Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/25/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľky (matky maloletej) : A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. C. XX, G., zastúpená: NIKU & partners, s.r.o., IČO: 36 866 008, so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, proti manželovi (otcovi maloletej): H. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Rakúskej republiky, trvale pobytom A. XX, G., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový s.r.o. Kadnárova 83, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní oboch manželov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -217 zo dňa 8. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti zverenia maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, v časti jej zastupovania a správy majetku a v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletú p o t v r d z u j e a v časti úpravy styku otca s maloletou m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou:

- každý párny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 14.00 hod. do piatku do 18.00 hod., s výnimkou vianočných, veľkonočných, letných a jarných prázdnin kedy platí osobitná úprava,

- počas vianočných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 24.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roku od 09.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roku do 09.00 hod.,

- počas letných prázdnin v každom kalendárnom roku od 01.07. od 09.00 hod. do 14.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 14.08. do 18.00 hod.,

- počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 09.00 hod. do nasledujúcej soboty do 18.00 hod.,

- počas veľkonočných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od piatku od 18.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú matke riadne a včas odovzdať v mieste bydliska matky počas obdobia, keď maloletá nenavštevuje školské zariadenie, inak je otec oprávnený maloletú na styk prevziať v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje.

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, uzavreté dňa 16.06.2018 v Modre, výrokom II. zveril maloletú I. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške 660 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a to tak, že bežné výživné v sume 600 eur zaplatí vždy do 25. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky a sumu 60 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15. dňa príslušného mesiaca na osobitný účet maloletej zriadený matkou, pričom matke uložil povinnosť zriadiť do 6 kalendárnych dní od právoplatnosti rozsudku osobitný účet v prospech maloletej I. v peňažnom ústave a otcovi oznámiť názov tohto peňažného ústavu a číslo účtu, kam má posielať peniaze na tvorbu úspor. Súd ďalej otca oprávnil stýkať sa s maloletou I.:

- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod, každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15.15 hod. do stredy do 08.15 hod., s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov, letných a jarných prázdnin;

- počas Vianočných sviatkov v roku 2021 dňa 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod., dňa 26.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roku od 09.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod.,

- počas Vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku dňa od 31.12. od 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod. s účinnosťou od 31.12.2022

- počas Vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku počínajúc rokom 2023 od 24.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., a od 02.01. nasledujúceho roku od 09.00 hod. do 06.01.do 18.00 hod.,

- počas letných prázdnin v roku 2021 v 28.,30. a 32. kalendárnom týždni v roku od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

- počas letných prázdnin s účinnosťou od roku 2022 v každý kalendárny rok od 09.00 hod. v pondelok začínajúceho 27. týždňa do nedele do 18.00 hod. v 28. kalendárnom týždni, od 09.00 hod v pondelok začínajúceho 31. týždňa do nedele do 18.00 hod. v 32. kalendárnom týždni,

- počas jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od nedele predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 09.00 hod. do stredy predchádzajúcej poslednému dňu jarných prázdnin do 18.00 hod. ,

- počas jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od stredy predchádzajúcej poslednému dňu jarných prázdnin od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod, ktorou končia jarné prázdniny,

- počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok počínajúc rokom 2022 od piatku od 18.00 hod. do pondelka do 18.00 hod.. Matke súd uložil povinnosť maloletú na styk pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste svojho bydliska a otcovi uložil povinnosť maloletú matke riadne a včas odovzdať v mieste bydliska matky počas obdobia, keď maloletá nenavštevuje školské zariadenie, inak oprávnil otca maloletú na styk vyzdvihnúť v utorok o 15.15 hod. v jej školskom zariadení a uložil mu povinnosť maloletú do školského zariadenia priviesť v nasledujúci deň v stredu do 8.15 hod. Vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie v časti rozvodu manželstva súd právne odôvodnil podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené a nemôže viac plniť svoj spoločenský účel, neexistuje žiadny predpoklad pre obnovenie spolužitia manželov a zároveň rozvod nebude na ujmu maloletej, u ktorej neprinesie žiadnu zásadnú zmenu.

3. V časti o úprave pomerov manželov k maloletej na čas po rozvode súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24, § 25, § 62, § 63, § 65, § 75 a § 76 Zákona o rodine, ako aj čl. 3 ods. 1, čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 32 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd. Berúc do úvahy výhradne súhlas otca so striedavou osobnou starostlivosťou skúmal, či bude takáto forma starostlivosti v záujme maloletej. Vychádzal zo základnej premisy, a to práva dieťaťa na vybudovanie vzťahu, výchovu a zabezpečenie starostlivosti o dieťa zo strany oboch rodičov, vzal do úvahy zhodné tvrdenia rodičov, že počas ich spolužitia matka maloletú pripravila do materskej školy, otec ju odviezol, matka ju z nej vyzdvihovala s výnimkou piatkov, kedy maloletá nechodila do zariadenia. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že z otcom prezentovanej trojmesačnej otcovskej dovolenky (od 18.5. 2018 do 17.08.2018 )

sa reálne sám v tomto čase o dieťa staral samostatne len 8 dní. Z vyjadrenia otca je zrejmé, že počas spolužitia rodičov sa podieľal na starostlivosti o maloletú každodenne po skončení svojho pracovného dňa cca od 18.00-18.30 hod., pri ukladaní maloletej na spánok sa rodičia striedali. Aktuálne sa realizuje styk otca s maloletou cez pracovný týždeň, kedy si maloletú vyzdvihne ( čas s ňou trávi niekedy aj u matky) a každý druhý víkend (bez asistencie matky), styk naviac nežiadal. Hoci rodičia bývajú v jednom meste, obaja majú domácnosti prispôsobené potrebám dieťaťa, dieťa pozná otcovu domácnosť, v ktorej vyrastalo, súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v prospech maloletej. Mal preukázané, že matka má po rozvode zabezpečené stabilné bývanie pre seba i dcéru, otec nemá a je u neho predpoklad riešenia vlastnej bytovej otázky. Vzal do úvahy, že matka nebráni otcovi v styku s maloletou a tento jeho záujem víta, prihliadol aj na to, že otec nevedel uviesť detského lekára svojej dcéry, dôvodil, že ak sa domáha rodič striedavej starostlivosti, sú s tým spojené práva aj povinnosti, medzi ktoré patrí aj vedomosť o pediatričke dieťaťa, čo predstavuje zodpovednosť za jeho zdravie, pričom otec nepoprel ani tvrdenie matky, že jedine ona doposiaľ dcére podávala lieky v prípade choroby. Súd vyslovil pochybnosť, či by otec bol reálne schopný zabezpečovať osobnú starostlivosť v ním navrhnutom rozsahu, ktorý súd vyhodnotil ako neprospešný pre dieťa vo veku 3,5 roka, ale prospešný pre otca, ktorý si v týždni vykryje svoju časovú pracovnú stratu u zamestnávateľa ako náhradu za dni voľna (v čase trávenom s dieťaťom). Súd uzavrel, že aktuálne matka lepšie zaisťuje potreby dieťaťa a otcom navrhovaný režim starostlivosti nepripadá do úvahy napriek preukázanému vybudovanému vzťahu maloletej s ním a realizovanému styku. Dal do pozornosti nález Ústavného súdu ČR z 23. februára 2010, sp. zn. a ustálil, že v tomto prípade nie sú kumulatívne splnené všetky podmienky na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Oboch rodičov súd však oprávnil maloletú zastupovať a spravovať ich majetok, pretože ani jeden z rodičov nie je obmedzený vo svojich právach.

