Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_32P-260-2017.pdf
PDF · 114.57 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/260/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky X. Z., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. Z., W. XX, t.č. bytom M. Q. XXX, K., právne zastúpená JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Sládkovičova 26 a manžela W. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., t.č. bytom T., B. 8, právne zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU SZARSZOI, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Bakossova 3C, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Z., N., nar. XX. XX. XXXX, W., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky X. Z., rodenej M., nar. XX. XX. XXXX a manžela W. Z., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev W. úradu N., vo zväzku 8, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Z., N., nar. XX. XX. XXXX, W., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, v tomto znení:
Maloleté deti Z., N., W., G. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletých detí Z., N., výživným vo výške 55 eur mesačne, W. výživným vo výške 55 eur mesačne, a G. výživným vo výške 50 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi Z., N., W. a G. každý párny týždeň v sobotu od 13:00 h do 15:00 h.
Otec je o p r á v n e n ý maloleté deti v stanovený deň a hodinu od matky prevziať pred vchodom do jej rodinného domu a povinný maloleté deti matke v stanovený deň a hodinu odovzdať pred vchodom do jej rodinného domu.
Matka je p o v i n n á maloleté deti na styk s otcom pripraviť a styk otcovi s maloletými deťmi umožniť.
Štát n e m á nárok na náhradu trov konania.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 14. 11. 2017 domáhala rozvodu manželstva a zároveň úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa zveria do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého N. výživným vo výške 90 eur mesačne, maloletého W. výživným vo výške 90 eur mesačne a maloletej G. výživným vo výške 70 eur mesačne s tým, že styk otca s maloletými deťmi sa neupraví. Svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že v ich manželstve chýba vzájomná náklonnosť, úcta, prejavuje sa vzájomné citové odcudzenie, o čom svedčí aj skutočnosť, že od jesene 2017 realizujú manželský spánok oddelene, nakoľko o intímny styk s manželom nemá viac záujem. Zverenie maloletých detí na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti odôvodnila tým, že o všetky tri maloleté deti sa denne osobne a riadne starala. Maloletému N. bol diagnostikovaný autizmus, u maloletého W. sa príznaky ochorenia autizmu prejavujú taktiež, hoci diagnóza mu zatiaľ stanovená nebola.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 29. 10. 2018 s rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu, že ich vzájomné vzťahy sú tak dlhodobo a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo neplní svoj účel, a ani v budúcnosti nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvrátené a nefungujúce manželstvo nemá význam ďalej udržiavať „na papieri“. Je tiež názoru, že manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu ich maloletých detí. S matkou navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode nesúhlasil. Žiadal maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zároveň upraviť styk s maloletými deťmi, nakoľko s matkou nie je možná dohoda. Rozsah styku bližšie nešpecifikoval. V prípade, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by sa realizovala v týždennom intervale. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že sa podieľal na osobnej starostlivosti o maloleté deti, má skúsenosti s prácou s deťmi s postihnutím. Vo vzťahu k matke uviedol, že jej dve staršie deti pochádzajúce z predchádzajúcich vzťahov boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, čím spochybňoval starostlivosť o maloleté deti, pochádzajúce z ich manželstva. Taktiež poukázal na spôsob života matky a skutočnosť, že mu neumožňuje styk s maloletými deťmi.
3. Navrhovateľka na pojednávaní vo výsluchu uviedla, že manžela si brala z lásky. Ich manželstvo bolo rok, resp. rok a pol usporiadané, harmonické. Problémy v ich manželstve boli s prácou manžela, financiami. Po otehotnení s maloletou G., manžel bol dosť ostrý, chcel, aby postúpila sterilizáciou. V ich domácnosti dochádzalo k domácemu násiliu. Keď potrebovala niekam ísť k známym alebo k synovi alebo sa chcela stretnúť s otcom, manžel jej dával návrhy, ktoré boli proti jej vôli. Odo dňa 26. 11. 2017 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú jej chod, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny v domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu maloletých detí, ako manželia si nepomáhajú, spoločne netrávia čas. Po dobu roka a dvoch mesiacov intímne spolu nežijú. Manželovi ako partnerovi a otcovi nedôveruje z dôvodu, že nezabezpečuje svoje maloleté deti ako by mal. Jej city k manželovi od uzavretia manželstva sa zmenili, v súčasnosti k nemu nič necíti.
