Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-77-2020.pdf
PDF · 110.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. N. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov dieťa rodičov matky PharmDr. P. Z. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na Z. ul. č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Tomášom Sisákom advokátom so sídlom v Košiciach na Hroncovej ul. č. 1 a otca D. N. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. na A. ul. č. XXX/XX za účasti Krajskej prokuratúry Košice so sídlom v Košiciach na Mojmírovej ul. č. 5 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trebišov z 22.1.2020 č.k. 15P 14/2019-147 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom takto rozhodol: I./Zmeňuje sa rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 8 P 22/2017-37 zo dňa 28.07.2017 vo výroku o výživnom a úprave styku otca s mal. dieťaťom takto : A./Otec D. N. je povinný platiť na výživu dcéry X. zvýšené výživné zo sumy 70,-€ na sumu 120,-€ mesačne od septembra 2019. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2019 do 31.12.2019 vo výške 200,-€ sa otcovi povoľuje splácať spolu s bežným výživným od januára 2020 v mesačných splátkach po 20,-€ pod stratou výhody splátok. Výživné je platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 25-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred. B./Otec D. N. je oprávnený stretávať sa s mal. dcérou X. takto : 1./každý párny týždeň v mesiaci od piatka -18,00 hod. do nedele -15,00 hod. 2./počas jesenných prázdnin -každý rok 30.10. od 10:00 hod. do 01.11 do 16:0 hod. 3./počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin v párnom roku od 24.12. od 10:00 hod. do 29.12. do 18:00 hod. v nepárnom roku od 30.12. od 10:00 hod. do 04.01. do 18:00 hod. 4./počas jarných prázdnin vyhlásených MŠ SR pre Košický kraj - každý rok od pondelka od 10:00 hod. do stredy do 18:00 hod. 5./počas Veľkonočných sviatkov v párnom roku od zeleného štvrtka od 10: 00 hod do veľkonočnej soboty do 18:00 hod. v nepárnom roku od veľkonočnej soboty 10:00 hod. do veľkonočného pondelka do 16:00 6./ cez letné prázdniny - každý rok od 01.07. -10,00 hod. do 07.07. -18,00 hod. od 16.07. -10,00 hod. do 23.07. -18,00 hod. od 01.08. -10,00 hod. do 07.08. -18,00 hod.
od 16.08. -10,00 hod. do 23.08. -18,00 hod. Matka je povinná pripraviť dieťa na styk s otcom a otcovi dieťa odovzdať pred jej bydliskom. Otec dieťa je povinný dieťa prevziať a matke vrátiť pred jej bydliskom. II./Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zvýšil výživné od otca pre maloletú na 200 € mesačne a styk upravil bez prespávania maloletej u otca a stanovil skorší návrat dcéry domov od otca. Poukázala na čl. 4 a 6 CMP a uviedla, že súd sa otázkou majetkových pomerov otca, jeho skutočných príjmov a reálnych možností platiť výživné vôbec nezaoberal, a preto nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Majetkové pomery otca mu podľa jej názoru v skutočnosti umožňujú platiť aj vyššie výživné, čo by bolo nepochybne v záujme maloletej. Súd jeho skutočné príjmy nezistil a uspokojil sa len s jeho tvrdením o