Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6S-91-2018.pdf
PDF · 165.76 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, právne zastúpený JUDr. Martin Staroň, Advokátska kancelária, Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava 15, Námestie slobody 6, za účasti G. D., M. XX/A, A., právne zastúpený Mgr. Annou Lengyelovou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 5. septembra 2018 č: XXXXX/XXXX/SV/XXXXX a rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 2. mája 2018 č: OU-PO-P na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný ako orgán príslušný podľa 7 ods. 2 písm. a/ zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“) na základe odvolania Mesta Prešov preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 02.05.2018 č. OU-PO-P (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“) a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie Mesta Prešov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad“) konajúc o návrhu G. D. (ďalej len „účastník konania“) zo dňa 06.03.2018 na zrušenie rozhodnutia okresného úradu č. OU-PO-P zo dňa 04.05.2016 (právoplatné dňa 30.05.2016) o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X v k.ú. A. pre stavbu „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Ul. Jazdeckej“ rozhodol tak, že rozhodnutím zo dňa 02.05.2018 č. OU-PO-P podľa § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní zrušil právoplatné rozhodnutie okresného úradu č. OU-PO-A zo dňa 04.05.2016 o vyvlastnení (právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení), ktorým prešlo vlastnícke právo k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X, k.ú. A. na mesto Prešov, Hlavná 73, IČO: 327646.
3. Účastník konania mesto Prešov (ďalej len „odvolateľ“) podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného úradu o zrušení právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie obce Ľubotice č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ síce nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014, avšak v zmysle § 139 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len „Stavebný zákon“) sa cesty, miestne a účelové komunikácie považujú za inžinierske stavby. Uvedené rozhodnutie o umiestnení stavby bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 o vyvlastnení, ktorým prešlo vlastnícke právo k pozemku parc.
č. KN-C XXXX/X, k.ú. A. (toho času parc.č. KN-C XXXX/X o výmere 50 m2) na odvolateľa, a toto rozhodnutie je rozhodnutím v zmysle § 40 Stavebného zákona o umiestnení líniovej stavby. Odvolateľ ďalej uviedol, že návrh na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia bol podaný na okresný úrad dňa 06.03.2018 ešte počas trvania platnosti rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 podľa § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Uviedol, že trvá na vyvlastnení predmetného pozemku, nakoľko aj naďalej trvá na uskutočnení investície rekonštrukcie a predĺžení Jazdeckej ulice, pričom vyvlastnený pozemok je v súčasnosti využívaný na účel prístupovej komunikácie do dnešného dňa, keďže samotným účelom je okrem iného zabezpečenie dopravného prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb; vyvlastnením dotknutého pozemku došlo k predĺženiu Jazdeckej ulice, tak ako je uvedené v rozhodnutí o umiestnení č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014, bez ohľadu na to, že nedošlo k rekonštrukcii miestnej komunikácie, a teda bola splnená podmienka v § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. S poukazom na § 40 ods. 1 Stavebného zákona odvolateľ uviedol, že je na zvážení, či pôvodné rozhodnutie o umiestnení stavby č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 možno stále považovať za platné, ak vyvlastnený pozemok slúži ako súčasť miestnej prístupovej komunikácie a došlo k predlženiu Jazdeckej ulice, bez ohľadu na doposiaľ nezrealizovanie stavebnotechnickej výstavby komunikácie, v dôsledku čoho bolo v tejto veci vydané územné rozhodnutie obce Ľubotice č. SÚ-S/XXXX/XXXX-Sf/lX zo dňa 14.03.2018 o umiestnení stavby „Prešov, rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, proti ktorému sa vyvlastnený odvolal. Zrušením rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 by mesto Prešov stratilo vlastnícke právo k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X o výmere 50 m2, k.ú. A., ktorý tvorí súčasť prístupovej cesty k nehnuteľnostiam, ktorá je už v súčasnosti využívaná ako prístupová komunikácia z dôvodu, že vyvlastnený bol povinný odstrániť oplotenie, resp. bránu na vyvlastnenom pozemku, ktorá znemožňovala prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb. Zrušením rozhodnutia o vyvlastnení by mesto Prešov muselo započať proces vyvlastnenia, tieto úkony sa javia ako nehospodárne, neefektívne a neúčelné s prihliadnutím na ust. § 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Podľa názoru odvolateľa stavebnotechnický dôvod výstavby prístupovej komunikácie naďalej trvá, a keďže je vyvlastnený pozemok užívaný na účely komunikácie, odvolateľ žiada, aby okresný úrad zrušil rozhodnutie zo dňa 02.05.2018, ktorým bolo zrušené rozhodnutie okresného úradu zo dňa 04.05.2016 o vyvlastnení.
