Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-156-2017.pdf
PDF · 158.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/156/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu D. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. E.U. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, zaplatenie primeraného zadosťučinenia a určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb a určenie že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1212,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 1212,38 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Dohoda o poskytovaní služieb uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom dňa 16.10.2014 je neplatná.
IV. Súd zamieta žalobu v časti o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500085211 zo dňa 16.10.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
VI. Žalovaný je povinný zaplatiť titulom súdneho poplatku Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica sumu 245 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.8.2017 domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.212,38 eur, zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.212,38 eur a určenie neplatnosti dohody o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi žalovaným a žalobcom dňa 16.10.2014. Žalobu rozšíril dňa 1.8.2019 o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500085211 zo dňa 16.10.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Taktiež uplatnil náhradu trov konania. Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. 5Csp/156/2017 - 64 zo dňa 5.9.2019 súd pripustil rozšírenie žaloby.
2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 16.10.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500085211. Obsahom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 1.500 eur, ktoré mal splatiť 42 splátkami po 81,99 eur mesačne, resp. 42 splátkami po 47,43 eur mesačne. Súčasne so uvedenou zmluvou bola podpísaná aj Dohoda o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb
za poplatok 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. V úverovej zmluve sa nenachádza údaj o termíne splatnosti splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Suma 1.500 eur mu nebola vyplatená, vyplatili mu len sumu 1.350 eur, keď žalovaný zrejme započítal na sumu úveru poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 eur bez akejkoľvek dohody so žalobcom. Poplatok za služby 34,56 eur mesačne považuje za zjavne neprimeraný s v rozpore s dobrými mravmi, žalovaný mu neposkytuje adekvátne protiplnenie. Väčšinu služieb mu mal žalovaný poskytnúť automaticky bez poplatku, jednalo sa o informáciu o zostávajúcich záväzkoch, o informáciu pred splatnosťou splátky, o informáciu o prijatí platby SMS správou. O existencii služby odkladu splatnosti splátok nemal žiadnu vedomosť. Nezrozumiteľné považuje služby vyhotovenie a zasielanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Existenciu týchto služieb považuje za účelovú, keď fakticky o žiadne služby sa nejedná. Za služby je povinný platiť aj v prípade, že zruší alebo pozastaví poskytovanie jednotlivých služieb. Jedná sa len o úmyslené navýšenie splátky za poskytnutý úver tak, aby žalovaný nemusel údaj o skutočnej výške splátky započítať do RPMN a aby sa navodil dojem, že úver je výhodný. Poplatok je stanovený skoro v rovnakej výške ako je splátka úveru. Jedná sa o nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, preto je neplatná. Taktiež sa jedná o neprijateľnú obchodnú podmienku. Žalobca nemal vedomosť o tom, že okrem zmluvy podpisuje aj tento dokument.
3. Žalobca uhradil žalovanému na splátkach zrážkami zo mzdy od zamestnávateľa BILLA s.r.o. sumu 2.530,65 eur. Žalovaný mu poskytol sumu 1.350 eur, preto u žalovanému došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.212,38 eur. Žalobca zároveň žiada uhradiť od žalovaného sumu 1.212,38 eur ako finančné zadosťučinenie. Je to z dôvodu, že žalovaný ako podnikateľský subjekt takéto praktiky používa opakovane. Žalobcov finančný príjem bol po dlhú dobu obmedzovaný nezákonnými zrážkami zo mzdy realizovanými žalovaným. Bez zásahu súdu vo forme neodkladného opatrenia by žalovaný aj naďalej v nezákonných zrážkach zo mzdy pokračoval. Úhrada finančného zadosťučinenia by mala preventívny účinnosť voči žalovanému a satisfakčný voči žalobcovi.