Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/42/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ 649 48 242, podnikajúca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovanému Arie Cornelis Leendert Aantjes, nar. 27.11.1969, bytom Slatinská 1888/184, 018 61 Beluša, právne zastúpený Mgr. Z. K., advokátkou, so sídlom M. XXXX/XX-X, XXX XX B. Z., IČO: 42 284 902, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -162 zo dňa 13. marca 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich z Dohody o pristúpení k záväzku č. 1200536 774 DOPKZ 2019 CWR SK zo dňa 26.03.2019 v spojení so Zmluvou o úvere číslo: zo dňa 12.09.2014, v znení neskorších dodatkov, naposledy Dodatku č. 10 zo dňa 27.08.2018 zriadil z á l o ž n é p r á v o k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenému na parcele registra „C" č. XXXX/X, zapísanému na LV č. XXXX, okres B., obec Z., k.ú Z. a k pozemkom parc. registra ,,C" č. XXXX/X o výmere 677 m2 -trvalý trávnatý porast, parc. registra „C" č. XXXX/X o výmere 252 m2 - orná pôda, parc. registra „C" č. XXXX/X o výmere 921 m2 - orná pôda, parc. registra ,,C" č. XXXX/X o výmere 66 m2 - orná pôda, parc. registra „C" č. XXXX/X o výmere 2142 m2 - orná pôda, parc. registra „C" č. XXXX/X o výmere 253 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetky zapísané na LV č. XXXX, okres B., obec Z., k.ú. Z., ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný, m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v uvedenej časti z a m i e t a .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -162 zo dňa 13. marca 2020, výrokom I. zriadil záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanému vyplývajúcich z Dohody o pristúpení k záväzku č. 1200536 774 DOPKZ 2019 CWR SK zo dňa 26.03.2019 v spojení so Zmluvou o úvere č. zo dňa 12.09.2014, v znení neskorších dodatkov, naposledy Dodatku č. 10 zo dňa 27.08.2018 k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenému na parcele registra „C" č. XXXX/X, zapísanému na LV č. XXXX, okres B., obec Z.,

k. ú. Z. a k pozemkom parc. reg. ,,C" č. XXXX/X o výmere 677 m2 - trvalý trávnatý porast, parc. reg. „C" č. XXXX/X o výmere 252 m2 - orná pôda, parc. reg. „C" č. XXXX/X o výmere 921 m2 - orná pôda, parc. reg. ,,C" č. XXXX/X o výmere 66 m2 - orná pôda, parc. reg. „C" č. XXXX/X o výmere 2142 m2 - orná pôda, parc. reg. „C" č. XXXX/X o výmere 253 m2

- zastavaná plocha a nádvorie, všetky zapísané na LV č. XXXX, okres B., obec Z., k. ú. Z., ktorých výlučným vlastníkom je žalovaný, výrokom II. zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom III. určil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania právo s poukazom na , , , , , . Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vyplývajúcej z Dohody o pristúpení k záväzku č.1200536 774 DOPKZ 2019 CWR SK zo dňa 26.03.2019 v spojení so Zmluvou o úvere č. zo dňa zo dňa 12.09.2014, v znení neskorších dodatkov, naposledy Dodatku č. 10 zo dňa 27.08.2018 zriadil záložné právo k rodinnému domu súp. č. XXXX, k parcelám KNC č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, všetko k. ú. Z., eventuálne aby neodkladným opatrením žalovanému zakázal, aby akýmkoľvek spôsobom nakladal (najmä aby ich nepreviedol do vlastníctva iného, nedaroval, nezaťažil záložným právom alebo iným vecným bremenom, neprenajal alebo iným spôsobom nescudzil alebo nezaťažil) s rodinným domom súp. č. XXXX a s parcelami KNC č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, všetko k. ú. Z..

1.2. Žalobca tvrdil, žežalobca uzatvoril so spoločnosťou Four Foodservice s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX zo dňa 12.09.2014, v znení neskorších dodatkov, naposledy Dodatku č. 10 zo dňa 27.08.2018, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške úverovéholimitu350.000,-Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spôsobom a s konečným dňom splatnosti istiny stanoveným v článkoch 2.4.2. písm. c) a 4.1. Zmluvy o úvere. Žalobca poskytol dlžníkovi čerpanie peňažných prostriedkov z úverového limitu, čím si splnil svoju povinnosť. Žalovaný bol v čase poskytovania úveru konateľom a spoločníkom dlžníka. Podľa čl. 2.1.1. Zmluvy o úvere sa v tomto úverovom vzťahu banka zaviazala, že oproti vyfakturovaným peňažným pohľadávkam dlžníka poskytne na čas do ich splatnosti v prospech klienta peňažné prostriedky (úver), obchodný partner dlžníka - Harry Yearsley Limited, neuhradil dlžníkovi šesť faktúr v celkovej výške 171.087,12 Eur s DPH s dátumami splatnosti 31.01.2019, 08.02.2019, 08.02.2019, 16.02.2019, 17.02.2019 a 20.02.2019, ktoré faktúry sa stali financovanými faktúrami. Dlžník sa dostal do omeškania s vrátením jednotlivých čiastok úverov, žalobca doručil dňa 18.03.2019 dlžníkovi výzvu na úhradu záväzku, v ktorom dlžníka informoval o skutočnosti, že k termínu 15.03.2019 dlžník neuhradil 3 splátky, pričom prvá splátka bola splatná dňa 31.01.2019 a druhá a tretia splátka boli splatné dňa 08.02.2019 a súčasne o skutočnosti, že z uvedeného dôvodu žalobca eviduje voči dlžníkovi nezaplatenú pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere v celkovej sume 65.448,94 Eur. Zároveň žalobca dlžníka vyzval, aby do 5 dní odo dňa doručenia výzvy uhradil pohľadávku žalobcu. Túto výzvu dlžník prevzal dňa 18.03.2019. Žalobca zaslal dňa 29.5.2019 dlžníkovi výzvu na úhradu záväzku, v ktorom dlžníka informoval o skutočnosti, že k termínu 29.05.2019 eviduje voči dlžníkovi neuhradenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere vo výške 154.786,55 Eur a súčasne dlžníka upozornil, že márnym uplynutím 3 dňovej lehoty určenej žalobcom na zaplatenie, žalobca pristúpi k vymáhaniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere využitím dostupných právnych prostriedkov, resp. prostredníctvom tretej osoby. Výzva bola dlžníkovi doručená dňa 30.5.2019. Napriek výzvam na úhradu záväzku zaslaným žalobcom dlžníkovi, ktoré si dlžník prevzal dňa 18.03.2019 a dňa 30.5.2019. Dlžník svoj záväzok neuhradil. Je preto nepochybné, že dlžník je v omeškaní so splácaním svojho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorý je k 10.01.2020 vo výške istiny 137.899,09 Eur s príslušenstvo. Žalobca dňa 26.03.2019 uzatvoril so žalovaným Dohodu o pristúpení k záväzku č.1200536_774_DOPKZ_2019_CWR SK, v zmysle ktorej sa podľa bodu 2 ČI. III Dohody o pristúpení žalovaný stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sa stali zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný ako pristupujúci dlžník v zmysle bodu 3 ČI. Dohody o pristúpení vyhlásil, že sú mu známe pomery dlžníka, že sa oboznámil so zmluvou o úvere, súhlasil s ňou a zaviazal sa, že bude plniť peňažný záväzok na výzvu žalobcu v lehote v nej určenej, a to ak dlžník nesplní akúkoľvek platbu na plnenie peňažného záväzku podľa zmluvy o úvere alebo v prípade predčasnej splatnosti istiny alebo v iných prípadoch plnenia peňažného záväzku. Žalobca zaslal dňa 29.05.2019 žalovanému výzvu na úhradu záväzku, v ktorom žalovaného informoval o skutočnosti, že k termínu 29.05.2019 eviduje voči dlžníkovi neuhradenú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere vo výške 154.786,55 Eur a súčasne