4. Okresný úrad v súlade s § 56 Správneho poriadku listom zo dňa 29.05.2018 oboznámil účastníka konania G. D. - vyvlastneného, s obsahom podaného odvolania a umožnil sa mu vyjadriť k veci. Právny zástupca G. D. sa vyjadril listom zo dňa 29.06.2018, v ktorom konštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu je vecne správne, správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie presvedčivo, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Z tohto dôvodu žiadal, aby odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie mesta Prešov zamietol a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. K veci uviedol, že neobstojí, že rozhodnutie obce Ľubotice č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014, ktoré bolo podkladom vyvlastňovacieho rozhodnutia síce nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014, ale v zmysle § 40 Stavebného zákona je rozhodnutím o umiestnení líniovej stavby, a teda platí tri roky odo dňa kedy nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa v súlade s § 39a ods. 1 Stavebného zákona určujú podmienky na umiestnenie stavby a čas platnosti rozhodnutia. Obec Ľubotice na návrh MsÚ Prešov, sekcia strategického rozvoja, oddelenie investičnej výstavby zo dňa 23.01.2014 vydala podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona rozhodnutie č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ na pozemkoch parc.č. KN- C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX, k.ú. A.. V tomto rozhodnutí určila, že toto rozhodnutie o umiestnení stavby platí v zmysle § 40 ods. 1 Stavebného zákona dva roky, odo dňa kedy nadobudlo právoplatnosť, nestráca však platnosť, pokiaľ bude v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Skutočnosť, že rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 stratilo platnosť je preukázaná nielen odôvodnením napadnutého rozhodnutia ale aj podaným odvolaním, v ktorom sám odvolateľ uviedol, že dňa 14.03.2018 vydala obec Ľubotice druhé rozhodnutie č. SÚ-S/XXXX/XXXX- Sf/XX zo dňa 14.03.2018 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, proti ktorému podal navrhovateľ odvolanie. V situácii, keď odvolateľ na jednej strane tvrdí a dáva na zváženie správnemu orgánu, že rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 možno považovať za stále platné; na strane druhej, napriek ním tvrdenej existencii stále platného rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014, odvolateľ opakovane požiadal o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, ktoré obec Ľubotice vydala dňa 14.03.2018. Ide zjavne len o účelovú obranu bez relevantnej právnej argumentácie. K platnosti rozhodnutia č. BS/XXXX/ XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby G. D. uviedol, že v rozhodnutí nie je určené, že ide o
líniovú stavbu, pričom v čase podania návrhu navrhovateľa (06.03.2018) na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia uplynula od právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 (právoplatné dňa 28.10.2014) doba viac ako 3 roky. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že vyvlastnený pozemok sa užíva na účel prístupovej komunikácie a vyvlastnením pozemku došlo k predĺženiu Jazdeckej ulice, tak ako je to uvedené v územnom rozhodnutí č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014. Uvedené tvrdenie nemá oporu v zákonnom ustanovení Stavebného zákona, ani zákona o vyvlastňovaní, ba ani vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Okresný úrad v rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 04.05.2016 určil, že mesto Prešov je podľa § 115 ods. 1, 2 Stavebného zákona povinný začať užívať vyvlastnené pozemky na účel, na ktorý boli vyvlastnené, do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Časť pozemku zapísaného na LV č. XXXX, parc.č. KN-C XXXX/X, druh pozemku záhrada, o výmere 50 m2, vo výlučnom vlastníctve G. D. bola vyvlastnená v prospech mesta Prešov pre účel stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Ul. Jazdeckej“. Je zrejmé a nakoniec to potvrdzuje aj sám odvolateľ, že na základe rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 k umiestneniu stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Ul. Jazdeckej“ na pozemkoch parc.č. KN-C XXXX/X (vo vlastníctve G. D.), KN-C XXXX/X, KN-C XXXX, KN-C XXXX nedošlo a ani dôjsť nemohlo, pretože mesto Prešov o vydanie stavebného povolenia ani nepožiadalo, v dôsledku čoho ani nemohlo dôjsť k začatiu užívania vyvlastneného pozemku G. D. pre účel výstavby stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Ul. Jazdeckej“. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že bez ohľadu na to, že nedošlo k rekonštrukcii miestnej komunikácie, je splnená podmienka § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Argumentácia odvolateľa by mohla obstáť len za predpokladu, ak by vyvlastňovací orgán výrokom o vyvlastnení práv k časti nehnuteľnosti parc.č. KN-C XXXX/X vo výlučnom vlastníctve G. D. rozhodol o obmedzení vlastníckeho práva G. D., príp. o vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku za účelom prechodu, čím by vlastne a fakticky boli vytvorené predpoklady pre užívanie vyvlastnenej časti pozemku bez ohľadu na stav stavebného konania. Iba v takom prípade by bolo možné považovať podmienku užívania vyvlastneného majetku ako podmienku zachovania účinkov vyvlastňovacieho rozhodnutia za splnenú, k čomu ale v tomto prípade nedošlo. Tvrdenie odvolateľa, že zrušením rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 04.05.2016 by mesto Prešov stratilo vlastnícke právo k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X, o výmere 50 m2 a muselo by opätovne začať proces vyvlastňovania, je právne irelevantné. S ohľadom na to, že rozhodnutie obce Ľubotice č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ na pozemkoch parc.č. KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX aX XXX, k.ú. A., stratilo platnosť dňom 29.10.2016, žiadal aby odvolací orgán odvolanie mesta Prešov zamietol a rozhodnutie okresného úradu zo dňa 02.05.2018 potvrdil.
5. Okresný úrad listom zo dňa 09.07.2018 odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu so spisovým materiálom týkajúcim sa veci predložil na ministerstvo (odvolací orgán) na rozhodnutie o odvolaní v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku.
6. Ministerstvo v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu so spisovým materiálom v tejto veci v celom rozsahu, porovnalo jeho výrokovú aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, zákona o vyvlastňovaní a Správneho poriadku, vyhodnotilo dôvody uvedené v rozhodnutí okresného úradu ako aj námietky uvedené v odvolaní, pričom nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia okresného úradu.