nemožnosti platiť výživné vo vyššom rozsahu. Poukázala na § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vyjadrila názor, že otec si v konaní nesplnil svoju povinnosť preukázať príjmy v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine, preto navrhla, aby odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní z predpokladu, že otec má priemerný mesačný príjem v sume 20-násobku životného minima a priznal jej výživné 200 € mesačne, tak ako navrhovala a žiada, aby odvolací súd podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine určil primeranú sumu výživného aj na tvorbu úspor pre maloletú. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletou, súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy listinné dôkazy, ktoré predložila o zdravotnom stave maloletej. Súd len jednostranne a nekriticky vychádzal zo záverov znalkyne PhDr. H., ktorá takisto tieto lekárske správy nebrala do úvahy a doslova ich bagatelizovala. Podľa nej sú závery znalkyne vnútorne rozporné. Napriek tomu, že v najlepšom záujme maloletej sa dieťaťu maximálne venuje s ohľadom na jeho zdravotný stav za účelom jeho zlepšenia, znalkyňa túto jej snahu vyhodnotila negatívne ako „tlačenie na dieťa", s čím nesúhlasí. Naopak, otec nepozná skutočné potreby maloletej a pri styku s dcérou nezohľadňuje jej potreby dané zdravotným stavom. V tomto smere sa snažila vyjadriť k nedostatkom vo výchove a prístupe zo strany otca, avšak na pojednávaní jej nebol poskytnutý dostatočný priestor, preto navrhuje, aby bola vypočutá odvolacím súdom. Na dcéru mali zásadne negatívny dopad pokusy otca o to, aby dcéra u neho spala sama vo svojej izbe, čo ju poriadne traumatizovalo. S dcérou potom musela navštevovať detskú psychiatričku N.. Nesúhlasí so záverom znalkyne PhDr. H., že dcéra na tieto negatívne skúsenosti s otcom zabudla. Dcéra jej totiž opakovane hovorí, že sa bojí a nechce spať sama. Rovnako sa bojí priblížiť k mixéru či iným kuchynským nástrojom, nakoľko si živo pamätá na to, ako jej u otca mixér vytrhol vlasy. Na dcére pozoruje, že prespávanie u otca na ňu po všetkých negatívnych skúsenostiach nemá dobrý vplyv, čo sa prejavuje aj na výsledkoch v škole. Počas súdneho konania sa testoval medzi rodičmi model prespávania dcéry u otca pri celovíkendovom pobyte. Dcéra sa potom začala v škole popišávať, čo sa jej doteraz nikdy nestalo. K stretnutiam a prespávaniu u otca musela dcéru maximálne motivovať, no potom sa ukázalo, že to zrejme nebolo najlepšie riešenie. Vytvorila sa len ilúzia, že styk otca s dcérou prebieha bezproblémovo, čo však nie je pravdou. Dcéra tým v konečnom dôsledku trpí. Zmena úpravy styku napadnutým rozsudkom nesleduje podľa nej najlepší záujem maloletej, keďže prespávanie u otca na ňu zle vplýva, a preto jej zdravotný stav je potrebné naďalej zohľadniť pri rozsahu styku otca s maloletou, najmä pokiaľ sa týka prespávania. Nevhodne upravený je aj koniec styku v jednotlivé dni až na 18.00 večer, pretože dcéra nemá dostatočný priestor sa po návrate od otca aklimatizovať a pripraviť na plnenie školských povinností, pretože chodí unavená a prejavuje sa to na jej výsledkoch.
3. Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Rovnako sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu a odvolanie matky považuje za nedôvodné, nesúladné so záujmom dieťaťa. Matka argumentuje, že dieťa odmieta styk bez jej prítomnosti a matka dieťa k styku nútiť nebude. Táto argumentácia neobstojí, pretože preferenčný rodič má primárnu zodpovednosť za psychickú prípravu dieťaťa na stretávanie s oprávneným rodičom a nemôže nechať rozhodovanie o stretávaní s druhým rodičom výlučne na dieťati. V konaní bolo preukázané, že otec je schopný riadne sa postarať o maloletú po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky. Niet teda žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný prítomnosťou matky. Ďalej matka uvádza, že otec nepozná skutočné potreby maloletej a nezohľadňuje jej potreby dané jej zdravotným stavom. Preferenčný rodič má povinnosť oboznámiť oprávneného rodiča o zmenách v zdravotnom stave dieťaťa a potrebách daných zdravotným stavom, aby oprávnený
rodič mohol poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť jeho potrebám a zdravotnému stavu po dobu realizácie styku. Akékoľvek výhrady preferenčného rodiča voči oprávnenému rodičovi, ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera, nemôžu byť dôvodom na zásah do stretávania sa s dieťaťom, resp. na úpravu styku za prítomnosti preferenčného rodiča. Súd prvej inštancie zvážil širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy a svojím rozhodnutím urobil všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa eventuálne narušený vzťah medzi otcom a dieťaťom obnovil, resp. prehĺbil. Súd tiež upravil styk otca s dcérou počas prázdnin a sviatkov s dôrazom na čo najlepší záujem dieťaťa, lebo touto úpravou bude zachované rovnaké postavenie oboch rodičov pri výchove dieťaťa. Matka taktiež naďalej požaduje zvýšenie výživného na 200 € mesačne, pričom argumentuje, že otec si v konaní nesplnil povinnosť preukázať svoj mesačný príjem a domnieva sa, že je v skutočnosti vyšší ako otec uvádza. Kolízny opatrovník je toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie vo veci a rozhodol o zvýšení výživného s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby dieťaťa podľa majetkových a príjmových pomerov otca. Na základe uvedeného navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
4. Okresná prokuratúra Trebišov vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedla, že súd pri rozhodovaní o zmene výživného previedol porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zistil, že príjem otca sa od poslednej úpravy nezmenil. Súd skúmal otcove schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet ním vyživovaných osôb a podobne. Prihliadal na všetky okolnosti, ktoré mohli odôvodniť zmenu výživného u maloletej a určil výživné podľa najlepšej úvahy vo výške 120 €, pričom matka na pojednávaní žiadala, aby súd určil výživné vo výške 140 €. K odvolaniu matky v časti výroku rozsudku o úprave styku otca s maloletou uviedla, že súd s ohľadom na všetky relevantné dôkazy vykonané v priebehu konania prihliadal na záujem maloletého dieťaťa, ktoré má právo stýkať sa s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Záujem dieťaťa nie je možné stotožniť so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia. Súd počas pojednávania aplikujúc zásadu oficiality predložil rodičom návrh na úpravu styku, na ktorej sa síce nedohodli, avšak ho akceptovali (matka ponechala úpravu styku maloletého dieťaťa s otcom na rozhodnutie súdu). Vzhľadom na uvedené navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na závery znaleckého posudku a uviedol, že matka by sa mala v prvom rade pozerať na zdravý vývin dieťaťa, na to, že potrebuje otca ako model mužského správania a vzhľadom na vek maloletej aj štandardnú úpravu stretávania sa s otcom. Matka chce len cielene odtrhnúť dieťa od otca, čím len ublíži vlastnej dcére napriek tomu, že dcéra má s ním, jeho priateľkou, ako aj rodinou vybudovaný pozitívny vzťah. Pokiaľ ide o výšku výživného, je adekvátna veku maloletej, pričom ak je maloletá v jeho starostlivosti, zabezpečuje jej aj iné nutné veci nad rámec výživného, zariadil jej detskú izbu, má celoročné oblečenie, nakoľko jej matka žiadne oblečenie pri styku s ním nedáva, botasky, vetrovky, čižmy či potrebné lieky. Za absolútne nemiestny považuje návrh matky, aby súd vychádzal pri určovaní výživného z 20-násobku životného minima a priznal výživné 200 €. Nie je pravdou, že by si nesplnil svoju povinnosť preukázať príjmy. Na pojednávaní predložil daňové priznanie za rok 2018, pričom sama sudkyňa skonštatovala, že jeho príjem sa od poslednej úpravy podstatne nezmenil. Podotkol, že na rozsahu styku sa s matkou dohodli, i keď rodičovskú dohodu pred súdom neuzavreli. Z uvedeného dôvodu považuje odvolanie matky za neopodstatnené.
