Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-40-2019.pdf
PDF · 124.03 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: RK G&G, s. r. o., IČO: 51 660 491, Baničova 9596/50, Bratislava, zast.: Mgr. Imrich Kropuch, advokát v Bratislave, proti žalovanému: J. X., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XXX, V., zast.: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát v Dunajskej Strede, o 8.348,28 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Zamieta sa žaloba o zaplatenie 8.348,28 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania:
- zo sumy 7.404 € od 14.08.2018 do zaplatenia a
- zo sumy 944,28 € od 20.09.2019 do zaplatenia.
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou z 20.09.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku ako primeranej zľavy z kúpnej ceny za byt z titulu zodpovednosti žalovaného za vadu bytu spočívajúcu v tom, že žalovaný na neho na základe kúpnej zmluvy z 10.05.2018 previedol byt v nižšej, než dohodnutej výmere. Alternatívne svoj nárok kvalifikoval ako nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného previesť na žalobcu byt v dohodnutej výmere. 2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože je zmätočná. Vadu spočívajúcu v označení výmery bytu považoval za zrejmú nesprávnosť, resp. za chybu v písaní ku ktorému pravdepodobne došlo pri písomnom vyhotovení zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že predávajúci kupujúceho riadne oboznámil so stavom predmetu zmluvy a kupujúci deklaroval, že predmet zmluvy pozná z osobnej prehliadky, že je oboznámený s obsahom listu vlastníctva, že mu je známy stav nehnuteľností zistiteľný z osobnej prehliadky a že predmet zmluvy kupuje v stave v akom sa nachádzajú ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Žalovaný nemal v úmysle ukrátiť žalobcu zámerným navýšením výmery podlahovej plochy bytu. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcom tvrdená chýbajúca podlahová plocha mala byť aj bez odborných znalostí viditeľná. Žalobca nepostupoval podľa dohody uvedenej v bode 4.4 kúpnej zmluvy a neoznámil to žalovanému bezodkladne za účelom odstránenia zrejmých nesprávností. Nesprávne označenie výmery podlahovej plochy možno charakterizovať ako zjavnú vadu, ktorá bola zistiteľná z príslušnej evidencie nehnuteľnosti, ako aj pri prvej prehliadke bytu, ako aj pri zachovaní potrebnej obvyklej opatrnosti zo strany žalobcu. Nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 297 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), na ktorom v prítomnosti strán a ich právnych zástupcov vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie
- výsluchom svedkov: L. L. (zápisnica z výsluchu, č. l. XXX rub) a V. R. (zápisnica z výsluchu, č. l. XXX) a
- listinnými dôkazmi založenými v spise: kúpna zmluva (č. l. XX až XX), výpis z LV (č. l. XX a XX), emailová a SMS komunikácia (č. l. XX až XX a č. l. XX a XX), preberací protokol (č. l. XX), oznam (č. l. XX), zmluva o prevode vlastníctva bytu (č. l. XX a XX), žiadosť - odpoveď (č. l. XX a XX), znalecký posudok č. XX/XXXX (č. l. XX až XX), uplatnenie práva (č. l. XX a XX), podací lístok (č. l. XX a XX), obálka (č. l. XX až XX), predsporová výzva (č. l. XX a XX), internetové kalkulačky (č. l. XX až XX), rozhodnutie o vklade (č. l. XXX), darovacia zmluva (č. l. XXX až XXX), doplnenie podania (č. l. XXX), a na základe nich v spojení skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav:
5. Žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa obchodovaním s nehnuteľnosťami. Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. (nesporné skutočnosti)
6. Na základe darovacej zmluvy z 18.10.2017 dostal žalovaný od svojho otca darom do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k. ú. X. H. - byt č. 9, sa na 3. p. bytového domu - S. XX, XX so súpisným číslom XXXX postaveného na pozemku parcele registra „C“ č. XXXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, výmera: XXX m2, s ktorým bol spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu o veľkosti XXXX/XXXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, o rovnakej veľkosti. (darovacia zmluva, č. l. XXX až XXX). Y. vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený dňa 05.02.2018 (rozhodnutie o vklade, č. l. XXX; doplnenie podania, č. l. XXX).