4. Pri rozhodovaní o úprave styku súd akceptoval návrh matky a alternatívny návrh otca vrátane prespávania maloletej u otca cez týždeň. Prihliadol na vyjadrenia otca pozostávajúce z popisu jeho spôsobu trávenia času s maloletou, keď neuviedol žiadne argumenty, z ktorých by bolo zrejmé, čo maloletú v poslednom čase naučil. Vzal do úvahy predškolský vek maloletej a doposiaľ zaužívanú prax styku maloletej s otcom premietol do rozhodnutia s tým, že styk upravil na každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. vrátane prespania. Hoci matka nesúhlasila s návrhom otca na úpravu styku v priebehu týždňa aj s prespaním, prihliadol na skutočnosť, že maloletá zatiaľ nemá školské povinnosti a považoval za prospešné pre maloletú upraviť styk aj v utorok od 15.00 hod. do druhého dňa do 08.15 hod. tak, že otec si maloletú vyzdvihne a odovzdá v materskej škole. Otcovi nič nebráni dohodnúť sa s matkou na styku aj v iných dňoch v týždni, ak samotná matka prezentovala ústretovosť. V rámci súdom nastaveného rozsahu styku bude mať otec možnosť naučiť sa osobne zvládať výchovu, výživu a celkovú starostlivosť o maloletú dlhodobo. Osobitne súd upravil styk počas prázdnin a sviatkov s prihliadnutím na vek maloletej, a určil zvlášť úpravu stretávania v roku 2021 a následne odlišným spôsobom s účinnosťou od roku 2022, kedy bude dieťa už vekovo staršie a samostatnejšie. Konštatoval, že rodičia majú možnosť dohodnúť si režim styku počas týchto sviatkov aj v tomto kalendárnom roku. Odovzdanie a prevzatie maloletej na styk upravil v zmysle aktuálne preukázaného reálneho odovzdávania maloletej.

5. Pri určení výšky výživného na maloletú vzal súd do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby maloletej, navrhovanú výšku výživného matkou a skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Mal preukázané, že maloletá je zdravá, má len bežné ochorenia, navštevuje súkromnú materskú školu. Otec prispieva na výživu dieťaťa mesačne 400 eur a rodinnými prídavkami 90,62 eur, každý druhý víkend zabezpečuje stravu maloletej počas ich styku. Prihliadol na to, že ani jeden z rodičov nemá iné vyživovacie povinnosti. Matka dosahuje netto mesačný príjem 2.351,32 eur pri 60% pracovnom úväzku a ďalší pravidelný príjem má z prenájmu jednoizbového bytu vo výške cca 490 eur vrátane energií, ktorého výšku považoval súd vzhľadom na okolnosti za objektívnu ( keď matka nepreukázala, že by byt prenajímala len občas), preto ani nežiadal od matky doložiť výpisy z jej účtov preukazujúce platby za prenájom a k tomu pripočítal súd jej ďalší príjem 40 eur mesačne za garážové státie, čím ustálil, že reálny mesačný príjem matky predstavuje sumu 2.881,32 eur. Skutočnosť, že matka pracuje len na 60 % pracovný úväzok vyhodnotil ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu, keď je na matkinej voľbe, či sa vzdá časti svojho príjmu za účelom výkonu osobnej starostlivosti o maloletú každý piatok. Súd prihliadol na výdavky matky súvisiace s poplatkami za 3- izbový byt (v BSM) a 2- izbový byt v jej výlučnom vlastníctve, za garážové státie prislúchajúce k tomuto bytu a ďalšie pravidelné výdavky pozostávajúce z platieb na daň

