jej osobou. Zároveň podáva sťažnosť voči znaleckému posudku, ktorý jeho bývalá manželka absolvovala a podľa jeho domnienok aj zmanipulovala, keďže zámerne zmenila podpis už vtedy, keď ten dokument podpisovala. Podmienkou podpísania dokumentu o vyplatení výživného z jej strany bol jej súhlas so zmenou oprávnenej osoby na životnom poistení ich detí (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.). Keďže s touto zmenou súhlasil, išli následne do poisťovne, kde dokument pred pracovníčkou pobočky poisťovne podpísala. Preto si je vedomý, že žiadne rozhodnutie nemaril a dôkaz,
ktorý predložil, je pravý a podpísaný vlastnoručne ex-manželkou B. W.. Zároveň si je vedomý, že je dlžný sumu 3.650,- eur na obidve deti a nie sumu, ktorá uvádza ex-manželka. Preto namieta uznať dlh vo výške 11.860,- eur, nakoľko je to nepravdivá suma. Nezakladá sa na pravde, že si svojim pričinením spôsobil nezamestnanosť. Toho času je zamestnaný a výživné plní podľa aktuálnej finančnej situácie. Nezakladá sa ani na pravde, že nemal záujem platiť výživné. Poškodený je on, nakoľko doklad o vyplatení výživného bývalá manželka podpísala a on za svojím tvrdení stojí. Bývalej manželke nechal celý byt v hodnote 95.000,- eur a plus platil všetky výdavky spojené s bývaním v tomto byte. Je ochotný pre dokázanie jeho neviny absolvovať aj polygrafické kreslo alebo využiť možnosť a požiadať si o ďalšieho znalca v oblasti písaného písma.
16. Ďalším dôvodom sťažnosti je, že mu nebolo umožnené sa brániť voči exekútorskému nariadeniu, na základe ktorého mu zablokovali osobný účet, nakoľko mu od exekútora neprišlo žiadne upovedomenie o začatí exekúcie, kde by mal možnosť doloženia dôkazov alebo možnosť odvolania sa či následného riešenia. Bol mu zablokovaný osobný účet na sumu 11.860,- eur a týždeň po zablokovaní mu prišlo len vyjadrenie, že je voči jeho osobe vedené exekučné konanie. V tomto smere sa cíti ukrátený o možnosť sa brániť a spochybňuje konanie voči jeho osobe zo strany súdneho exekútora. Osobný účet mu je zablokovaný už takmer trištvrte roka bez možnosti sa dostať k vlastným finančným prostriedkom, nie je mu strhávané ani zo mzdy, nakoľko sa celá situácia rieši na PZ SR Malacky a toho času pokračuje na súde v Malackách, kde sa bude dokazovať pravosť predloženého dôkazu o vyplatení výživného. Preto navrhuje a žiada o opätovné prešetrenie jeho žiadosti o zastavenie exekúcie, nakoľko sa vec neustále rieši a nie je dôvod na blokovanie osobného účtu a vedenie exekúcie voči jeho osobe. Uznesenie napáda v celom rozsahu pre neoprávnené konanie voči jeho osobe. Navrhuje, aby súd vydal uznesenie v zmysle § 61l ods. 3 a zamietol zastavenie exekúcie, aby vo veci znova konal a vykonal ním navrhnuté dôkazy a vo veci znova rozhodol.
17. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom zákonnej zástupkyne uviedol, že jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde, pričom k povinnému lživým obvineniam nemá potrebu sa ani vyjadrovať. Nevie si predstaviť zmanipulovanie znaleckého posudku, pričom povinným deklarovaný svedok je podľa jej názoru fiktívny. Poukazuje na skutočnosť, že povinný sa k celej svojej sťažnosti vyjadril iba akýmsi podľa jeho tvrdenia ňou údajne podpísaným potvrdením a nie skutočnosťou, že dlžné výživné aj skutočne uhradil. Toto výživné vôbec neuhradil. K tvrdeniam povinného voči súdnemu exekútorovi sa taktiež nevyjadruje, nakoľko poukazujú na nedostatok elementárneho právneho povedomia povinného. Žiada preto sťažnosť povinného ako bezdôvodnú a riadne neodôvodnenú zamietnuť. K vyjadreniu zákonná zástupkyňa matka priložila výpis z účtu a prehľad výživného.
18. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
19. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
20. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
21. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
22. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
23. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
24. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
25. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, pričom vyšší súdny úradník sa so všetkými námietkami povinného v dostatočnej miere a vecne správne vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
27. V tejto súvislosti je potrebné len zopakovať, že zákon taxatívne uvádza dôvody, pre ktoré súd môže exekúciu zastaviť. Všetky dôvody, ktoré uvádza povinný, nie sú relevantnými dôvodmi na zastavenie exekúcie a teda neumožňujú postup súdu podľa § 61k Exekučného poriadku, keď vyšší súdny úradník podrobne a kvalifikovane opísal dôvody, pre ktoré zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Predmetom tejto exekúcie je nárok vyplývajúci z právoplatného určenia výživného medzi rodičom a jeho dieťaťom. Už zo samotnej podstaty a charakteru tohto nároku v rámci právneho poriadku sa výživné považuje za privilegovanú pohľadávku, ktorú musí dotknutá osoba plniť prednostne a to aj vtedy ak by nemala na úhradu iných pohľadávok. Ani samotný povinný pritom nepopiera, že výživné neplatil v stanovenej výške a vyplýva to aj z predložených dôkazov a keďže povinný svoju zákonnú povinnosť neplnil dobrovoľne riadne a včas, t. j. v pravidelne opakujúcich sa sumách splatných vždy mesiac vopred k rukám matky ako osoby, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, oprávnený bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie nielen dlžného ale aj bežného výživného a exekúcia je dôvodná. Exekučný súd napokon považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na výživné je zákonným oprávnením dieťaťa, výživné platené povinným rodičom slúži k okamžitému uspokojovaniu potrieb oprávneného a povinný by mal zodpovedne pristupovať k plneniu svojej zákonnej povinnosti a dbať o to, aby vyživovaciu povinnosť plnil tak ako mu bola stanovená.
28. Pokiaľ ide o dôvod, ktorým povinný odôvodňuje svoju sťažnosť a tento uviedol aj v návrhu na zastavenie exekúcie, a to Potvrdenie o zaplatení dlžného výživného, ktoré podľa povinného preukazuje, že má dlžné výživné do 30.06.2018 vysporiadané a ktorého podpísanie zákonná zástupkyňa oprávneného popiera, vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnil, prečo nemohol na predložené potvrdenie ako súkromnú listinu prihliadnuť a exekučný súd na zdôraznenie správnosti uvedeného právneho názoru dodáva, že aj v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti a potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi v spore rozdelené v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca (oprávnený) a okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (povinného). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania a v priebehu sporu sa môžu meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
29. V prejednávanej veci povinný tvrdil, že výživné do 30.06.2018 má vysporiadané a na preukázanie svojho tvrdenia predložil súkromnú listinu Potvrdenie o zaplatení dlžného výživného podpísanú zákonnou zástupkyňou oprávneného matkou, ktorá poprela jej pravosť a uviedla, že takýto dokument nikdy nepodpísala, čím došlo k presunu dôkazného bremena opätovne na povinného. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Bolo preto povinnosťou povinného preukázať pravosť predloženej listiny, teda to, že potvrdenie o zaplatení dlžného výživného do 30.06.2018 bolo skutočne vystavené a podpísané zákonnou zástupkyňou oprávneného matkou. Zákonná zástupkyňa oprávneného matka tým, že poprela pravosť predloženej listiny, v podstate tvrdila, že ju nikdy nevystavila, teda tvrdila jej neexistenciu. Preukázanie reálnej neexistencie listiny nie je možné od nej spravodlivo požadovať, lebo podľa tzv. negatívnej dôkaznej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. Povinný po presune dôkazného bremena na podporu svojho tvrdenia ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti neoznačil, resp. nepredložil iný relevantný dôkaz odôvodňujúci právny záver o tom, že výživné do 30.06.2018 je vysporiadané. Takým dôkazom nemôže byť len tvrdenie povinného v sťažnosti, že má svedka bez jeho bližšej konkretizácie, keď úlohou súdu nie je vyzývať účastníka na doplnenie riadnym označením osoby a preto súd ani takýto dôkaz nemohol vykonať. Rovnako takým dôkazom nemôže byť ani to, že povinný je ochotný absolvovať polygrafické kreslo alebo využiť možnosť ďalšieho súdneho znalca v oblasti písaného písma. Na základe uvedeného musí exekučný súd skonštatovať, že povinný neuniesol dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti, a to skutočností o vysporiadaní výživného do 30.06.2018.
30. Pokiaľ povinný v druhej časti sťažnosti namietal postup súdneho exekútora, že mu nebolo umožnené brániť sa voči zablokovaniu osobného účtu a až týždeň po zablokovaní mu prišlo vyjadrenie, že je voči nemu vedené exekučné konanie, súd nemohol na túto obranu povinného v rámci sťažnostného konania prihliadnuť vzhľadom na koncentračnú zásadu prejednávania a rozhodovania návrhov na zastavenie exekúcie podľa novej právnej úpravy exekučného práva účinnej od 01.04.2017, podľa ktorej nemožno prihliadnuť na nové tvrdenia a dôkazy, ktoré mohol účastník použiť už pri predchádzajúcom procesnom úkone. Zároveň súd len poznamenáva, že je legitímnym postupom súdneho exekútora vydať príkaz na začatie exekúcie (zablokovať účet) pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Okamihom doručenia poverenia súdnemu exekútorovi sa totiž začína exekúcia a súdny exekútor má zároveň povinnosť zabezpečiť jej vykonanie, teda uskutočniť nútené vymoženie práva oprávneného. Súdny exekútor tak bezodkladne vykoná potrebné úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, zvolí konkrétny spôsob exekúcie, zabezpečí majetok povinného a nakoniec pristúpi k samotnému vykonaniu exekúcie.
31. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/979/2019 zo dňa 17.04.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.