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2.1.2018 ( č.l. 23 spisu ). Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nie je právny dôvod na vyhovenie určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Ďalej uviedol, že zmluva obsahuje termín konečnej splatnosti úveru - deň poslednej splátky úveru a tiež aj dobu trvania zmluvy - doba neurčitá. Úver bol poskytnutý vo výške 1.500 eur podľa zmluvy, čo môže byť odlišné od vyplatenia úverových finančných prostriedkov. Poskytnutie finančných prostriedkov môže byť aj započítanie ako forma splnenia záväzku. Neprečítanie si zmluvných dokumentov nemôže požívať právnu ochranu. Voči Dohode o poskytovaní služieb žalobca takmer tri roky nič nenamietal a netvrdil že by o dané služby nemal záujem. Dohoda obsahovala možnosť výpovede, žalobca ju nevyužil. Žalovaný dôkazmi nepreukázal nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobu žiadal zamietnuť, uplatnil náhradu trov konania. Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2019 ( č.l. 80 ) vzniesol námietku premlčania úhrad, realizovaných pred 1.8.2016. Žalobca doteraz uhradil žalovanému sumu 2.551,34 eur podľa evidencie žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobcu, oboznámením sa so zmluvou o revolvingovom úvere ( č. l 14 ), zmluvnými dojednaniami ku zmluva ( č. l 15 - 16 ), dohody o poskytovaní služieb ( 17 - 18 ), výpisom z účtu žalobcu ( č.l. 19 ), platobnými príkazmi ( č. l 20 ), oznámením o spoplatnení ( č.l. 37 ), pokusom o zmier ( č.l. 38 ), výzvou na úhradu dlhu ( č. l. 39 ), komunikáciu vo forme SMS ( č. l. 40 - 41 ), spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Csp/118/2017, potvrdeniami o zrážkach zo mzdy z uvedeného spisu ( č.l. 33 - 34 ), potvrdením Primabanka, a.s. ( č.l. 102 ), výpisom zrážok ( č.l. 103 - 117 ), oznámením o schválení úveru ( č.l. 126 ), vyúčtovaním mzdy ( č.l. 127 ) a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
6. Žalobca na pojednávaní dňa 19.12.2019 uviedol ( č.l. 91 ), že so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere, chcel si požičať 1500 eur. Zmluvu uzatváral doma za prítomnosti zástupkyne žalovaného. Zástupkyňa žalovaného mu vysvetlila, že prvá splátka mu bude strhnutá vo výške 150 eur a že na úver preplatí asi maximálne o 100 eur viac. Zmluvu nečítal pred podpisom, zástupkyňa žalovaného mu pred podpisom zmluvy len ukazovala údaje z tejto zmluvy. S úrokom nebol oboznámený zástupkyňa žalovaného mu len uviedla, že zaplatí o 100 eur viac. Nebol informovaný, aká čiastka z jednotlivých splátok bude pripadať na istinu na úroky a na poplatky. Inú zmluvu nepodpísal. Inú dohodu som taktiež nepodpisoval a neboli mu ponúkané v súvislosti s touto zmluvou ani žiadne iné služby. Podpis na dohode o poskytovaní služieb je
jeho. Nevie ako podpísal túto dohodu, zástupkyňa žalovaného mu pri podpisovaní zmluvy len ukazovala miesto na listinách, ktoré má podpísať. Nevedel o tom že podpisuje aj dohodu o poskytovaní služieb. V súvislosti so zmluvou o úvere mu neboli poskytnuté zo strany žalovaného žiadne služby. Nebol ani oboznámený, že by mal platiť žalovanému za nejaké poskytované služby. Nevedel o tom, že tento úver bude vymáhať nejaká vymáhačská spoločnosť. Splátky úveru nechal strhávať zo mzdy formou zrážok a v súvislosti s tým podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy. Predpokladal pri podpise dohody o zrážkach zo mzdy, že zo mzdy mu budú strhnuté finančné prostriedky tak ako bol informovaný asi v sume 1600
- 1700 eur, viac nie.
Poskytnuté finančné prostriedky z úveru mu boli poukázané na účet v sume 1350 eur, iná čiastka mu nebola zo strany žalovaného uhradená. Úver splácal zrážkami zo mzdy, a to jeho zamestnávateľa Billa, s.r.o. Zrážali mu v období od decembra 2014 do júna 2017 po 81,99 eur, a to okrem mesiaca február 2016, keď mu bola zrazená suma len 70,95 eur. Myslí, že mu strhli zrážku zo mzdy aj za jún 2017 v sume 81,99 eur. Okrem zrážok zo mzdy žalovanému hradil ešte 2 splátky a to formou prevodu z jeho účtu a to dňa 24.03.2016 sumu 21,04 eur dňa 15.11.2016 sumu 29,69 eur. V období 2014 - 2017 žiadne ďalšie exekúcie, resp. zrážky zo mzdy nemal.
7. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500085211 ( č.l. 14 ) súd zistil, že žalobca žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 14.10.2014 žiadal od žalovaného poskytnutie úveru vo výške 1500,- eur, v žiadosti boli uvedené predtlačené údaje ( bod 5. Zmluvy): mesačná splátka ( vrátane úrokov ) vo výške 47,43 eur, počet splátok 42, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky ) vo výške 2142,06 eur, predpokladaná RPMN 26,17 %, ročná úroková sadzba 18,08 %, priemerná RPMN 44,06 %. Ďalej zmluva obsahovala údaje o schválenom revolvingovom úvere ( bod 6. Zmluvy ), ktoré boli rukou dopísané odlišným písmom ako v bode 5. Zmluvy, ktoré sa zhodovali v údajoch so žiadosťou ( bod 5. Zmluvy ) okrem hodnoty RPMN, ktorá bola uvedená vo výške 25,37 % a nie 26,17 % ako bolo uvedené v žiadosti žalobcu. Podľa bodu 7. tejto zmluvy, dlžník, spoludlžník 1, spoludlžník 2 a veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a ktoré neboli podpísané žalovanou.
8. Z oznámenia veriteľa zo dňa 16.10.2014 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500085211 ( č.l. 126 ) súd zistil, že žalovaný dňa 16.10.2014 oznámil žalobcovi, že mu schválil poskytnutie úveru vo výške 1500,- eur so splatnosťou úveru 42 mesiacov a s výškou mesačnej splátky úveru vo výške 47,43 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.12.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.5.2018, RPMN 25,37 %, priemerná hodnota RPMN 44,06 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2142,06 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb 1451,52 eur, ročná úroková sadzba úveru 18,08 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %.
9. Neoddeliteľnou súčasťou zmlvy o revolvingovom úvere boli Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ( č.l. 15-16 - ďalej „zmluvné dojednania“), keď tieto zmluvné dojednania, nie sú podpísané obomi stranami, predstavujú formulárové tlačivo žalovaného.
10. Z obsahu čl. 13, bod 13.2. prvá veta Zmluvných dojednaní Zmlúv o revolvingovom úvere súd zistil, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je veriteľ ďalej predložiť platiteľovi mzdy dlžníka, spoludlžníka 1 a spoludlžníka 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto zmluvy o revolvingovom úvere podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní.
11. Z obsahu čl. 14, bod 14.1. bod 14.2. Zmluvných dojednaní Zmlúv o revolvingovom úvere súd zistil, že súčasťou tejto predtlačenej formy a jednoliateho textu je uvedené: Služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, napr. pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Jednotlivé služby sú poskytované dlžníkovi na základe ním prejavenej vôle s tým, že ich poskytovanie je odplatné. Výška odplaty sa riadi Sadzobníkom poplatkov.
12. Z Dohody o poskytovaní služieb zo dňa 16.10.2014 ( č.l. 17 - 18 ), súd zistil, že žalobcom bola podpísaná dňa 14.10.2014. V bode 7.1. Dohody je uvedené, že Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá je uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V bode 1. Dohody je uvedené, že Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak zrušiť služby alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. V dohode sú vymenované poskytované služby: informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, o informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zasielanie kópie dokumentov, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie.
13. Z výpisu z účtu Tatra banka, a.s. zo dňa 27.4.2017 ( č.l. 19 ) súd zistil, že žalovaný uhradil na účet žalobcu č. 2612102867 dňa 15.10.2014 sumu 1.350,- eur.
14. Z potvrdenia Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 2.1.2020 ( č.l. 102 ) súd zistil, že žalobca uhradil na účet žalovaného SK6175000000000502396383 dňa 24.3.2016 sumu 11,04 eur platbu pohľadávky č. 8500085211 (zhodné ako číslo Zmluvy o úvere).
15. Z potvrdenia Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 30.11.2016 ( č.l. 102 - strana 2) súd zistil, že žalobca uhradil na účet žalovaného SK6750000000004019296401 dňa 15.11.2016 sumu 20,69 eur platbu pohľadávky č. 8500085211 (zhodné ako číslo Zmluvy o úvere).
