Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2To-26-2020.pdf
PDF · 83.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/26/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.07.2020, v trestnej veci proti obžalovanej M. O. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 129/2019 zo dňa 25.05.2020, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovanej M. O..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovanú M. O. vinnou zo spáchania prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že
ako zákonný zástupca - matka maloletých O. I., nar. XX.XX.XXXX a A. I., nar. XX.XX.XXXX, žiakov Základnej školy s materskou školou v obci P., okr. C., si voči nim zanedbávala svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že nedozerala na ich povinnú školskú dochádzku, v dôsledku čoho počas školského roka 2018/2019 v dobe od 02.09.2018 do 24.06.2019 jej syn maloletý O. I., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškal 255 vyučovacích hodín a jej dcéra maloletá A. I., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškala 333 vyučovacích hodín, pričom obžalovaná M. O. ako rodič napriek upozorneniam školy nezabezpečila nápravu a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich detí do školy sa nestarala.
Za to jej súd podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala obžalovaná odvolanie, avšak len čo do výroku o treste, ktoré písomne odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch uviedla, že na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 Tr. poriadku urobila vyhlásenie, že je vinná zo spáchania žalovaného skutku. Skutok oľutovala s tým, že je si vedomá toho, že jej deti nechodili poriadne do školy, že to bola jej chyba. Avšak to, že sa tak dialo, nerobila úmyselne. Na výchovu a opateru deti bola sama, pretože manžel bol tiež vo výkone trestu. Sama sa nestačila o deti sa starať, vodiť staršie deti do školy tak, ako to uvádzala už v rámci prípravného konania. Deti ráno do školy riadne prichystala, vypravila, verila tomu, že ju poslúchnu a do školy pôjdu. Škola ju upozorňovala, že deti majú vymeškané hodiny, aby zjednala nápravu. Snažila sa im dohovárať, že problém budem mať ona, pretože už za obdobný skutok bola stíhaná. Vie, že má s deťmi problémy, ich výchovu sama nezvláda, deti ju nechcú počúvať. Pred otcom majú väčší rešpekt a situácia sa zhoršila práve potom, čo sa dostal do
väzenia. Deti ráno z domu odišli, ale ako sa dozvedela, do školy nešli. Bola doma sama ešte s ďalšími troma deťmi. Vie, že aj v minulosti už za obdobný skutok bola potrestaná, ale až teraz si uvedomuje, že jej povinnosťou je tiež deti riadne do školy každý deň posielať a dohliadnuť zároveň na to, aby do školy skutočne aj išli. Dlhé odlúčenie od detí jej spôsobuje žiaľ, ale má tiež aj vplyv na to, že si uvedomuje, že deti musím denne posielať do školy a to nielen preto, aby sa učili, ale tiež aj preto, aby ona sama pre neplnenie svojej povinnosti nemusela byť bez nich a nemusela sedieť vo väzení. Ľutuje svoje konanie, je jej ľúto, že bola k vzniknutému problému ľahostajná. Verí, že dostane príležitosť ukázať, že zmenila svoj postoj k výchove deti a to nielen, vo vzťahu k povinnej školskej dochádzke. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby Krajský súd Prešov prehodnotil jej situáciu a rozhodol o novom treste, dal jej príležitosť dokázať, že sa polepšila. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 25.05.2020 sp. zn. 9T/129/2019 v tom zmysle, že trest uložený ako trest nepodmienečný zmení na trest podmienečný s dlhšou skúšobnou dobou. Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupov konania, ktoré im prechádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku (obžalovaná urobila vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, pričom súd prvého stupňa jej vyhlásenie o vine riadne prijal a odvolanie bolo podané len čo do výroku o treste) preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu o výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný súd tiež správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (§ 36, § 37 Tr. zákona - ich rovnomerný pomer) a v nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (§ 38 ods. 2 Tr. zákona) u obžalovanej určil trestnú