7. Odvolací orgán konštatoval v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, že zákon o vyvlastňovaní neobsahuje prechodné ustanovenia vo veci príslušnosti správneho orgánu a právneho predpisu na vybavenie žiadostí na zrušenie právoplatných rozhodnutí o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám vydaných podľa právnej úpravy v Štvrtej časti Stavebného zákona platnej a účinnej do 30.06.2016. S poukazom na § 7 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní je na vybavenie takejto žiadosti príslušný okresný úrad aplikujúc zákon o vyvlastňovaní. Ministerstvo po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistilo, že okresný úrad postupoval v konaní o návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 v súlade so zákonom, keď v konaní skúmal splnenie zákonných podmienok na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia v rozsahu ako sú stanovené zákonom.
8. Argumentoval, že jednou z podmienok, ktorú musí navrhovateľ v návrhu na zrušenie vyvlastnenia preukázať a ktorej splnenie musí správny orgán zo zákona skúmať je preukázanie tohto, že návrh na zrušenie vyvlastnenia bol podaný v lehote stanovenej v § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. V intenciách ust. § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je vyvlastnený, vyvlastniteľ alebo ich právny nástupca oprávnený
podať žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení v lehote piatich rokov po uplynutí lehoty určenej na začatie užívania vyvlastnenej nehnuteľnosti na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Pred uplynutím lehoty podľa § 16 ods. 2 možno podať návrh len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel stratilo platnosť alebo bolo právoplatne zrušené. Poukázal, že okresný úrad listom zo dňa 21.03.2018 vyzval odvolateľa na predloženie dôkazu, že rozhodnutie obce Ľubotice č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „A., Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ na pozemkoch parc.č. KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX, k.ú. A., nestratilo platnosť. Ako vyplýva zo spisového materiálu okresného úradu, odvolateľ na základe výzvy do konania nepredložil žiadne dôkazy; v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 23.04.2018 uviedol, že trvá na vyvlastnení predmetného pozemku, nakoľko aj naďalej trvá na uskutočnení investície, na ústnom konaní predložil kópiu rozhodnutia obce Ľubotice č. SÚ-S/XXXX/XXXX-Sf/XX zo dňa 14.03.2018 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ a uviedol, že lehota určená rozhodnutím o vyvlastnení na určený účel užívania pozemku naďalej trvá.
9. Odvolací orgán z predloženého spisového materiálu okresného úradu zistil, že okresný úrad skúmal splnenie podmienky uvedenej v § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na základe dokumentov
- rozhodnutie obce Ľubotice č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ (právoplatné dňa 28.10.2014) a rozhodnutie obce Ľubotice č. SÚ-S/XXXX/XXXX-Sf/XX zo dňa 14.03.2018 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“. Vo výroku rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 je uvedené cit.: „Toto rozhodnutie o umiestnení stavby platí v zmysle § 40 ods. 1 Stavebného zákona dva roky odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, nestráca však platnosť, pokiaľ bude v tejto lehote podaná žiadosť o stavebné povolenie.“ (str. 6 cit. rozhodnutia), t. j. do dňa 28.10.2016. V odôvodnení rozhodnutia o umiestnení zo dňa 14.03.2018 je na str. 7 v bode 8. uvedené cit.: „Žiadam o objasnenie z akého dôvodu je nariadené územné konanie v danej veci nakoľko územné konanie v danej veci už prebehlo v roku 2014. Námietke sa vyhovelo. Pre stavbu „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ bolo obcou Ľubotice stavebným úradom vydané rozhodnutie o umiestnení stavby č. BS/XXXX/XXXX- Tu zo dňa 16.04.2014. Platnosť tohto územného rozhodnutia zanikla. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Stavebného zákona.“ Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie obce Ľubotice zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, na podklade ktorého bol vo vyvlastňovacom konaní skúmaný súlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania, preukázateľne stratilo platnosť dňom 28.10.2016, a to v dôsledku nepodania žiadosti o stavebné povolenie, pričom túto skutočnosť nepopiera ani sám odvolateľ, okresný úrad správne vyhodnotil, že vyvlastnený, vyvlastniteľ alebo ich právny nástupca je oprávnený podať žiadosť na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení pred uplynutím lehoty určenej v rozhodnutí o vyvlastnení na začatie užívania vyvlastnenej nehnuteľnosti na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Odvolací orgán konštatoval, že návrh G. D. zo dňa 06.03.2018 na zrušenie právoplatného rozhodnutia okresného úradu č. OU-PO-P zo dňa 04.05.2016 o vyvlastnení vlastníckeho práva k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X, k.ú. A. pre stavbu „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Ul. Jazdeckej“, bol podaný v lehote podľa § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní.
10. Námietka odvolateľa, že návrh na zrušenie vyvlastnenia bol podaný ešte v čase trvania platnosti rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 (právoplatné dňa 30.05.2016) o vyvlastnení, v zmysle ktorého bol odvolateľ povinný začať s užívaním pozemku v lehote podľa § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, t.j. do 30.05.2018, je podľa názoru odvolacieho orgánu irelevantná. Rozhodnutie o vyvlastnení nie je rozhodnutím, na základe ktorého je stavebník oprávnený stavbu uskutočňovať, právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení získal odvolateľ iba vlastnícke právo k pozemku parc.č. KN- C XXXX/1, k.ú. A., na ktorom sa mala uskutočniť stavba, pričom jednou z podmienok rozhodnutia o umiestnení (na základe ktorého okresný úrad skúmal súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania) bola povinnosť odvolateľa, ako navrhovateľa jej umiestnenia, požiadať príslušný orgán o vydanie stavebného povolenia podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, tzn. že na užívanie pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený nepostačuje rozhodnutie o vyvlastnení, ani rozhodnutie o umiestnení stavby, ale sa vyžaduje právoplatné stavebné povolenie, ktorým odvolateľ preukázateľne nedisponuje. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie odvolateľa, že pozemok parc.č. KN-C XXXX/X, k.ú. A. tvorí súčasť prístupovej cesty k nehnuteľnostiam, ktorá je už v súčasnosti využívaná ako prístupová komunikácia z dôvodu, že vyvlastnený bol povinný odstrániť oplotenie, resp. bránu na vyvlastnenom pozemku, ktorá znemožňovala prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb, odvolateľ nedisponuje právnym titulom - stavebným povolením resp. kolaudačným rozhodnutím.