16. Z potvrdení o zrazených zrážkach zo mzdy od BILLA, s.r.o. ( č.l. 103 - 117 ) súd zistil, že uvedená spoločnosť zrazila zo mzdy žalobcu v prospech pohľadávky č. 8500085211 (zhodné ako číslo Zmluvy o úvere ), za mesiac 12. roku 2014 sumu 81,99 eur, za mesiac 1. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 2. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 3. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 4. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 5. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 6. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 7. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 8. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 9. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 10. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 11. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 12. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 1. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 2. roku 2016 sumu 70,95 eur, za mesiac 3. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 4. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 5. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 6. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 7. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 8. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 9. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 10. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 11. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 12. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 1. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 2. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 3. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 4. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 5. roku 2017 sumu 81,99 eur.
17. Z vyúčtovania mzdy od BILLA, s.r.o. ( č.l. 127 ) súd zistil, že uvedená spoločnosť zrazila zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného za mesiac 6. roku 2017 sumu 81,99 eur.
18. Zo sms správ ( č.l. 40 - 41 ) súd zistil, že spoločnosť Creditexpress zaslal žalobcovi osem správ v mene žalovaného ohľadne vymáhania pohľadávky s tým, že žalobcu vyzýva, aby ich kontaktoval v záujme riešenia záväzku žalobcu .
19. Podľa § 137 písmeno c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. ( účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy ), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
21. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
23. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
24. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody.
25. Podľa § 2 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
31. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
32. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
33. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
34. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
35. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
36. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014 sa ustanovenie § 52 ods. 2 vety tretej, podľa ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
37. Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
38. Podľa § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
39. Podľa § 53 ods. 4 písm. a), h), k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
40. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
41. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
42. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
43. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20180901>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
44. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20180901>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
45. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
46. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
47. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
48. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenia, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
49. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
50. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
51. Podľa § 455 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. (2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
52. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
53. Podľa § 458 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
54. Podľa § 459 Občianskeho zákonníka, ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
55. Podľa § čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nekalou podmienkou je podmienka, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Žiada sa dodať, že slovenské znenie smernice používa pojem “nekalosť”, ktorý bol v rámci transpozície do slovenského právneho poriadku preformulovaný na “neprijateľnosť”. Preto je možné vychádzať z toho, že ide o synonymické pojmy.
56. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
57. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
58. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
59. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
60. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
61. Podľa § 9 ods. 9 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
62. Podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
63. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
64. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
65. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).
66. Súd posudzoval obsah jednotlivých listinných dôkazov, vyhodnocoval ich jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Súd sa najprv vyporiadal s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Žalobca podal žalobu dňa 17.08.2017, čo znamená, že súd skúmal, či sú splnené podmienky premlčania úhrad z uzavretej zmluvy realizovaných pred dňom 17.08.2014, nakoľko v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na úhrady žalobcu vzťahuje objektívna trojročná premlčacia doba.
67. Žalobca uplatnil celkovú pohľadávku bezdôvodného obohatenia v sume 1.212,38 eur. Z dôkazov vyplýva, že žalobca realizoval platby žalovanému od decembra 2014 zrážkami zo mzdy, preto pokiaľ žalobou zo dňa 17.8.2017 uplatnil ich vrátenie, svoju pohľadávku na súde uplatnil v čase plynutia trojročnej objektívnej premlčacej dobe.
68. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 O.Z., žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil dňom splnomocnenia na zastupovanie pre právneho zástupcu dňa 6.6.2017. Je to z dôvodu, že sa jedná o právne posúdenie zmluvných vzťahov, na ktoré žalobca nemá potrebné právnické vzdelanie. Bolo to preto v čase plynutia objektívnej premlčacej doby a v čase keď sa o svojom nároku dozvedel, objektívna premlčacia lehota neuplynula. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že by sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení po uplynutí premlčacej doby. V dobe plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe plynúcej od 17.8.2015 do 17.8.2017 ( podanie žaloby ) žalobca uhradil na splátkach žalovanému sumu 1.792,74 eur a to zrážkami zo mzdy od zamestnávateľa mesačne od ôsmeho mesiaca 2015 do mája 2017 ( za mesiac 8. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 9. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 10. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 11. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 12. roku 2015 sumu 81,99 eur, za mesiac 1. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 2. roku 2016 sumu 70,95 eur, za mesiac 3. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 4. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 5. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 6. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 7. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 8. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 9. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 10. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 11. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 12. roku 2016 sumu 81,99 eur, za mesiac 1. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 2. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 3. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 4. roku 2017 sumu 81,99 eur, za mesiac 5. roku 2017 sumu 81,99 eur ( č.l. 103 - 117 ). Keďže žalobca uplatňuje pohľadávku v sume 1.212,38 eur, jeho pohľadávka je uplatnená aj počas plynutia subjektívnej premlčacej lehoty.