4. Otec na pojednávaní vo výsluchu uviedol, že pred uzavretím manželstva sa poznali asi pol roka, navrhovateľku si bral preto, že bola tehotná. K navrhovateľke pociťoval náklonnosť, ktorá sa rozvíjala, nebola to láska, láska prišla až postupne. Ich manželstvo bolo krásne, kým neprišiel nevlastný brat navrhovateľky a jej otec do ich domácnosti, čo bolo v marci 2017. Vtedy si všimol, že navrhovateľka s nevlastným bratom má neštandardný vzťah. Ako ďalší problém v ich manželstve bolo pokrstenie detí bez jeho vedomia, súhlasu. Odo dňa 26. 11. 2017 s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti. Odo dňa 26. 11. 2017 s manželkou spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny, domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu detí. Od septembra 2017 netrávia ako manželia čas, nepomáhajú si. Asi od októbra 2017 intímne spolu nežijú. Navrhovateľke ako partnerke a matke nedôveruje. Jeho city k navrhovateľke od uzavretia manželstva sa zmenili, ochladli.
5. Zo správy zo sociálneho šetrenia v domácnosti manžela navrhovateľky, datovanej dňom 09. 07. 2020 vyplýva, že s manželom navrhovateľky bol vykonaný pohovor, pri ktorom uviedol, že sa bude sťahovať spolu s priateľkou v auguste 2020 do nájomného bytu v B..
6. Z navrhovateľkou predložených dokladov vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v N., z ich manželstva pochádzajú tri maloleté deti, N., nar. XX. XX. XXXX, W., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX.
7. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky, ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel, vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia od 26. 11. 2017 nežijú v spoločnej domácnosti. Od tohto obdobia neobnovili spolužitie, čo nie je ani reálne možné vzhľadom k tomu, že manžel navrhovateľky nadviazal v priebehu konania mimomanželský vzťah. Od obdobia, ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú o veciach rodiny v domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu detí, ako manželia si nepomáhajú, netrávia spolu čas. Zhruba od októbra 2017 intímne spolu nežijú. Manželia zhodne uviedli, že si navzájom nedôverujú. Z vyjadrenia manžela navrhovateľky vyplynulo negatívne nastavenie voči osobe navrhovateľky. Súd vzhľadom na intenzitu narušenia dôvery a dlhodobého citového odcudzenia sa, nemôže už od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo nefunkčné, je len formálny zväzok, ktorý nevytvára ani zdravé prostredie pre výchovu ich maloletých detí. Súd mal tak splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd považuje vzájomné citové odcudzenie sa.
9. S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 CMP spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Matka sa podaným návrhom domáhala zverenia detí do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode, s čím otec nesúhlasil, žiadal zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá by sa realizovala v týždennom intervale alebo zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti na čas po rozvode. V priebehu konania otec na pojednávaní dňa 08. 11. 2018 prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil so zverením maloletých detí do starostlivosti matky v prípade, že by mu bol primerane upravený styk s maloletými deťmi. Jeho predstava ohľadom stretávania sa s maloletými deťmi bola každý druhý týždeň od piatku do nedele, s čím matka prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasila. Navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi na každý druhý týždeň v sobotu od 09:00 h do 15:00 h. Zároveň rodičia sa dohodli, že dočasne sa otec bude stretávať s maloletými deťmi každú sobotu od 09:00 h do 12:00 h a každú párnu nedeľu od 09:00 h do 12:00 h s tým, že styk otca s maloletými deťmi by sa realizoval za prítomnosti matky v obchodnom centre F. M. B. v Z., s miestom stretnutia vchod do detského kútika. Rodičia sa tiež dohodli na telefonickom kontakte otca s maloletými deťmi, každú stredu od 17:00 h v trvaní 15 minút. Rodičmi dohodnutý styk otca s maloletými deťmi sa do 22. 01. 2019 realizoval jedenkrát osobne dňa 24. 11. 2018 v čase od 10:00 h do 11:45 h a telefonický kontakt otca s maloletými deťmi sa realizoval 17. 01. 2019 v čase od 16:14 h do 16:19 h. Na pojednávaní dňa 24. 01. 2019 otec prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky s tým, že by bol upravený styk otca s maloletými deťmi jedenkrát mesačne cez víkend od piatku do nedele a dvakrát týždenne by bol zabezpečený videohovor otca s maloletými deťmi, s čím matka prostredníctvom právneho zástupcu nesúhlasila. Navrhovala upraviť styk otca s maloletými deťmi na každú druhú sobotu v čase od 09:00 h do 12:00 h za jej prítomnosti. Zabezpečenie videohovoru otca s maloletými deťmi, podľa vyjadrenia matky, nie je možné realizovať, navrhla preto upraviť telefonický kontakt otca s maloletými deťmi, každý týždeň v nedeľu v rozsahu 15 minút.