7. Žalovaný následne kontaktoval svedka V. R., vykonávajúceho maklérsku činnosť v okrese Dunajská Streda pre spoločnosť K. M., s.r.o., IČO: 44 121 890, s ponukou na predaj sporného bytu. Keďže išlo o byt v Bratislave, svedok R. sa obrátil na svedka L. L., vykonávajúceho maklérsku činnosť v Bratislave pre spoločnosť R. V. U., s.r.o., IČO: 36 276 065, ktorý lepšie poznal bratislavský trh s nehnuteľnosťami. Asi po dvoch, troch dňoch sa ozval svedkovi R., že má známeho, s kým už roky spolupracuje a prosil, aby sporný byt nedali na internet, kým si ho žalobca nepríde pozrieť. Dohodla sa obhliadka, na ktorej svedkovia a konateľ žalobcu strávili asi jeden a pol hodiny prezeraním bytu. Na konci obhliadky konateľ žalobcu navrhol zníženú kúpnu cenu 87.000 € oproti pôvodnej 90.000 €. Konkrétne dôvody na zníženie kúpnej ceny neuviedol. Na obhliadke sa hovorilo o výbave bytu, čo tam ostane, kedy sa vyprázdni. Konateľ žalobcu si poznámky ani fotodokumentáciu nerobil. (zápisnica z výsluchu svedka, č. l. 175) K bytu prislúcha aj užívacie právo k pivničnému priestoru nachádzajúcemu sa v spoločných priestoroch bytového domu, ktorý žalovaný nevedel označiť a ani určiť jeho výmeru, no strany sa ústne dohodli, že spolu s bytom sa prevádza aj užívacie právo k pivničnému priestoru (nepopreté tvrdenia žalobcu, č. l. 9). Inú pivnicu si konateľ žalobcu neprehliadol. Účastníci obhliadky vošli len do suterénu pozrieť sa, kde pivnice sú. Konateľ žalobcu povedal, že nie je problém, že pivnica nie je k dispozícii. Konateľ žalobcu poznal tento typ bytu, lebo sa zaoberá rekonštrukciou a predajom bytov. Po obhliadke svedok Szalai oznámil žalovanému návrh kúpnej ceny, s čím žalovaný súhlasil. Potom svedok vyhotovil návrh kúpnej zmluvy, ktorý preposlal konateľovi žalobcu a tento ju podrobne pripomienkoval niekoľkokrát prostredníctvom advokátskej kancelárie (zápisnica z výsluchu svedka, č. l. 175). O správnosti svedeckých výpovedí vo vyššie uvedenom rozsahu súd nemal dôvodné pochybnosti, pretože strany voči ich obsahu nenamietali a nepredniesli žiadne ďalšie tvrdenia, ktoré by boli s nimi boli v rozpore.
8. Dňa 10.05.2018 (po obhliadke) podpísal žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci kúpnu zmluvu (č. l. 18 až 24), ktorá obsahovala o. i. tieto ustanovenia:
„Článok I.
Úvodné ustanovenia
1.1. Predávajúci vyhlasuje, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností… na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: Nové Mesto,… ako
· byt č. X, nachádzajúci sa na 3. p. vo vchode: S. postaveného na pozemku parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/X, a to v spoluvlastníckom podiele 1/1… · spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu - S. postaveného na pozemku parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/ X, vo výške 3870/72156…; · spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktorým je parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape pod parc. č. XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, výmera: 331 m2, vo výške 3870/72156…;
1.2. Opis bytu uvedeného v bode 1.1. tejto zmluvy: jedná sa o 1-izbový byt, ktorý sa nachádza na Adrese S.. Podlahová plocha bytu je 47 m2. Byt pozostáva z jednej izby (jedná sa o obývačku spolu s kuchyňou) a príslušenstva, ktorým je špajza, chodba, kúpeľňa a WC. V byte sú okná vymenené na nové, plastové.
…
Článok II.
Predmet zmluvy
2.1. Predávajúci predáva kupujúcemu a kupujúci od neho kupuje a preberie do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti uvedené v bode 1.1. tejto zmluvy spolu so všetkým zákonným príslušenstvom a súčasťou za dohodnutú kúpnu cenu a za podmienok stanovených touto zmluvou.
Článok III.
Kúpna cena
3.1. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške 87.000,- €…
Článok IV.
Stav nehnuteľností
4.1. Predávajúci prehlasuje, že kupujúceho oboznámil so stavom nehnuteľností uvedených v bode 1.1. tejto zmluvy a že… b) mu nie sú známe žiadne skryté vady na prevádzaných nehnuteľnostiach, ktoré by bránili nehnuteľnosti riadne užívať.
…
4.6 Kupujúci prehlasuje, že… nehnuteľnosti uvedené v bode 1.1. tejto zmluvy pozná z osobnej prehliadky, že je oboznámený s obsahom listu vlastníctva, že mu je známy stav týchto nehnuteľností zistiteľný z osobnej prehliadky a že prevádzané nehnuteľnosti kupuje v stave v akom sa nachádzajú ku dňu uzavretia tejto zmluvy.