69. Ďalej sa súd zaoberal tým, či medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo zmluva bola uzatváraná s fyzickou osobou ako spotrebiteľom. Žalovaný v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade boli všetky uzatvorené zmluvy formulárovými spotrebiteľskými zmluvami. Text zmluvy (zmluva o revolvingovom úvere, dohody o poskytovaní služby aj dohody o zrážkach zo mzdy) boli vopred pripravené, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do ich obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
70. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorý je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Vzhľadom na konštatovanie, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, utvára sa priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Nie sú žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou a či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vo všeobecnosti platí, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na súde.
71. Podľa obsahu zmluvy o revolvingovom úvere ako aj z okolností za akých bol žalobcovi úver poskytnutý, súd dospel k záveru, že žalobcovi bol poskytnutý klasický úver ( teda nie revolvingový úver ako je označené v zmluve ). K uvedenému súd dospel na základe skutočnosti, že úver bol žalobcovi poskytnutý jednorazovo v konkrétnej sume, ktorá mu bola zaslaná na ich účet v banke. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky ( ale aj nemusí ) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade k doplňovaniu
vyčerpanej sumy nedošlo. Pri revolvingovom úvere nie je dobre možné počas čerpania určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V danom prípade bol však žalobcovi poskytnutý úver jednorazovo a v konkrétnej výške a to pripísaním na jeho účet, ktorý bol uvedený v zmluve o úvere.
72. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o revolvingovom úvere číslo 8500085211 zo dňa 16.10.2014, je potrebné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
73. Táto zmluva bola uzatváraná na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru a to zo dňa 14.10.2014. Žalobca adresoval žalovanému podpísanú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru s vopred napísanými údajmi a na základe tejto žiadosti malo prísť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere ( o spotrebiteľskom úvere ). Po preskúmaní žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru súd zistil, že žiadosť bola podpísaná žalobcom, pričom žiadosť obsahovala predtlačené údaje o požadovanom revolvingovom úvere. Žalobca žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru žiadal úver vo konkrétnej výške. V žiadosti boli okrem iného ďalej uvedené údaje o počte splátok, mesačnej splátke, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť. V žiadosti bola tiež uvedená predpokladaná RPMN a to vo výške 26,17 %.
74. Následne žalovaný dňa 16.10.2014 oznámil žalobcovi prostredníctvom listu - Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom schválenie úveru, pričom oznámenie obsahuje pozmenený údaj RPMN, ktorý je uvedený pri zmluve o revolvingovom úvere číslo 8500085211 vo výške 25,37 %, čo je údaj odlišný od údajov uvedených v žiadostiach o poskytnutie revolvingového úveru.