10. Z dôvodu, že rodičia maloletých detí sa nevedeli dohodnúť na zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti na čas po rozvode, v konaní uvádzali protichodné tvrdenia a závažné skutočnosti, Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 32P/260/2017-259 zo dňa 16. 08. 2019 vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia, zapísaného v znaleckom denníku pod číslom 122/2019 vyplynulo, že matka má vhodnejšie osobnostné, morálne, sociálne
a výchovné predpoklady na zabezpečenie výchovy maloletých detí. U matky bolo zistené menej výchovných rizík, vyplývajúcich z jej osobnostných charakteristík. Vyskytujú sa u nej isté náznaky porúch osobnosti: schizoidnej (uzavretosť, odťažitosť) a anxiózno-vyhýbavej (úzkostlivosť, tenznosť), avšak v oveľa menšom rozsahu a intenzite ako je tomu u otca. Znalec doporučil zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. V prípade zverenia maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov, za najvhodnejšiu formu kontaktu maloletých detí s druhým rodičom možno považovať osobné stretnutia, resp. pobyt maloletých detí vo výchovnom prostredí druhého rodiča. Formu kontaktu obrazovú, zvukovú, znalec neodporúčal vzhľadom na vek a psychický stav maloletých detí. Osobné stretnutia s otcom navrhoval vzhľadom na vzdialenosť medzi aktuálnymi bydliskami rodičov určiť na každý druhý týždeň spočiatku dve hodiny v bydlisku matky, postupne rozširovať na štyri hodiny mimo bydliska matky s tým, že by otec zabezpečil stravu pre maloleté deti a deti nakŕmil. Pobyt detí vzhľadom na ich vek a psychický stav vo výchovnom prostredí otca musí spĺňať požadované parametre bývania, čo je záležitosťou posúdenia príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Zároveň znalec doporučoval rodičom začať bezodkladne navštevovať intenzívny dlhodobý kurz rodičovskej terapie a poradenstva s cieľmi: pochopiť a prijať, že obaja rodičia maloletých majú svoj diel zodpovednosti za rozpad ich manželstva, uznať, že v záujme všetkých zúčastnených majú mať obaja rodičia svoj podiel na starostlivosti o spoločné deti, uznať, že matka je dobrou matkou a otec je dobrým otcom maloletým deťom a obaja robia to najlepšie, čo bolo a je v ich silách v súlade so stupňom ich poznania seba samých a vývinových potrieb ich detí, obnoviť vzájomnú komunikáciu a snažiť sa o konštruktívnu komunikáciu v záujme maloletých detí, napriek všetkému, čo rodičov maloletých detí vo vzájomných vzťahoch sklamalo a zranilo, neodvrátiť sa vnútorne od druhej strany, nevypovedať rodičovský vzťah, snažiť sa pochopiť druhú stranu láskavou trpezlivosťou, spomenúť si v láske na obdobie nadväzovania vzájomného vzťahu a na obdobie počatia maloletých detí, nerobiť si ilúzie a neposudzovať druhú stranu výlučne podľa vlastných ideálov a princípov.
11. Po vykonaní znaleckého dokazovania rodičia prostredníctvom právnych zástupcov navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti sa zveria do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého N. výživným vo výške 55 eur mesačne, maloletého W. výživným vo výške 55 eur mesačne a maloletej G. výživným vo výške 50 eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od 13:00 h do 15:00 h s tým, že miestom preberania a odovzdávania maloletých detí rodičmi bude vchod do rodinného domu matky.
