Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43C-8-2024.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/8/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. XXX XX, adresa na doručovania písomností D. XX, XXX XX E. F. 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: bytom C. XXX/XX, D. XXX XX, adresa na doručovania písomností D. XX, XXX XX E. F., proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, 2/ Dražby a aukcie, s.r.o. IČO: 36 751 642 so sídlom: Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovaným súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.03.2024 žalobcovia doručili súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhajú, aby súd žalovanému v 1. rade a/alebo žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalobcovia ako dlžníci uzatvorili so žalovaným v 1. rade ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXXX-XX zo dňa 20.01.2012 v znení neskorších zmien a dodatkov, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru/-ov spolu vo výške 156.834,50 €. Záväzok z predmetnej zmluvy o úvere je zabezpečený v prospech žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.01.2012, ktoré záložné právo vzniklo k Nehnuteľnostiam. Predmetné Nehnuteľnosti sú ohodnotené znaleckým posudkom č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil znalec H. I. J. K., B. XX/X, XXX XX D., pričom hodnota Nehnuteľností bola týmto znaleckým posudkom určená vo výške 403.000,00 € („Znalecký posudok 3“). (okrem tohto posudku žalobcovia dali vyhotoviť aj posudok č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil znalec H. I. L., M. N. XX/XXX, XXX XX I., pričom hodnota Nehnuteľností bola týmto znaleckým posudkom určená vo výške 411.000,00 € „Znalecký posudok 1“.)
3. Dražobníkom Nehnuteľností je žalovaný v 2. rade. Podľa oznámenia žalovaného o údajne prvej dobrovoľnej dražbe č. XXXXXX uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 16/2024 zo dňa 23.01.2024 sa dobrovoľná dražba Nehnuteľností bude konať dňa 07.03.2024 o 11:30 hod., a to v konferenčnej miestnosti (Zelená sála) hotela HOTEL Plus a.s., Bulharská 72, 821 04 Bratislava.
4. Na základe uvedeného mali žalobcovia za to, že podmienky predmetnej dražby sú stanovené žalovanými v rozpore s ust. § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o dobrovoľných dražbách“), o ktorej okolnosti informovali
žalobcovia tak žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade listom zo dňa 07.12.2023 označeným ako „Námietky voči dražbe“.
5. Žalobcovia mali za to, že disponujú právom na ochranu Nehnuteľností pred predajom na dražbe za cenu stanovenú v rozpore s ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. pred značným protiprávnym znížením hodnoty ich majetku. Žalobcovia mali za to, že predajom Nehnuteľností pod ich skutočnú trhovú hodnotu v rozpore s ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách môže prísť k vzniku škody na ich majetku vo veľkom rozsahu vo výške 94.000,00 – 102.000,00 € ako ju stanovili znalci v znaleckých posudkoch 1 a 3, kde bola všeobecná hodnota nehnuteľností stanovená na sumu 403.000,- € a 411.000,- € (hodnota stanovená posudkom vypracovaným dražobníkom predstavuje sumu 309.000,- €). Potrebu neodkladnej úpravy pomerov videli žalobcovia v úkonoch, ktoré boli žalovanými doteraz vykonané a ktoré smerujú k prechodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, a to ich predajom na dražbe, ktorá sa má konať dňa 07.03.2024. Žalobcovia namietali nesplnenie zákonných predpokladov na konanie dražby, pričom mali za to, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponovali iným právnym prostriedkom ochrany, ako je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žaloba o neplatnosť dražby prichádza do úvahy až po vykonaní dražby. Žalobcovia mali za to, že ich vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam je priamo ohrozené, nakoľko hrozí ich bezprostredný predaj na dražbe. Podľa žalobcov žalovaní celkom zjavne nemienia vyčkať na právoplatné skončenie súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 47C/47/2023..
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa odseku 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa odseku 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odseku 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa odseku 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
12. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
14. Podľa § 151b ods. 1 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Podľa odseku 2 zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa odseku 3 v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Podľa odseku 4 záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
15. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Podľa odseku 3 záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
16. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa odseku 2 záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Podľa odseku 4 záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
17. Podľa § 151e ods. 1 OZ na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2 záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 4 záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona. Podľa odseku 5 záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
18. Podľa § 151f ods. 1 OZ na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri. Podľa odseku 2 záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty záložcom. Podľa odseku 3 záložné právo k veci, bytu, nebytovému
priestoru, právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
19. Podľa § 151g ods. 1 OZ žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil. Podľa odseku 2 ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve. Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne. Podľa odseku 4 osoba, ktorá poruší povinnosti podľa odsekov 2 a 3, zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí.
20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
21. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
22. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
23. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
24. Podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
25. Ochranu práv a oprávnených záujmov strán sporu je možné zaistiť ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu formou neodkladného opatrenia, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
26. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je potrebné neodkladne upraviť pomery, či exekúcia bude ohrozená.
27. Naliehavú potrebu úpravy v čase podania návrhu na nariedenie neodkladného opatrenia žalobkyňa preukazovala skutočnosťou, že z údajov z obchodného vestníka sa žalobcovia dozvedeli, že sa dňa 07.03.2024 bude konať dobrovoľná dražba.
16. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania na základe skutočností osvedčených z predložených listín, čo súvisí so zjednodušeným a skráteným procesom rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom vymedzenej lehote. Riadne dokazovanie podľa ust. § 185 a nasl. CSP sa nevykonáva a súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP.
17. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom musí starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Pokiaľ je neodkladné opatrenie spojené so zásahom do vlastníckeho práva, potom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava strán sporu. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať.
18. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nie je možné dosiahnuť žalobcami sledovaný účel zabezpečovacím opatrením, pričom dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neprichádza do úvahy, a to najmä vzhľadom na predmet navrhovaného neodkladného opatrenia.
19. Po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel súd k záveru, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobcovia sa domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade a/alebo žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, nakoľko žalovaný v 2. rade podľa žalobcov postupoval v rozpore s ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách a určil najnižšie podanie na dražbe, ktorá sa mala konať 07.03.2024 na nižšiu sumu, ako mu ukladá zákon, čím podľa žalobcov hrozí, že im vznikne ujma na ich majetku veľkého rozsahu.
20. Súd mal v konaní preukázané, že k Nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade na zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy o úvere. Žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva predajom Nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. V súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby súd jednak z návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z verejne dostupných zdrojov zistil, že žalovaný v 2. rade ako dražobník v Obchodnom vestníku č. 16/2024 vydanom dňa 23.01.2024 oznámil, že dňa 07.03.2024 sa bude konať o 11:30 hod, v konferenčnej miestnosti (Zelená sála) hotela HOTEL Plus a.s. dobrovoľná dražba Nehnuteľností. Cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom č. 33/2024 vypracovaným súdnym znalcom H. I. J. K. na sumu 403.000,00 a najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 309.000,00 €. Práve stanovenie výšky sumy najnižšieho podania považovali žalobcovia za okolnosť, ktorá odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko mali za to, že najnižšie podanie bolo stanovené v rozpore s ust. § 16 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách a nezohľadňuje skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade má v Nehnuteľnosti hlásený trvalý pobyt.
21. Súd po preskúmaní návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že žalobcovia v tomto návrhu namietajú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe žalovaných pri určení
najnižšieho podania, pričom podľa názoru súdu prostriedkom ochrany práv žalobcov v tomto prípade je žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Akúkoľvek formálnu alebo procesnú vadu dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní ako v konaní podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Dôvody pre určenie neplatnosti dražby, medzi ktoré patria aj dôvody, ktorými žalobcovia odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je možné posudzovať na základe vykonaného dokazovania len v konaní o určenie neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré presahujú rámec konania o nariadení neodkladného opatrenia. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odkazovali na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II ÚS 237/2011-41 zo dňa 14.09.2011, avšak podľa názoru súdu v danom prípade išlo o iný skutkový stav veci, keďže sťažovateľ už v priebehu konania o nariadenie neodkladného opatrenia namietal spôsob ocenenia dražených nehnuteľností a predložil na preukázanie svojich tvrdení znalecký posudok. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného potrebu neodkladnej úpravy pomerov videli v tom, že v rámci dobrovoľnej dražby bolo najnižšie podanie určené v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, ktorá okolnosť môže byť po vykonaní dobrovoľnej dražby predmetom prieskumu v rámci konania o neplatnosti dobrovoľnej dražby a ktorá presahuje rámec rozhodovania súdu o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia. Dobrovoľná dražba, na ktorú sa žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolávali sa pritom už konala dňa 07.03.2024 o 11:30 hod., t. j. v čase rozhodovania súdu o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia už prebehla, čím potreba neodkladnej úpravy pomerov strán odpadla. Žalobcovia sa pritom mali možnosť dozvedieť o konaní opakovanej dobrovoľnej dražby z oznámenia publikovaného v Obchodnom vestníku najneskôr dňa 23.01.2024, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali na tunajší súd až 04.03.2024, t. j. 3 dni pred termínom, kedy sa mala dobrovoľná dražba konať.
22. Petit žalobcami podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol formulovaný v tom zmysle, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a/alebo žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného právo k Nehnuteľnostiam, avšak odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smerovalo k okolnostiam, ktoré sa týkali dobrovoľnej dražby konanej dňa 07.03.2024, ktorá už v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prebehla. Žalobcovia v nimi podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdili a ani neprodukovali žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ako navrhovali v petite ich návrhu, t. j. v čom spočíva potreba, aby súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam. Žalobcovia v návrhu len spomenuli, že sa na tunajšom súde vedie konanie voči žalovanému v 1. rade o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru, určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a neexistencie záložného práva k Nehnuteľnostiam, ktorá sama o sebe neodôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to žiadali žalobcovia.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko z tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z predložených listinných dôkazov neboli preukázané skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
24. Na tunajšom súde síce prebieha pod sp. zn. 47C/47/2023 konanie o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. G. XXXXXX-XX zo dňa 20.01.2012, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.01.2012, o určenie, že záložné právo k Nehnuteľnostiam neexistuje, avšak vzhľadom na to, že okruh žalovaných v spore vedenom pod sp. zn. 47C/47/2023 a v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je totožný, súd považoval za potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia už v uznesení, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia boli v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neúspešní a žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).