z nehnuteľnosti a poplatok za komunálny odpad. U maloletej súd ako objektívny výdavok ustálil mesačný poplatok na materskú školu, stravu, vrátane krúžkov v sume 550 eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť 31 eur mesačne, na stravu v domácom prostredí 150 eur, na hračky 20 eur, ošatenie 50 eur, cestovné 50 eur, náklady na lieky a drogériu 25 eur, jednorazové a nepredvídateľné výdavky ( napr. autosedačka, výživové doplnky, plávanie detí, zubné ošetrenie) 50 eur, spolu v sume 926 eur, zohľadnil u nej pomernú časť nákladov na bývanie a ustálil náklady maloletej v sume 1.078,43 eur, kde najdrahšou položkou je platba za súkromnú materskú školu. U otca mal preukázané, že dosahuje netto mesačný príjem 4.126,973 eur vrátane ročného bonusu, poberané rodinné prídavky na dieťa v sume 90,62 eur matke zasiela po rozvode manželstva ich poberať nebude. Na otcom uvádzaný očakávaný mesačný náklad spojený s nájmom bytu 1.000 eur neprihliadal keďže z vyjadrenia otca vyplynula vôľa ostať bývať v 3-izbovom byte ( ktorý má v BSM) a ak by v tomto byte bývať neostal, považoval sumu 1.000 eur mesačne ako platbu za nájom bytu za nadhodnotenú, otcovi nič nebráni bývať v menšom byte. Akceptoval u neho náklady súvisiace s prenájmom a užívaním vozidla v sume 450 eur, berúc do úvahy, že ho využíva na prepravu do práce a prepravu maloletej, zohľadnil aj mimoriadne výdavky na maloletú v sume 50 eur a platbu za poistku v sume 25 eur mesačne, tiež pomernú časť hypotéky na byt v BSM 430 eur. Neuznal výdavky na prepravu vlakom a MHD ako neúčelné a tiež náklady na byt na ul. F. C. XX v sume 100 eur a výdavok na zabezpečenie kancelárie v J.. Otcom vyčíslené pravidelné mesačné náklady vo výške 800 eur považoval za nepreukázané a súčasne súd uviedol, že ak by boli objektívne, je potrebné zohľadniť, že výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Rovnako postupoval pri vyhodnocovaní mimoriadnych osobných mesačných výdavkov otca v sume 500 eur, z ktorých akceptoval mesačne sumu do 200 eur prihliadajúc na jeho ochorenie a s tým súvisiace výdavky (bez zohľadnenia platieb za masáže a iné druhy alternatívnej medicíny), mal za to, že otec nepreukázal tvrdenie, že trpí alergiou ako ochorením imunitného systému. Konštatoval, že otec dosahuje vyšší príjem ako matka a tento by presahoval aj v prípade, ak by pracovala na plný úväzok. Prihliadol na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné na jedno dieťa (vzhľadom na vek detí) tvorí najviac 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča, čo z príjmu otca 4.127 eur predstavuje 825,40 eur na mesiac. Ďalej vychádzal z objektívne ustálených mesačných výdavkov na dieťa a po zohľadnení uvedeného uzavrel, že rozmedzie súm predstavuje od 539,215 eur (1.078,43 eur :2) do 825,40 eur. Vzhľadom na aktuálne pomery rodičov, ich osobné výdavky a právo dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni, pri určovaní výšky výživného sa pohyboval pri hornej hranici a prihliadal na rozsah realizácie styku otca s maloletou, celkovo 6 dní, keď pomerná časť výživného z 825,40 eur pretransformovaná na 6 dní strávených dieťaťa u otca predstavuje sumu 165,08 eur (825,40 - 165,08 = 660 eur). Takto určené výživné považoval za primerané možnostiam a schopnostiam otca, berúc do úvahy povinnosť matky platiť mesačne súkromnú materskú školu, majetkové pomery matky ( dva byty v jej vlastníctve, garážové státia), a otcom prezentované výdavky na jeho osobu. Vzhľadom na preukázané majetkové pomery rodičov a určenú výšku výživného dospel k záveru o potrebe aplikovať § 63 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého časť určeného výživného 60 eur kvalifikoval ako tvorbu úspor pre maloletú a zvyšnú časť 600 eur ako bežné výživné. Otcovi uložil povinnosť platiť maloletej na tvorbu úspor sumu 60 eur na osobitný účet, na ktorý nebudú mať rodičia dosah bez osobitného súhlasu súdu na výber. Matke uložil povinnosť zriadiť osobitný účet na tvorbu úspor a otcovi číslo účtu oznámiť v konkrétnej lehote. Návrhy otca na doplnenie dokazovania výsluchom ním navrhnutých svedkov nepripustil, vyhodnotiac takýto výsluch ako neproduktívny, nehospodárny, ktorý by k preukázanému vzťahu rodičov k maloletej nemal čo ozrejmiť. O trovách konania rozhodol podľa veta prvá.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej, keď navrhol rozsudok zmeniť a maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v napadnutom rozsudku chýba právne posúdenie, resp. rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd ignoroval skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a reálny stav vyhodnotil v rozpore s platným právom, súd rozhodol v neprospech maloletej. Napriek tomu, že má vytvorené podmienky starať sa o maloletú, súd ju zveril do osobnej starostlivosti matky, a súd rozhodol o jeho styku s maloletou napriek matkou prednesenej predstave, ktorá korešpondovala s realizáciou stretnutí po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že v konaní detailne popísal rodinný život manželov i vzťah rodičov k maloletej, s tým, že jeho vzťah k dcére je preukázateľne veľmi dobrý, od malička sa jej intenzívne venoval popri výkone náročnej práce, má rodičovské zručnosti, s maloletou komunikuje v nemeckom jazyku, vďaka čomu je bilingválna. Poprel, že by starostlivosť o maloletú bola plne v rukách matky a on by bol len pozorovateľom. Skutočnosť, že manželka ho

naháňala do práce na úkor rodiny a kontaktu s dcérou, vnímal bolestne, pretože s maloletou mal záujem tráviť viac času. Matku síce považoval za dobrú a milujúcu, avšak mala iné priority než úlohu matky. Otec má záujem sa intenzívne starať o maloletú a byť s ňou v čo možno najčastejšom kontakte. Rozhodnutie je nezákonné, súd napriek vykonanému dokazovaniu, jeho blízkemu vzťahu s maloletou, doposiaľ zabezpečujúcej starostlivosti o ňu z jeho strany, rozhodol o kontakte s maloletou v minimálnom rozsahu, keď pri stretnutiach dochádza k odlúčeniu otca s maloletou aj po dobu osem dní, súd mu nepriznal ani ten rozsah kontaktu s maloletou, ktorý zaviedla matka, pričom aj kolízny opatrovník vnímal taký rozsah ako nedostatočný. Súd nezohľadnil jeho argumenty a nevysporiadal sa s dôkazmi, čím otcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom a právo na riadne odôvodnenie rozsudku v zmysle , viaceré tvrdenia súdu sú nepodložené. Prekážkou striedavej starostlivosti nie je vek maloletej, ani komunikácia rodičov, maloletá je naviazaná na oboch rodičov, otec si vie prispôsobiť čas jej potrebám a má vytvorené podmienky na jej prespávanie. Odlišný pohľad rodičov na medicínske témy nepovažoval za dôvod, aby maloletá nemala možnosť tráviť dostatok času s ním. Jeho zdravotné problémy ho ako rodiča nediskvalifikujú, svoj zdravotný stav má pod kontrolou a v bežnom živote nie je obmedzovaný. Nemôže byť prekážkou striedavej starostlivosti ani to, že býva v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nepozná meno lekárky maloletej. Poukázal na judikatúru najvyššieho a ústavného súdu ako aj judikatúru ESĽP. Matka po vyhlásení rozsudku jeho styk s maloletou redukovala, direktívne mu oznamuje zmeny termínov stretnutí, neinformuje ho, že maloletá sa nenachádza v školskom zariadení, uzurpuje si právo rozhodovať o maloletej, pre ktorú je aktuálna situácia škodlivá. Mal za to, že styk je potrebné upraviť pre najbližšie obdobie v čo možno najširšom rozsahu, keď plynutie času pri nedostatočnom kontakte má vplyv do budúcna na formovanie ich vzťahu. Súd svojím rozhodnutím poprel práva maloletej aj otca a nerešpektoval záujem dieťaťa.