11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací orgán uviedol, že okresný úrad správne zistil, že v danom konkrétnom prípade boli splnené zákonné podmienky na zrušenie právoplatného rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 o vyvlastnení k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X, k.ú. A. pre stavbu „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Ul. Jazdeckej.“ Postup okresného úradu a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu, ako aj doklady nachádzajúce sa v predloženom spisovom materiály jednoznačne poukazujú na to, že konanie okresného úradu o návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 bolo voči účastníkom konania transparentné, mohli obhajovať svoje práva a záujmy, počas konania boli náležíte oboznamovaní so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, mali možnosť sa k nim vyjadriť, čo aj využili. Výrok rozhodnutia okresného úradu korešponduje s jeho odôvodnením, v ktorom okresný úrad zhrnul a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia okresného úradu.
II. Správna žaloba
12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V žalobných dôvodoch (zhodne ako v odvolacích námietkach) uviedol, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, ako aj orgánu prvého stupňa vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu je vecne nesprávne a nezákonné. Argumentoval, že v zmysle § 139 ods. 3 Stavebného zákona sa cesty a miestne komunikácie považujú za líniové stavby. Rozhodnutie obce Ľubotice č. BS/XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, právoplatné dňa 28.10.2014, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.05.2016, ktorým vyvlastnením prešlo vlastnícke právo k časti pozemku parc.č. KNC XXXX/X, k.ú. A. (toho času parc.č. KNC XXXX/X o výmere 50 m2) na mesto Prešov, je rozhodnutím v zmysle § 40 Stavebného zákona o umiestnení líniovej stavby. Žalobca citoval ust. § 17 ods. 1 až § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Poukázal, že rozhodnutie obce Ľubotice zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby síce nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014. Návrh vyvlastneného na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia bol podaný dňa 06.03.2018 na Okresný úrad Prešov, pričom podľa § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb pri líniovej stavbe sa musí začať s užívaním pozemku alebo stavby v lehote piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Nesprávne je právne posúdenie žalovaným, že na predmetnú vec sa vzťahuje lehota dvoch rokov, nakoľko v tomto prípade sa jedná o líniovú stavbu - cestu na ulici Jazdecká v Prešove, na ktorú sa vzťahuje lehota piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Preto správne argumentoval žalobca v podanom odvolaní keď tvrdil, že návrh vyvlastneného na zrušenie rozhodnutia bol podaný ešte počas trvania platnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.05.2016 o vyvlastnení podľa § 16 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, ktoré by sa zo zákona zrušilo na návrh až uplynutím piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, pokiaľ by sa nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby. Žalobca trvá na vyvlastnení predmetného pozemku, nakoľko aj naďalej trvá na uskutočnení investície rekonštrukcie a predĺženia Jazdeckej ulice, pričom vyvlastnený pozemok je v súčasnosti užívaný na účel prístupovej komunikácie do dnešného dňa, keďže samotným účelom je okrem iného zabezpečenie dopravného prístupu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb, vyvlastnením dotknutého pozemku došlo k predĺženiu Jazdeckej ulice, tak ako je uvedené v územnom rozhodnutí obce Ľubotice č. BS/ XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ bez ohľadu na to, že nedošlo k rekonštrukcii miestnej komunikácie. Žalobca poukázal na to, že splnil podmienku uvedenú v § 16 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z.z., t.j. „S užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení.“ Žalobca citoval ust. § 40 ods. 1 Stavebného zákona a dôvodil, že pôvodné územné rozhodnutie obce Ľubotice zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ možno považovať za stále platné, nakoľko sa jedná o líniovú stavbu a vyvlastnený pozemok slúži ako súčasť miestnej prístupovej komunikácie a došlo k predĺženiu Jazdeckej ulice, bez ohľadu na doposiaľ nezrealizovanie stavebnotechnickej výstavby komunikácie, v dôsledku čoho bolo v tejto veci vydané územné rozhodnutie obce Ľubotice č. SU- S/XXXX/XXXX-Sf/XX zo dňa 14.03.2018 o umiestnení stavby „Prešov, rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, voči ktorému sa vyvlastnený odvolal. Žalobca citoval ust. § 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci a ust. § 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a argumentoval, že zrušením rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru
výstavby a bytovej politiky zo dňa 04.05.2016 by stratil vlastnícke právo k pozemku parc.č. KNC XXXX/X o výmere 50 m2, k.ú. A., ktorý tvorí súčasť prístupovej cesty k nehnuteľnostiam, ktorá je už v súčasnosti využívaná ako prístupová komunikácia z dôvodu, že vyvlastnený bol povinný odstrániť oplotenie resp. bránu na vyvlastnenom pozemku, ktorá znemožňovala prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve tretích osôb. Zrušením napadnutého rozhodnutia o vyvlastnení by žalobca opätovne musel začať proces vyvlastnenia, tieto úkony sa javia ako nehospodárne, neefektívne a neúčelne s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie zákona č. 369/1990 Zb., pričom stavebnotechnický dôvod výstavby prístupovej komunikácie naďalej trvá a vyvlastnený pozemok je užívaný na účely miestnej komunikácie.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
13. K žalobe sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 14.02.2019, v ktorom zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, nakoľko žalobca vo svojom podaní nijako nepreukázal, že postupom konajúcich správnych orgánov bol na svojich právach ukrátený, čo podľa jeho názoru zakladá pochybnosť o jeho aktívnej legitimácii, keďže správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe, ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné, pričom toto nesmie byť zamieňané so subjektívnou nespokojnosťou s vydaným meritórnym rozhodnutím.
IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
14. Ďalší účastník konania Kamil Nešťák sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 09.03.2019. Navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol a v súlade s § 169 SSP priznal účastníkovi náhradu trov konania. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie Obce Ľubotice zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ je v zmysle 40 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení líniovej stavby argumentoval, že Obec Ľubotice v rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 neurčila, že ide o líniovú stavbu, čo vyplýva aj z obsahu samotného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktorého navrhovateľom bol žalobca. Žalobca proti rozhodnutiu o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014 odvolanie nepodal, z čoho je zrejmé, že žalobca výrok aj odôvodnenie uvedeného rozhodnutia považoval za správne. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe spochybňuje rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 účastník konania uviedol, že rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy ovláda zásada prezumpcie správnosti rozhodnutia správnych orgánov, tzn. že rozhodnutie orgánu verejnej správy je od momentu svojej právoplatnosti záväzné, bez ohľadu na to, či je súladné v každom ohľade so zákonom. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 nie je predmetom správnej žaloby. Obec Ľubotice v rozhodnutí o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 v súlade s § 39a ods. 1 Stavebného zákona určila, že toto rozhodnutie o umiestnení stavby platí v zmysle § 40 ods. 1 Stavebného zákona dva roky, odo dňa kedy nadobudlo právoplatnosť, nestráca však platnosť, pokiaľ bude v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Pokiaľ žalobca v situácii, keď v lehote dvoch rokov odo dňa kedy rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 nadobudlo právoplatnosť, žiadosť o vydanie stavebného povolenia nepodal (uvedené nie je ani spornou skutočnosťou), s poukazom na § 40 ods. 1 Stavebného zákona má za to, že uvedené rozhodnutie o umiestnení stavby nemohlo stratiť platnosť, lebo žalobca začal s využitím územia na určený účel. Táto námietka žalobcu je nenáležitá a nemá oporu v zákonnom ustanovení § 40 ods. 1 Stavebného zákona. Z citovaného ust. § 40 ods. 1 Stavebného zákona je nesporné, že námietka žalobcu, že v lehote platnosti územného rozhodnutia začal s využitím územia na určený účel, by mohla byť prípustná len vo vzťahu k rozhodnutiu o využití územia, a nie vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení stavby, ktoré bolo v prejednávanej veci vydané dňa 16.04.2014 Obcou Ľubotice. Ďalší účastník konania poukázal na rozpornosť a účelovosť tvrdení žalobcu, keď na jednej strane žalobca v čase podania správnej žaloby (26.10.2018) nezákonnosť rozhodnutia žalovaného odôvodňuje stále platným rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014, a na strane druhej, sám žalobca už dňa 21.12.2017 podal návrh na vydanie nového rozhodnutia o umiestnení stavby, na základe ktorého Obec Ľubotice vydala dňa 14.03.2018 rozhodnutie č. SÚ-S/XXXX/XXXX-Sf/XX o umiestnení stavby „ Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ (druhé v poradí). Toto druhé rozhodnutie o umiestnení stavby, napriek tomu, že rovnako (ako rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 - prvé v poradí), neurčuje stavbu ako líniovú a určuje, že platí dva roky odo dňa kedy nadobudlo právoplatnosť, nestráca však právoplatnosť pokiaľ
bude v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia, nenapadol odvolaním žalobca, ale účastník . Druhé rozhodnutie o umiestnení stavby na základe odvolania účastníka Okresný úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 13.07.2018 č. OU-PO-A zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
15. K tvrdeniu žalobcu, že nepodal žiadosť na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia v lehote podľa § 17 ods. 3 Vyvlastňovacieho zákona a názoru žalobcu, že účastník mohol požiadať o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia až po uplynutí piatich rokov odo dňa právoplatnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia, nie už dňa 06.03.2018, ďalší účastník konania argumentoval, že ust. § 16 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona stanovuje hranicu maximálnej lehoty, ktorá môže byť určená v rozhodnutí o vyvlastnení s tým, že táto pri užívaní pozemku alebo stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené nesmie trvať viac ako dva roky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a pri líniovej stavbe nesmie trvať viac ako päť rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Lehota určená žalobcovi v rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 04.05.2016 podľa § 115 ods. 1, 2 Stavebného zákona, podľa ktorej je žalovaný povinný začať užívať vyvlastnené pozemky na účel, na ktorý boli vyvlastnené do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, je v súlade s lehotou podľa ust. § 16 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona. Nevedno teda, na základe čoho dospel žalobca k záveru, že rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 síce nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014, pričom podľa § 16 ods. 2 Vyvlastňovacieho zákona pri líniovej stavbe sa musí začať s užívaním pozemku alebo stavby v lehote piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Uvedená námietka žalobcu je nenáležitá, v dôsledku čoho nie je možné na ňu prihliadať. Žalobca bol povinný v súlade s rozhodnutím o vyvlastnení začať užívať vyvlastnené pozemky na účel, na ktoré boli vyvlastnené do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, t.j. v lehote do 30.05.2018. Ďalší účastník konania podľa § 17 ods. 3 druhá veta Vyvlastňovacieho zákona, t.j. ešte pred uplynutím lehoty 30.05.2018, podal dňa 06.03.2018 návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu, že rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 stratilo dňom 29.10.2016 platnosť. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím zo dňa 02.05.2018 zrušil rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 04.05.2016. Na základe odvolania žalobcu žalovaný odvolanie žalobcu zo dňa 24.05.2018 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 02.05.2018 potvrdil. K tvrdeniu žalobcu, že zrušením vyvlastňovacieho rozhodnutia by žalobca stratil vlastnícke právo k pozemku parc.č. KNC XXXX/X o výmere 50 m2, k.ú. A., v dôsledku čoho by musel proces vyvlastnenia opätovne začať, čo je nehospodárne, neúčelné a neefektívne, argumentoval že správny súd s poukazom na § 27 ods. 3 SSP neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodovania orgánu verejnej správy.