75. Súd dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade nepreukázal platné uzatvorenie uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere v časti týkajúcej sa RPMN s poukazom na ustanovenia § 41 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z predložených dokumentov - dôkazov súdu vyplýva tento postup uzavretia zmlúv: Žalobca adresoval žalovanému žiadosť o poskytnutie úveru, pričom táto žiadosť bola podpísaná najskôr zo strany žalobcu. Žiadosť obsahovala údaje o požadovanom úvere, okrem iného aj predpokladanú RPMN. Žalovaný mal na uzatvorenie tejto zmluvy tento návrh žalobcov v plnom rozsahu akceptovať a zmluvu/ žiadosť podpísal dňa 16.10.2014 ( zmluva nebola podpisovaná stranami v jeden deň ), pričom žalovaný do formulárovej zmluvy/žiadosti v časti údaje o schválenom revolvingovom úvere doplnil údaje a uviedol inú RPMN, teda pozmenil podstatnú náležitosť uzatváranej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 Z.z. Prijatie návrhu žalovaným pri uvedenej zmluve, pri ktorom žalovaný zmenil výšku RPMN, bez preukázania, že táto bola vopred dojednaná so žalobcom ako spotrebiteľom, je podľa názoru súdu nutné považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prijatie ( akceptácia ) nového návrhu zo strany žalobcov však žalovaný nepreukázal a teda nepreukázal platné uzatvorenie zmluvy o úvere v časti RPMN. Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnejšiu, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN. Oznámenie veriteľa o schválenom úvere dlžníkovi nemožno považovať za zmluvu o úvere, nakoľko táto listina nie je podpísaná žalobcom. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere nebola uzavretá platne v časti RPMN. Vzhľadom na uvedené, absencia náležitosti - údaja RPMN v zmluve o úvere má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) v súvislosti s § 11 ods. 1 písm a) Zák č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na to mal žalovaný nárok iba na zaplatenie istiny z revolvingového úveru číslo 8500085211 zo dňa 16.10.2014, a žalovanému nepatrili úroky a poplatky z tohto úverového vzťahu, vrátane poplatku za poskytnutie úveru v sume 150,- eur.
76. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva vyhodnocoval medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a dbal na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musel zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalovaného (veriteľa) nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
77. Ide tu o právo žalobcu vyplývajúce zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorej s prihliadnutím na všetky okolnosti žalobca ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval a teda súd prihliadal na to, či uzavretá zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by na škodu spotrebiteľa zakladali nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zákonné ustanovenia, ktoré na skutkový stav aplikoval, vykladal vo svetle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku ako aj nepriameho účinku smerníc 93/13/ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES, 90/88/ES, 98/7/ES. Pri tzv. spotrebiteľských zmluvách t.j. právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ zväčša podnikateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je úmyslom zákonodarcu chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami.
78. Keďže sa žalobca domáhal popri vydania bezdôvodného obohatenia aj určenia že predmetná zmluva o úvere je dohodnutá bez úrokov a bez poplatkov, a súd zároveň rozhoduje aj o finančnom plnení z tejto zmluvy, súd zamietol žalobu v časti o určenie že predmetná zmluva o úvere je dohodnuté bez úrokov a poplatkov, nakoľko takéto rozhodnutie je nadbytočné. Takéto určenie týkajúce sa zmluvy súd vyhodnotil v rámci rozhodovania o nárokoch žalobcov na finančné plnenie (naliehavý právny záujem).
79. Súd preskúmal Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 16.10.2014, ktorú žalobca uzatvoril zároveň so Zmluvou o úvere z toho istého dňa. Obsahom zmluvy je poskytovanie služieb zo strany žalovaného pre žalobcu, a to informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zasielanie kópie dokumentov, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie. Odmena za poskytované služby bola dohodnutá v zmluve celkovo na sumu 34,56 eur mesačne ktorá mala byť uhrádzaná spolu so splátkou istiny a úrokov úveru v 42 splátkach. Táto zmluva sa viaže na zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dna 16.10.2014. Podľa názoru súdu predmetom tejto dohody sú služby, ktoré pre žalobcu - dlžníka vôbec nie sú potrebné v súvislosti so zmluvným vzťahom vzniknutým na základe zmluvy o úvere. Tieto služby obsahujú činnosti veriteľa ktoré sú samozrejmosťou v súvislosti s jeho činnosťou poskytovania úverov. Tieto činnosti navyše veriteľ robí len pokiaľ to dlžník potrebuje a tieto činnosti nie sú pre dlžníka potrebné každý mesiac, ak nie vôbec. Úplne nepotrebné sú služby: informácia o zostávajúcich záväzkoch, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, keď túto činnosť robí veriteľ ako poskytovateľ úverov. Odklad splatnosti splátok, vyhotovenie a zasielanie kópie dokumentov, zmena zmluvy na podnet klienta, druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie sú činnosti, ktoré dlžník môže potrebovať v mimoriadnych prípadoch, a nie každý mesiac a za poplatok 34,56 eur mesačne. Preto poplatok za tieto služby v sume 34,56 eur mesačne je neadekvátny takýmto „poskytovaným službám“ a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Takýto poplatok je fakticky len snahou žalovaného - veriteľa o umelé a skryté navýšenie odmeny - úroku za poskytnutý úver. Preto Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 16.10.2014 je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je preto neplatná. Žalovaný v konaní dôkazmi nepreukázal, že by sa jednalo o dohodu individuálne dojednané so žalobcom ako dlžníkom, žalobca uviedol, že ani nevedel, že takúto dohodu podpísal. Preto súd vyslovil, že Dohoda o poskytovaní služieb uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom dňa 16.10.2014 je neplatná. Z uvedeného dôvodu potom žalovanému ako veriteľovi na základe tejto dohody nevznikol voči žalobcovi ako dlžníkovi žiadny nárok na plnenie a súd celkové plnenie splátok uhrádzané žalobcom započítal na úhradu splátok zo Zmluvy o revolvingovo úvere zo dňa 14.10.2014.