7. V ďalšom sa odvolateľ vyjadroval k jeho majetkovým pomerom, i k majetkovým pomerom matky, ktorá vlastní a prenajíma v G. viacero investičných nehnuteľností. Súd pri určení výživného toleroval výkon práce matky na 60% úväzok a nepostupoval v zmysle § 75 Zákona o rodine, ale jeho príjmy počítal s bonusom, ktorý mu pravdepodobne pre celosvetovú pandémiu tento rok zamestnávateľ nevyplatí. Súdu vytkol, že neakceptoval jeho preukázateľné výdavky na bývanie, ošatenie, liečbu, nájom kancelárie, ani, že trpí alergiou, napriek doloženému lekárskemu potvrdeniu. Mal za to, že na strane matky treba zohľadniť jej prax v zahraničí na právnických pozíciách, investovaný príjem do kúpy nehnuteľností, dosiahnuté vysokoškolské právnické vzdelanie a výkon advokátskej činnosti, keď nevyužíva svoje schopnosti a možnosti v rozsahu 100%. Otázka výživného z jeho pohľadu je však sekundárna, keď mu zásadne ide o dostatočný kontakt s maloletou. Súdu prvej inštancie vytkol, že nezisťoval názor maloletej, v konaní neustanovil znalca, čo bude potrebné vykonať v odvolacom konaní v záujme maloletej, na ktorom návrhu trvá, žiadal aj vykonať výsluch svedkov H. J., K. C. (jeho matky), J. L. (jeho sestry) a A. G. ako rodinných príslušníkov, ktorí sa vedia vyjadriť k životu rodiny a vzťahov členov rodiny.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výživného a úpravy styku otca s maloletou podala odvolanie i matka. Navrhla rozsudok zmeniť a uložiť otcovi platiť výživné na maloletú vo výške 750 eur mesačne, z toho bežné výživné vo výške 600 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci a výživné určené na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet maloletej zriadený matkou, všetko od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva. Žiadala zmeniť výrok o styku v časti bežného styku iba v súvislosti so zjednotením terminológie týkajúcej sa Vianočných sviatkov a v časti styku s maloletou počas Vianočných sviatkov a letných prázdnin tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do stredy do 15.00 hod. s výnimkou vianočných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, letných a jarných prázdnin. Počas Vianočných sviatkov bude otec oprávnený stretávať sa s maloletou v nepárnom kalendárnom roku dňa 24.12. od 09.00 hod. do 16.00 hod. a od 25.12. od 18.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 16.00 hod. do 25.12 do 18.00 hod. a v každom kalendárnom roku v čase od 02.01. od 09.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod., počas letných prázdnin v 28., 30. a 32. kalendárnom týždni roku vždy od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Súd podľa nej vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie skutočného stavu, postupoval v súlade s platným právom a konštantnou judikatúrou a správne ustálil, že striedavá starostlivosť by bola v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Odvolanie podala len voči častiam citovaného rozsudku, v ktorých by mohla nastať pre jeho neurčitosť, resp. spornosť výkladu nezhoda rodičov alebo konkrétnym výrokom bol popretý princíp rozhodovania súdu podľa stavu zisteného v čase vyhlásenia rozsudku. Súd v rozsudku použil termín

Vianočné sviatky teda tento presne nedefinoval, keďže na obdobie Vianoc sa vzťahuje čas od 24.12. do 26.12., pričom obdobie vianočných prázdnin je definované Ministerstvom školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky pre každý kalendárny rok od 23.12. do 06.01. nasledujúceho roku. V tomto období považovala pre maloletú za prospešné, aby Štedrý deň trávila s oboma rodičmi tak, ako to má rodina zaužívané. Rešpektuje striedanie sa rodičov počas Štedrého dňa, aby mal každý vytvorený rovnocenný priestor pre kontakt s maloletou. Súhlasí, aby otec strávil každoročne s maloletou období od 02.01. do 06.01. a matka čas od 26.12. do 01.01. považujúc daný rozsah styku za vyvážený. Mala za to, že diferencovanie letných prázdnin pre rok 2021 a 2022 je nesprávne a popiera zásadu rozhodovania súdu podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, súdu nemôže byť známe aká bude kvalita otcovho vzťahu s maloletou v budúcnosti. Rešpektuje aktuálne realizovaný styk otca s maloletou v zmysle citovaného rozsudku a považuje za dôležité, aby si maloletá na tento rozšírený styk postupne zvykla. Nemá záujem upierať otcovi čas s maloletou, avšak dĺžku 2 týždňov nepretržite považovala, vzhľadom na vek dieťaťa za neprimeranú, pričom maloletá je citovo naviazaná na ňu a nikdy s otcom netrávila dlhší čas ako 3 dni. Nakoľko do letných prázdnin 2022 bude maloletá stráviť s otcom najviac 4-5 dní nepretržite, navrhla pre možnosť jej adaptácie na dlhší čas strávený s otcom umožniť styk počas letných prázdnin viackrát na dobu nie dlhšiu ako jeden kalendárny týždeň. Otcov deklarovaný záujem o maloletú nemožno hodnotiť ako skutočný, keď na ponúkané termíny stretnutí počas Veľkonočných sviatkov reagoval s vysvetlením, že pracuje, s dcérou strávil len jednu hodinu, o čom svedčia predložené sms správy. Tvrdenia otca o zariadení si pracovných povinností tak, aby trávil čas s maloletou plnohodnotne, považovala za účelové.

9. Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, matka mala za to, že súd správne zistil príjmové a majetkové pomery rodičov, posúdil ich možnosti a schopnosti. Za nesprávny považovala záver, keď súd do príjmu otca nezohľadnil rodinné prídavky, ktoré poberá na maloleté dieťa v Rakúsku a o ktorých prijal záver, že tieto otec preposiela matke a po rozvode ich poberať nebude. Otec jej prídavky na dieťa neposielal pravidelne a nemôže súhlasiť s tým, že tieto bude poberať po rozvode. Súdu vytýkala, že vychádzal z nekodifikovaného princípu určovania výživného zo sumy 20 až 30% čistého priemerného mesačného príjmu povinného rodiča. Výživné je potrebné posudzovať individuálne podľa konkrétnych okolností jednotlivého prípadu. Vychádzajúc zo súdom použitého princípu určenia výživného je, podľa jej názoru, prijateľné určenie výživného 600 eur mesačne a na tvorbu úspor 150 eur mesačne. Jej príjem činí o málo viac ako 1/2 otcovho príjmu, no nemusí tak byť v budúcnosti. Vzhľadom na nadštandardný príjem otca, je dôvodné, aby prispieval na výživu maloletej vyššou čiastkou minimálne v časti na tvorbu úspor, ktoré môžu slúžiť do budúcna pri zmene pomerov na strane otca.