…
Článok VI.
Záverečné ustanovenia
…
6.5. …Zmluva bola zmluvnými stranami prečítaná a na znak súhlasu vlastnoručne podpísaná. …“
9. Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že by kúpna cena (87.000 €) bola vyjednaná výlučne za byt v stave v čase jeho predaja a teda vo vzťahu k dohodnutej výmere podlahovej plochy 47 m2. Toto tvrdenie nemá oporu v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, ani vo výpovediach svedkov, či v iných listinných dôkazoch. V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci sa svedecké výpovede realitných maklérov nezhodovali v tom, či sa na obhliadke bytu výslovne riešila aj podlahová plocha bytu a pivnice, dôležité je, že obidvaja svedkovia v tomto rozsahu vypovedali z postavenia sprostredkovateľov, ktorí sa zúčastnili uzavretia obchodu medzi stranami sporu, v dôsledku čoho podľa očakávaní vypovedali tak, aby sa neinkriminovali. Ich výpovede preto v danom rozsahu nie sú presvedčivé. Keďže to bol žalobca,
ktorý tvrdil, že podlahová plocha bola výslovne „deklarovaná“, a žalovaný toto tvrdenie od počiatku popieral, v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie bolo na žalobcovi, aby dôkazné bremeno uniesol. Bolo to totiž on, ktorý z daného tvrdenia vyvodzoval pre seba priaznivé dôsledky podľa hmotného práva (odôvodnenosť nároku zo zodpovednosti za vady alebo náhrady škody). Voči svedeckým výpovediam však žalobca nenamietal a nepredniesol žiadne ďalšie dôkazné návrhy. Preto súd uzavrel, že ani toto tvrdenie nepreukázal.
10. Prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z 10.05.2018 zo žalovaného na žalobcu bol do katastra zapísaný po povolení jeho vkladu v katastrálnom konaní Y. dňa 14.05.2018 (výpis z listu vlastníctva č. XXXX - príloha znaleckého posudku, č. l. XX).
11. Následne dňa 18.05.2018 došlo k odovzdaniu a prevzatiu bytu, po ktorom si žalobca svojpomocne vykonal premeranie bytu za účelom začatia rekonštrukčných prác a zistil, že výmera bytu nezodpovedá výmere dojednanej v kúpnej zmluve a predstavuje cca 39 m2 namiesto 47 m2. Toto zistenie telefonicky oznámil v ten istý deň žalovanému a spoločnosti REAL CENTER, s.r.o., ktorá predaj bytu sprostredkovala pre žalovaného. Žalobca si potom objednal vypracovanie znaleckého posudku vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty sporného bytu. Znalecký posudok, ktorý vypracoval A. obsahoval stanovenie výmery podlahovej plochy bytu na 38,49 m2. Znalec do tejto výmery nezahrnul výmeru pivničného priestoru, ktorú žalobca neskôr prevzal do užívania a ktorej podlahová plocha bola 4 m2 (nepopreté tvrdenia žalobcu, č. l. 9; znalecký posudok, č. l. 40 až 69).
12. Listom z 19.07.2018 uplatnil žalobca voči žalovanému nároky z vady predanej veci v podobe nemožnosti použitia bytu v dohodnutom rozsahu tak, že požadoval od žalovaného primeranú zľavu z kúpnej ceny z byt za chýbajúce 4 m2, ktorú vypočítal na základe jednotkovej ceny za meter štvorcový (87.000 € / 47 = 1.851 €) ako súčin 4 m2 x 1.851 €, t. j. 7.404 € (oznámenie, č. l. 70 a 71). Vychádzajúc z rozdielu podlahovej plochy v rozsahu 4,51 m2 zistenú v znaleckom posudku Ing. Cibuľu, žalobca tento výpočet neskôr zmenil tak, že od žalovaného požadoval 4,51 m2 x 1.851 €, teda 8.348,28 €.
B. Právne posúdenie
13. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 8.348,28 € ako primeranej zľavy z kúpnej ceny za byt z titulu zodpovednosti žalovaného za vadu bytu spočívajúcu v nižšej, než dohodnutej výmere. Alternatívne svoj nárok kvalifikuje ako nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného previesť na žalobcu byt v dohodnutej výmere.