žalovaného upozornil, že márnym uplynutím 3 dňovej lehoty určenej žalobcom na zaplatenie, žalobca pristúpi k vymáhaniu pohľadávky. Žalovaný neuhradil žalobcovi akékoľvek plnenie z titulu záväzku pristupujúceho dlžníka. Pohľadávka žalobcu je okrem dohody o pristúpení zabezpečená aj záložným právom k hnuteľným veciam a pohľadávkam, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam č. 000336C/CORP/2014 zo dňa 12.09.2014 a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. zo dňa 18.10.2016. Žalobca ako záložný veriteľ podal dražobnej spoločnosti DRUPOS dražobná, spol. s.r.o. dňa 20.06.2019 návrh na vykonanie dražby, pričom predmetom dražby sú hnuteľné veci, ktoré slúžia a budú slúžiť na prevádzkovanie podniku, ako sú ku dňu 30.06.2014 uvedené v účtovnej evidencii klienta v úhrnnej hodnote 321.003,- Eur a hnuteľné veci, ktoré nadobudne záložca v budúcnosti, tak ako sú ku dňu 30.06.2016 uvedené v účtovníctve záložcu v úhrnnej hodnote 294.524,- Eur všeobecná hodnota zálohu (ktorý tvoria predovšetkým súbory strojov, linky potravinárskej výroby, konkrétne pekárenské stroje a príslušenstvo podľa tabuľky uvedenej v znaleckom posudku) predstavuje podľa znaleckého posudku č. 68/2019 ku dňu 25.07.2019 čiastku 167.218,50 Eur bez DPH. Prvé kolo dražby sa uskutočnilo dňa 13.12.2019. Na dražbu sa nedostavil žiadny účastník a licitátor preto vyhlásil dražbu za neúspešnú a následne ju ukončil. Žalobca eviduje voči žalovanému vymáhateľnú pohľadávku vyplývajúcu z Dohody o pristúpení v spojení so Zmluvou o úvere, pričom je tiež zrejmé, že dlžník a žalovaný si v zmysle Zmluvy o úvere a Dohody o pristúpení nesplnili svoju povinnosť uhradiť žalobcovi jeho vymáhateľnú pohľadávku. Vo výlučnom vlastníctve žalovaného sa nachádza rodinný dom so súpisným číslom XXXX, založený v prospech G. banky, a.s. a pozemky KNC č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, všeto k.ú. Z.. E. za účelom získania exekučného titulu podal voči žalovanému dňa 10.01.2020 v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie istiny vo výške 137.899,09 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Trenčín vydal dňa 07.01.2020 uznesenie o začatí konkurzného konanie voči dlžníkovi. Z upovedomenia o určení termínu pojednávania, ktoré Okresný súd Trenčín zverejnil v Obchodnom vestníku č. 11/2020, je zrejmé, že veriteľmi dlžníka sú Zeelandia s. r. o., Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., v danom prípade je teda možné dôvodne predpokladať, že dlžník je platobne neschopný. Emailovou žiadosťou, ktorá bola dňa 09.01.2020 doručená dražobnej spoločnosti žalovaný požiadal o poskytnutie informácií, akým spôsobom má naložiť so strojovým vybavením (ktoré je predmetom zabezpečenia) a súčasne v žiadosti uviedol, že žalobca je povinný postarať sa o strojové vybavenie, nakoľko realizuje predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe. Zo žiadosti je zrejmé, že dlžník a žalovaný (ako štatutárny zástupca dlžníka) majú jednoznačný úmysel vyhýbať sa zmluvnej a zákonnej povinnosti, konkrétne používať záloh v súlade s jeho určením zvyčajným spôsobom v svojej bežnej činnosti a starostlivo ho opatrovať, chrániť pred poškodením, znehodnotením, stratou, krádežou alebo zničením. Žalobca listom zo dňa 09.01.2020 dlžníkovi oznámil, že s názorom, že žalobca ako záložný veriteľ je povinný postarať sa o strojové vybavenie nesúhlasí a dôrazne žalobcu upozornil na znenie ustanovenia 5.3.1. Záložnej zmluvy 1, znenie ustanovenia 5.3.1. Záložnej zmluvy 2, ako aj na . Predmetný list zaslal žalobca na vedomie aj žalovanému, ktorý je štatutárny zástupca dlžníka. Ako reakciu na list žalobcu zo dňa 13.1.2020 zaslal žalovaný žalobcovi dňa 27.01.2020 email, v ktorom uviedol, že uskladnenie strojov v skladových priestoroch skladovateľa nie je ďalej možné, nakoľko každý mesiac je za ich uskladnenie potrebné uhrádzať vysoké čiastky a žalovaný nie je ďalej schopný uskladnenie strojov financovať. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca (ako záložný veriteľ realizujúci výkon záložného práva) mal dostatok času na predaj zálohu a navrhol zničiť záloh treťou osobou, ktorá by mala záujem na odkúpení starého železa, s tým, že zo získaných finančných prostriedkov by došlo k uspokojeniu žalobcu. Pokiaľ žalobca s takýmto návrhom nesúhlasí, mal by ďalej uhrádzať mesačné náklady spojené s uskladnením zálohu. Na tento email žalovaného žalobca reagoval nesúhlasom. Dňa 28.01.2020 doručil žalovaný žalobcovi ďalší email v ktorom uviedol, že uskladnené strojové vybavenie nie je v jeho vlastníctve, ale patrí dlžníkovi, na ktorého bolo začaté konkurzné konanie a tento nemôže dlhšie ako do 15.02.2020 uhrádzať finančné prostriedky za uskladnenie strojového vybavenia. Žalovaný tiež zdôraznil, že po termíne 15.02.2020 je skladovateľ oprávnený vyviesť predmet uskladnenia do zberného dvora. Uskladneniu strojového vybavenia u skladovateľa v skladových priestoroch v Beluši predchádzalo vypratanie hnuteľných vecí (zálohu) z pôvodne prenajatých nehnuteľných

priestorov v W., kde súčasne dochádzalo k výrobe. Žalovaný už v čase kedy bolo strojové vybavenie (záloh) umiestnené vo výrobných priestoroch v W. opakovane dražobníkovi tlmočil, že dôjde k vyprataniu strojového vybavenia (zálohu), jeho znehodnoteniu, prípadne sa tento vplyvom poveternostných podmienok stane neupotrebiteľným, čím žalovaný preukázateľne konal v rozpore so zákonnou povinnosťou záložcu chrániť záloh pred jeho poškodením, stratou alebo zničením. Žalobca sa tiež dôvodne domnieval, že dlžník účelovo uzatvoril so skladovateľom Zmluvu o skladovaní, ktorá skladovateľovi (pre prípad nepredĺženia Zmluvy o skladovaní alebo pre prípad neodvezenia strojového vybavenia do 15 dní od ukončenia Zmluvy o skladovaní - ČI. III Zmluvy o skladovaní) umožňuje uskladnené hnuteľné veci (záloh) vyviesť do zberného dvora, čo v skutočnosti znamená, že záloh sa vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, prípadne neodbornej manipulácie pri jeho prevoze do zberného dvora, stane neupotrebiteľným teda nepredajným na dobrovoľnej dražbe. Z emailovej komunikácie žalovaného zaslanej žalobcovi dňa 28.01.2020 je zrejmé, že žalobca nemá skutočný záujem na zachovaní zálohu, z predaja ktorého by malo dôjsť aspoň k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky veriteľa (žalobcu), navyše žalovaný sa snaží zmluvnú povinnosť dojednanú v zmysle ČI. IV Zmluvy o skladovaní medzi skladovateľom a dlžníkom, nedôvodne prenášať na žalobcu, ktorý legitímnym spôsobom pristúpil k výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Žalobcovi bola prostredníctvom dražobnej spoločnosti predložená Zmluva o uskladnení zo dňa 01.09.2019 uzatvorenú medzi skladovateľom - Y. S. X. a dlžníkom, ktorá je uzatvorená do 31.11.2019, predmetom uskladnenia sú v stroje a zariadenie spoločnosti Four Foodservice s. r. o. V zmysle ustanovenia ČI. III. druhý odsek Zmluvy o uskladnení bolo medzi skladovateľom a dlžníkom dohodnuté, že v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú na novej zmluve a ukladateľ si stroje nevyzdvihne do 15 dní od ukončenia zmluvy, má skladovateľ právo tieto stroje vyviesť do zberného dvora. Z mailovej komunikácie zo dňa 14.01.2020, ktorú dražobná spoločnosť zaslala žalobcovi je zrejmé, že žalovaný telefonicky dražobnej spoločnosti oznámil, že už nebude ďalej platiť nájom za skladové priestory, ktoré si prenajal u skladovateľa na základe Zmluvy o uskladnení, dražobnú spoločnosť telefonicky kontaktoval aj skladovateľ, ktorý jej oznámil, že dlžník má uskladnenie uhradené do 15.01.2020, že dlžník odmietol uzatvoriť novú zmluvu o skladovaní a z dôvodu, že skladovateľ má o skladovacie priestory vážneho záujemcu, bude nútený priestory vypratať. Žalobca má obavy, že ak nedôjde k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia k nehnuteľnému majetku žalovaného, žalovaný sa vo veľmi krátkej dobe zbaví exekvovateľného majetku, keďže už svojím súčasným konaní ukracuje žalobcu ako záložného veriteľa a znehodnocuje predmet zálohu, žalovaný ako pristupujúci dlžník sa stal v zmysle dohody o pristúpení popri pôvodnom dlžníkovi ďalším dlžníkom žalobcu, pričom obaja sú žalobcovi (záložnému veriteľovi) zaviazaní za splnenie existujúceho záväzku spoločne a nerozdielne. Žalovaný ako pristupujúci dlžník ručí za sa svoje záväzky celým svojím majetkom, žalobca týmto podaním sleduje zámer zabrániť žalovanému previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na iný subjekt (a to na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu), nakoľko takýmto spôsobom by došlo k vyňatiu nehnuteľností z majetku žalovaného, z ktorého by bol žalobca schopný uspokojiť svoju vymáhateľnú pohľadávku. Pohľadávka žalobcu je ku dňu 10.01.2020 vo výške 137.899,09 Eur. Z prístupu žalovaného je zrejmé, že na riadnom uspokojení veriteľa nemá skutočný záujem a záloh ohodnotený odborným znaleckým posudkom na 167.218,50 Eur bez DPH (tzn. 200.662,20 Eur vrátane 20 % DPH) si cení hodnotou šrotu. Dôvodnosť a naliehavosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je daná tým, že ak žalovaný prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na iný subjekt (fyzickú alebo právnickú osobu), vyjme tak zo svojho majetku reálne exekvovateľný majetok, z ktorého by bol žalobca schopný uspokojiť svoje dôvodné a preukázané nároky voči žalovanému. Obava ujmy, nevymožiteľnosti pohľadávky a ohrozenie exekúcie je založená na nasledovných dôvodoch: vedomosť žalovaného v postavení konateľa dlžníka ako aj pristupujúceho dlžníka o vymáhaní pohľadávky, konanie dlžníka, skladovateľa ako aj žalovaného, z ktorého je zrejmé, že skladovateľ, dlžník ani žalovaný ako pristupujúci dlžník nemajú záujem naochrane, zachovaní a hospodárnom nakladaní so zálohom, z predaja ktorého by mal byť uspokojený oprávnený nárok žalobcu. Začatie konkurzného konania na dlžníka, z ktorého je možné dôvodne predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj faktické ukončenie podnikateľských aktivít dlžníka, z výťažku ktorých by mohlo dôjsť k uspokojeniu

