Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22CoE-20-2020.pdf
PDF · 74.17 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/20/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: F. M., nar. XX.X.XXXX, XXX XX M. XXX o vymoženie 483,71 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 5Er/226/2013-15 zo dňa 13.12.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 88,68 Eur.
2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že dňa 16.8.2019 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky oprávneného pre neexistenciu postihnuteľného majetku povinného, pričom súd z exekútorom predložených dôkazov mal za preukázanú nemajetnosť povinného Čo sa týka trov exekúciu exekučný súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 14 a §22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
3. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu je predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn. 2CoE/218/2016, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ak ten chce ďalej pokračovať v konaní. Mal pochybnosti, že súdny exekútor a súd nezistili dôkladne majetkové pomery. Súd prvej inštancie len konštatoval, že povinný nevlastní hnuteľné a nehnuteľné veci ale nekonkretizoval ktoré úkony na zistenie majetku vykonal. Namietal, že exekútor nezistil, či povinný nie je vlastníkom hnuteľných vecí, prípadne nevlastní iné majetkové práva, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie. Zároveň podotkol, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čim sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa povinný k oprávneným podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017) v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 01.04.2017), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom so zreteľom na jeho preskúmavacie oprávnenia dané týmito ustanoveniami bol odvolací súd viazaný rozsahom a odvolacími dôvodmi odvolania a na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok bol povinný prihliadnuť aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uznesenie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Zo spisového materiálu je odvolaciemu súdu zrejmé, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 483,71 eura na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 07. 08. 2013 a právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1XXXXXXXXX zo dňa 27. 09. 2012 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX*XXXXXX zo dňa 27. 08. 2013 na vymoženie uloženej povinnosti: istiny 483,71 eur a trov exekúcie. Dňa 16. 08. 2019 bol doručený exekučnému súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo výške 93,59 eur. Súdny exekútor odôvodnil svoj podnet tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiaden majetok.
12. Exekučný poriadok v ust. § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). V zmysle už vyššie citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu z dôvodu tzv. nemajetnosti povinného, ale iba v prípade, ak má súd nemajetnosť povinného podloženú šetrením. V zmysle zákonnej úpravy je úlohou súdneho exekútora zisťovať majetkové pomery povinného a v prípade nedostatku majetku povinného musí mať exekučný súd túto skutočnosť za preukázanú, napr. z predloženého exekútorského spisu, z ktorého by malo vyplývať, aké šetrenie súdny exekútor za účelom zistenia majetku povinného vykonal a k akým zisteniam o majetnosti povinného z takéhoto šetrenia dospel. V prípade, že súdny exekútor dospeje k záveru, že povinný je nemajetný a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu nie je možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku ani v budúcnosti, je v zmysle ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
13. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu rovnako ako exekučnému súdu zrejmé, že súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinného a konštatoval jeho nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Z exekučného spisu je odvolaciemu súdu zrejmé, že povinný nie je zamestnaný, nepoberá dávky sociálneho zabezpečenia, na zriadených účtoch vo finančných
inštitúciách má negatívne zostatky a blokované sumy vo výške niekoľko desiatok tisíc eur, vlastní rodinný dom súp. č. 1XX na parcele D. na LV č. 2XX, okres V.v, obec M., katastrálne územie M. ako aj pozemok na uvedenej parcele a taktiež pozemok na parcele č. XXX/XX o výmere XXX m2- zastavaná plocha a nádvorie, na LV č. XXX, okres V.v, obec M., katastrálne územie Bukovce, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného a jeho manželky, pričom v uvedenej nehnuteľností má povinný evidovaný trvalý pobyt z dôvodu čoho podľa §63 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné vykonať exekúciu predajom nehnuteľností. Na základe uvedeného aj odvolací súd dospel k záveru o neexistencii majetku povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.
14. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Keďže exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť. 15. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinného v oblasti príjmov, a tak existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v auguste 2013, by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinného.
16. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).