Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-18C/18/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: F. T., N.. XX.XX.XXXX, B. C. W. W. XX, XXX XX K., zast. advokátom JUDr. František Buhla, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia splnenia zákonnej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 03.07.2020 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť bezodkladne splniť si zákonnú povinnosť v súlade s ustanovením o elektronických komunikáciách a na základe žiadosti uskutočnil prenos čísla žalobcu k prijímajúcemu podniku L., s.r.o.

2. Žalobca vo svojom návrhu tvrdí, že žalovaný odmietnutím žiadosti žalobcu o prenos čísla porušil svoju zákonnú povinnosť uskutočniť prenos čísla, ktorá mu vyplýva z ust. o elektronických komunikáciách. Podľa žalobcu ako rozhodujúca skutočnosť odôvodňujúca potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sa javí poskytnutie ochrany žalobcu pred konaním žalovaného, pretože konaním žalovaného (bezdôvodným zamietnutím žiadosti o prenos čísla) dochádza k porušovaniu platného právneho poriadku SR, pričom právny poriadok určuje, že prenos musí podnik uskutočniť bezodkladne.

3. Súd rozhodoval podľa ust. , , , , , a (ďalej len „“).

4. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. V zmysle ust. môže súd nariadiť neodkladné opatrenia ak sú splnené podmienky podľa , t.j. iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej lehote a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadným obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je hlavne povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti

a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

5. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností príp. neosvedčenie rozhodujúcich skutočností má za následok zamietnutie návrhu. V prípade konania o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd v zásade len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

6. Z obsahu návrhu žalobcu je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia splnenia zákonnej povinnosti žalovaného. Z vyššie uvedených odsekov vyplýva, že, aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčené najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia zaťažuje samotného navrhovateľa.

7. Súd teda najprv skúmal to, či žalobca v danom prípade osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán. Súd však dospel k záveru, že žalobcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia neosvedčil.

8. Podľa názoru súdu tvrdená nezákonnosť konania žalovaného sama o sebe nezakladá potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, a to ani v prípade, keby právny predpis stanovoval povinnému subjektu splniť danú povinnosť bezodkladne voči oprávnenému subjektu, ktorým je spotrebiteľ. Podľa názoru súdu bez uvedenia ďalších skutočností potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán nezakladá ani skutočnosť, že žalobca je v dôsledku zamietnutia svojej žiadosti nútený zotrvávať v zmluvnom vzťahu so žalovaným. Zamietnutie žiadosti totiž žalobcu neobmedzuje ukončiť svoj zmluvný vzťah so žalovaným iným spôsobom. Napokon potrebu neodkladnej úpravy pomerov nemožno vyvodzovať ani z možnej dĺžky konania o uloženie povinnosti pred súdom. Súd vždy postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Tvrdenie, že ochrana práv žalobcu prostredníctvom konania o uloženie povinnosti, by bola vzhľadom na jeho možnú dĺžku neúčinná, neefektívna a preto znamenajúca porušenie jeho ústavného práva na súdnu ochranu, je minimálne nepravdivé. Ďalšie skutočnosti, ktoré by podľa žalobcu odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán žalobca už vo svojom návrhu neuviedol. Súd preto dospel k záveru, že žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia neosvedčil. Vzhľadom na to sa súd dôvodnosťou a trvaním nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana už nezaoberal.

9. Súd teda po oboznámení sa s návrhom žalobcu dospel k záveru, že nie je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s v celom rozsahu zamietol.

10. Vzhľadom na to, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania (o nariadení neodkladného opatrenia, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia ( ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).