16. K tvrdeniu žalobcu, že dôvod výstavby prístupovej komunikácie naďalej trvá a vyvlastnený pozemok je užívaný na účely miestnej komunikácie, ďalší účastník konania uviedol, že na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je právnym základom pre stavebné povolenie. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že vyvlastnený pozemok je v súčasnosti užívaný na účel prístupovej komunikácie ani tvrdenie žalobcu, že vyvlastnením došlo k predĺženiu Jazdeckej ulice. Časť nehnuteľnosti o výmere 50 m2, ktorá bola vyvlastnená v prospech žalobcu rozhodnutím o vyvlastnení, bola vyvlastnená pre účel výstavby stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie ul. Jazdeckej.“ Žalobca by svoju povinnosť začať užívať vyvlastnené pozemky na účel, na ktorý boli vyvlastnené splnil len vtedy, ak by do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení začal s výstavbou stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie ul. Jazdeckej.“ K realizácii Stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ však dôjsť ani nemohlo, pretože žalobca v lehote dvoch rokov odo dňa kedy rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 nadobudlo právoplatnosť, o vydanie stavebného povolenia nepožiadal, v dôsledku čoho rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 16.04.2014 stratilo dňom 29.10.2016 platnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má účastník konania za to, že správny orgán prvého stupňa zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, konal v súčinnosti s účastníkmi konania o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, vo veci nariadil ústne pojednávanie, kde im dal možnosť sa k návrhu vyjadriť, skutkové zistenia a právne závery náležite odôvodnil v dôvodoch svojho rozhodnutia, v preskúmanej veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom. Žalovaný ako odvolací správny orgán v danej veci rozhodol zákonne, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
17. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.02.2019 k žalobe sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 30.05.2019 tak, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.02.2019 považuje žalobca za účelové. Žalobca zotrval na skutkovej a právnej argumentácii, ktorú uviedol v žalobe. Má za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, ako aj orgánu prvého stupňa vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie Okresného úradu Prešov a vrátiť vec žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
VI. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania (replika)
18. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania Kamila Nešťáka zo dňa 07.03.2019 sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 30.05.2019. Uviedol zhodné argumenty ako v žalobe, nakoľko má za to, že rozhodnutia odvolacieho orgánu a orgánu prvého stupňa vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci.
VII. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)
19. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 02.06.2020 vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.05.2019 tak, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové alebo iné skutočnosti ako tie, ktoré už boli uvedené v žalobe. Žalovaný opätovne dal do pozornosti ust. § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a poukázal, že rozhodnutie Obce Ľubotice zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ (ďalej len „územné rozhodnutie“) platilo dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, t.j. do 28.10.2016 a keďže žalobca nepodal žiadosť o stavebné povolenie a ani nepreukázal, že by v čase jeho platnosti požiadal o vydanie stavebného povolenia, stratilo platnosť. Účelovým sa preto javí skôr vyjadrenie žalobcu o tom, že územné rozhodnutie, ktoré nebolo nikým napadnuté pre nezákonnosť alebo nesprávnosť, je stále platné. Naviac existuje ďalšie rozhodnutie Obce Ľubotice č. SÚ-S/XXXX/XXXX-Sf/XX zo dňa 14.03.2018 o umiestnení stavby, v ktorom samotný stavebný úrad Obec Ľubotice na str. 7 bod 8 konštatoval, že platnosť pôvodného územného rozhodnutia zanikla v zmysle § 40 ods. 1 Stavebného zákona. Toto nové územné rozhodnutie bolo vydané na návrh žalobcu zo dňa 21.12.2017, preto sám sebe odporuje v konštatovaní, ktoré z nich má byť považované za platné. Túto skutočnosť v žiadnom zo svojich vyjadrení neobjasnil a rovnako neuviedol žiadne vyjadrenie k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby v predmetnej veci. Rovnako aj výklad žalobcu k „užívaniu vyvlastneného pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený“ nemá oporu v zákone, keďže meritum veci spočíva v tom, že návrh na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení bol podaný v zákonnej lehote z dôvodu zániku platnosti územného rozhodnutia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení ústneho pojednávania vo veci.
VIII. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania k vyjadreniu žalobcu a k vyjadreniu žalovaného (duplika)
20. Účastník konania G. D. sa písomným podaním zo dňa 04.06.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 30.05.2020 a k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14.02.2019, pričom zotrval na svojich argumentoch, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a oznámil, že súhlasí s verejným vyhlásením rozhodnutia, v predmetnej veci netrvá na nariadení ústneho pojednávania.
IX. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
21. Podľa § 137 ods. 4 SSP, vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu od 23.07.2020 do 29.07.2020. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením
písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP) dňa 28.07.2020.