10. Odvolanie otca matka považovala za nedôvodné a pridržiavala sa svojich tvrdení. Za nehospodárne pokladala zisťovanie názoru maloletej nariadením znaleckého dokazovania, pretože nie je zrejmé, ako by mohlo mať takéto zistenie akúkoľvek pridanú hodnotu, vzhľadom na vek dieťaťa. Zdôraznila, že otec pracuje na plný úväzok v Rakúsku a už v minulosti avizoval jeho plány sťahovať sa do Rakúska a následne svoje rozhodnutie zmenil. Návrh otca na striedanie starostlivosti o maloletú po jednom týždni preukazuje, že otec sa nad záujmom maloletej nezamyslel a jeho argumentácia v odvolaní neobsahuje akým spôsobom bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -63, podľa ktorého je určitá miera zrelosti, ústretovosti a kooperácie medzi rodičmi, dôležitá pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Mala za to, že vyhlásenia otca preukazujú, že jeho konanie nevykazuje potrebnú mieru zrelosti vyžadovanú pre striedavú starostlivosť a antipatia otca voči nej prekračuje rozumnú mieru. V súlade s nálezom Ústavného súdu Českej republiky č. , na ktorý otec poukazuje, je predpokladom striedavej osobnej starostlivosti, okrem iného aj vzájomná tolerancia, spoločná vôľa a schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať, avšak vyhlásenia otca nie sú prejavom tolerancie a nie je zrejmé, akým spôsobom s ňou chce spolupracovať. Poukázala na to, že otec po doručení rozsudku trval na jeho realizácii, dobrovoľne mu umožnila, aby si maloletá na rozšírený styk privykla. Otec trvá aj na styku nad rámec rozsudku, avšak ním deklarovaný záujem nemožno považovať za skutočný, keď nerešpektuje vopred dohodnuté termíny, nemožno sa naňho spoľahnúť. Nezúčastňoval na poskytovaní zdravotnej starostlivosti maloletej žiadnym spôsobom. Ohradila sa voči vyhláseniam otca, že sa dieťaťu nevenuje, zdôraznila, že o dcéru sa vždy riadne starala, kojila ju 15 mesiacov, žije zdravým štýlom života. K výhradám otca ohľadom výkonu jej práce uviedla, že práca na plný úväzok v medzinárodnej advokátskej kancelárii je nezlučiteľná s plnohodnotným rodinným životom, ak by pracovala na plný úväzok, nemohla by zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Nesúhlasila s návrhmi otca na vykonanie dôkazov v

odvolacom konaní, pretože navrhovaný svedok H. J. je priateľom otca, K. C. je matkou otca, jeho sestra J. dlhý čas žila v Španielsku a s otcom bola v kontakte len sporadicky, rovnako tak sesternica A. G..

11. Otec k odvolaniu matky uviedol, že je nedôvodné, súdom použitá terminológia je zrozumiteľná a dni stretnutí s maloletou jasne určené. Z vyjadrenia matky vyplýva, že mu neumožní ani o rok a pol tráviť s dcérou viac času súvisle než 3 dní, bráni mu v styku s maloletou, napriek jeho záujmu o stretnutia. S maloletou si nemusia na seba zvykať, nakoľko do konca roku 2020 žili ako úplná rodina a kontakt s maloletou stratil až po odsťahovaní sa matky zo spoločnej domácnosti, odkedy je v styku obmedzovaný, preto bol nútený podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom maloletá sa dožaduje intenzívnejšieho kontaktu s ním a izoláciu od neho znáša zle. Poprel, že by maloletá bola po kontakte s ním negatívne poznačená, keď spoločný čas trávia produktívne, intenzívne sa jej venuje, poskytuje jej aj dostatok odpočinku, riadne ju stravuje a dodržiava pitný režim. Počas kontaktu s maloletou nezaznamenal žiadne negatívne zmeny v jej správaní, jej výchovu bezproblémovo zvláda, nepotrebuje pomoc psychológa. Má vedomosť o pracovnej vyťaženosti matky, ktorá pracuje v dňoch aj počas večerov z domu, kedy matka maloletú posadí za televízor, čo je pre trojročné dieťa nevhodné. Má záujem o širší rozsah styku, aby sa mohol maloletej plnohodnotne a produktívne venovať. Postrehol, že matka niekedy naliehavo potrebuje byť bez dcéry a s krátkym časovým predstihom mu ponúka stretnutie s ňou. Akokoľvek chce byť ústretový, nemôže pružne reagovať vzhľadom na jeho zamestnanie. Výživné na maloletú platil riadne a dobrovoľne v rozsahu určenom rozsudkom súdu. Mal za to, že otázku výživného je potrebné posúdiť komplexne odvíjajúc od súdom stanoveného rozsahu styku alebo zverenia maloletej do striedavej starostlivosti, zároveň namietal matkou nadsadené výdavky na maloletú. Matka má možnosť dosahovať vyšší príjem, je majetkovo nadštandardne vybavená, otec okrem majetku v BSM nevlastní žiaden iný majetok. K výplate rodinných prídavkov z Rakúska uviedol, že podmienky vyplácania po rozvode si zisťoval a bolo mu oznámené, že ak s ním dieťa nebýva v spoločnej domácnosti, na tieto nemá nárok, dal do pozornosti matke, že sa priamo môže obrátiť na príslušné rakúske úrady so žiadosťou o poberanie prídavkov na maloletú.

12. V priebehu odvolacieho konania doručovali rodičia súdu početné ďalšie podania, v ktorých opisovali skutočnosti týkajúce sa stretávania otca s maloletou a problémy, ktoré v súvislosti s tým vznikajú, resp. ich nezhody ohľadom starostlivosti o maloletú, obšírne sa vyjadrovali k rodinnej situácii a opisovali akým spôsobom každý z rodičov vníma potreby maloletej, vyjadrovali sa tiež k ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Oznámili súdu, že medzi rodičmi došlo v auguste 2022 k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM, na základe ktorej bol otcovi uhradený dohodnutý vyrovnávací podiel vo výške 89.000 eur a matka nadobudla do vlastníctva ich spoločný byt.

13. Matka zdôraznila, že styk otca s maloletou prebieha v zmysle neprávoplatného rozsudku v zásade bez problémov, obaja rodičia ho rešpektujú, maloletá si na takto nastavený režim zvykla, otec býva u jeho priateľky v F., naďalej pracuje vo L., kde dochádza za prácou, na jeho strane pretrváva nestabilita bytových pomerov. Plynutie času podľa názoru matky preukázalo, že iný styk ako ten, ktorý bol nastavený súdom prvej inštancie, zo strany otca nie je možný. Pomery maloletej sú v súčasnosti zastabilizované, je šťastná, spokojná, má riadne a plnohodnotne zabezpečený kontakt s druhým rodičom. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že netrvá na zvýšení výživného na tvorbu úspor tak ako uviedla vo svojom odvolaní.

14. Otec podľa posledného návrhu, obsiahnutého v podaní zo dňa 13.10.2023 poukázal na to, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola maloletá vo veku 3,5 roka, a navštevovala súkromnú materskú školu, aktuálne je žiačkou 1. ročníka základnej školy na M. N. L. G. a je vo veku 6 rokov. Má za to, že pomery sa zmenili, striedavá starostlivosť bude pre ňu prínosom, maloletá s ním v lete strávila dvakrát po dva týždne bez problémov. So zámerom dohody rodičov oslovil matku s návrhom na rozšírenie styku od stredy do nasledujúceho piatku alebo so striedavou starostlivosťou a znížením výživného, ale matka sa jeho návrhom nechcela zaoberať dôvodiac tým, že maloletá má zabehaný režim a nechce jej zavádzať nové zmeny. Navrhol napadnutý rozsudok vo výroku II zmeniť tak, že súd maloletú zverí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch od pondelka každého párneho kalendárneho týždňa po skončení vyučovania, pričom otec maloletú vyzdvihne v školskom zariadení do 08.00 hod. nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa, kedy maloletú odovzdá v školskom zariadení, počas vianočných prázdnin v párnom roku bude otec zabezpečovať starostlivosť o maloletú od posledného školského dňa pre vianočnými prázdninami do 26.12. do 18.00 hod. a matka vždy od 26.12. od 18.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roku, v nepárnom roku bude matka zabezpečovať