12. Opatrovník na pojednávaní rodičmi navrhnutú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode doporučil súdu schváliť, nakoľko neodporuje zákonu a vzhľadom na príjem otca je aj v záujme maloletých detí.
13. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od doby, t.j. od 26. 11. 2017, ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá deťom varí, perie, vodí ich do školy, materskej škôlky. Otec, podľa vyjadrenia matky, odo dňa 26. 11. 2017 sa žiadnym spôsobom nepodieľal na starostlivosti o maloleté deti. Otec nepozná režim maloletých detí, ich obľúbené jedlo, hračku, činnosť. Pri príležitosti sviatkov deťom nezakupuje darčeky, nepošle im pozdrav, nezablahoželá im. Od zhruba apríla alebo marca 2019, otec od matky nepožaduje informácie o maloletých deťoch. Opakovanými sociálnymi šetreniami v priebehu konania v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, matka pre výchovu maloletých detí má vytvorené vhodné bytové podmienky. V súčasnej domácnosti matka s deťmi žije od 01. 12. 2017. Maloleté deti v domácnosti matky si tak vytvorili svoje sociálne, citové väzby, majú zaužívaný režim. Otec s maloletými deťmi dlhodobo nebol v kontakte. Podľa vlastného vyjadrenia otca, v rámci sociálneho šetrenia, otec sa mieni spolu s priateľkou v auguste 2020 sťahovať do B.. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že rodičmi navrhnutá dohoda v časti zverenia maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, je plne v ich záujme, neodporuje zákonu, a preto ju schválil. Súd len pre úplnosť uvádza, že otec o maloleté deti, vzhľadom na výsledky dokazovania, neprejavuje taký skutočný záujem, aký je možný od rodiča dôvodne očakávať a súdu ani nepreukázal schopnosť zabezpečovať celodennú sústavnú, dôslednú starostlivosť o maloleté deti, z ktorých maloletému N. a W. bol diagnostikovaný autizmus.
18. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý N. má necelých 9 rokov, ukončil 1. ročník Špeciálnej základnej školy v B.. Maloletý sa stravoval doma, nemal žiadnu platenú záujmovú činnosť. Maloletý je vedený v neurologickej, ortopedickej, psychiatrickej, alergologickej, logopedickej, psychologickej ambulancii. V súvislosti so zdravotným stavom maloletého sú zvýšené výdavky na zakupovanie zdravotných topánok za doplatok 37 eur jedenkrát ročne a doplácanie na lieky predpisované v alergologickej ambulancii za doplatok 8 eur mesačne. Matka maloletému do školy uhrádzala ročný poplatok ZRŠ 20 eur, do triedneho fondu mesačne uhrádzala 10 eur, bežné školské pomôcky na rok maloletému zakupovala v sume 50 eur. Maloletý nosí plienky, na ktoré spolu s drogériou má výdavky vo výške 50 eur. Maloletý W. má necelých 8 rokov, navštevoval materskú škôlku, do ktorej sa uhrádzal mesačný poplatok ZRŠ 10 eur. Maloletý nemal žiadne krúžky, v materskej škôlke sa nestravoval. Maloletý je vedený v neurologickej, ortopedickej, imunologickej, psychiatrickej, psychologickej a logopedickej ambulancii. Maloletému sa zakupuje ortopedická obuv za ročný doplatok 37 eur. V imunologickej ambulancii sa maloletému predpisujú lieky, na ktoré sa mesačne dopláca 8 eur. Maloletá G. má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku, do ktorej sa uhrádzal mesačný poplatok 10 eur do triedneho fondu. Maloletá nemá žiadne platené krúžky. Maloletá je vedená v logopedickej, psychologickej ambulancii. V súvislosti so zdravotným stavom maloletej sú zvýšené výdavky na doplácanie na lieky, predpisované v alergologickej ambulancii v sume 8 eur mesačne. Matka má inak bežné výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletých detí ako je strava, oblečenie. V súvislosti s vozením maloletých detí do školy a materskej škôlky, má zvýšené mesačné výdavky na pohonné hmoty v sume 250 eur. Matka spolu s maloletými deťmi býva v prenajatom rodinnom dome spolu so svojím otcom a krstným otcom maloletých detí, kde