14. Spor medzi stranami má svoj základ v ich zmluvnom vzťahu, ktorý bol založený kúpnou zmluvou z 10.05.2018. Touto zmluvou sa žalobca zaviazal kúpiť od žalobcu sporný byt za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal mu byt predať. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vzhľadom na to, že žalobca sa venuje obchodovaniu s nehnuteľnosťami, uzatváral žalobca kúpnu zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Zo zisteného skutkového stavu (najmä absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa), je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná kúpna zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ), v dôsledku čoho má spor spotrebiteľský charakter (§ 290 CSP).
15. Žalobca opiera svoj nárok v prvom rade o tvrdenie, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol byt vo výmere nižšej, ako bolo medzi ním a žalovaným dohodnuté. Byt, ktorý žalobca nadobudol, má podľa znaleckého posudku Ing. Cibuľu podlahovú plochu 38,49 m2 a spolu s ním bol žalobcovi ako jeho príslušenstvo pridelený do užívania aj pivničný priestor vo výmere 4 m2. Keďže celková výmera podlahovej plochy bytu je 42,49 m2 a žalovaný sa so žalobcom dohodol, že mu žalovaný predá byt s výmerou podlahovej plochy 47 m2, rozdiel medzi dohodnutou výmerou a skutočne nadobudnutou výmerou bytu je 4,51 m2. V tejto súvislosti si oznámením zaslaným žalovanému dňa 19.07.2018 uplatnil voči žalovanému vadu predmetu predaja v podobe nemožnosti použitia bytu v dohodnutom rozsahu a následne požadoval primeranú zľavu z dojednanej kúpnej ceny bytu.
16. Účelom zodpovednosti za vady je poskytnúť zmluvnej strane prostriedok nápravy pre prípad, že je plnenie vadné. Všeobecná zodpovednosť za vady je zakotvená v ustanoveniach § 499 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú základ zodpovednosti za vady (§ 499 OZ), rozdelenie vád podľa druhu (§ 500 ods. 1 OZ), rozsah zodpovednosti za vady (§ 500 ods. 2 OZ, § 501 a 502 OZ), nároky zo zodpovednosti za vady (§ 507 a 509 OZ), spôsob ich uplatňovania (§ 503 až 506 a § 508 OZ) a vzťah k nároku na náhradu škody (§ 510 OZ). Pre niektoré typy zmluvných vzťahov platí osobitná úprava zodpovednosti za vady, ktorá všeobecné ustanovenia buď dopĺňa alebo ich použitie z povahy veci vylučuje. Takéto osobitné pravidlá sa nachádzajú medzi ustanoveniami § 588 a nasl. OZ upravujúcimi kúpnu zmluvu a konkrétne ide o § 596 až 600 OZ, ktoré sa týkajú kúpnej zmluvy všeobecne, a § 619 až 627 OZ, ktoré sa zase vzťahujú na spotrebiteľské kúpne zmluvy. Tak všeobecný, ako aj osobitný režim zodpovednosti za vady sa uplatňuje aj na zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvárané podľa z. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pretože tak stanovuje § 3 ods. 1 a 2 tohto zákona. Práve takouto zmluvou je aj kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami, keďže sa týka prevodu vlastníckeho práva žalovaného k bytu v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) z. č. 182/1993 Z. z.
17. Žiadne vyššie z citovaných ustanovení však nevymedzuje pojem vada. Poznanie obsahu tohto pojmu je dôležité, pretože od toho závisí, či možno skutkový stav podriadiť pod niektoré z nich a vyvodiť z toho patričné právne závery. Usmernenie možno nájsť v judikatúre, ktorá pojem vada vymedzuje ako nedostatok takej vlastnosti predávanej veci, ktorá sa pri nehnuteľnostiach rovnakého druhu a veku všeobecne predpokladá (pozri R 24/1990, ďalej rozsudok NS ČR z 27.03.1991, sp. zn. 7 Cz 12/91, či uznesenie NS SR z 29.10.2010, sp. zn. 5Cdo/269/2008). Súd nemá dôvod sa od tejto ustálenej rozhodovacej praxe odkláňať, preto na ňu podľa druhej vety § 220 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje. Rozhodné v prejednávanej veci je pritom právne posúdenie rozporu medzi skutočnou výmerou podlahovej plochy bytu a výmerou dohodnutou v zmluve, teda či tento rozpor možno považovať za vadu bytu. Podľa názoru súdu to tak v zmysle citovanej judikatúry nie je. Podlahová plocha bytu totiž nie je vlastnosťou nehnuteľnosti, ktorá sa všeobecne predpokladá. Vada bytu môže súvisieť z povahy veci len s jeho stavom, nie s jeho opisom (pozri v tomto zmysle rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 14.05.2014, 24Co/158/2013). Preto ani rozpor skutočnej rozlohy podlahovej plochy bytu s tou uvedenou v rámci jeho opisu v zmluve nemožno považovať za vadu, ktorá by zakladala zodpovednosť prevádzajúceho či už podľa všeobecných, alebo osobitných ustanovení upravujúcich zodpovednosť za vady.