oprávnených nárokov žalobcu. V danom prípade teda neexistuje reálna možnosť žalobcu uspokojiť si svoju pohľadávku z iného zabezpečenia, resp. iného majetku dlžníka a/alebo žalovaného. Existencia dôvodnej obavy žalobcu, že žalovaný sa bude snažiť zbaviť nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu, s cieľom znemožniť exekvovanie tohto nehnuteľného majetku. Táto dôvodná obava vychádza z prístupu žalovaného k zálohu, ktorý preukázateľne smeruje k poškodeniu, neupotrebiteľnosti, zníženiu hodnoty, resp. úplnej likvidácii zálohu. Znehodnocovanie alebo likvidácia zálohu znamená neuspokojenie existujúcej pohľadávky záložného veriteľa (žalobcu) v plnej výške. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam nezasahuje do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru, a to z dôvodu, že nariadenie takéhoto zabezpečovacieho opatrenia nijako nepostihne a neohrozí práva žalovaného v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola dodržaná zásada primeranosti a nedošlo by k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Žalobca má dôvodnú obavu, že prípadný výkon súdneho rozhodnutia by mohol byť ohrozený najmä možnými snahami žalovaného nehnuteľnosť previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu (t. j. nehnuteľností sa zbaviť) alebo inak nehnuteľnosti zaťažiť (zriadiť ďalšie záložného právo alebo vecné bremeno, či vniesť ich do majetku právnickej osoby a pod.) a tak ich dostať mimo dispozície prípadného výkonu súdneho rozhodnutia. Tým by bolo ohrozené (s najväčšou pravdepodobnosťou úplne znemožnené) vymoženie pohľadávky žalobcu, aj ohrozenie exekučného ymoženia. Súd prvej inštancie uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že spoločnosť Food Fourservice s.r.o. dňa 12.9.2014 uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej bol Food Fourservice s.r.o. oprávnený písomne žiadať o čerpanie úveru. Zo spisu je zrejmé aj to, že Food Fourservice s.r.o. možnosť žiadať o čerpanie úveru v novembri 2018 opakovane využíval, pričom konkrétne požiadal žalobcu o čerpanie úverov vo výške 90 % zo súm 24.842,88 Eur, 24.348,48 Eur, 24.348,48 Eur, 25.084,80 Eur, 48.114,00 Eur a 24.348,48 Eur. Práve na základe žiadostí o čerpanie úveru s prihliadnutím na to, že žalobca sa vrátenia poskytnutých súm domáha nielen dobrovoľnou dražbou, ale aj v upomínacom konaní, súd prvej inštancie považoval za osvedčené, že žalobca má voči spoločnosti Food Fourservice s.r.o. pohľadávku minimálne vo výške min. 137.899,09 Eur. Pretože žalovaný dňa 26.3.2019 pristúpil k záväzku spoločnosti Food Fourservice s.r.o., považoval súd prvej inštancie za osvedčené aj to, že aj žalovaný má voči žalobcovi záväzok vo výške min. 137.899,09 Eur. Žalobca osvedčil aj to, že žalovaný sa správa takým spôsobom, že exekúcia smerujúca k vymoženiu jeho záväzku je ohrozená. Žalobca totiž osvedčil, že žalovaná strana robí úkony, v ktorých dôsledku môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu alebo znemožneniu núteného výkonu vykonateľného súdneho rozhodnutia, pričom k takýmto úkonom patrí napr. aj ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany). Z obsahu spisu konkrétne vyplýva, že spoločnosť Four Foodservice s.r.o. a de facto aj žalovaný (jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je totiž žalovaný) zabezpečil uskladnenie hnuteľných vecí patriacich spoločnosti Four Foodservice s.r.o. iba do 15.1.2020 (čl. 150). Od 16.1.2020 t. j. aj v súčasnosti teda hrozí, že stroje budú v dôsledku poveternostných a iných vplyvov znehodnotené, v dôsledku čoho miera uspokojenia žalobcu pri ich prípadnom predaji v rámci výkonu záložného práva (predmetné hnuteľné veci sú totiž zároveň zálohom zabezpečujúcim pohľadávku žalobcu) bude bagateľná. O ľahostajnom postoji žalovaného k otázke uspokojenia nárokov žalobcu svedčí aj jeho e-mail zo dňa 9.1.2020, v ktorom vyjadruje svoj názor, že o uskladnenie strojov by sa mala postarať banka (č. l. 150) a tiež e-mail zo dňa 27.1.2020, v ktorom výslovne navrhuje stroje zničiť (č. l. 153). Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 27.1.2020 (deň, keď žalovaný navrhol stroje zničiť) na spoločnosť Four Foodservice s.r.o. ešte konkurz nebol vyhlásený a teda za všetky záležitosti týkajúce sa obchodného vedenia tejto spoločnosti bol zodpovedný výlučne žalovaný (ako jediný konateľ spoločnosti). Tento ľahostajný postoj žalovaného k majetku jeho spoločnosti vzbudzuje obavu, že žalovaný sa dopustí aj aktívneho konania smerujúceho k zbaveniu sa nehnuteľností, ktoré mu patria. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku. Vzhľadom na to, že k nehnuteľnostiam žalovaného má už záložné právo zriadené aj G. Z. a.s., súd prvej inštancie považoval za primerané zriadiť záložné právo nielen k pozemkom, ale aj k rodinnému domu. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie tento návrh v zmysle zamietol z dôvodu jeho procesnej neprípustnosti - účel sledovaný neodkladným opatrením je totiž možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pretože žalobca bol úspešný iba do nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ale nie aj čo do nariadenia neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu vo výroku I. a III. podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný s poukazom na , nakoľko nie sú naplnené zákonné predpoklady na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vyplývajúcich z Dohody o pristúpení k záväzku č. 1200536 774 DOPKZ 2019 CWR SK zo dňa 26.03.2019 v spojení so Zmluvou o úvere číslo XXXXXX/ CORP/XXXX zo dňa 12.09.2014, v znení neskorších dodatkov, naposledy Dodatku č. 10 zo dňa 27.08.2018, t.j. nebola preukázaná dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Odvolaciemu súdu navrhol aby návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa žalovaného nie sú naplnené predpoklady na zriadenie záložného práva na jeho majetok. Čo sa týka dohody o pristúpení k záväzku, túto dohodu žalovaný neuzavrel dobrovoľne resp. slobodne, ale k tomuto kroku pristúpil výlučne za účelom riešenia vzniknutej nepriaznivej finančnej situácie spoločnosti Four Foodservice s.r.o., konkrétne s cieľom odblokovania bankového účtu tejto spoločnosti zriadeného u žalobcu, aby následne bolo možné pristúpiť k realizácii úhrad záväzkov tejto spoločnosti. Finančná situácia spoločnosti Four Foodservice s.r.o. sa totiž neustále zhoršovala a napokon dospela až do štádia, kedy žalobca ako subjekt, u ktorého mala spoločnosť Four Foodservice s.r.o. zriadený bankový účet, tento účet zablokoval, v dôsledku čoho spoločnosť Four Foodservice s.r.o. na určitú dobu stratila prístup k svojim prevádzkovým finančným prostriedkom nachádzajúcim sa na predmetnom účte a nebola tak schopná ďalej uhrádzať svoje záväzky resp. prevádzkové náklady súvisiace s podnikateľskou činnosťou, vrátane vyplácania miezd zamestnancov spoločnosti. Žalobca napokon uviedol žalovanému, že pristúpi k odblokovaniu účtu spoločnosti Four Foodservice s.r.o. za splnenia niekoľkých ním stanovených podmienok, ktoré však mali byť splnené priamo žalovaným ako fyzickou osobou, nie samotnou spoločnosťou Four Foodservice s.r.o., ktorej sa vzniknutá situácia týkala. Žalobca tak neposkytol žalovanému žiadny priestor na diskusiu, návrhy či vysvetlenia a taktiež mu nenavrhol iné potenciálne riešenia vzniknutého problému. S cieľom dosiahnuť odblokovanie bankového účtu spoločnosti žalovaný napokon pod psychickým tlakom dohodu podpísal a teda akceptoval jediné riešenie ponúknuté mu žalobcom, avšak bez akejkoľvek vedomosti o jej následkoch. Pri podpise resp. uzatváraní predmetnej dohody nebol zo strany žalobcu ako druhého účastníka tejto dohody poučený o podstate a význame dohody a teda nemal žiadnu vedomosť o tom, aký dokument vlastne podpisuje a aké následky pre neho môžu z tohto dokumentu vyplynúť (napríklad, že v dôsledku uzavretia predmetnej dohody ručí za záväzok pôvodného dlžníka celým svojím majetkom). Ak by bol o možných rizikách poučený, dohodu by v žiadnom prípade nepodpísal, ani vzhľadom na situáciu, ktorá ho k podpisu dohody viedla. Žalovaný je navyše štátny príslušník Holandska, ktorý sa síce čiastočne dorozumie po slovensky, nakoľko na území Slovenskej republiky žije a vykonáva činnosť už niekoľko rokov, avšak v tomto jazyku komunikuje len na základnej úrovni, slovenský jazyk nie je jeho rodným jazykom a jeho znalosti v tomto smere nesiahajú do takej miery, ktorá by mu umožňovala pochopiť podstatu zložitých právnych dokumentov, medzi ktoré nepochybne patrí aj dohoda o pristúpení k záväzku. Pri uzatváraní predmetnej dohody zo dňa 26.03.2019 nebol prítomný ani tlmočník resp. iná kompetentná osoba, ktorá by žalovanému v jeho rodnom jazyku zrozumiteľne vysvetlila, aký dokument sa chystá podpísať a ktorá by ho zároveň upozornila na možné následky a riziká zamýšľaného konania, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal do pozície znevýhodneného subjektu pri vzniku právneho vzťahu so žalobcom. Žalovaný je toho názoru, že dohoda o pristúpení k záväzku nie je platná, a keďže nedošlo k platnému uzavretiu dohody o pristúpení k záväzku, žalovaný sa tak nikdy nestal dlžníkom žalobcu popri spoločnosti Four Foodservice s.r.o. a v dôsledku tejto skutočnosti nie je daný dôvod ani na zabezpečenie pohľadávky žalobcu zriadením záložného práva na majetok žalovaného, ktorý je v jeho vlastníctve. Napriek existencii záložného práva k hnuteľnostiam, ktorého hodnota bola znaleckým posudkom určená na sumu, ktorá prevyšovala spornú pohľadávku žalobcu vo výške 137.899,09 Eur s príslušenstvom, sa ďalšie kolo dražby vôbec neuskutočnilo, a rovnako sa žalobca ani žiadnym iným spôsobom nesnažil speňažiť tento záloh a uspokojiť tak svoju pohľadávku v plnom rozsahu z majetku úverového dlžníka, bez zbytočného a neprimeraného zásahu do práv žalovaného ako údajného pristupujúceho dlžníka. Žalovaný popiera, že by kedykoľvek konal s úmyslom vyhýbať sa svojej zákonnej či zmluvnej povinnosti ako záložcu a že by vystavil záloh poškodeniu, znehodnoteniu, strate, krádeži alebo zničeniu,

navyše s cieľom znemožniť vymoženie pohľadávky žalobcu. Žalovaný nerozumie tomu, na základe čoho žalobca z predmetného e-mailu dospel k uvedenému záveru o úmysle žalovaného vyhýbať sa zmluvnej a zákonnej povinnosti, keď obsahom e-mailu bolo len informovanie sa žalovaným o ďalšom možnom postupe a vyjadrenie názoru žalovaného, že žalobca by sa takisto mohol pričiniť o efektívne speňaženie zálohu a uspokojenie svojej pohľadávky. Žalovaný sa nikdy nevyjadril a ani nikdy nekonal spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že mu na zálohu nezáleží a vystavuje ho potenciálnemu riziku akéhokoľvek poškodenia. Ak by to tak bolo, žalovaný by či už so žalobcom alebo s dražobnou spoločnosťou vôbec nekomunikoval a nesnažil by sa vzniknutú situáciu riešiť. Vo svojej žiadosti zo dňa 09.01.2020 okrem vyjadrenia prosby o pomoc žalovaný len uviedol, že podľa jeho názoru je práve žalobca povinný postarať sa o strojové vybavenie, nakoľko on realizuje predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe a teda malo by byť v prvom rade v jeho záujme ako veriteľa, aby bol záloh stabilnej hodnoty, nakoľko z neho uspokojuje svoju pohľadávka a na rozdiel od spoločnosti dlžníka mala početné možnosti postarať sa o záloh, speňažiť ho a následne uspokojiť nielen svoju pohľadávku, ale aj všetky náklady vzniknuté so speňažovaním a udržiavaním hodnoty zálohu. Žalobca však odmietol žalovanému poskytnúť akúkoľvek pomoc resp. súčinnosť. Žalovaný uviedol, že pokiaľ by skutočne chcel vystaviť záloh akémukoľvek poškodeniu, vôbec by žalobcu neinformoval o svojej nepriaznivej finančnej situácii a nežiadal by od neho pomoc. V danom prípade sa teda jedná len o účelovú snahu žalobcu navodiť dojem ľahostajného prístupu žalovaného k vzniknutému problému, hoci žalobca ako záložný veriteľ vykonal v záujme efektívneho uspokojenia svojej pohľadávky predajom zálohu len veľmi málo a gro jeho konania spočívalo v zasielaní výziev a upozornení. Uviedol, že výkon funkcie konateľa nezahŕňa povinnosť hradiť poplatky za uskladnenie zálohu zo svojho vlastného majetku, t.j. z majetku v jeho vlastníctve ako fyzickej osoby. Je toho názoru, že je to naopak práve žalobca, kto zaujal úplne ľahostajný postoj k veci. Opakovane vopred upozorňoval žalobcu na finančné problémy spoločnosti Four Foodservice s.r.o. a na to, že po termíne 15.02.2020 spoločnosť ako záložca nebude mať možnosť ďalej platiť za uskladnenie zálohu, a že v zmysle zmluvy o skladovaní je skladovateľ oprávnený vyviesť záloh ako predmet uskladnenia do zberného dvora, čomu chcel žalovaný predísť informovaním žalobcu, nakoľko dúfal, že žalobca mu poskytne pomoc resp. návrh riešenia situácie. Žalobca bližšie nešpecifikoval, na základe akých skutočností sa (údajne dôvodne) domnieva, že zmluva o skladovaní bola uzavretá účelovo, toto tvrdenie žalobcu je absurdné, neexistuje pre tento rezultát žalobcu žiadne rozumné zdôvodnenie a dôvodom uzavretia zmluvy bola skutočnosť, že žalovaný ako konateľ dlžníka objektívne nemal inú možnosť, ako zabezpečiť ochranu zálohu, nakoľko priestory prevádzky v X. W., kde bol záloh pôvodne uskladnený, bolo potrebné vypratať a žalovaný nemal k dispozícii ďalšie voľné priestory, ktoré by mohol využiť na uskladnenie zálohu. Preto žalovaný hľadal iné vyhovujúce riešenie a napokon záloh uskladnil v skladových priestoroch skladovateľa, ktoré spĺňali ideálne podmienky pre potrebnú ochranu zálohu. Zo žalobcom predložených dôkazov je viac ako zrejmé, že pre uspokojenie svojej pohľadávky predajom zálohu neuskutočnil dostatočne efektívne kroky a pre zachovanie hodnoty zálohu neposkytol žalovanému žiadnu radu, súčinnosť a dokonca ani elementárnu osobnú komunikáciu s kompetentnou osobou. Čo sa týka možnosti skladovateľa vyviesť predmet uskladnenia najneskôr do 15 dní od ukončenia zmluvy do zberného dvora, k tomu žalovaný uviedol, že sa jednalo o podmienku stanovenú skladovateľom, avšak na toto oprávnenie skladovateľa žalovaný žalobcu v dostatočnom časovom predstihu upozornil, a to s úmyslom predísť tomuto možnému vývinu situácie. Žalovaný sa prvý raz informoval e-mailom už dňa 09.01.2020, t.j. približne 5 týždňov pred prelomovým dátumom 15.02.2020, akým spôsobom má naložiť so zálohom a následne ďalším e-mailom dňa 28.01.2020 výslovne upozornil na to, že nebude mať možnosť ďalej uhrádzať poplatok za uskladnenie zálohu. Preto je žalovaný toho názoru, že obdobie niekoľkých týždňov v danom prípade predstavovalo dosť dlhý čas na to, aby sa našlo vhodné riešenie vzniknutej situácie aj za pomoci žalobcu, o ktorú žalovaný žiadal. V konečnom dôsledku tak žalobca konal v rozpore s prevenčnou povinnosťou predchádzať vzniku škody, v tomto prípade na zálohu a právach žalobcu. Nie je pravda, že žalovaný nemá skutočný záujem na zachovaní zálohu a že sa snaží preniesť zodpovednosť za ochranu zálohu na žalobcu a nie je mu jasné, ako žalobca dospel k tomuto nesprávnemu záveru. Čo sa týka vyhlásenia konkurzu, žalovaný je toho názoru, že aj táto skutočnosť resp. uvedená domnienka žalobcu prispela k

jeho rozhodnutiu uplatniť svoju pohľadávku na súde formou návrhu na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému a následne podať návrh na zriadenie záložného práva na majetok žalovaného ako údajného dlžníka žalobcu. Toto konanie žalobcu považuje žalovaný za účelové a špekulatívne. Žalovaný ako pristupujúci dlžník sa stal v zmysle dohody popri pôvodnom dlžníkovi ďalším dlžníkom žalobcu, pričom obaja sú žalobcovi zaviazaní na splnenie existujúceho záväzku spoločne a nerozdielne a žalovaný ako pristupujúci dlžník ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Žalobcove obavy ohľadom zbavovania sa možného exekvovateľného majetku žalovaného v blízkej dobe žalovaný nepovažuje za osvedčené ani dôvodné a zároveň nesúhlasí s tvrdením, že už svojím súčasným konaním ukracuje žalobcu ako záložného veriteľa a znehodnocuje záloh. Žiadnym spôsobom záloh svojím konaním neohrozil, keďže nie je možné ho stotožniť s právnickou osobou - Four Foodservice s.r.o., ktorá je vlastníkom zálohu, pričom však ani táto spoločnosť objektívne nemala možnosť zabezpečiť jeho ochranu bez súčinnosti žalobcu, keďže nemala finančné prostriedky na úhradu ďalšieho uskladnenia a nemala k dispozícii ani iné voľné skladové priestory, kde by mohla záloh uskladniť. Žalobca súdu podsúva svoje domnienky, ktoré však bližšie nešpecifikuje a nepredkladá žiadne dôkazy ani racionálne úvahy, akým konaním žalovaný údajne ukracuje žalobcu alebo čím znehodnocuje záloh. Súd prvej inštancie zároveň nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a žalobcove vysvetlenia, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne dlžníkovho a tým vlastne žalovaného ľahostajného správania k zálohu. Na tak závažný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, akým je vznik záložného práva zabezpečovacím opatrením, žalobca musí skutočne preukázať, a to nie len vyslovením obavy, ale dôsledným vysvetlením jej opodstatnenosti, ktoré v návrhu žalobcu úplne absentuje. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísané na LV č. XXXX a XXXX k. ú. Z., ktoré sa na základe zabezpečovacieho opatrenia stávajú zálohom v prospech žalobcu, už sú predmetom záložného práva v prospech G. banka, a.s., za účelom zabezpečenia pohľadávky G. banka, a.s. voči žalovanému ako fyzickej osobe z inej zmluvy o úvere, s dátumom vzniku v roku 2017. V dôsledku tejto skutočnosti nie je pravdepodobné, že sa tohto nehnuteľného majetku zbaví, keďže s ním nemôže voľne bez súhlasu G. banka, a.s. disponovať. Predmetné nehnuteľnosti žalovaný užíva na svoje bývanie a bývanie svojej rodiny, nedisponujúc v Slovenskej republike žiadnymi voľne dostupnými a jednoducho prístupnými alternatívnymi možnosťami bývania, ktoré by mu umožnili zbaviť sa predmetných nehnuteľností, ktoré žalobca požaduje ako záloh. Žalovaný uviedol, že k úbytku majetku spoločnosti Four Foodservice s.r.o. nedochádzalo úmyselne a bez opodstatnenia jednotlivých nákladov resp. výdavkov, ale spoločnosť sa len snažila v rámci svojich možností jednak znižovať rozsah svojich záväzkov a zároveň aj plniť svoje zákonné povinnosti v čo možno najväčšej miere a to bol dôvod, prečo spoločnosť pristúpila napr. aj k predaju vozidiel či nehnuteľností, ktoré boli v jej vlastníctve. Teda napríklad ani z takéhoto konania žalovaného ako konateľa spoločnosti nie je možné odvodiť, že by sa snažil ukracovať žalobcu či znehodnocovať záloh. Žalobca nepoukázal na žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť jeho obavu, že prípadná exekúcia jeho potenciálne súdom priznanej pohľadávky by bola ohrozená. Navyše samotný žalobca v žalobe uvádza, že obavu ujmy, nevymožiteľnosti pohľadávky a ohrozenia exekúcie odôvodňuje (okrem iného) existenciou dôvodnej obavy, že žalovaný sa bude snažiť zbaviť nehnuteľností, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného, s cieľom znemožniť exekvovanie tohto nehnuteľného majetku, pričom táto dôvodná obava vychádza z prístupu žalovaného k zálohu, ktorý údajne preukázateľne smeruje k poškodeniu, neupotrebiteľnosti, zníženiu hodnoty resp. úplnej likvidácii zálohu. To znamená, že žalobca sa odvoláva výlučne na svoju interpretáciu správania žalovaného v súvislosti so zálohom, čo však nie je pre skutočné odôvodnenie obavy ohrozenia exekúcie postačujúce. Žalovaný svojim konaním ako fyzická osoba neuskutočnil žiadny úkon, ktorý by mohol vzbudzovať dôvodnú obavu ohľadom zbavovania sa majetku v jeho vlastníctve (napr. nepreviedol nehnuteľnosti v jeho vlastníctve na inú osobu, či už na základe darovacej, kúpnej alebo inej zmluvy, nezaťažil tieto nehnuteľnosti a rovnako sa nezbavuje ani ďalšieho svojho majetku resp. neznižuje jeho hodnotu a pod.). Na takéto konanie zbavovanie sa svojho majetku by žalovaný navyše nemal dôvod ani vzhľadom na to, že dohodu o pristúpení k záväzku nepovažuje za platnú, na čo už niekoľkokrát poukázal, okrem iného aj v úvode tohto podania a zdôraznil, že vzhľadom na neplatnosť dohody je toho názoru, že na základe nej žalobca nie je oprávnený jednak žalovať žalovaného o zaplatenie svojej neuhradenej pohľadávky a v tejto súvislosti ani podávať návrh na vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti s majetkom žalovaného. Túto

procesnú obranu žalovaný uplatnil aj v prebiehajúcom súdnom konaní iniciovanom žalobcom voči jeho osobe. Ak by sa žalovaný chcel zbaviť majetku vo svojom vlastníctve, urobil by tak už skôr, napríklad po doručení výziev na úhradu záväzku, avšak ako je uvedené vyššie, žalovaný neuskutočnil žiadne podozrivé právne úkony, ktorými by hodnotu svojho majetku znižoval resp. ktoré by sa mohli považovať za špekulatívne konanie. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia došlo k neprimeranému, bezdôvodnému a zbytočnému zásahu do jeho práv, najmä s ohľadom na existenciu majetku pôvodného dlžníka, ktorý je navyše zabezpečený záložným právom. Neprimeranosť zásahu vidí žalovaný napríklad aj v tom, že hodnota jeho nehnuteľností, na ktoré súd zriadil záložné právo, je nepomerne vyššia, než je sporná pohľadávka žalobcu a súd bez bližšieho zisťovania zriadil záložné právo súčasne na všetky nehnuteľnosti žalovaného. Neprimeranosť zásahu do jeho práv vidí žalovaný aj v ďalších dôsledkoch zriadenia záložného práva, ktorými je zhoršenie vzťahu s G. banka, a.s. ako prednostným záložným veriteľom, v prospech ktorého sú predmetné nehnuteľnosti založené už od roku 2017. Nakoľko žalovaný požiadal prednostného záložného veriteľa o revíziu úverovej zmluvy s cieľom dosiahnuť lepšie podmienky splácania úveru, prednostný veriteľ ako jednu z podmienok skúmal aktuálne informácie týkajúce sa zálohu zapísaného na LV č. 7840 a 6687 k. ú. Beluša, kde v tom čase už bola vyznačená plomba na základe Z - 575/2020 - rozhodnutia o zriadení záložného práva. Prednostný záložný veriteľ odmietol ďalej rokovať so žalovaným, čo v súčasnej mimoriadnej situácií spôsobujúcej negatívne dopady na väčšinu zamestnancov spôsobuje žalovanému ešte závažnejšiu finančnú núdzu. Nie je pravdou, že by žalovaný v mene spoločnosti Four Foodservice s.r.o. zabezpečil skladovanie zálohu len do 15.01.2020. V skutočnosti sa žalovaný všemožne snažil o predĺženie uskladnenia zálohu, čo sa mu podarilo až do začiatku marca 2020, pričom všetky náklady na skladovanie uhrádzal žalovaný ako fyzická osoba zo svojich súkromných finančných prostriedkov. Je teda možné akékoľvek jeho konanie považovať za smerujúce k uchovaniu hodnoty zálohu. Súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a riadil sa len interpretáciou, ktorú mu podsunul žalobca, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a na základe nich vydal nesprávne rozhodnutie. Napriek tomu, že žalovaný si je vedomý skutočnosti, že posudzovanie platnosti dohody nie je predmetnom tohto konania, považoval však za potrebné poukázať aj na túto skutočnosť, pretože aj neplatnosť dohody o pristúpení k záväzku súvisí s ďalšou procesnou obranou žalovaného proti zriadeniu záložného práva na jeho majetok. Pokiaľ ide o uspokojenie pohľadávky žalobcu, v prvom rade musí byť v záujme žalobcu ako veriteľa uskutočniť všetky kroky smerujúce k uspokojeniu svojej pohľadávky a nemôže očakávať, že dlžník alebo žalovaný prevezme zaňho zodpovednosť vyplývajúcu z jeho postavenia. Pokiaľ ide o návrh žalovaného zničiť veci tvoriace záloh, uviedol, že sa jedná len o nedorozumenie resp. nesprávnu interpretáciu tohto návrhu žalobcom. Žalovaný nepovažuje citované závery súdu prvej inštancie za relevantné a naďalej je toho názoru, že nie sú naplnené zákonné predpoklady na zriadenie záložného práva na majetok žalovaného, t.j. na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Žalobca vyslovene zneužil ťaživú finančnú situáciu dlžníka, aby mu zablokoval prevádzkový účet a vymienil si podpísanie dohody o pristúpení žalovaného k záväzku spoločnosti Four Foodservice s.r.o. Nie je potrebné špeciálne poukazovať na skutočnosť, že pokiaľ ide o zmluvné vzťahy s akoukoľvek bankovou inštitúciou, tieto iba v mizivej miere poskytujú bežným podnikateľským subjektom možnosť ingerencie do zmluvných podmienok zato pri poskytovaní úverov požadujú niekoľkostupňové zabezpečenie svojich pohľadávok nielen právnickými osobami, ale aj ich majiteľmi. V zmysle judikatúry nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho nariadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd musí starostlivo zvážiť, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia predpokladov sa riadi konkrétnou situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)

možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia okrem iného vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, avšak táto podmienka v danom prípade splnená nie je. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. K takémuto konaniu zo strany žalovaného však v danom prípade nedochádza a súd ako také nesprávne vyhodnotil emailovú komunikáciu so žalobcom. Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a súd prvej inštancie zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých vydal nesprávne rozhodnutie, nakoľko nie je naplnený zákonný predpoklad na zriadenie záložného práva resp. na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, t.j. neexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný preto považuje návrh za nedôvodný.

3. K odvolaniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne a formálne správne a žalovaného zaviazať na náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania. K tvrdeniam uvedeným v odvolaní uviedol, že tieto tvrdenia popiera a nesúhlasí s nimi. Žalobca má za to, že napadnuté uznesenie je správne a dôvodné a že súd prvej inštancie pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil a následne zistený skutkový stav správne subsumoval pod príslušnú zákonnú normu, t.j. správne posúdil vec. Napadnuté uznesenie spĺňa všetky hmotnoprávne nároky na jeho vydanie, je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené a obsahuje všetky formálne náležitosti. Žalovaným podané odvolanie by malo byť odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné. Žalovaný na preukázanie správnosti jeho tvrdení v podanom odvolaní uvádza viaceré skutočnosti a právne argumenty s ktorými žalobca nemôže súhlasiť, navyše niektoré tvrdenia obsiahnuté v podanom odvolaní sú čiastočne alebo úplne nepravdivé a niektoré právne tvrdenia žalovaného sú vo svetle ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov SR nesprávne a žalobca má za to, že sú účelovo interpretované tak, aby táto interpretácia bola v prospech žalovaného. Žalovaný vedel, čo je predmetom Dohody o pristúpení a aké dôsledky pre neho pristúpenie k úveru predstavuje, nakoľko dňa 18.03.2020 osobne ako štatutár dlžníka potvrdil prevzatie výzvy na úhradu zo dňa 18.03.2019 a dňa 30.05.2020 mu ako pristupujúcemu dlžníkovi bola doručená výzva na úhradu zo dňa 29.05.2020. Aj pri uzatváraní dohody o pristúpení žalovaný rozumel všetkým jej dôsledkom a dojednaniam. Účet dlžníka bol blokovaný z dôvodu čiastočnej splatnosti pohľadávky dlžníka, na čo bola banka (žalobca) oprávnený, preto akýkoľvek nátlak vyvíjaný na žalovaného v spojitosti s blokáciou bežného účtu dlžníka žalobca popiera. Dôvody, ktorými sa snaží poukázať na neplatnosť Dohody o pristúpení, žalobca popiera. Žalovaný v čase uzatvorenia Dohody o pristúpení vykonával funkciu štatutárneho zástupcu dlžníka. Je zrejmé, že dobre poznal aktuálnu finančnú situáciu dlžníka, navyše v zmysle bodu 3 Čl. Dohody o pristúpení, jej podpisom potvrdil, že sú mu známe pomery dlžníka, že sa oboznámil so Zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a zaviazal sa, že bude plniť peňažný záväzok na výzvu žalobcu v lehote v nej určenej. Tvrdenia žalovaného o nepriaznivej finančnej situácii dlžníka, na ktorú poukázal v úvode odvolania v spojitosti s uzatvorením Dohody o pristúpení, považuje žalobca za bezpredmetné a nesúvisiace s napadnutým uznesením. Uzatvorením Dohody o pristúpení sa žalovaný stal ďalším dlžníkom žalobcu (popri dlžníkovi),pričom obaja dlžníci sú veriteľovi (žalobcovi) povinní plniť spoločne a nerozdielne a veriteľ (žalobca) je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Neobstojí ani

tvrdenie žalovaného o psychickom nátlaku žalobcu vyvíjanom na žalovaného v spojitosti s odblokovaním bežného účtu dlžníka, čo sa žalovaný snaží preukázať emailom zo dňa 25.03.2019, ktorý žalovanému z emailovej adresy a@b.c <. o 15:13 hod. odoslal p. W. B., špecialista oddelenia Reštrukturalizácie úverov. Žalovaný zámerne predložil súdu neúplnú emailovú komunikáciu z 25.03.2019 a 26.03.2019 medzi ním a špecialistom. Z predloženého dôkazu je zrejmé, že na uzatvorení Dohody o pristúpení v čo najkratšom možnom čase mal enormný záujem práve žalovaný. Zaslanie Dohody o pristúpení za účelom oboznámenia sa s jej obsahom si emailom zo dňa 26.03.2019 od špecialistu vyžiadal s termínom ASAP (čo možno najskôr), pričom súčasne s požiadavkou na urgentné zaslanie návrhu Dohody o pristúpení zaslal špecialistovi aj fotokópiu svojho dokladu totožnosti. Žalobca teda bez akýchkoľvek pochybnosti preukázal, že žalovaný účelovo v odvolaní uviedol nepravdivé a neúplné tvrdenia a zámerne súdu predložil neúplnú emailovú komunikáciu, aby tak navodil domnienku, že zo strany žalobcu bol pri uzatváraní Dohody o pristúpení na žalovaného vyvíjaný nátlak, čo poprel a súčasne preukázal ako nepravdivé tvrdenie žalovaného. Email zo dňa 30.03.2020 zaslaný žalovaným jeho právnej zástupkyni, ktorý žalovaný súdu predložil ako dôkaz, z rovnakých dôvodov považuje žalobca za bezpredmetný. Žalobca nemá zákonnú povinnosť poučovať žalovaného o právnych následkoch, ktoré pre neho plynú a ako dôsledok uzatvorenia Dohody o pristúpení. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného o jeho základnej úrovni slovenského jazyka a neúčasti tlmočníka pri uzatváraní Dohody o pristúpení. Žalovaný na území Slovenskej republiky žije, vykonáva podnikateľské aktivity, vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok. Je preto zrejmé, že pri každodenných činnostiach (vrátane výkonu funkcie štatutárneho zástupcu dlžníka) slovenský jazyk ako úradný jazyk na území Slovenskej republiky používa a ovláda. Žalovaný je štatutárnym zástupcom dlžníka od jeho založenia, tzn. od 04.10.2011. Dohodu o pristúpení, rovnako ako súd prvej inštancie, považuje žalobca za platný a účinný záväzok žalovaného voči žalobcovi. Dohoda o pristúpení nebola príslušným súdom právoplatne vyhlásená za neplatnú a v súčasnosti ani neprebieha súdne konanie, ktorého obsahom by bola otázka platnosti samotnej Dohody o pristúpení (čo v bode 29 odvolania potvrdil aj samotný žalovaný). Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, sp. zn. zo dňa 03.03.2020, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 137.899,09 Eur, úrok z omeškania 6,30 % p.a. od 23.06.2019 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor dňa 06.04.2020, v ktorom vo vzťahu k Dohode o pristúpení použil rovnakú argumentáciu ako v odvolaní k napadnutému uzneseniu. So závermi Okresného súdu Považská Bystrica o ohrození vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ľahostajnom postoji žalovaného k otázke uspokojenia nárokov žalobou, ktorý bol preukázaný predložením e-mailu zo dňa 09.01.2020, v ktorom žalobca vyjadruje svoj názor, že o uskladnenie strojov by sa mala postarať banka (žalobca) a tiež predložením e-mailu zo dňa 27.01.2020, v ktorom žalobca výslovne navrhuje stroje zničiť, sa žalobca stotožňuje. Z prístupu žalovaného je zrejmé, že na zachovaní zálohu a riadnom uspokojení pohľadávky žalobcu nemal skutočný záujem a záloh ohodnotený odborným znaleckým posudkom na 167.218,50 Eur bez DPH (tzn. 200.662,20 Eur vrátane 20% DPH) si cenil hodnotou šrotu. V komunikácii sa nemohlo jednať len o nedorozumenie, ale o preukázaný úmysel žalovaného naložiť so zálohom v rozpore s dojednaniami uvedenými v záložnej zmluve a príslušnými ustanoveniami . Žalobca prvým kolom dražby zorganizovaným prostredníctvom dražobnej spoločnosti dňa 13.12.2019 preukázal, že záloh sa pokúšal speňažiť a z výťažku uspokojiť svoju pohľadávku. Dražby sa však nezúčastnil žiaden záujemca a o dražené hnuteľné veci nebol prejavovaný žiaden relevantný záujem. Ďalšie kolá dražby by zbytočne zvyšovali náklady, ktoré musel žalobca znášať okrem toho, že už utrpel stratu samotným nezaplatením žalobcovej pohľadávky. Tieto náklady dražby činili pri upustení od dražby z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka už sumu 2.831,33 Eur, na druhej strane sám žalovaný záloh demontoval, uskladnil a následne ho chcel znehodnotiť zošrotovaním. Vyhlásením konkurzu dlžníka už žalobca nie je oprávnený s majetkom úpadcu (zálohom) nakladať a speňažiť ho výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, žalobca upustil od výkonu záložného práva formou jeho predaja na dobrovoľnej dražbe, ktorú organizovala dražobná spoločnosť. Vzhľadom na počet veriteľov dlžníka v konkurznom konaní sa nepredpokladá, že z výťažku bude pohľadávka veriteľa (žalobcu) uspokojená v plnej výške, čo tiež odôvodňuje naliehavosť zriadenia záložného práva na majetok žalovaného, ako jediný možný exekvovateľný majetok, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Žalobca si prihláškou zo dňa 17.04.2020 prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu dlžníka.

K predmetnému tvrdeniu žalovaného uviedol, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi a uvedením skutkového stavu, predovšetkým opísaním a preukázaním postoja žalovaného k zachovaniu zálohu a uspokojeniu pohľadávky veriteľa, preukázal naplnenie zákonných podmienok uvedených v v spojitosti s , z ktorých vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie možno vydať iba vtedy, ak existuje peňažná pohľadávka veriteľa a súčasne je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca v konaní preukázal nielen existenciu pohľadávky žalobcu (predložením Zmluvy o úvere a Dohody o pristúpení), ale aj dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie (preukázaním ľahostajného postoja a krokov žalovaného, ktoré sú opísané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.02.2020, ako aj v texte vyjadrenia). Zo všetkých krokov, ktoré žalovaný vo vzťahu k žalobcovi realizoval žalobca bez pochybností preukázal, že v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.02.2020 existovala a v súčasnosti existuje dôvodná obava, že exekúcia je ohrozená a teda existuje aj naliehavý dôvod na nariadenie zabezpečovacie opatrenia. Medzičasom sa na LV č. XXXX, k. ú. Z., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného objavila „Plomba - vyznačená na základe V - XXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva)". Z existencie plomby vyznačenej na základe V-692/2020, ktorá indikuje existenciu zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenú medzi žalovaným ako záložcom a tretím subjektom ako záložným veriteľom je zrejmé, že žalovaný nehnuteľný majetok v jeho vlastníctve, ďalej zaťažuje, čim sa snaží docieliť znižovanie vymožiteľnosti pohľadávky žalovaného z jediného exekvovateľného majetku žalovaného, pričom možné prevody a zaťaženia nehnuteľného majetku sám v obsahu odvolania popiera. Hneď ako sa žalovaný dozvedel, že žalobca bude aktívne vymáhať svoju pohľadávku, začal zaťažovať nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, čoho dôkazom je „Plomba

- vyznačená na základe V - 692/2020 (Zmluva o zriadení záložného práva)" zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. Z.. Žalobca sa stotožnil aj s názorom Okresného súdu Považská Bystrica o primeranosti vo vzťahu k zriadeniu záložného práva v prospech žalobcu, nakoľko záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Z., má už ako prvé v poradí zapísané G. banka, a.s. Nie je tiež pravdou, že žalovaný nemôže ďalej prevádzať/zaťažovať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Z. z dôvodu zapísaného záložného práva G. banky, a.s., v prípade ich prevodu/zaťaženia zostáva záložné právo G. banky, a.s., zachované. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia bola dosiahnutá prevenčná funkcia tohto zabezpečovacieho inštitútu, pričom zriadením záložného práva nedošlo k žiadnej (a vonkoncom nie neprimeranej) ujme na strane žalovaného, ako sa tento snaží v odvolaní prezentovať. Banka (teda žalobca) je regulovaný subjekt a úprava vzťahu medzi bankou a dlžníkom je výsledkom dodržiavania povinnosti, ktoré vyplývajú banke zo o bankách kde podľa ZOB je banka povinná pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinná vykonávať obchody spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká (pričom rizikom sa rozumie aj kreditné riziko vyplývajúce z toho, že žalovaný alebo iná zmluvná strana si neplní svoje záväzky) a zároveň spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy ich vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Vymáhaním svojej pohľadávky aj voči žalovanému si banka - žalobca plní aj tieto svoje povinnosti. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal že žalovaným podané odvolanie proti napadnutému uzneseniu nie je dôvodné, skutočnosti v ňom uvedené sú interpretované účelovo v prospech žalovaného a právna argumentácia použitá v podanom odvolaní nie je v naznačenom a preukázanom smere dôvodná ani správna.

4. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Uviedol, že žalobca bližšie nešpecifikoval, ktoré vyjadrenia resp. tvrdenia žalovaného považoval vzhľadom na ustálenú judikatúru za nesprávne, preto žalovaný nemôže voči tomuto argumentu zaujať stanovisko a použiť prostriedky procesnej obrany voči údajnej nesprávnej, účelovej interpretácii tvrdení vo svoj prospech. Pokiaľ ide o pochybnosť žalobcu ohľadne uspokojenia jeho pohľadávky v konkurze v spojitosti s počtom veriteľov dlžníka, táto postráda zmysel, keďže pohľadávka žalobcu ako prednostného zabezpečeného veriteľa bude uspokojovaná z oddelenej podstaty, ktorú tvorí majetok zabezpečujúci pohľadávku zabezpečeného veriteľa a počet ostatných veriteľov tu nie je relevantný. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktné (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo to je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Ak by sa žalovaný chcel zbaviť majetku vo svojom vlastníctve, urobil by tak už skôr, napríklad po doručení výziev na úhradu záväzku, avšak ako je uvedené vyššie, žalovaný neuskutočnil žiadne podozrivé právne úkony, ktorými by hodnotu svojho majetku znižoval resp. ktoré by sa mohli považovať za špekulatívne konanie. Zaťažovanie nehnuteľností žalovaného nie je samoúčelové, ale súvisí s aktivitou žalovaného docieliť pre seba výhodnejšie úverové podmienky na základe už existujúcich úverových zmlúv, nakoľko žalovaný sa pokúsil o refinancovanie svojich súčasných úverov resp. pôžičiek od Tatra banky, a.s. a v tejto súvislosti malo dôjsť k zavkladovaniu záložného práva, v spojitosti s novou úverovou zmluvou, ktorá mala byť v dôsledku refinancovania úverov uzavretá. Nie je teda pravdou, že žalovaný sa snaží docieliť znižovanie vymožiteľnosti pohľadávky z jeho jediného exekvovateľného majetku a že hneď ako sa dozvedel, že žalobca bude aktívne vymáhať svoju pohľadávku, začal zaťažovať nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, ako sa žalobca mylne domnieva. Uvedené vysvetlenie žalovaný preukázal aj dôkazom v podobe e-mailovej komunikácie so zamestnancom G. banky, a.s., pánom G. B.. Jedná o nadmerný a neprimeraný zásah do práv žalovaného, ktorý nemožno akceptovať, navyše v čase, kedy sú príjmy žalovaného vzhľadom na aktuálnu situáciu okolo COVID-19 podstatne nižšie než pred vypuknutím pandémie, nakoľko činnosť jeho zamestnávateľa je utlmená a spoločnosť funguje v obmedzenom režime. Žalovanému vzniká škoda v podobe nemožnosti refinancovania úveru resp. nemožnosti získania ďalšieho úveru vzhľadom na zápis ďalšieho záložného práva na LV č. XXXX a č. XXXX, pričom táto skutočnosť je jedinou prekážkou v prípade refinancovania úveru žalovaného. Podstata inštitútu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia síce spočíva v ochrane práv žalobcu, ale zároveň nimi nemôže dochádzať k zhoršeniu finančnej či sociálnej situácie žalovaného, čo sa však v danom prípade deje, a teda jedná sa o neprimeraný zásah do práv žalovaného a dochádza k vzniku ujmy na strane žalovaného. Účelom zabezpečovacieho opatrenia by teda malo byť obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou žalovaného v zmysle prevodu vlastníckeho práva na inú osobu, nie však obmedzenie ďalších aktivít žalovaného, ako napr. možnosť prefinancovania jeho úveru. Prevenčná činnosť žalobcu a splnenie povinností, na ktoré sa v zmysle zákona o bankách žalobca odvoláva, by mali byť posunuté predovšetkým do roviny právneho vzťahu žalobcu s pôvodným dlžníkom (Fourfood service s.r.o.), resp. tieto aktivity žalobcu by mali smerovať voči pôvodnému dlžníkovi. Práve v dôsledku potreby plnenia týchto povinností mal však žalobca zároveň zodpovednejšie a aktívnejšie pristupovať k možnosti výkonu záložného práva, ktoré bolo zriadené na hnuteľných veciach, v čom však zlyhal a teraz neodôvodnene zasahuje do vlastníckeho práva a finančnej situácie žalovaného, nakoľko vlastnou nečinnosťou premárnil možnosť uspokojiť svoju pohľadávku predajom zálohu. Žalovaný trvá na tom, že nie je naplnený zákonný predpoklad pre zriadenie záložného práva vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení, t.j. neexistuje obava, že exekúcia bude ohrozená a preto považuje podaný návrh za nedôvodný.

5. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Zotrval na svojich predchádzjúcich vyjadreniach. Uviedol, že žalobca má síce v konkurze postavenie prednostného zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávka bude v konkurze uspokojená z oddelenej podstaty je zrejmé, že výťažok z predaja zálohu v konkurze bude nižší ako by bol prípadný výťažok z predaja zálohu formou jeho predaja na dobrovoľnej dražbe, nakoľko prípadný výťažok žalobcu z konkurzu bude ponížený o pohľadávky veriteľov proti podstate a odmenu konkurzného správcu. Mal zato, že došlo k preukázaniu dôvodnej obavy žalobcu týkajúcej sa úkonov žalovaného smerujúcim k ďalšiemu zaťažovaniu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a teda k preukázaniu naliehavej potreby zriadenia sudcovského záložného práva ako prevenčnej ochrany žalobcu pred ďalším zaťažovaním jediného exekvovateľného majetku vo vlastníctve žalovaného. Ako je zrejmé z emailovej komunikácie medzi žalovaným a hypotekárnym špecialistom G. banky, a.s., žalovanému bol Tatra bankou a.s. poskytnutý hypotekárny úver (ktorý je v súčasnosti zabezpečený nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného a súčasne ďalší úver/pôžička, pri ktorom žalovaný uhrádza mesačnú splátku okolo 500,- Eur. Získanie výhodnejších úverových podmienok prostredníctvom jednej úverovej zmluvy (pričom doteraz nezabezpečený menší úver so splátkou okolo 500,- Eur mesačne by bol tiež zabezpečený nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného), znamená zväčšenie rozsahu zabezpečenej pohľadávky Tatra banky, a.s. a tým aj zníženie možnosti vymoženia pohľadávky žalobcu. Zákonná povinnosť banky vyplývajúca banke zo

zákona o bankách konať pri výkone svojej činnosti obozretne, najmä vykonávať obchody spôsobom ktorý zohľadňuje a zmierňuje kreditné riziká banky, sa vzťahuje na konanie banky (žalobcu) vo vzťahu ku všetkým klientom banky (tzn. obchodom banky uzatváraným so všetkými fyzickými aj právnickými osobami), legislatíva v tomto smere nerozlišuje ani neprioritizuje postavenie pôvodného dlžníka (Four Foodservice, s.r.o.) alebo postavenie pristupujúceho dlžníka (žalovaného). Navyše pristupujúci dlžník okamihom pristúpenia k záväzku zodpovedá veriteľovi s pôvodným dlžníkom spoločne a nerozdielne a veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.

6. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania podaného žalovaným, skúmal prípustnosť odvolania, či odvolanie bolo podané subjektom oprávneným podať odvolanie, včas v zákonnej 15-dňovej lehote a či spĺňa náležitosti odvolania podľa .

7. Po zistení, že odvolanie bolo podané žalovaným ako oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa náležitosti podľa , a náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa , rozsahom odvolania podľa a odvolacími dôvodmi podľa , preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť v zmysle ust. .

8. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu na zriadenie záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol o trovách konania.

9. Voči výroku, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, odvolanie podané nebolo a tento výrok uznesenia súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. Z uvedeného dôvodu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Z obsahu spisu mal odvolací súd za osvedčené nasledovné skutočnosti.

19. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Four Foodservice s.r.o. zmluvu o úvere číslo XXXXXX/CORP/ XXXX zo dňa 12.09.2014, v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi úver vo výške úverového limitu 350.000 Eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spôsobom a s konečným dňom splatnosti istiny stanoveným v článkoch 2.4.2. písm. c) a 4.1. Zmluvy o úvere.

20. Žalobca poskytol dlžníkovi (Four Foodservice s.r.o. ) čerpanie peňažných prostriedkov z úverového limitu, čím si splnil svoju povinnosť.

21. Žalovaný bol v čase poskytovania úveru konateľom a spoločníkom dlžníka.

22. Dlžník sa dostal do omeškania s plnením svojho finančného záväzku a dlh aj napriek opakovaným výzvam neuhradil.

23. Žalobca dňa 26.03.2019 uzatvoril so žalovaným Dohodu o pristúpení k záväzku č. 1200536_774_DOPKZ_2019_CWR SK, v zmysle ktorej sa podľa bodu 2 ČI. III Dohody o pristúpení Žalovaný stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sa stali zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný ako pristupujúci dlžník v zmysle bodu 3 ČI. Dohody o pristúpení vyhlásil, že sú mu známe pomery dlžníka, že sa oboznámil so Zmluvou o úvere, súhlasí s ňou a zaviazal sa, že bude plniť peňažný záväzok na výzvu žalobcu v lehote v nej určenej, a to ak dlžník nesplní akúkoľvek platbu na plnenie peňažného záväzku podľa Zmluvy o úvere alebo v prípade predčasnej splatnosti istiny alebo v iných prípadoch plnenia peňažného záväzku.

24. Žalovaný aj napriek opakovaným výzvam žalobcu dlh neuhradil.

25. Pohľadávka žalobcu je okrem Dohody o pristúpení žalovaného zabezpečená aj záložným právom k hnuteľným veciam a pohľadávkam, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam číslo 000336C/CORP/2014 zo dňa 12.09.2014 a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. zo dňa 18.10.2016.

26. Predmetná pohľadávka žalobcu nebola uspokojená vykonaním dražby hnuteľných veci, ktoré boli predmetom záložného práva. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca eviduje voči žalovanému vymáhateľnú pohľadávku vyplývajúcu z Dohody o pristúpení v spojení so Zmluvou o úvere, pričom je tiež zrejmé, že dlžník a žalovaný si v zmysle Zmluvy o úvere a Dohody o pristúpení nesplnili svoju povinnosť uhradiť žalobcovi jeho vymáhateľnú pohľadávku.

27. Vo výlučnom vlastníctve žalovaného sa nachádza rodinný dom so súpisným číslom 1888, založený v prospech G. banky, a.s. a pozemky KNC č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X všetko k.ú. Z..

28. Žalobca za účelom získania exekučného titulu podal voči žalovanému dňa 10.01.2020 v rámci upomínacieho konania návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie istiny vo výške 137.899,09 EUR s príslušenstvom.

29. Okresný súd Trenčín vydal dňa 07.01.2020 uznesenie o začatí konkurzného konanie voči dlžníkovi.

30. Žalobca odôvodnil podaný návrh na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú Z. a LV č.XXXX k.ú. Z., vo vlastníctve žalovaného, neuhradením pohľadávky žalobcu spoločnosťou Four Foodservice s.r.o. ako dlžníkom, ani žalovaným, ako pristupujúcim k predmetnému dlhu. V ďalšom zriadenie záložného práva na uvedené nehnuteľnosti odôvodňoval, nezodpovedným prístupom žalovaného ako konateľa spoločnosti Four Foodservice s.r.o. k splneniu dlhu. Mal za to, že zo správania žalovaného a jeho postoja, tak k úhrade dlhu, ako aj hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom zálohu, možno vyvodiť, že výkon exekúcie bude ohrozený.

31. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu dáva odvolací súd do pozornosti, že sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Neodkladné resp. zabezpečovacie opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (, ). Tieto opatrenia,

patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé o sebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Obč. zák.. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.

32. Osobitnej povahe inštitútu zabezpečovacieho opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o tomto návrhu spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné/ zabezpečovacie opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné/ zabezpečovacie opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným/zabezpečovacím opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

33. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného odvolací súd považoval jeho tvrdenia, že neboli splnené podmienky pre zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti.

34. Odvolací súd po preskúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie uzavrel, že žalobca neosvedčil ani neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu ( túto žalobca ani netvrdil) ani skutočnosť, že by výkon exekúcie mohol byť ohrozený, a to ani v odvolacom konaní. Preto nebol splnený ani jeden zo základných predpokladov pre nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Žalobca v

konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, ani neosvedčil ním tvrdenú obavu, že by žalovaný vo veľmi krátkej dobe mal snahu zbaviť sa exekuovateľného majetku v snahe vyhnúť sa plneniu jeho záväzku voči žalobcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že je potrebné rozlišovať medzi konaním žalovaného v pozícii konateľa spoločnosti vo vzťahu k predmetu zálohu, ktorým boli hnuteľné veci, na ktoré bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Four Foodservice s.r.o., a konaním žalovaného ako fyzickej osoby pristupujúcej k splneniu dlhu, vo vzťahu k jeho majetku ako fyzickej osoby. Na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorého zriadenia sa žalobca v tomto konaní domáha, bolo potrebné osvedčiť úkony smerujúce k scudzeniu, či nehospodárnemu nakladaniu žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX k.ú. Z. a LV XXXX k.ú. Z. , prípadne snahu zbaviť sa za nevýhodných podmienok majetku bez snahy uspokojiť veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný v súdnom konaní rozporuje platnosť dohody o pristúpení k záväzku spoločnosti Four Foodservice s.r.o. nie je samo o sebe dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako jeho snaha o prípadné refinancovanie úverov ako fyzickej osoby neznamená automaticky snahu ukrátiť veriteľa, a nie je dôkazom nehospodárneho nakladania s jeho majetkom, najmä nie za súčasnej situácie a ekonomickej krízy súvisiacej s COVID-19. Odvolací súd zastáva názor, že na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bolo v tomto prípade potrebné osvedčiť nielen obavu žalobcu, že žalovaný bude vykonávať žalobcom tvrdené právne úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku, ale bolo potrebné osvedčiť dôvodnosť jeho obavy, tak, aby ju nebolo možné považovať len za obavu subjektívneho charakteru. Žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný začal vykonávať kroky, ktoré by viedli k nehospodárnemu nakladaniu s majetkom, prípadne úkony smerujúce k jeho scudzeniu. Svoju argumentáciu ponechal len v rovine subjektívnych tvrdení. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je ani konanie žalovaného ako konateľa spoločnosti. Z obsahu spisu naviac nemožno jednoznačne ustáliť žalobcom tvrdené skutočnosti o nezodpovednom prístupe žalovaného ako konateľa dlžníka k predmetu zálohu. Zo spisového materiálu vyplýva, že sa snažil vzniknutú situáciu s hnuteľnými vecami, ktoré boli predmetom zálohu so žalobcom riešiť, dlh spoločnosti nerozporoval, pričom zjavne k jeho úhrade nedošlo pre nedostatok finančných prostriedkov spoločnosti. Insolventnosť dlžníka však, podľa ustálenej rozhodovacej praxe, nie dôvodom na nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia.

35. Pretože odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ,z dôvodov vyššie uvedených, rozhodnutie v napadnutej časti zmenil podľa tak, že v návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Pretože žalovaný bol v konaní úspešný, patrí mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. O náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).