6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
10. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
11. K odvolacej argumentácii matky, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu možností, schopností a majetkových pomerov povinného, teda otca dieťaťa k plneniu jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. X. v tom smere, že mal vychádzať z fiktívneho príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cieľom tohto ustanovenia je umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča v prípade, ak má príjmy aj z inej než závislej činnosti a povinný rodič zo špekulatívnych dôvodov nemá snahu predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Aké konkrétne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov je rodič povinný súdu preukázať, závisí od každého konkrétneho prípadu a je vecou súdu, ktoré podklady bude od rodiča požadovať. Zásadným vodítkom pre úvahu súdu, ktoré konkrétne podklady budú relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča je životná úroveň rodiča, ktorá sa spravidla prejavuje spôsobom jeho života, výškou životných nákladov, vlastníctvom hnuteľných a nehnuteľných vecí, prípadne spôsobom nakladania s nimi a podobne. V prípade podnikateľského subjektu je základom daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby, okrem ktorého si môže súd na verifikáciu tvrdení účastníkov konania vyžiadať ďalšie podklady, napríklad výpisy z obchodného registra spoločnosti, z ktorého zistí majetkovú účasť povinného rodiča v rôznych spoločnostiach, prípadne zápisníc z valného zhromaždenia spoločnosti tak, aby bolo zrejmé, aký bol hospodársky výsledok spoločnosti a aké zisky boli spoločníkom vyplatené, resp. sú pripravené v majetku spoločnosti. Súd si môže vyžiadať aj kópie technického preukazu na motorové vozidlá, zmluvy, ktorými sú v jeho prospech zabezpečené majetkové plnenia, výpisy z bankových účtov a podobne. V prípade podnikateľa fyzickej osoby - živnostníka je v podstate priestor na zahmlievanie skutočných možností, schopností či majetkových pomerov výrazne obmedzený, keďže účtuje v sústave spravidla jednoduchého účtovníctva, ktoré je i z hľadiska daňových predpisov ľahko verifikovateľné a v prípade, ak by daňový subjekt uplatňoval výdavky v rozpore s daňovými predpismi, to znamená v rozsahu výdavkov, ktoré neslúžia na prevádzku živnosti, dopúšťal by sa trestného činu skrátenia dane, ktoré skúmanie však prekračuje rámec konania o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, nakoľko patrí do kompetencie daňového úradu a eventuálne orgánov činných v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné vychádzať z daňového priznania povinného a len v prípade, ak ním prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti nie sú v súlade s predloženými podkladmi, resp. tvrdeniami oprávneného o životnej úrovni povinného, pričom povinný odmietne poskytnúť ďalšie podklady, resp. sprístupniť súdu údaje podľa osobitného predpisu potrebné pre správne vyhodnotenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov a zároveň uvedené skutočnosti nie je možné zistiť iným spôsobom, prichádza do úvahy aplikácia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd vychádza z fikcie príjmu povinného rodiča, teda z 20-násobku sumy životného minima.
12. V tomto prejednávanom prípade otec dlhodobo pracuje na základe živnosti u jediného odberateľa Vagónka Poprad, pričom výsledky jeho podnikateľskej činnosti zistené z daňového priznania za rok 2018 zodpovedajú ním deklarovanému príjmu a sú totožné ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2017, kedy bolo určené výživné od otca pre mal. X. v rozsahu 70 € mesačne. Zároveň je potrebné uviesť, že matka v priebehu konania na súde prvej inštancie netvrdila, resp. nenamietala, že by životná úroveň otca ním prezentovaná nezodpovedala jeho tvrdeniam, teda súd prvej inštancie nemal
dôvod postupovať v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ktorého aplikáciu matka bez akýchkoľvek relevantných podkladov navrhuje uplatniť v odvolacom konaní, čo možno vyhodnotiť ako snahu matky dosiahnuť priaznivejší výsledok konania, pričom je potrebné podotknúť, že v priebehu pojednávania navrhovala zvýšiť výživné na 140 € mesačne a v odvolacom konaní už opätovne požaduje 200 € mesačne. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb detí je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom príjem matky po ukončení materskej dovolenky je na úrovni okolo 900 €, teda jej možnosti a schopnosti jej umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej vo väčšom rozsahu. Odvolací súd zároveň nezistil žiadne majetkové pomery povinného otca, ktoré by mu dovoľovali vytvárať úspory pre maloletú, ako navrhuje matka v odvolacom konaní.
13. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky týkajúcej sa výroku o úprave styku otca s maloletou, odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou požiadavkou, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, čo je potrebné považovať za prioritný záujem dieťaťa. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča, a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať a že nemôže dieťa nútiť do stretávania sa s týmto rodičom, aby mu nespôsoboval stres a podobne. Rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má totiž prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s druhým rodičom, a to pozitívnym usmerňovaním dieťaťa vo vzťahu k druhému rodičovi a zároveň nemôže nechávať na dieťati či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove dieťaťa má svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa aspoň v obmedzenom rozsahu, teda v rámci styku, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Do práva rodiča výchovne pôsobiť na svoje dieťa možno obmedzujúco zasiahnuť len vtedy, ak na to existujú dôvody, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu, obmedzeniu alebo pozbaveniu výkonu rodičovských práv. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že dieťa odmieta stretávanie s rodičom, je potrebné dostatočne zistiť dôvody a vykonať opatrenia smerujúce k náprave a obnoveniu normálneho fungovania rodinnoprávnych vzťahov a pokiaľ by tieto neboli úspešné, zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností v závislosti od kvalifikácie stupňa ich porušovania rodičom. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov a preto pri úprave styku je potrebné vychádzať zásadne z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo dokonca zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov preto, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený. Pokiaľ by súd svojim rozhodnutím styk rodiča s dieťaťom obmedzil, či dokonca zakázal, musí súčasne urobiť vhodné opatrenia, aby boli dôvody zásahu do kontaktu medzi rodičom a dieťaťom odstránené. Ide spravidla o nariadenie odborného poradenstva podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie prípadne zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je vždy nevyhnutné odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Rodič navrhujúci obmedzenie alebo zákaz styku sa takmer vždy odvoláva na záujem dieťaťa daný predovšetkým tým, že dieťa sa s druhým rodičom nechce stretnúť, že má z neho strach, má zdravotné problémy, psychické problémy a pod.. Judikatúra sa však s týmto postojom vysporiadala už v roku 1967, keď súdom uložila jednoznačnú povinnosť rozlíšiť, či realizácia styku dieťaťa s rodičom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolaný zámerne pôsobením rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prioritným kritériom pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je záujem dieťaťa, ktorý však nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami toho ktorého rodiča o realizácii jeho výchovného pôsobenia na dieťa, pričom posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je otázkou skutkovou ale právnym posúdením veci.
14. Súd prvej inštancie, zjavne dôsledne vychádzajúc z vyššie uvedených princípov, vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, upravil styk otca s dieťaťom autoritatívnym rozhodnutím v podstate v rovnakom rozsahu, na akom sa dohodli rodičia v rámci rozvodového konania, ktorá dohoda však bola v určitom smere nejasná a neurčitá, odkazujúca na ďalšiu dohodu rodičov. Matka sa v konaní domáhala zúženia styku predovšetkým v tom smere, aby dieťa u otca neprespávalo, čo odôvodňuje zdravotným stavom maloletej, nevhodným
pôsobením otca na maloletú, negatívnymi skúsenosťami maloletej s otcom, keď utrpela úraz (mixér jej vytrhol vlasy) a otec ju nútil spať v izbe samú a všetky tieto negatívne skúsenosti sa prejavujú predovšetkým na výsledkoch maloletej v škole. V tomto smere poukázala na ňou predložené správy zo psychologického vyšetrenia maloletej Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva v Prešove a PhDr. Viery X., PhD. ambulancia klinickej psychológie Alfa Omega v Košiciach. Vo vzťahu k správam zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia je potrebné podotknúť, že sa týkali vyšetrenia kognitívnych oblastí, ktoré sa podieľajú na úspešnom zvládnutí školskej práce. Pokiaľ ide o správu zo psychologického vyšetrenia PhDr. J. X., PhD., vyšetrenie bolo zamerané na úzkostnú poruchu maloletej viazanú na spánok. Všetky vyšetrenia boli realizované za prítomnosti matky, resp. na jej žiadosť, pričom zo žiadneho záveru nevyplýva nevhodnosť výchovného pôsobenia otca v rámci realizovaného styku.