starostlivosť o maloletú od posledného školského dňa pred vianočnými prázdninami do 26.12. do 18.00 hod. a otec vždy od 26.12. od 18.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roku , počas letných prázdnin párneho roka bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od posledného školského dňa pred letnými prázdninami do 16.07. a od 31.07. do 16.08. a otec od 16.07. do 31.07. a od 16.08. do prvého školského dňa po skončení letných prázdnin, v nepárnom roku bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od posledného školského dňa pred letnými prázdninami do 16.07. a od 31.07. do 16.08. a matka od 16.07. do 31.07. a od 16.08. do prvého školského dňa po skončení letných prázdnin, počas jarných prázdnin v párnom roku bude matka zabezpečovať starostlivosť o maloletú vždy od 08.00 hod. pondelka do 18.00 piatka a v nepárnom roku bude osobnú starostlivosť zabezpečovať otec vždy od 08.00 hod. pondelka do 18.00 piatka, počas veľkonočných prázdnin v párnom roku bude osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečovať vždy otec od posledného školského dňa pred veľkonočnými prázdninami do 18.00 hod. Veľkonočného pondelka a v nepárnom roku bude zabezpečovať starostlivosť o maloletú matka vždy od posledného školského dňa pred veľkonočnými prázdninami do 18.00 hod. Veľkonočného pondelka s tým, že každý z rodičov v stanovenom čase maloletú odovzdá druhému rodičovi s jeho osobnými vecami a riadne ju pripraví. Výživné na maloletú po dobu striedavej starostlivosti navrhol neupraviť. Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia. Zároveň otec založil do spisu fotodokumentáciu zobrazujúcu trávenie času s maloletou.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými subjektami ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi podaných odvolaní ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, ktoré ale nezistil ( ), keď vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle , v spojení s vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolaní účastníci konania a po doplnenom dokazovaní opätovným výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi dospel k záveru, že odvolanie otca bolo podané čiastočne dôvodne, v dôsledku čoho je treba rozsudok súdu prvej inštancie korigovať.

16. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol rozvod a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I.. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. -217 zo dňa 08.02.2021 manželstvo účastníkov konania rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, uložil otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 600 eur mesačne titulom bežného výživného a sumou 60 eur na úspory, upravil styk otca s maloletou počas bežného roka a osobitne počas sviatkov i prázdnin a rozhodol o trovách konania.

17. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej ako aj v závislom výroku o trovách konania. Výrok o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2021.

18. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 25 ods. 1, 2 rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

22. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

23. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Odvolací súd preskúmal správnosť postupu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia, odvolacou argumentáciou účastníkov konania i celým obsahom spisu konštatuje, že rozsudok v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky je vecne správny, keď i po doplnení dokazovania v odvolacom konaní sa potvrdila v prevažnej časti správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie potrebných na prijatie záveru o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloletú I.. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti vyhovieť, pretože vykonané dokazovanie nepotvrdilo, že by striedavá starostlivosť bola v záujme maloletej, keď nebolo preukázané, že by tak boli lepšie zabezpečené jej potreby, a zároveň i z doplneného dokazovania vyplynulo, že práve zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je riešením, ktoré aktuálne jej najlepšiemu záujmu zodpovedá.

25. Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme a aby touto úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Samotná skutočnosť, že obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem a že sú z hľadiska fyzického, psychického a existujúcich vhodných bytových podmienok obaja spôsobilí sa o dieťa starať, nevedie ešte opodstatnene k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je pre dieťa vhodná, pokiaľ nie je preukázané aj splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok kumulatívne právnou úpravou požadovaných. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. Pritom súd vždy posudzuje celý súbor relevantných faktorov, ako vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi, záujem rodičov o dieťa, spôsobilosť každého rodiča starať sa o dieťa, súrodenecké väzby, vhodnosť bytových podmienok, schopnosť komunikácie medzi rodičmi a samozrejme, akonáhle je to vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa možné, berie do úvahy aj názor dieťaťa samotného.

26. V preskúmavanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že maloletá I. je dieťa narodené z manželstva jej rodičov, ktoré bolo ku dňu 08.04.2021 rozvedené. Maloletá žije od decembra 2020 s matkou, ktorá sa v dôsledku partnerských nezhôd spolu s dcérou odsťahovala zo spoločnej domácnosti, odvtedy má maloletú v osobnej starostlivosti a otec sa s maloletou pravidelne stretáva. Aktuálne matka s maloletou býva vo vlastnom trojizbovom byte v G., pracuje ako advokátka, otec býva s jeho partnerkou v obci F. v rodinnom dome v jej vlastníctve, obaja rodičia pracujú väčšinou z domu a obaja majú dostatočnú pracovnú flexibilitu, ktorá im umožňuje osobne sa o dcéru postarať. Ako

vyplynulo z vyjadrení účastníkov konania, matka otcovi umožňuje styk s maloletou, pričom od vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie sa styk otca s maloletou realizuje v súlade s tam určenou úpravou, podľa ktorej má právo styku v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod, a každom nepárnom kalendárnom týždni od utorka od 15.15 hod. do stredy do 08.15 hod., s výnimkou Vianočných a Veľkonočných sviatkov, letných a jarných prázdnin, kedy má styk upravený osobitne.

27. Významným faktorom z hľadiska posúdenia splnenia zákonných predpokladov je okrem iného zistenie, či rodičia napriek rozvratu ich vzťahov dosahujú takú psychickú a mentálnu vyspelosť, že v záujme dieťaťa sú schopní eliminovať prejavy svojich vážne narušených vzťahov do takej miery, aby to na dieťa nemalo negatívny dopad. V obdobnom duchu vyznieva judikatúra všeobecných súdov v tejto otázke, v ktorej spoločným menovateľom je nevyhnutnosť vzájomnej spolupráce pri výchove maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci ide o prípad, kde vzťahy medzi rozvedenými manželmi nemožno síce označiť priamo ako srdečné a priateľské, z dokazovania je však zrejmé, že otec i matka sú dostatočne uvedomelí a obaja rešpektujú rolu druhého rodiča a uvedomujú si dôležitosť jeho prítomnosti v živote maloletej dcéry. I keď sú v ich vyjadreniach náznaky vzájomnej kritiky ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, nepochybne možno rodičov maloletej I. považovať za schopných konštruktívnej komunikácie ohľadom maloletej dcéry, takže nedostatok komunikácie medzi nimi by v tomto prípade zásadne nebránil striedavej osobnej starostlivosti.