majú dohodnutý nájom vo výške 620 eur, na úhrade ktorého sa nepodieľa. Otec maloletých detí, podľa správy zo sociálneho zisťovania, býva v jednoizbovom služobnom byte v T., z ktorého sa má spolu s priateľkou v auguste 2020 odsťahovať do B.. Obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka maloletých detí od 19. 06. 2020 je zamestnaná ako skladníčka v obchodnej spoločnosti MY J. J. s.r.o., kde má dohodnutú brutto mzdu 3,50 Eur na jednu hodinu, s dohodnutým počtom hodín na dva mesiace v počte 350 hodín. Matke na maloletého N. a maloletého W., každého zvlášť, bol priznaný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla vo výške 34 eur a kompenzačný príspevok súvisiaci zo zvýšenými výdavkami s hygienou a opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia mesačne vo výške 18 eur. Otec maloletých detí je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 08. 07. 2019, okrem rodinných prídavkov na jedno maloleté dieťa nie je poberateľom iných štátnych sociálnych dávok. Otec maloletých detí bol naposledy zamestnaný v Súkromnej strednej odbornej škole obchodu a služieb, T., kde jeho pracovný pomer bol skončený na návrh otca, ku dňu 22. 05. 2019. Podľa potvrdenia zamestnávateľa, čistý mesačný príjem otca predstavoval 481,52 Eur, z ktorého pri určovaní výšky výživného otcovi na maloleté deti vychádzal. 19. Účelom úpravy styku oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom je jednak to, aby maloleté dieťa neprimerane silne pociťovalo absenciu rodiča vo svojej domácnosti a oprávnený rodič stratil akýkoľvek dosah na výchovu, starostlivosť o maloleté dieťa a formovanie jeho osobnosti. Súd vzhľadom na závery znaleckého posudku, zohľadnenia zdravotného stavu maloletých detí, z ktorých maloletému N. a W. bol diagnostikovaný autizmus, vzdialenosť medzi bydliskom maloletých detí a otcom, dlhodobé nerealizovanie styku otca s maloletými deťmi mal zato, že rodičmi navrhnutý rozsah styku zodpovedá právu maloletých detí byť v kontakte s otcom a právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že je len na otcovi, aby začal realizovať styk s maloletými deťmi v zmysle súdneho rozhodnutia, a tak udržiaval si vzťah s maloletými deťmi a preukázal súdu svoju schopnosť zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti aj v širšom časovom rozsahu a súd následne mohol rozšíriť jeho styk s maloletými deťmi.
20. Súd uznesením č. k. 32P/260/2017-259 zo dňa 02.06.2020 ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, PhDr. Martu Halašovú, PhD., s miestom výkonu činnosti Banská Štiavnica, Jána Straku 3, zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod ev. č. 911008. Uznesením č. k. 32P/260/2017-273 zo dňa 30.09.2019 súd priznal znalcovi preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 500 Eur. Uznesením č. k. 32P/260/2017-394 zo dňa 02.06.2020 uložil súd štátu povinnosť zaplatiť znalcovi znalečné v sume 466,08 Eur, ktoré predstavovalo rozdiel medzi vyplateným preddavkom z rozpočtových prostriedkov súdu a celkovým vyúčtovaním znalečného. Trovy štátu tak vyplatením znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu predstavujú sumu 966,08 Eur. Súd vykonaním dokazovaním zistil, že príjem matky je v sume 3,50 Eur na hodinu na základe dohody na dva mesiace s počtom hodín 350. Otec je uchádzač o zamestnanie, predtým jeho príjem predstavoval sumu 481,52 Eur. S porovnaním výdavkov na maloleté deti a vyživovaciu povinnosť otca, spolu s bežnými výdavkami oboch rodičov, súd dospel k záveru, že na strane otca aj matky sú dané dôvody, pre ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu súd nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania. Súd štátu nepriznal náhradu trov konania aj z dôvodu, že uložením povinnosti rodičom podieľať sa na trovách štátu, by mohlo dôjsť k ohrozeniu životnej úrovne maloletých detí a zanedbaniu povinnej výživy na strane otca.
21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).