15. Súd prvej inštancie po vypočutí rodičov, ako aj maloletého dieťaťa v rámci prešetrenia výchovných pomerov vykonaného kolíznym opatrovníkom nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou v odbore psychológia PhDr. T. H., ktorá po vyšetrení oboch rodičov ako aj maloletého dieťaťa, preštudovaní obsahu spisu a predloženej zdravotnej dokumentácie dieťaťa (listinných dôkazov predložených matkou) dospela k záveru, že niet žiadneho dôvodu, aby sa styk otca s dieťaťom zužoval pod štandardnú úpravu styku.
16. Námietky matky voči znaleckému posudku, nie sú opodstatnené, v konečnom dôsledku matka len so závermi nesúhlasí, nakoľko nezodpovedajú jej predstave o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej a podľa jej názoru znalkyňa len bagatelizovala ňou predložené lekárske správy v neprospech dieťaťa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v rámci hodnotenia dôkazov súd a ani účastník konania nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska jeho odborných záverov, pretože k tomu zjavne nemajú požadované odborné znalosti. Súd však musí hodnotiť znalecký posudok komplexne z hľadiska prípravy znaleckého skúmania, zadovažovania podkladov pre znalca v priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosti metód použitých znalcom a spôsobu vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže akceptovať také závery znalca, ktoré nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípadne prekračujú rámec odborného posúdenia. V tomto prejednávanom prípade znalkyňa mala k dispozícii všetky potrebné podklady pre znalecké skúmanie, pričom jej závery vychádzajú z vyšetrovacej časti, na základe znalkyňou vybratých znaleckých metód uvedených v znaleckom posudku, jej závery sú logické a zodpovedajú aj ostatným skutkovým zisteniam vyplývajúcim z obsahu spisu. Ničím nepodložený nesúhlas matky so závermi znaleckého posudku nie je spôsobilý vyvrátiť hodnovernosť a objektivitu podaného znaleckého posudku. Napokon znalkyňa sa písomne vyjadrila aj k matkou tvrdenými ďalšími problémami maloletej (popišávanie v škole, chyby v diktátoch), preto odvolací súd nezistil žiaden dôvod na doplnenie dokazovania vypočutím matky ako navrhuje v odvolaní, pričom s poukazom na obsah zápisníc z pojednávaní súdu prvej inštancie a zastúpenie matky právnym zástupcom, nie je možné dospieť k záveru, že by nemala poskytnutý dostatočný priestor na vyjadrenia, ktoré chce smerovať k zdôrazneniu nedostatkov vo výchove a prístupe zo strany otca.
17. Napokon je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou v bežnom roku od piatka od 18:00 hod. do nedele do 15:00 hod. s tým, že koniec styku v čase o 18:00 hod. je upravený len počas školských prázdnin a sviatkov, preto je nezrozumiteľná odvolacia argumentácia matky, ktorou sa domáha posunutia úpravy konca styku v jednotlivé dni, aby sa dieťa mohlo po návrate od otca aklimatizovať a pripraviť na plnenie školských povinností.
18. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného ako aj úprave styku otca s maloletou, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodal ďalšie dôvody a vysporiadal sa s odvolacou argumentáciou matky.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).