Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-472-2020.pdf
PDF · 78.74 KB
Case nature
Subarea
8Ek/472/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H.. G. D., X.. XX. XX. XXXX, L. X. P. XXX, XXX XX X. P., zák. zast.: G. D., X.. XX. XX. XXXX, L. X. P. XXX, XXX XX X. P. proti povinnému: V. Y., X.. XX. XX. XXXX, L. X. XX/XXX, XXX XX R. J., o vymoženie výživného s prísl., vedenej súdnym exekútorom: H.. A.. E. F., R. R. U. Ú. G. P. XXXX, XXX XX Y. X., A.: XX XXX XXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavuje.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
IV. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,00 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05. 03. 2020, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 240,00 Eur a bežného výživného vo výške 120,00 Eur s prísl., na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/253/2016-27 zo dňa 07. 03. 2017, vykonateľného v časti výživného dňa 21. 04. 2017 a rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/47/2018-58 zo dňa 10. 05. 2018, vykonateľného dňa 21. 06. 2018, ktorým súd zaviazal povinného prispievať na výživu maloletého G. D., X.. XX. XX. XXXX sumou 120,00 Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, začínajúc dňom 01. 05. 2018.
2. Poverením zo dňa 02. 04. 2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora H.. A.. E. F., so sídlom exekútorského úradu G. P. XXXX, XXX XX Y. X., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 08. 04. 2020 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 21. 04. 2020. Návrh povinného na zastavenie exekúcie označený ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27. 04. 2020. Povinný v navrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu, že matke G. D., X.. XX. XX. XXXX (ďalej len zákonný zástupca) platí pravidelne po 120,00 Eur mesačne, o čom zaslal aj e-mailom doklad .
4. Súdny exekútor vyzval v lehote 14 dní od doručenia výzvy zákonného zástupcu maloletého oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného, avšak zákonný zástupca oprávneného sa k predloženému návrhu v určenej lehote nevyjadril.
5. Súdny exekútor dňa 10. 06. 2020 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s fotokópiou dokladov o zaplatení (ústrižky poštových poukazov), výzvu oprávnenému na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, upovedomením o začatí exekúcie spolu s doručenkou.
6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúmal oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. V danom prípade sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 05. 03. 2020, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného za mesiace január a február 2020 vo výške 240,00 Eur a bežného výživného od mesiaca marec 2020 vo výške 120,00 Eur s prísl., na základe exekučných titulov - rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/253/2016-27, zo dňa 07. 03. 2017, vykonateľného v časti výživného dňa 21. 04. 2017 a rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/47/2018-58, zo dňa 10. 05. 2018, vykonateľného dňa 21. 06. 2018.
12. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
13. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a fotokópie dokladov o zaplatení (ústrižky poštových poukazov) výživného zistil, že povinným bola uhradená pohľadávka oprávneného na zameškanom výživnom za mesiac január 2020 vo výške 120,00 Eur, dňa 27. 01. 2020 a za mesiac február 2020 vo výške 120,00 Eur, dňa 25. 02. 2020. Súd mal teda za preukázané, že povinný uhradil
vymáhanú pohľadávku oprávneného na zameškanom výživnom vo výške 240,00 Eur ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (dňa 05. 03. 2020).
14. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali nedôvodne, nakoľko povinný uhradil vymáhaný nárok oprávneného na výživnom vo výške 240,00 Eur, ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil.
15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať
19. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 Eur.
20. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
21. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
22. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie nárokoval trovy exekučného konania vo výške 18,30 Eur. S poukazom na skutočnosť, že súd exekúciu zastavil v celom rozsahu, oprávnenému náhradu týchto trov nepriznal tak, ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Súd uvádza, že základným predpokladom pre priznanie náhrady trov oprávneného je úspech vo veci. Zásada úspechu vo veci sa uplatní tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť účelne vynaložené trovy exekúcie úspešnému účastníkovi. V posudzovanom prípade však bol úspešný povinný, keďže súd na základe návrhu povinného exekúciu zastavil. Neúspech oprávneného v konaní sa teda zároveň premieta aj do náhrady trov exekúcie, a to tak, že oprávnenému ako neúspešnému účastníkovi náhrada trov exekúcie nepatrí.
23. Povinný si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania. Súd z dôvodu, že povinný si neuplatnil trovy exekučného konania, nepriznal povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
24. Súdnemu exekútorovi H.. A.. E. F. poverenému výkonom exekúcie tým, že začal vykonávať exekúciu, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vznikol nárok na paušálnu náhradu hotových
výdavkov. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal oprávneného na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov súdneho exekútora vo výške celkom 36,00 Eur tak, ako je uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.
25. V exekučnom konaní platí trovy súdneho exekútora spravidla povinný. Predmetné pravidlo vychádza zo skutočnosti, že príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených bolo správanie povinného (povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul). Uvedené však neplatí bezvýnimočne. Ak sa exekúcia končí inak ako uspokojením oprávneného, t.j. ak sa skončí zastavením na základe upovedomenia súdneho exekútora o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku alebo na základe uznesenia exekučného súdu podľa § 61k a § 61l Exekučného poriadku z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému, platenie trov súdneho exekútora bude povinnosťou oprávneného. Podmienkou na prenesenie povinnosti platiť trovy exekútora z povinného na oprávneného je teda to, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.