18. Nemožno sa stotožniť ani s postojom žalobcu, ktorý považuje tento rozpor za zakladajúci zodpovednosť za vady z toho dôvodu, že byt mal byť obývateľný (použiteľný) v dohodnutej výmere, pretože byt je síce obývateľný, ale nie podľa toho, čo si zmluvné strany dojednali. Žalobca tu zjavne naráža na § 499 OZ, podľa ktorého je daná zodpovednosť scudziteľa za to, že vec v čase plnenia možno použiť podľa toho, čo účastníci dojednali. V tejto súvislosti žalobca poukazoval na čl. I ods. 1.2. kúpnej zmluvy, ktorý obsahuje opis bytu. Z tohto ustanovenia však nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že by jeho cieľom bolo určitým spôsobom vymedziť rozsah a spôsob použitia bytu. Účel tohto ustanovenia je jednoduchý a súvisí s § 5 ods. 1 písm. a) z. č. 182/1993 Z. z., ktorý medzi základné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu radí popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome. Dohodou strán o obsahu čl. I ods. 1.2. kúpnej zmluvy sa dosahuje len splnenie požiadaviek osobitného zákona, ktorým je z. č. 182/1993 Z. z. Z tohto ustanovenia kúpnej zmluvy nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že by byt mal byť použiteľný (či už na bývanie alebo iný účel) v nejakom konkrétnom rozsahu a určitým spôsobom. Nejde tu teda o „kvantitatívnu vlastnosť bytu“, ako to tvrdí žalobca, pretože byt nie je tovarom, ktorý sa predáva v určitom množstve. Žalobca pripisuje čl. I ods. 1.2. účinky, ktoré ním zmluvné strany jednoducho nemienili vyvolať.
19. Treba dodať, že v kúpnej zmluve nie je žiadne iné ustanovenie, ktoré by umožňovalo prijať žalobcom predložený výklad rozporu rozsahu podlahovej plochy s tým, čo si zmluvné strany dojednali. Práve naopak, čl. II ods. 2.1 vymedzuje celkom jasne, čo je predmetom zmluvy: predávajúci [žalovaný] predáva kupujúcemu [žalobcovi] a kupujúci [žalobca] od neho kupuje a preberie do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti uvedené v bode 1.1. tejto zmluvy… Zmluvné strany teda v tomto nosnom ustanovení kúpnej zmluvy vôbec nepovažovali za potrebné poukázať na bližší opis bytu, ktorý bol obsiahnutý v čl. I ods. 1.2. kúpnej zmluvy a ktorý obsahoval aj nesprávny údaj o podlahovej ploche bytu. Práve z čl. II ods. 2.1. v spojení čl. I. 1.1. kúpnej zmluvy je nepochybný záver, ktorý potvrdili
aj výpovede svedkov, že žalobca mal v úmysle kúpiť byt, ktorý obhliadol a bez toho, aby podlahovú plochu na mieste samom zisťoval. Určenie rozsahu podlahovej plochy navyše nie je údajom, ktorý bol údajom spôsobilým vylúčiť zámenu bytu s iným bytom. Na tento účel (teda na účel jednoznačnej identifikácie) slúžia údaje požadované § 42 ods. 2 písm. c) z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, teda označenie a) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, b) pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, c) súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, d) čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, e) súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený. Porovnaním s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) z. č. 182/1993 Z. z. možno zistiť, že za identifikačné údaje možno považovať vymedzenie polohy bytu v dome označením čísla bytu a čísla vchodu, nie však určenie rozsahu podlahovej plochy. Znamená to, že nesprávny údaj o podlahovej ploche bytu nie je spôsobilý vyvolať otázky o totožnosti bytu, takže jeho nezameniteľnosť zostáva zachovaná. Pokiaľ sa teda zmluvné strany dohodnú, že predmetom kúpy je byt označený údajmi podľa § 42 ods. 2 písm. c) zákona o katastri nehnuteľností a na tieto údaje výslovne odkážu v dohode o povinnosti predávajúceho takýto byt predať a o povinnosti kupujúceho takýto byt kúpiť, nemožno zmysluplne uvažovať o tom, že by sa zmluvné strany dohodli na prevode bytu s konkrétnou podlahovou plochou.