80. V ďalšom sa súd zaoberal nárokom žalobcov na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Predmetom konania je podľa žalobcov vydanie bezdôvodného obohatenia, vyplývajúce z ustanovenia § 546
Občianskeho zákonníka. Súd preto ako prvé skúmal či sa jedná o bezdôvodné obohatenie a či sú splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. Bezdôvodným obohatením je v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného súd skúmal, aká je reálna výška bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný povinný žalobcom uhradiť.
81. Súd má z dokladu o platbe na revolvingovú zmluvu č. 8100056391 zo dňa 21.05.2013 preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi celkovú sumu úveru vo výške 1.350 eur ( č.l. 19 ). Z potvrdenia Prima banka Slovensko, a.s. zo dňa 2.1.2020 ( č.l. 102 ) je preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu 11,04 eur. Z potvrdenia Sberbank Slovensko, a.s. zo dňa 30.11.2016 ( č.l. 102 - strana 2) je preukázané, že žalobca uhradil žalovanému sumu 20,69 eur. Z potvrdení o zrazených zrážkach zo mzdy od BILLA, s.r.o. ( č.l. 103 - 117 ) súd zistil, že uvedená spoločnosť zrazila zo mzdy žalobcu v prospech pohľadávky č. 8500085211 celkovo sumu 2.448,66 eur ( 29 x 81,99 eur + 70,95 eur ). Z vyúčtovania mzdy od BILLA, s.r.o. ( č.l. 127 ) súd zistil, že uvedená spoločnosť zrazila zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného za mesiac 6. roku 2017 sumu 81,99 eur. Žalobca tak uhradil žalovanému celkovo sumu 2.562,38 eur. Na viac potom žalobca uhradil žalovanému sumu 1.212,38 eur ( 2.562,38 eur - 1350 eur), ktorá je bezdôvodným obohatením žalovaného. Na základe uvedeného súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. Na vydanie bezdôvodného obohatenia má žalobca právo v zmysle § 451 ods. 1 O.Z.
82. O povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v sume 1.212,38 eur súd rozhodol v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný vytvorením Zmluvy o revolvingovom úvere a Dohody o poskytovaní služieb a ich uzatvorením so žalobcom, porušil práva a povinnosti ustanovené žalovanému v § 5 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z.z. ( uvádzanie nepravdivých údajov o službách ), a § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2007 Z.z. ( klamlivá obchodná praktika zapríčiňujúca, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie ). Žalovaný sa takýmto spôsobom v danom prípade obohatil na úkor žalobcu o sumu 1.212,38 eur, preto je súd názoru že takáto suma patrí žalobcovi ako primerané finančné zadosťučinenie.
83. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
84. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
85. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci, keď žalobca mal v konaní fakticky plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
86. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) Zákona o súdnych poplatkov je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti určenia neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb, čomu zodpovedá súdny poplatok 99,50 eur v časti vrátenia bezdôvodného obohatenia v sume 1.212,38 eur a finančného zadosťučinenia v sume 1.212,38 eur ( priznané plnenie 2.424,76 eur ), čomu zodpovedá súdny poplatok 145,50 eur. Celkovo je potom súdny poplatok 245 eur ( 99,50 eur + 145,50 eur ).
87. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).