Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/797/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, proti povinnému: A. J., nar. XX. XX. XXXX, V. ulica XXX/X, XXX XX P. V. o vymoženie 594,49 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. júna 2020, takto

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 25. júna 2020 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v časti vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,63 Eur a trov exekúcie oprávneného vo výške 44,16 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.

2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11. 03. 2020 domáhal od povinného vymoženia 594,49 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Levice č. k. -30 zo dňa 16. 08. 2011 právoplatného a vykonateľného dňa 12. 09. 2011. Oprávnený si v podanom návrhu uplatnil aj nárok na náhradu trov exekúcie v celkovej sume vo výške 60,66 Eur, pozostávajúci zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur, poplatku za konverziu vo výške 2,16 Eur a iných trov exekúcie oprávneného vo výške 42,00 Eur. V odôvodnení trov exekúcie oprávnený uviedol, že oprávnený si v predmetnom návrhu uplatňuje iné trovy vo výške 42,00 Eur, ktoré predstavujú paušálne trovy za zastavenie starej exekúcie. Oprávnený sa podaným návrhom voči povinnému ďalej domáhal aj vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 80,63 Eur, pričom v doplňujúcich informáciách o uviedol, že sa má jednať o odmenu za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia, podanie návrhu) a dva režijné paušály za úkony právnej služby podľa tarify za príslušný kalendárny rok v čase podania pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie. Súd vyzval oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie s prihliadnutím na o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. S prihliadnutím na o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov má oprávnený nárok len na náhradu trov exekučného konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Oprávnený v podaní zo dňa 02. 06. 2020 uviedol, že: „Nakoľko oprávnený môže v zmysle uvedeného požadovať od povinného paušálne trovy ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vytvoril špecifický exekučný titul na vymoženie týchto paušálnych trov, a to listinu označenú ako upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie. Predmetné upovedomenie predstavuje právny základ aj pre uplatnenie si trov právneho zastúpenia za pôvodný návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko tieto trovy sa momentom zastavenia

starej exekúcie v spojení s podaním opätovného návrhu stávajú príslušenstvom pohľadávky, ktoré si je možné uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.“ Exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie ako aj pripojeného exekučného titulu zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 80,63 Eur s ustanovením § 48 ods. 2 Exekučného poriadku a preto návrh na vykonanie exekúcie v tejto časti podľa Exekučného poriadku v spojení s Exekučného poriadku zamietol. Pokiaľ ide o sumu 42, Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v , súd dospel k záveru, že na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,00 Eur a poplatku za konverziu vo výške 2,16 Eur od povinného, a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

3. Proti uvedenému uzneseniu v časti, v ktorej súd návrh oprávneného zamietol v časti uplatneného nároku na vymoženie trov starej exekúcie vo výške 42,- eur, podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť. Podanie sťažnosti v tejto časti odôvodnil tým, že celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vo výške 35,- eur bez dane z pridanej hodnoty. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá skutočnosť vyplýva z Dôvodovej správy k návrhu zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorú oprávnený predložil ako prílohu k podanej sťažnosti. Oprávnený preto navrhol, aby súd uznesenie v napadnutej časti v zmysle ust. zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie v tejto časti zmenil a vydal poverenie na výkon exekúcie.

4. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

8. V zmysle § 250 ods. 1CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

10. Súd ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (, ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( v spojení s ), dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

11. Sťažnostný súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre prijaté rozhodnutie, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na oprávneným uplatnené dôvody sťažnosti. Z uvedených dôvodov súd len za účelom zdôraznenia správnosti prijatých záverov súdu v napadnutom rozhodnutí a v reakcii na obsah sťažnosti oprávneného, dopĺňa k posudzovanému prípadu nasledovný výklad.

12. Súd v preskúmavanom rozhodnutí podľa Exekučného poriadku zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie iných trov exekúcie vo výške 42, eur. Oprávnený v podanej sťažnosti s právnym názorom súdu nesúhlasil argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou k , z ktorej má podľa jeho tvrdení vyplývať jeho nárok domáhať sa voči povinnému pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie podľa vymoženia aj paušálnych trov starej exekúcie podľa .

13. Z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydaného dňa 23.01.2020 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“) súd zistil, že podľa ustanovenia o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v exekučnom konaní vedenom týmto exekútorom pod sp. zn. EX 1402/2012 a Okresným súdom Levice pod sp. zn. na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie - platobného rozkazu č. zo dňa 16.08.2011 vydaného Okresným súdom Levice a poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Levice dňa 30.05.2012 č. 5402089419, poverený súdny exekútor JUDr. Jozef Kapronczai upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Súdny exekútor zároveň oprávneného vyzval, aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,- EUR, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,- EUR a dane z pridanej hodnoty z paušálnych trov 7,- EUR.

14. Z návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie 25. júna 2020 vyplýva, že po ukončení starej exekúcie oprávnený na podklade totožného exekučného titulu podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle , ktorým sa voči povinnému okrem iného domáhal aj vymoženia trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR, na ktorých úhradu bol vo vzťahu k súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi zaviazaný v upovedomení o zastavení starej exekúcie.

15. Podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

16. Podľa , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

17. Podľa veta prvá , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom.

18. Podľa , oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa , alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

19. Podľa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.

20. Podľa okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

21. Súd na úvod považuje za potrebné poukázať na základnú zásadu uplatňovanú v exekučnom konaní, a to že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie zásadne od povinného a to v okamihu nariadenia exekúcie, avšak s výnimkou situácií predpokladaných zákonom, kedy zákon ukladá súdu (súdnemu exekútorovi) zaviazať na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora namiesto povinného, oprávneného. Vždy sa však jedná o pohľadávku súdneho exekútora spočívajúcu v nákladoch exekúcie, ktorú má súdny exekútor buď voči povinnému, alebo voči oprávnenému. Citované zákonné ustanovenie ,, jasne ustanovuje, že trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú aj z paušálnych trov vo výške 35,- eur navýšených o DPH, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, pričom tieto trovy znáša oprávnený ( ). V danom prípade zákonodarca jasne ustanovil, že pri zastavení starej exekúcie je to práve oprávnený, kto je povinný znášať tieto paušálne trovy starej exekúcie súdneho exekútora. Upovedomenie o zatavení starej exekúcia sa stáva exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený domáhať sa vymoženia paušálnych trov starej exekúcie voči oprávnenému aj cestou jeho núteného výkonu, keďže zákonodarca tomuto právnemu aktu súdneho exekútora priznal status exekučného titulu ( ,). Preto už zo svojej podstaty tohto nároku (nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie) nie je možné prisvedčiť názoru oprávneného, že sa jedná o príslušenstvo vymáhanej pohľadávky v zmysle ust. , podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, keďže pohľadávku súdneho exekútora na trovy starej exekúcie ani po jej uhradení oprávneným nie je možné na podklade tohto ustanovenia považovať za príslušenstvo vymáhanej pohľadávky oprávneného. Tento záver umocňuje aj skutočnosť, že náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa nestanú príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté, ako to bežne býva napríklad pri trovách sporového konania, kde súd autoritatívnym výrokom určí, ktorej zo strán sporu (voči protistrane) priznáva nárok na náhradu trov konania a v akej výške a takéto rozhodnutie napokon slúži ako podklad pre vedenie exekúcie aj na príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v nákladoch na jej uplatnenie. Pokiaľ ide o sumu 42,00 eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex lege za splnenia podmienok uvedených v , na túto oprávnený nedisponuje žiadnym exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul zakladá výlučne oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného, ktorý tu vystupuje ako subjekt povinnosti. Oprávnený tak nedisponuje žiadnym exekučným titulom, ktorý by ho oprávňoval domáhať sa voči povinnému vymoženia paušálnych trov starej exekúcie v sume 42,- eur s DPH od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž ani podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu zo súdneho exekútora na oprávneného a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu z oprávneného na povinného, na čo správne poukázal aj súd v preskúmavanom rozhodnutí. Príslušenstvom vymáhanej pohľadávky oprávneného potom nemôžu byť paušálne trovy starej exekúcie prináležiace súdnemu exekútorovi. Súd zároveň konštatuje, že tieto paušálne trovy súdneho exekútora osobitným ustanovením nezaradil medzi príslušenstvo pohľadávky oprávneného a tak v tejto právnej úprave absentuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo oprávnenému v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie požadovať ich náhradu. Súd ďalej dodáva, že z ustanovenia zákona č.

vyplýva, že okrem náhrady súdneho poplatku za návrh oprávnený nemá nárok na náhradu iných trov spojených s jeho podaním. Správny je potom záver súdu prijatý v preskúmavanom rozhodnutí, že oprávnený nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,00 eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Neušlo pozornosti súdu, že oprávnený v podanej sťažnosti odkazuje len na dôvodovú správu, konkrétnym ustanovením však svoje tvrdenia nepodporil. Rovnako v okolnostiach daného prípadu bližšie nepodrobil výkladu ani ust. . Podľa súdu tak oprávnený vyvodzuje svoje právo domáhať sa voči povinnému aj paušálnych trov starej exekúcie súdneho exekútora v sume 42,- EUR s DPH len na podklade dôvodovej správy k , avšak bez opory v ustanoveniach samotného Pokiaľ potom aj dôvodová správa uvádza, že síce tieto paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky) a v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu, súd pripomína, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem. Preto aj keď dôvodová správa počíta s vymáhaním paušálnych trov exekúcie pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného, nie je možné súčasne odhliadnuť od spôsobu, akým sa návrh zákona odrazil v celkovej právnej úprave ukončenia starých exekúcií a opätovného podávania návrhov na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených subjektov, keďže na existenciu legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem je nutné nahliadať nie len izolovane na podklade dôvodovej správy k návrhu zákona, ale práve z hľadiska, ako sa návrh právnej úpravy celkovo odrazí v texte zákona, ktorý sa môže od pôvodného zámeru či predstáv jeho navrhovateľa líšiť. Aj návrh bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy k tomuto návrhu zákona je zrejmé, že nezodpovedá prijatému normatívnemu textu zákona, a to vo viacerých bodoch. Napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje“, pričom podľa sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje na skutočnosť, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Sťažnostný súd preto upriamuje pozornosť na skutočnosť, že oprávnený odvodzuje svoj nárok domáhať sa voči povinnému v novej exekúcii vymoženia aj sumy paušálnych trov exekútora starej exekúcie len na podklade dôvodovej správy, bez opory v prijatom texte zákona. Súd v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že pokiaľ by neaplikoval účinné znenie zákonných noriem, dopúšťal by sa svojvôle, pretože mu na podklade dôvodovej správy neprináleží právo ignorovať znenie ako právny predpis upravujúci zastavenie starých exekúcií ako lex specialis posterior, ktorým bol pri posudzovaní opätovného návrhu povinného na vykonanie exekúcie podľa Z.z v zmysle SR viazaný.

23. Súd na podklade vyššie uvedeného výkladu a zistených skutočností dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie je vecne správne. Z uvedených dôvodov nemohol konať inak, než postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) sťažnosť oprávneného podľa v spojení s Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietnuť. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený ( Exekučného poriadku), v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku, ). Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné ( Exekučného poriadku).