20. Ani všeobecné tvrdenia žalobcu o tom, že od podlahovej plochy závisí kúpna cena bytu, nemajú oporu v kúpnej zmluve, ktoré strany medzi sebou uzavreli. Táto totiž v čl. III upravuje kúpnu cenu bez akejkoľvek súvislosti s podlahovou plochou bytu. Tomuto tvrdeniu žalobcu nezodpovedajú ani výsledky ostatného dokazovania, pretože takáto súvislosť nevyšla najavo ani z výpovedí svedkov. Z týchto dôvodov nemožno rozpor údajov o podlahovej ploche kvalifikovať ako vadu, na ktorú by sa vzťahovala žalobcom spomínaná časť ustanovenia § 499 OZ.
21. Súd však predsa len považuje za vhodné dodať, že ani keby sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že ide o vadu v zmysle § 499 OZ, žalovaného zodpovednosť nemožno založiť na § 597 ods. 1 OZ, ktorý sa podľa žalobcu pre svoju špeciálnu povahu uplatní namiesto všeobecného § 500 OZ. Žalobca má síce pravdu v tom, že ustanovenie § 597 ods. 1 OZ zakladá objektívnu zodpovednosť predávajúceho za vadu, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil a ktorá vyšla najavo dodatočne, táto zodpovednosť však nie je neobmedzená. Judikatúra totiž dospela k záveru, že použitie tohto ustanovenia je vylúčené v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť a ak kupujúci v spore popiera tvrdenie predávajúceho, že o vadách v čase uzavretia zmluvy vedel, je povinnosťou predávajúceho preukázať, že o nich nemohol nevedieť (R 9/2003). V podstate z rovnakej logiky vychádza aj ustanovenie § 500 OZ, ktoré predpokladá, že nadobúdateľ vie o vadách, ktoré sú zistiteľné z verejnej evidencie (osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode podľa § 612 a nasl. OZ sa na prejednávanú vec neuplatňujú, pretože tie vychádzajú z toho, že spotrebiteľ je kupujúcim a dodávateľ predávajúcim a nie naopak). Medzi účelom sledovaným týmito dvoma ustanoveniami je teda zmysluplná súvislosť, ktorú je možné využiť pri zisťovaní miery starostlivosti, ktorej vynaloženie sa od kupujúceho očakáva. Pokiaľ žalobca poukazoval na českú súdnu prax, na tomto mieste mu možno dať do pozornosti aj názor českého najvyššieho súdu, podľa ktorého ak niekto kupuje pozemok, patrí k bežným a zachovávaným zvyklostiam, že sa oboznámi s jeho výmerou (rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 496/2001). Tento názor sa síce týka pozemkov, ale o to viac je použiteľný v prípade stavieb, ktoré majú bežne vyššiu hodnotu. V prejednávanej veci možno požiadavku bežnej starostlivosti dokonca sprísniť, pretože žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý sa zaoberá kúpou nehnuteľností, ich rekonštrukciou a ďalším predajom a žalovaný je spotrebiteľ, ktorý má zjavne menej skúseností s obchodovaním s nehnuteľnosťami. Rozpor v údajoch o podlahovej ploche mohol žalobca zistiť už priamo počas vyše hodinu trvajúcej obhliadky bytu prostredníctvom svojho konateľa (ktorý je podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka povinný vykonávať svoju pôsobnosť dokonca s odbornou starostlivosťou) a počas ktorej konateľ žalobcu vyhodnocoval možnosti rekonštrukcie bytu a predniesol aj návrh na zníženie kúpnej ceny, ktorý žalovaný krátko na to prijal. Z dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný žalobcovi vo vstupe do bytu bránil alebo že by obhliadku nejakým spôsobom obmedzoval. Naopak, nepreukázalo sa tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu „deklaroval“ určitú podlahovú plochu, pretože to žalovaný popieral a na požiadavku žalobcu sa byt verejne ani neinzeroval.