22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
28. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorým podľa § 17 ods. 3 zákona č.282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o vyvlastnení) zrušil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-PO- P zo dňa 04.05.2016, právoplatné dňa 30.05.2016, ktorým vyvlastnením prešlo vlastnícke právo k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X, k.ú. A. na Mesto Prešov z dôvodu, že rozhodnutie Obce Ľubotice č. BS/ XXXX/XXXX-Tu zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, právoplatné dňa 28.10.2014, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, stratilo platnosť dňa 29.10.2016, keďže v určenej lehote dvoch rokov odo dňa jeho právoplatnosti nebola podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia a jeho platnosť nebola predĺžená.
29. Podľa § 109 ods. 1 Stavebného zákona, cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.
30. Podľa § 110 ods. 2 Stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.
31. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastnení, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.
32. Podľa § 16 ods. 2 zákona o vyvlastnení, s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie trvať viac ako dva roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení a pri líniovej stavbe nesmie trvať viac ako päť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.
33. Podľa § 17 ods. 1 zákona o vyvlastnení, na návrh vyvlastneného, vyvlastniteľa alebo ich právnych nástupcov zruší vyvlastňovací orgán úplne alebo čiastočne vyvlastnenie, ak sa v lehote podľa § 16 ods. 2 nezačalo s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila.
34. Podľa § 17 ods. 3 zákona o vyvlastnení, návrh na zrušenie vyvlastnenia z dôvodu, že sa nezačalo v lehote podľa § 16 ods. 2 s užívaním pozemku alebo stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnila, možno podať do piatich rokov po uplynutí tejto lehoty. Pred uplynutím lehoty podľa § 16 ods. 2 možno podať návrh len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel stratilo platnosť alebo bolo právoplatne zrušené.
35. Podľa § 40 ods.1 Stavebného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí tri roky odo dňa kedy nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona (§ 71 ods.1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.
36. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
37. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutoční v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka.
39. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
41. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že dňa 16.04.2014 vydala Obec Ľubotice podľa § 39 a § 39a Stavebného zákona na návrh navrhovateľa Mestský úrad Prešov, sekcia strategického rozvoja, oddelenie investičnej výstavby zo dňa 23.01.2014 na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ na pozemkoch parc.č. KN- C XXXX/X (vo vlastníctve G. D.), KN-C XXXX/X, KN-C XXXX, KN-C XXXX rozhodnutie č. BS/XXXX/ XXXX-Tu o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ s tým, že táto stavba bude umiestnená na pozemkoch parc.č. KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN-C XXXX/X, KN-C XXXX, KN-C XXXX, k.ú. A. ako je zakreslené v doloženej koordinačnej situácii, ktorou v mierke m = 1 : 200 vypracoval Ing. M. Z. (rozhodnutie o umiestnení stavby). Obec Ľubotice v rozhodnutí o umiestnení stavby určila, že toto rozhodnutie o umiestnení stavby platí v zmysle § 40 ods. 1 Stavebného zákona dva roky odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť, nestráca však platnosť, pokiaľ bude v tejto lehote podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Rozhodnutie o umiestnení stavby nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2014.
42. Dňa 04.05.2016 vydal Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutie, ktorým pre účely výstavby stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ podľa § 108 ods. 2 písm. f/ Stavebného zákona vo verejnom záujme vyvlastnil v prospech Mesta Prešov časť nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, parc.č. KN-C XXXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 50 m2 v zmysle geometrického plácu č. XXX/XXXX za náhradu vo výške 2 950,- eur, výlučným vlastníkom ktorej je G. D. (rozhodnutie o vyvlastnení). Okresný úrad Prešov v rozhodnutí o vyvlastnení určil, že Mesto Prešov ako navrhovateľ je podľa § 115 ods. 1, 2 Stavebného zákona povinný začať užívať vyvlastnené pozemky na účel, na ktorý boli vyvlastnené do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie o vyvlastnení nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2016. Rozhodnutie o umiestnení stavby
stratilo platnosť uplynutím dvoch rokov odo dňa jeho právoplatnosti (28.10.2014), keďže Mesto Prešov počas platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ nepožiadalo, a ani platnosť rozhodnutia o umiestnení stavby predĺžená nebola. Rozhodnutie Obce Ľubotice zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby stratilo dňom 29.10.2016 platnosť.
43. Správny orgán v súlade so zákonom skúmal preukázanie skutočnosti, či návrh na zrušenie vyvlastnenia bol účastníkom konania podaný v lehote stanovenej v § 17 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Okresný úrad listom zo dňa 21.03.2018 vyzval žalobcu na predloženie dôkazu, že rozhodnutie Obce Ľubotice zo dňa 16.04.2014 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ na pozemkoch parc.č. KN-C XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX, k.ú. A. nestratilo platnosť. Žalobca na základe výzvy nepredložil žiadne dôkazy. Do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 23.04.2018 žalobca uviedol, že trvá na vyvlastnení predmetného pozemku, nakoľko aj naďalej trvá na uskutočnení investície. Na ústnom konaní predložil kópiu rozhodnutia Obce Ľubotice zo dňa 14.03.2018 o umiestnení stavby „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“ a uviedol, že lehota určená rozhodnutím o vyvlastnení na určený účel užívania pozemku naďalej trvá.
