Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-67-2018.pdf
PDF · 87.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Prima Banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: G. S., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX/ X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 169,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 169,97 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 169,97 eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 20.07.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 169,97 eur spolu s úrokom vo výške 28 % zo sumy 169,97 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovanú zriadil a viedol konkrétny účet žalovanej. Zmluva bola uzatvorená v súlade s Obchodným zákonníkom a Všeobecnými obchodnými podmienkami, s obsahom ktorých sa žalovaná pred podpisom zmluvy riadne oboznámila, čo potvrdila aj svojím podpisom. Žalobca je oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Žalovaná bola povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, a poplatkov v zmysle Sadzobníka. Vzhľadom na porušenie tejto zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet žalovanej, o čom informoval žalovanú posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa XX.XX.XXXX internú účtovnú transakciu - prevod, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Istina pohľadávky je vo výške 169,97 eur titulom nepovoleného prečerpania účtu, ktorá je úročená úrokom vo výške 28 %.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, nezúčastnila sa žiadneho pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnila.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o spolupráci (č. l. 4 spisu), úrokovými sadzbami (č. l. 5), všeobecnými obchodnými podmienkami (č. l. 6 - 29), sadzobníkom poplatkov (č. l. 30 - 33), výpisom z účtov (č. l. 34 - 117) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
4. Žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa XX.XX.XXXX, ktorej obsahom bola Zmluva o zriadení osobného účtu č. XXXXXXXXXX, Zmluva o vydaní
a používaní platobnej karty s výškou limitu 1.000,- eur a Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.
5. Podľa č. IV. bodu 2 prvá a druhá veta Zmluvných podmienok, za poskytovanie produktov/služieb je Prima banka oprávnená zúčtovať poplatky podľa Sadzobníka poplatkov - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v Prima banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.
6. Podľa č. IV. bodu 3 Zmluvných podmienok, vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení.
7. Podľa č. IV. bodu 4 prvá veta Zmluvných podmienok, majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržať.
8. Podľa bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.
9. Podľa bodu 3.12 tretia a štvrtá veta VOP, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.
10. Z výpisov z účtu žalovanej predložených žalobcov súd má za preukázané, že dlh žalovanej ku dňu zrušenia účtu je vo výške 169,97 eur titulom nepovoleného prečerpania na účte žalovanej. Účet žalovanej bol žalobcom zrušený ku dňu XX.XX.XXXX.
11. Podľa § 2 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.08.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 1 ods. 3, písm. q) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie sú: q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo dodávania tovaru formou splátok.
19. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
20. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. XX Y. XXXX/XXXX).
22. Posudzovaný právny vzťah medzi zmluvnými stranami založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb pre charakter a spôsob poskytovania úveru nie je spotrebiteľským úverom, preto je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré sa netýkajú spotrebiteľských úverov.
23. Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa XX.XX.XXXX záväzkový vzťah zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX. Žalobca na základe tejto zmluvy vydal žalovanej platobnú kartu k danému účtu s povoleným prečerpaním vo výške 1.000,- eur. K účtu poskytoval žalovanej služby elektronického bankovníctva. Súd má z priložených dokumentov - dôkazov ( výpisy z účtu ) za preukázané, že žalovaná sa dostala do nepovoleného prečerpania vo výške 169,97 eur, pričom svoj dlh voči žalobcovi neuhradila a z tohto dôvodu žalobca zatvoril účet žalovanej ku dňu XX.XX.XXXX. Na základe vyššie uvedených dôvodov, súd priznal žalobcovi sumu vo výške 169,97 eur.
24. Žalovaná sa v konaní nevyjadrila k žalobe, nezúčastnila sa pojednávania a ani neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu. Žalovaná nepredložila dôkazy, že by pohľadávku uhradila, ani že by pohľadávka zanikla iným spôsobom.
25. Keďže žalovaná nezaplatila svoj dlh riadne a včas, tak ako jej vyplývalo zo zmluvy a obchodných podmienok, súd dospel k názoru, že žalobcovi patrí aj zmluvne dohodnutý ročný úrok vo výške 28 % z nepovoleného prečerpania vo výške 169,97 eur a z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok vo výške 28 % ročne zo sumy 169,97 eur od XX.XX.XXXX až do zaplatenia.
26. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
29. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).