22. Zároveň je už z pohľadu citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka(§ 597 ods. 1 OZ, podporne § 500 OZ) podľa názoru súdu podstatná aj vedomosť žalobcu o obsahu kúpnej zmluvy, ktorú prečítal (posledná veta čl. VI ods. 6.5.) a podpísal. Medzi základné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 písm. b) z. č. 182/1993 Z. z. totiž patrí aj vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku. Dôležitý pre prejednávanú vec je dôvetok tohto ustanovenia, ktorý spresňuje, že veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. Tento podiel sa teda do katastra nehnuteľnosti zapisuje v podobe zlomku, ktorého činiteľ je tvorený podlahovou plochou bytu a menovateľ podlahovou plochou všetkých bytov a nebytových priestorov v dome. V prejednávanej veci strany v čl. I ods. 1.1. kúpnej zmluvy vymedzili spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu zlomkom „3870/72156“. Rovnako tak urobili v prípade spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Preto možno uzavrieť, že žalobca nemohol nevedieť o nesprávnosti údaja o podlahovej ploche bytu obsiahnutého v čl. I ods. 1.2. (47 m2), keď v bezprostredne predchádzajúcom ustanovení zmluvné strany vyjadrili podiel bytu (a pozemku) na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu zlomkom, ktorý v čitateli obsahoval číslo „3870“ (t. j. 38,70 m2). Súd tiež zdôrazňuje, že údaj o tomto podiele je dôležitejší, než údaj o podlahovej ploche požadovaný § 5 ods. 1 písm. a) z. č. 182/1993 Z. z., pretože údaj o podiele sa vyžaduje na úspešné dovŕšenie prevodu vlastníckeho práva § 42 ods. 2 písm. c) z. o katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že sporný byt je bytom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a v katastrálnom operáte, ktorý je podľa § 68 zákona o katastri nehnuteľnosti verejný, a súčasťou ktorého je podľa § 8 ods. 1 písm. b) bodu 2 cit. zákona aj súbor popisných informácií obsahujúci o. i. aj údaj o spoluvlastníckych podieloch. Tento údaj je obsahom listu vlastníctva a je tak ľahko a každému v podstate kedykoľvek dostupný. Vedomosť kupujúceho o prípadných vadách predávanej veci je tak podstatná nielen z pohľadu § 597 ods. 1 OZ, ale aj z hľadiska § 500 OZ, ktorý v podstate predpokladá vedomosť kupujúceho o vade rozpoznateľnej z verejne známych údajov. Rovnako možno podporne upriamiť pozornosť na ustanovenie § 2129 z. č. 89/2012 Sb. (Nový občiansky zákonník), ktoré stanovuje, že „Kupující má právo na přiměřenou slevu z kupní ceny, nemá-li pozemek výměru určenou v kupní smlouvě. Nemá-li však pozemek výměru zapsanou ve veřejném seznamu, má kupující právo na přiměřenou slevu z kupní ceny, jen bylo-li to ujednáno“ a z ktorého je zrejmý rovnaký účel, ako v prípade slovenskej právnej úpravy. Napokon, aj z čl. IV ods. 4.1 a 4.6 kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalobca sa oboznámil so stavom nehnuteľností uvedených v bode 1.1. tejto zmluvy a že mu nie sú známe žiadne skryté vady na prevádzaných nehnuteľnostiach, ktoré by bránili nehnuteľnosti riadne užívať, že ich pozná z osobnej prehliadky, že je oboznámený s obsahom listu vlastníctva, že mu je známy stav týchto nehnuteľností zistiteľný z osobnej prehliadky a že prevádzané nehnuteľnosti kupuje v stave v akom sa nachádzajú ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Na tom nič nemení ani to, že v zmluve o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi právnymi predchodcami žalovaného (č. l. 36 a 37) a v darovacej zmluve, na základe ktorej žalovaný nadobudol sporný byt (č. l. 170), je celková podlahová plocha bytu určená číslom 38,70 m2, pretože podľa znenia čl. II oboch zmlúv zahŕňa táto výmera aj podlahovú plochu pivnice, čo takisto nezodpovedá skutočnosti.
23. Na dôvažok súd poznamenáva, že nie je podstatné, že v niektorých prípadoch údaj o podlahovej ploche bytu nezodpovedá čitateľu zlomku vyjadrujúceho spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, pretože zákon č. 182/1993 Z. z. predpokladá ich zhodu. V takom prípade musia aj účastníci právnych vzťahov predpokladať, že čitateľ obsahuje správny údaj. Práve vtedy, ak sa tento nezhoduje s deklarovanou podlahovou plochou, ide o výnimku odôvodňujúcu ostražitosť kupujúceho, ktorý by mal vyvinúť snahu o odstránenie tohto rozporu pred tým, než dôjde k podpisu kúpnej zmluvy. Zároveň súd dodáva, že mu je známe, že podnikatelia obchodujúci s nehnuteľnosťami preverujú všetky údaje o nehnuteľnosti udávané predávajúcim a na tento účel bežne žiadajú dokladovanie nadobúdacích titulov, či už od predávajúceho alebo zisťovaním v zbierke listín katastra nehnuteľností, do ktorej by im mal predávajúci umožniť prístup na základe plnomocenstva. Pokiaľ sa predávajúci zdráha poskytnúť súčinnosť, naznačuje to neúprimnosť jeho konania v rámci pripravovaného obchodu.