44. Tak ako žalovaný, aj správny súd je toho názoru, že rozhodnutie o vyvlastnení nie je rozhodnutím, na základe ktorého je stavebník oprávnený stavbu uskutočňovať. Právoplatným rozhodnutím o vyvlastnení získal žalobca iba vlastnícke právo k pozemku parc.č. KN-C XXXX/1, k.ú. A., na ktorom sa mala uskutočniť stavba „Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Jazdeckej ulice“, pričom jednou z podmienok rozhodnutia o umiestnení bola povinnosť žalobcu ako navrhovateľa jej umiestnenia požiadať príslušný orgán o vydanie stavebného povolenia v zmysle Cestného zákona. Na užívanie pozemku na účel, na ktorý bol vyvlastnený nepostačuje rozhodnutie o vyvlastnení, ani rozhodnutie o umiestnení stavby, ale sa vyžaduje právoplatné stavebné povolenie, ktorým žalobca preukázateľne nedisponuje. Rozhodnutie o umiestnení stavby zo zákona platí dva roky odo dňa kedy nadobudlo právoplatnosť podľa § 52 Správneho poriadku. Stavebný úrad však v individuálnych prípadoch môže určiť aj lehotu dlhšiu ako dva roky. Rozhodnutie o umiestnení stavby nestratí platnosť v dvojročnej lehote alebo v lehote individuálnej, nie určenej stavebným úradom, stavebník podal na stavebnom úrade žiadosť o stavebné povolenie, alebo žiadosť o povolenie terénnych úprav, prác a zariadení, prípadne ak sa začalo s realizáciou územného rozhodnutia; inak rozhodnutie stratí platnosť so zákona ( § 40 ods.1 Stavebného zákona). Dobu platnosti možno na žiadosť navrhovateľa predĺžiť, avšak toto konanie musí byť právoplatne skončené pred uplynutím doby platnosti územného rozhodnutia.
45. Správny súd je toho názoru, že v danom konkrétnom prípade boli splnené zákonné podmienky na zrušenie právoplatného rozhodnutia okresného úradu zo dňa 04.05.2016 o vyvlastnení k pozemku parc. č.KN-C XXXX/X, k.ú. A. pre stavbu „ Prešov, Rekonštrukcia a predĺženie Ul. Jazdeckej“.
46. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
48. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
49. V tejto súvislosti správny súd poukazuje, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa zhodnotili vykonané dôkazy a aj odôvodnenie prečo sa niektoré nevykonali, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktorý predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je
potom v súlade s § 27 ods. 2 a 3 SSP rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonov, pričom neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia správneho orgánu. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu správny súd poukazuje, že nie je nevyhnutné uviesť, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí.
50. Na podporu tejto argumentácie správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v uznesení sp.zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, z ktorého vyplýva, že ... „Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ust. § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí.“
51. Na základe vyššie uvedených skutočností je správny súd toho názoru, že žalovaný v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, keď stav správne právne posúdil a rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. I.ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III.ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.
52. Podľa § 135 ods. 1 SSP, pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
53. Podľa § 134 ods. 1 SSP, Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V zmysle tohto ustanovenia správny súd v zásade preskúmava iba žalobné body a nevyhľadáva, ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu.
54. K námietke žalovaného, ktorou namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP správny súd poukazuje, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie správnej žaloby, nakoľko spĺňa obe zákonné podmienky formulované v § 178 ods. 1 SSP, a to podmienku účastníctva v administratívnom konaní, ako aj podmienku tvrdenia, že bola rozhodnutím ukrátená na svojich právach, nakoľko preskúmavaným rozhodnutím došlo k strate vlastníckeho práva k pozemku parc.č. KN-C XXXX/X o výmere 50 m2 v k.ú. A., ktorá by mala tvoriť prístupovú cestu k nehnuteľnostiam. Predmetný pozemok sa rozhodnutím o vyvlastnení stal majetkom obce, ktorá k nemu získala vlastnícke právo. V zmysle § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku. Výstavby a údržba miestnej komunikácie predstavuje výkon samosprávy obce, na základe uvedeného obec v situáciách, keď nevystupuje vrchnostenský
a mocenský je nositeľom subjektívnych práv, teda má oprávnenie na podanie správnej žaloby, ak rozhodnutím orgánu verejnej správy bolo porušené jej subjektívne právo, konkrétne jej vlastnícke právo.
55. Správny súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku zo dňa 16.01.2018 sp.zn. 4Sžk/12/2017, z ktorého vyplýva, že... „Žalobná legitimácia resp. právo na prístup k súdu musí byť založené už samotným tvrdením o porušení práv, či právom chránených záujmov. Aktívnu žalobnú legitimáciu nemožno koncipovať tak, že právo na prístup k súdu sa bude odvíjať od toho, či bol niekto na právach ukrátený alebo nie. Ku konštatovaniu porušenia či neporušenia práv, či právom chránených záujmov prichádza až po uskutočnení samotného konania pred súdom a jeho konkrétnym vyjadrením, je až rozhodnutie vo veci samej. Aktívna žalobná legitimácia v správnom súdnictve by nemala byť spojená s existenciou presne špecifikovaných subjektívnych hmotných práv žalobcu, ale len s tvrdeným zásahom do právnej sféry žalobcu. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu vzťahujúci sa ku konkrétnej veci závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. Správny súd neposudzuje v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku, či úkon správneho orgánu založil, zmenil, zrušil, či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým, či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe negatívne prejavil v právnej sfére. Najvyšší súd SR konštatuje, že aktívna žalobná legitimácia v konaní o správnej žalobe bude daná vždy vtedy, ak s ohľadom na tvrdenie žalobu nie je možné zjavne a jednoznačne konštatovať, že k zásahu do jeho právnej sféry v žiadnom prípade nemohlo dôjsť“ .
56. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
57. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167, § 168 a § 169 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania s poukazom na § 169 SSP správny súd neuložil žiadnu povinnosť pre vznik trov konania, preto ani jemu náhradu trov konania správny súd nepriznal.
58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).