sadzbu, v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (§ 34 ods.1, ods. 4 Tr. zákona) rozhodných pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pri tom aj pravidlo (ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zohľadňujúc doposiaľ uvedené, v súhrnne krajský súd konštatuje, že tak uložený druh a výmera trestu v posudzovanom prípade u obžalovanej M. O. ako aj určený spôsob výkonu uložených trestov odňatia slobody je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovanej, okolností, za ktorých sa skutku dopustila, ako aj osobu obžalovanej. V reakcii na odvolacie námietky potom krajský súd len v stručnosti považuje za potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania sumarizujúc podstatné skutočnosti poukázať na nasledovné. Z odpisu registra trestov vyplýva, ako to správne ustálil aj súd prvého stupňa že obžalovaná bola okrem iného pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti 4-krát súdne trestaná, z toho 3-krát za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanom prípade a teda ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Tr. zákona. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 13.06.2016 sp.zn.1T/49/2016 (dokonca pôvodne ukladaný ako trest podmienečný, kde sa zjavne neosvedčila skúšobnej dobe a preto v tomto prípade bol nariadený výkon trestu dňa 06.09.2019) a rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 20.03.2019 sp. zn. 7T/152/2018, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom (trest nepodmienečný). Pre uvedený záver nemá vplyv skutočnosť, že u obžalovanej platí, že v prípade v poradí prvého z týchto odsúdení - rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27.02.2014 sp. zn. 6T/79/2013, (ale aj v prípade odsúdenia trestným rozkazom zo dňa 30.10.2008 sp.zn.6T/93/2008 pre trestný čin podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona) platí fikcia neodsúdenia a teda hľadí sa na ňu, ako keby odsúdená nebola, pretože „zahladenie odsúdenia“ nemá vplyv na skutočnosť, že sa dopustila protiprávneho konania a to v takej intenzite, že naplnila skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, pre ktorý bola právoplatným rozhodnutím súdu uznaná vinnou. V osobe obžalovanej teda ide o aj špeciálnu recidivistku, ako to správne uzavrel aj súd prvého stupňa, ktorá sa opakovane dopúšťa totožného trestného činu, čo naznačuje, že má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne záväzných právny predpisov (zákonov) a všeobecne akceptovaných pravidiel
správania sa a je neschopná poučiť sa z pred tým uložených trestov nespojených s priamym odňatím slobody. Obžalovanej bol totižto, špecificky pre tento prípad, už 2-krát ukladaný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, (sp. zn. 6T/79/2013, sp.zn.1T/49/2016), pričom obžalovaná sa aj napriek tomu v poradí po štvrtýkrát dopustila rovnakého trestného činu, preto je zrejmé, že ani podmienečný trest odňatia slobody, na ňu nemal požadovaný želateľný výchovný účinok a obžalovaná sa aj napriek tomu ďalšej a to rovnakej trestnej činnosti dopustila. Niet preto reálneho dôvodu sa domnievať, že práve tentokrát už trest, ktorý nebude spojený s priamym odňatím slobody bude trestom na nápravu obžalovanej a na ochranu spoločnosti trestom postačujúcim a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v jej starostlivosti, ako to opakovane uviedla, mali byť ešte ďalšie dve maloleté deti
- A. O. nar. XX.XX.XXXX a C. I. (nar. XX.XX.XXXX), ktoré počas páchania skutku obžalovanou v prejednávanom prípade ešte neboli školopovinné. Okrem hodnotenia osoby obžalovanej je potrebné ešte zdôrazniť v reakcii na jej obranu prezentovanú v odvolaní, že po celú, kedy mala dohliadať a zabezpečiť riadnu dochádzku detí do školy, nebol jej druh L. I. vo výkone trestu odňatia slobody, do ktorého nastúpil totižto až dňa 18.01.2019. Ako sama zdôraznila, v čase kedy sa mala dopúšťať žalovanej trestnej činnosti v posudzovanom prípade, mala priamu skúsenosť s trestným stíhaním pre žalovanú trestnú činnosť a vedela teda, že sa dopúšťa takýmto správaním protiprávneho konania, aj napriek tomu nezriadila nápravu, resp. nepožiadala o pomoc príslušné orgány (sociálna kuratela, samotná škola, ktorú navštevovali tie deti ), nakoľko ako na svoju obranu tvrdila, deti riadne do školy pripravila a poslala, no tie ju nerešpektovali a do školy nešli. Pritom ani v jednom z týchto prípadov produkované dôkazy tieto jej tvrdenia nepotvrdzujú. Naopak zo správ sociálnej kurately, ale predovšetkým školy, ktorú deti navštevovali, je zrejmé, že jej spolupráca, vrátane druha, bola so školou len minimálna, nereagovala na výzvy, nezúčastňovala sa rodičovských združení. Inak povedané, zjavne nejavila záujem o riadnu dochádzku detí do školy a teda o ich riadnu výchovu. Uvedené svedčí o tom, že jej správanie predtým ako nastúpila v inej trestnej veci za totožnú trestnú činnosť do výkonu trestu odňatia slobody, nesvedčilo o tom, aby mala úprimný záujem pre zmenu svojho správania, ale aj správania detí. Zjavne až počas výkonu trestu dochádza k uvedomeniu si obžalovanej svojho pochybenia tak, ako to prezentuje prostredníctvom písomne zdôvodneného odvolania jej obhajkyňou, čo však podľa názoru súdu nedáva záruku, že v prípade, ak by súd v tomto prípade neukladal trest odňatia slobody v spojení s jeho výkonom, by viedla riadny život, ale predovšetkým dohliadala na riadnu dochádzku detí do školy a zabezpečila im aj riadnu výchovu. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na čl. 55 zo dňa 12.07.2019 totižto okrem iného plynie, že ich deti, včítane detí, ktoré v čase jej odsúdenia ešte neboli školopovinné, nemajú vytvorený dostatočný, vlastný priestor pre súkromie, resp. prípravu na vyučovanie a teda rodinné prostredie maloletých neposkytuje dostatok psycho-sociálnych podnetov pre zdravý rozvoj ich osobnosti aj napriek tomu, že rodičia sa snažia starať o výchovu svojich detí v rámci svojich schopností a finančných možností. Vzhľadom na sociálne a ekonomické pomery obžalovanej, dosiahnuté len minimálne vzdelanie, bez pracovných návykov (za ktoré nesie zodpovednosť spoločne so svojim druhom) prognóza vývoja ďalšieho správania sa obžalovanej v prípade maloletých A. O. a C. I. vo vzťahu k dodržiavaniu školskej dochádzky je zjavne negatívna. Na záver krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že objektom posudzovaného trestného činu je záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov. Pod pojmom záhaľčivý život sa rozumie parazitný spôsob života (páchanie trestnej činnosti, žobranie, skryté formy sexuálnych služieb ako zdroj príjmov, pričom sa sem zaraďuje aj dlhšie trvajúce záškoláctvo). O umožnenie viesť záhaľčivý alebo nemravný život pôjde vtedy, ak sa osobe mladšej ako osemnásť rokov vytvoria podmienky na vznik nežiaducich návykov a sklonov (napr. ponechanie dieťaťa výchove ulicou, umožnenie dlhodobejšieho záškoláctva a pod.). Z pohľadu doposiaľ uvedeného krajský súd potom prihliadajúc na jednotlivé hľadiská ukladania trestu, vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zákona, ktorými sú spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj už spomenutý účel trestu, vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a to, že trest má súčasne iných odradiť od páchania trestných činov a má zároveň vyjadrovať aj morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, dospel k záveru zohľadňujúc nepriaznivú prognózu nápravy obžalovanej, ktorá nebola schopná sa poučiť z doteraz uložených trestov, nespojených s odňatím slobody, že trest odňatia slobody pri dolnej hranici
trestnej sadzby (§ 211 ods. 3 Tr. zákona trestná sadzba 6 mesiacov až 5 rokov) a teda vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov je trestom pre nápravu obžalovanej tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie trestom primeraným. Takto uložený trest zohľadňuje aj skutočnosť, aby tento neprimerane nezasahoval osoby blízke, žijúce v spoločnej domácnosti, keďže ako bolo dokazovaním preukázané, v súčasnosti sú maloleté deti v starostlivosti ich starých rodičov. Krajský súd nezistil v postupe okresného súdu pri určovaní spôsobu výkonu uložených trestov pochybenie, keďže správne u obžalovanej určil ústav na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním skutku v posudzovanom prípade nebola vo výkone trestu odňatia slobody, tak ako to predpokladá ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona. Toto boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd považoval odvolanie obžalovanej za nedôvodné a preto ho postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.