24. Podľa názoru súdu teda možno konštatovať, že keď žalobca ako podnikateľ, ktorý sa zaoberá obchodovaním s nehnuteľnosťami, bol v byte pred podpísaním kúpnej zmluvy osobne prítomný, vykonal jeho dôkladnú obhliadku, bol uzrozumený s tým, že žalovaný v čase obhliadky a podpisu kúpnej zmluvy nevedel označiť ani určiť výmeru pivnice, ktorá sa do podlahovej plochy bytu započítava, súhlasil s
obsahom kúpnej zmluvy v časti veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré obsahovali údaje naznačujúce ním neskôr vytýkaný rozpor, učinil vyhlásenie v čl. IV ods. 4.6 kúpnej zmluvy a mal prístup k verejne dostupnému listu vlastníctva s údajmi, z ktorých je možné vyvodiť skutočnú podlahovú plochu bytu, nemohol nevedieť o rozpore údaja o podlahovej ploche bytu v čl. I ods. 1.2. kúpnej zmluvy so skutočným stavom. Za týchto okolností sa preto nemôže dovolávať nároku na primeranú zľavu z kúpnej ceny plynúceho z § 597 ods. 1 OZ.
25. Žalobcov nárok nemôže obstáť ani z titulu náhrady škody podľa § 420 OZ. Pre vznik nároku na náhradu škody sa vyžaduje v zásade porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi prvými dvoma zložkami. V prejednávanej veci žalobca tvrdí, že žalovaný porušil povinnosť previesť na žalobcu byt s dohodnutou výmerou. Takáto povinnosť však žalovanému z kúpnej zmluvy nevyplýva. Ako je zrejmé z čl. II ods. 2.1. kúpnej zmluvy, predmetom záväzku žalovaného ako predávajúceho bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. I ods. 1.1 kúpnej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že túto povinnosť si splnil, veď žalobca napokon tvrdil, že byt medzičasom prerobil a ďalej predal. Zo žiadneho z ustanovení kúpnej zmluvy nevyplýva, že by sa žalovaný zaviazal previesť byt určený druhovo, ktorý má mať 47 m2. Predmetom jeho záväzku bol prevodu bytu jednoznačne a nezameniteľne identifikovaného v čl. I ods. 1.1. kúpnej zmluvy. Pokiaľ si žalovaný túto povinnosť splnil, bol tým vyčerpaný celý obsah jeho záväzku súvisiaceho s prevodom vlastníckeho práva. Pokiaľ byt v skutočnosti nemá podlahovú plochu uvedenú v opise bytu v kúpnej zmluve, nemožno hovoriť o porušení povinnosti previesť byt s dohodnutou podlahovou plochou (výmerou). O porušení zmluvnej povinnosti na účely náhrady škody by bolo možné uvažovať len vtedy, keby existovalo niekoľko bytov spĺňajúcich kritériá v čl. I ods. 1.1. a žalobca by mal záujem z týchto bytov nadobudnúť práve byt, ktorý má 47 m2. Odhliadnuc od toho, že žalobca nepreukázal, že by pred podpisom kúpnej zmluvy prejavil výslovný záujem o nadobudnutie bytu s touto konkrétnou výmerou (čo je pochopiteľné z toho dôvodu, že žalobca ako podnikateľ zaoberajúci sa rekonštrukciami bytov poznal tento typ bytu veľmi dobre), je však takáto situácia v prípade nehnuteľností vylúčená. Ako už bolo uvedené vyššie, na účely dovŕšenia prevodu vlastníckeho práva musí byt nehnuteľnosť (byt) označená nezameniteľným spôsobom. V dôsledku toho preto neprichádza do úvahy, aby existovalo viacero rovnako označených bytov s rôznou podlahovou plochou. Na záver treba dodať, že, podobne, ako bolo vysvetlené vyššie, keby aj súd považoval rozpor v podlahovej ploche bytu za vadu prevádzanej veci, táto by bola „odškodniteľná“ len v rámci zodpovednosti za vady, a žalobca si z toho istého dôvodu nemôže vyvodzovať zároveň nárok na náhradu škody, pretože tá by mu patrila len v prípade škody vzniknutej ako následok vadného plnenia (napr. R 12/1989). Z týchto dôvodov nie sú splnené požiadavky stanovené v § 420 OZ a žalobe preto nemožno vyhovieť ani pri takomto alternatívnom posúdení.
26. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov súd žalobu zamietol (výrok I).
27. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalovanému ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu tento nárok voči žalobcovi priznal (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).