28. Napriek primeranej schopnosti komunikácie medzi rodičmi, z dokazovania vyplynula značná rozdielnosť v ich výchovných prístupoch, v tejto súvislosti matka osobitne poukazovala na neprekonateľné rozdiely v otázke zdravotnej starostlivosti o maloletú, keď matka je zástancom klasickej západnej medicíny a otec alternatívnej medicíny, odvolací súd však na rozdiel od súdu prvoinštančného nepovažoval takéto rozdielnosti vo výchove za žiaden relevantný dôvod brániaci striedavej osobnej starostlivosti. Žiada sa pripomenúť, že v zmysle § 30 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú obaja rodičia, ktorí majú právo vychovávať dieťa v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením, pričom rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin dieťaťa. Vychádzajúc z uvedeného, rozdielnosť výchovných prístupov každého z rodičov, ktorá je mimochodom celkom prirodzená, nezakladá prekážku striedavej starostlivosti, pokiaľ sa nepreukáže, že určité výchovné metódy niektorého rodiča sú v hrubom rozpore so záujmom maloletého dieťaťa (napr. ohrozujú život, zdravie, zdravý vývoj dieťaťa a pod.), čo však v uvedenom prípade preukázané nebolo. V danom prípade otcova rodičovská spôsobilosť a jeho rodičovské zručnosti v konaní neboli žiadnym účinným spôsobom spochybnené a otec sa nepochybne vo vzťahu k dcére nespráva žiadnym spôsobom, ktorý by bolo možné označiť za poškodzujúci maloletú, práve naopak. Skutočnosť, že matka má rozdielne predstavy o tom, ako by mali stretnutia otca s maloletou prebiehať, nijako nezakladá dôvod obmedzovať otca pri realizovaní jeho práva na starostlivosť a výchovu svojho dieťaťa. Cez prizmu uvedenej zásady treba posudzovať potom i niektoré ďalšie výhrady matky voči otcovi, ktoré rezonovali v jej vyjadreniach ohľadom priebehu stretnutí maloletej s otcom, kedy mu vytýkala, že počas styku otca s maloletou nemá prakticky maloletá priestor tráviť čas s otcom sama, pretože čas trávia spolu s otcovou partnerkou. Z vyjadrenia otca však vyplýva, že ide o stabilný, takmer trojročný partnerský vzťah, otec vníma svoju partnerku ako súčasť jeho rodiny. Je preto prirodzené, že trávia čas spolu, pričom niet žiadneho rozumného dôvodu, aby svoju životnú partnerku vyčleňoval zo svojich aktivít kvôli tomu, že práve trávi čas so svojou dcérou. Rovnako tak nemožno očakávať, že by matka v prípade nadviazania nového partnerského vzťahu vyčleňovala partnera z aktivít, ktoré sa týkajú maloletej dcéry a toto od nej ani nemožno vyžadovať. Nadviazanie nových partnerských vzťahov po rozvode nie je ničím neobvyklé a je celkom bežné, že deti z predchádzajúcich vzťahov sa postupne začleňujú do nových rodín svojich rodičov tak, ako sa to deje s maloletou I. u otca. Z dokazovania pritom nijako nevyplýva, že by vzťahy medzi maloletou I. a otcovou partnerkou boli zlé, že by ju maloletá nemala rada alebo sa v jej prítomnosti necítila dobre ( s výnimkou jednej nevhodnej poznámky, kedy jej partnerka otca mala povedať, že chce byť jej náhradnou matkou, čo maloletá musela spracovať za pomoci matky), naopak z vyjadrení maloletej samotnej vyplýva, že ich vzťahy sú dobré a v domácnosti otca sa cíti v pohode. Keďže teda nový partnerský vzťah otca nie je prekážkou ich stretávania, jeho rodičovské zručnosti spochybnené neboli a jeho povolanie mu poskytuje dostatočnú časovú flexibilitu na výkon osobnej starostlivosti o maloletú, neboli zistené ani v tomto smere okolnosti, ktoré by indikovali nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti.

29. Napriek uvedeným skutočnostiam zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za vhodné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá je vo veku, kedy rýchlo rastie a jej režim tak prirodzene podlieha rýchlym zmenám. Len nedávno ukončila predškolskú dochádzku, v septembri 2023 nastúpila do školy a musela sa adaptovať na nový režim, ako aj s tým súvisiace nové školské povinnosti, nový kolektív, pribudli jej záujmové činnosti a navyše sa presťahovala s matkou do nového bytu. Samotné uvedené zmeny v živote maloletej sú pre dieťa zaťažujúce a preto v súčasnosti potrebuje predovšetkým stabilitu výchovného prostredia a to minimálne dovtedy, kým sama maloletá bude pociťovať potrebu pevného zakotvenia v prostredí, ktoré vníma aktuálne ako svoj domov a to je v domácnosti matky. V neprospech striedavej starostlivosti - osobitne v súvislosti s potrebou eliminovania faktorov ohrozujúcich stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, hovorí tiež skutočnosť, že otec má síce v zásade aktuálne vyhovujúce bytové podmienky na starostlivosť o maloletú, avšak tieto sú vytvorené v rodinnom dome svojej partnerky a vzhľadom na absenciu relevantného užívacieho titulu k jej nehnuteľnosti a neformálnosť partnerského vzťahu je v prípade jeho ukončenia riziko vzniku ďalších výrazných zmien, ktoré v prípade striedavej osobnej starostlivosti by pre maloletú mohli pôsobiť destabilizujúco a stresujúco.

30. Za významný faktor svedčiaci v neprospech navrhovanej striedavej osobnej starostlivosti považoval potom odvolací súd názor samotnej maloletej na takúto formu starostlivosti. Právu dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samého (čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, Zákona o rodine ) korešponduje povinnosť súdu prihliadnuť na názor dieťaťa. Ako vyplýva z , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

31. Niet sporu o tom, že maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Dieťaťu sa poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.júna 2016, sp.zn. ). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo veci C. proti Fínsku zo dňa 9.mája 2006 č. 18249/02, body 57- 59).

32. V predmetnej veci súd pristúpil k zisťovaniu názoru maloletej formou priameho vypočutia súdom spôsobom zodpovedajúcim veku a vyspelosti maloletej, kedy súd postupom v súlade s vykonal s maloletou I. pohovor a to bez prítomnosti rodičov iba za prítomnosti kolízneho opatrovníka a z pohovoru vyplynulo, že maloletá si neželá striedavú osobnú starostlivosť a praje si zachovať doterajší stav stretávania s otcom. Vzhľadom na prejav maloletej odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že maloletá uvádzala vlastné názory, pocity a presvedčenia, keď zo spôsobu, akým maloletá prezentovala svoje postoje k otázkam starostlivosti o ňu nevyplýva ovplyvňovania dieťaťa matkou. Pokiaľ otec v konaní súdu uvádzal, že maloletá sa sústavne domáha častejších alebo dlhších stretnutí s otcom, táto skutočnosť nebola pohovorom s maloletou potvrdená. Hoci z rozhovoru vyplynulo, že maloletá má nepochybne s otcom výborný vzťah a chodí k nemu rada, zároveň celkom jasne a zrozumiteľne vyjadrila vôľu ponechať doterajší stav osobnej starostlivosti. Vyhovením otcovmu návrhu v otázke striedavej osobnej starostlivosti by tak súd rozhodol v priamom rozpore s vyslovenou vôľou maloletého dieťaťa.

