Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-10-2020.pdf
PDF · 80.93 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, proti povinnému: DIESEL SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Trhová 2-328, 971 01 Prievidza, IČO: 36 320 366, ex offo vymazaný dňa 04.03.2015 z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 942,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/231/2008-12 zo dňa 8. decembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu a výrokom II. súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Holíkovi, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava, priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému s poukazom na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1, 2, § 470 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 31.01.2008 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 942,08 Eur (23.381,- Sk) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Prievidza, č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 26.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2007 a vykonateľnosť dňa 21.06.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo tunajším súdom udelené súdnemu exekútorovi Ing. Mgr. Ivanovi Ružičkovi dňa 19.02.2008. V súčasnosti exekúciu vedie JUDr. Pavol Holík. Dňa 04.11.2016 predložil poverený súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/28/2013-21 zo dňa 22.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2015, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť DIESEL SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 36 320 366, so sídlom Trhová 2-328, 971 01 Prievidza, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vložke číslo 12874/R. Spoločnosť bola dňa 04.03.2015 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). K uvedenému konštatovaniu súd prvej inštancie dospel na základe § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého "Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok". Súd prvej inštancie z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho
právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd prvej inštancie vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného súd prvej inštancie exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že nesúhlasí s výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203 Exekučného poriadku. Oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Podľa názoru oprávneného súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, či sp. zn. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Ústavný súd poznamenal, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho monopolným postavením. Ústavný súd tiež poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi, náhradu trov exekúcie neprizná.
3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2008, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 31.01.2008, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy (23.381,- Sk) 942,08 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 26.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.06.2007 a vykonateľnosť dňa 21.06.2007. Súd prvej inštancie dňa 19.02.2008 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra.
7. Z výpisu z obchodného registra, týkajúceho sa povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.12.2014, č. k. 40CbR/28/2013-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2015, súd zrušil povinného bez likvidácie. Povinný bol následne dňa 04.03.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konanie začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013).
10. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok, alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu, a preto Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 22.12.2014, č. k. 40CbR/28/2013-21, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2015, zrušil povinného bez likvidácie. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) z dôvodu zrušenia spoločnosti bez likvidácie pre nedostatok majetku povinného.
11. Na podporu záverov súdu prvej inštancie ako aj potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/10/2011 zo dňa 24.11.2011, podľa ktorého ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
12. O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín vyplýva, že povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Následne okresný súd správne rozhodol aj o trovách exekúcie, ktoré je povinný znášať oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie procesne nezavinil, pretože v danej veci bolo exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
14. Odvolací súd uvádza, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
15. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).