33. Odvolací súd teda po preskúmaní veci, komplexnom posúdení záujmov maloletej a všetkých relevantných faktorov dospel k záveru, že aktuálne je v najlepšom záujme zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky so zabezpečením dostatočne širokej úpravy styku otca s maloletou. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo dôvodné konštatovať, že styk otca s maloletou v rozsahu upravenom odvolaním napadnutým rozsudkom sa v podstate od jeho vyhlásenia až doposiaľ realizoval, tento dobre funguje a v súvislosti s jeho realizáciou nevznikajú medzi zúčastnenými žiadne vážne problémy či konflikty ( s výnimkou opakujúcich sa prípadov, kedy otec mešká na stretnutie s maloletou, ktorá skutočnosť však nemôže byť určujúca pri rozhodovaní o inak fungujúcom stretávaní dieťaťa s nepreferenčným rodičom, zvlášť keď otec na svoju obranu uvádza objektívne dôvody takéhoto

omeškania). Bolo dostatočne preukázané, že vzťahy maloletej k otcovi sú pevné a vrúcne, maloletá k otcovi chodí rada ( čo je zrejmé i z jej vyjadrení) a otec má eminentný záujem stýkať sa s ňou čo najviac a byť pevnou súčasťou jej každodenného života.

34. Hoci aktuálne pomery neumožňujú striedavú osobnú starostlivosť, treba zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní vždy musí dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ( § 24 ods. 5 Zákona o rodine). Z článku 8 Dohovoru o právach dieťaťa vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta a na toto odkazuje i judikatúra ESĽP. Odvolací súd preto zdôrazňuje potrebu nielen zabezpečiť styk ale postupne aj rozširovať skutočnú realizáciu kontaktu otca s dieťaťom v záujme optimálneho fungovania maloletej a jej ďalšieho psychického vývinu a to najmä cez ich vlastnú vzťahovú skúsenosť a spoločné zážitky. Na strane otca nie sú zistené žiadne prekážky, ktoré by bránili v realizácii rodičovských kompetencií, pričom účel, ktorým je budovanie a upevňovanie vzájomného puta môže byť naplnený jedine pri ich pravidelnom a dostatočne dlhom osobnom kontakte, ktorý im umožní aktívne spolu tráviť čas a budovať spoločné zážitky. Vzhľadom na uvedené, berúc do úvahy veľmi dobrý vzťah medzi maloletou o jej otcom ako aj bezproblémové vnímanie maloletej doterajšieho rozsahu stretávania, je tu priestor pre širší rozsah osobnej starostlivosti otca než tomu bolo doposiaľ. Berúc do úvahy aktuálne pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov odvolací súd preto oprávnil otca stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 14.00 hod. do piatku do 18.00 hod., s výnimkou vianočných, veľkonočných, letných a jarných prázdnin kedy platí osobitná úprava. Tým jednak určil ich styk v širšom rozsahu než bol upravený prvoinštančným súdom a zároveň, berúc na vedomie odôvodnené námietky otca i kolízneho opatrovníka (že otec sa podľa doteraz prebiehajúcej úpravy nestýka s maloletou i desať dní medzi jednotlivými obdobiami styku, čo je príliš dlhé obdobie) rozložil ich stretnutia optimálnejším spôsobom, ktorý im umožní stretávať sa častejšie i keď v niektorých dňoch len na krátku dobu, v záujme čoho eliminoval dlhšie časové intervaly bez stretnutí. Aktuálne podľa vyjadrenia matky má maloletá v pondelok a stredu v poobedňajších hodinách angličtinu a literárno-dramatický krúžok, ktoré skutočnosti odvolací súd zohľadnil iba okrajovo pričom zdôrazňuje, že je irelevantné pri určovaní rozsahu a termínov styku rodiča s dieťaťom riadiť sa aktuálnou záujmovou činnosťou maloletého dieťaťa, keďže všeobecne takáto záujmová činnosť nie je stabilná, zvlášť u dieťaťa vo veku maloletej I.. Pokiaľ ide o sviatky a prázdniny, styk otca s maloletou bol súdom rozvrhnutý tak, aby sa na osobnej starostlivosti o dcéru v týchto obdobiach podieľali obaja rodičia rovným dielom. Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že maloletá, z ktorej vyjadrení nevyplynul ani náznak toho, že by ju stretávanie s otcom zaťažovalo, nebude mať žiadny problém adaptovať sa na takto pozmenený režim, ktorým síce došlo k miernemu rozšíreniu doposiaľ zabehnutého režimu, avšak nenásilným spôsobom bez toho, aby maloletá mala dôvod pociťovať neprimeraný stres alebo diskomfort.

35. Ponechanie maloletej v osobnej starostlivosti matky spolu s vyššie opísaným režimom stretávania otca s maloletou predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu optimálny model, ktorý zohľadňuje všetky relevantné okolnosti danej veci a najlepšie zodpovedá aktuálnym potrebám maloletej. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ide o konanie nenávrhové týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu ( ) a preto súd nebol pri rozhodovaní viazaný návrhmi účastníkov.

36. Pokiaľ ide o odvolanie rodičov proti rozhodnutiu v časti určenia výživného, odvolací súd po preskúmaní rozsudku v tejto napadnutej časti ako aj obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý sa všetkými rozhodujúcimi faktormi veľmi podrobne zaoberal a náležite sa s nimi aj vysporiadal, preto odvolací súd v podrobnostiach na jeho odôvodnenie odkazuje v zmysle a má za to, že i vzhľadom na určitú dobu, ktorá uplynula od vyhlásenia napadnutého rozsudku, počas ktorej došlo k menším zmenám v pomeroch účastníkov konania, treba súdom určené bežné výživné v sume 600 eur a výživné určené na tvorbu úspor v sume 60 eur považovať za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletej ako aj možnostiam

a schopnostiam rodičov (otcov príjem sa síce zvýšil o cca 300 eur, zároveň však u maloletej odpadol najvyšší výdavok braný súdom do úvahy vo výške cca 500 eur na súkromnú materskú školu).

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti zverenia maloletej I. do osobnej starostlivosti matky, v časti jej zastupovania a správy majetku a v časti vyživovacej povinnosti otca na maloletú potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa , a zároveň tento rozsudok za použitia zmenil v časti úpravy styku otca s maloletou tak, ako je uvedené vyššie.

38. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov. Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu do zbytočných podrobností a zároveň už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. O trovách tohto konania (prvoinštančného ako aj odvolacieho konania) rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení , a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

40. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti .