Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Medzitýmny_rozsudok_10Cpr-14-2019.pdf
PDF · 127.59 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
RK-10Cpr/14/2019
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Ing. K. E., nar.XX.X.XXXX, bytom XXX XX F. S. XXX, zastúpený: JUDr. Jaroslav Kiapeš, advokát, Štúrova 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Urbárske pozemkové spoločenstvo Liptovská Porúbka, IČO: 00621153, so sídlom 033 01 Liptovská Porúbka 480, zastúpený: JUDr. Miloslav Hricko, advokát, ul.1.mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalobcovi žalovaným listinou zo dňa 22.5.2019 je neplatné.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 27.8.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 22.5.2019 danou žalovaným žalobcovi je neplatné a tiež, aby žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi náhradu mzdy mesačne vo výške 1.386,83 eur od 1.8.2019 do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci. Takisto sa domáhal aj náhrady trov konania.
2.Žalobu po skutkovej stránke prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodnil tým, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 30.6.2006 pracovnú zmluvu. V pracovnej zmluve si dohodli pracovný pomer na dobu neurčitú, deň nástupu do práce dňa 1.7.2006, druh práce lesník, miesto výkonu práce Liptovská Porúbka. Dňa 1.1.2017 žalobca a žalovaný uzatvorili k pracovnej zmluve dodatok č. 1, v ktorom sa dohodli, že žalobca ako zamestnanec bude od 1.1.2017 vykonávať aj funkciu odborného lesného hospodára. Dňa 30.5.2019 žalovaný doručil žalobcovi osobne na pracovisku písomnú výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.5.2019. Táto výpoveď nebola žalovaným podpísaná. Žalobca odmietol žalovanému svojím podpisom potvrdiť prevzatie tejto nepodpísanej výpovede. Dňa 30.5.2019 žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu, ktorý listom zo dňa 30.5.2019 oznámil žalovaného, že zastupuje žalobcu vo veci možnej výpovede, a v prípade výpovede z pracovného pomeru žalobcovi, aby táto bola doručená právnemu zástupcovi. Následne žalovaný právnemu zástupcovi zaslal list zo dňa 30.5.2019, doručený právnemu zástupcovi dňa 31.5.2019, v ktorom žalovaný uviedol, že zasiela výpoveď z pracovného pomeru. Žalovaný však túto výpoveď v tejto zásielke nezaslal. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 31.5.2019 oznámil žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru k listu nepripojil. Dňa 4.6.2019bola od žalovaného právnemu zástupcovi žalobcu doručená výpoveď z pracovného pomeru. Žalobcovi do dnešného dňa písomná výpoveď riadne podpísaná žalovaným nebola doručená. Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, z dôvodu, že žalobca mal závažne porušiť pracovnú disciplínu a teda boli dôvody, pre ktoré žalovaný mohol okamžite skončil pracovný pomer. Dôvodom výpovede, ktorý uviedol žalovaný je skutočnosť, že žalobca mal neoprávnene bez súhlasu zamestnávateľa použiť zverené motorové vozidlo
na súkromné účely v období od augusta do decembra 2018. Túto skutočnosť sa žalovaný mal dozvedieť od dozornej rady dňa 1.4.2019. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že prehľad jázd, pri ktorých žalobca mal neoprávnene použiť motorové vozidlo je uvedený v prílohe výpovede. K výpovedi nebol predložený prehľad jázd. Výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.5.2019 je neplatná. Žalobcovi do dnešného dňa nebola riadne doručená písomná výpoveď so všetkými náležitosťami. Zamestnávateľ musí doručovať výpoveď zamestnancovi, nie splnomocnenému zástupcovi. Uprednostňuje sa osobné doručovanie. Dôvodom výpovede je skutočnosť, že žalobca mal neoprávnene používať pracovné vozidlo na súkromné účely. Žalobca nepoužíval neoprávnene pracovné vozidlo na súkromné účely. Vtom čase bol štatutárny orgán Ing. Bohuslav Kočtúch, ktorý mu dal súhlas, aby vozidlo používal aj na súkromné účely. U žalobcu tak nie je dôvod, pre ktorý by mohol zamestnávateľ sním okamžite skončiť pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Listom zo dňa 18.7.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Od 1.8.2019 žalovaný neprideľuje žalobcovi prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Rozhodujúcim obdobím pre určenie výšky náhrady mzdy u žalobcu podľa ust. § 134 Zákonníka práce je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, čo v tomto prípade je obdobie druhého štvrťroku 2019. V druhom štvrťroku 2019(aprílaž jún2012) žalobca mal hrubú mzdu spolu po odpočítaní náhrady za dovolenku vo výške 3.279,01 eur za odpracovaných 394 hodín. Priemerný hodinový zárobok u žalobcu predstavuje sumu 8,3223eur a priemerný mesačný zárobok sumu 1.386,83 eur. Od 1.8.2019 do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, žalobca žiada o priznanie náhrady mzdy mesačne vo výške 653,23 eur. Priemerný hodinový zárobok: 8,3223eur ( 3.279,01 : 394) Mesiac Hrubá mzda -náhrada za dovolenku Počet odpracovaných hodín Apríl2019 1.206 eur 176hod. Máj2019 1.164,99 eur (1268,95€-103,96€) 144hod. Jún2019 908,02 eur (1427,82€-519,80€) 74hod. Spolu: 3.279,01eur 394hod.
Počet pracovných dní v roku 2019: 250pracovných dní (t.j. dni, ktoré pripadli na pondelok až piatok): Priemerný počet pracovných dní na mesiac: 20,83pracovných dní (250:12) Týždenný pracovný čas: 40hod. Denný pracovný čas: 8hod. Priemerný počet pracovných hodín na 1 mesiac: 166,64hod. (20,83x 8) Priemerný mesačný zárobok: 1.386,83eur(166,64x 8,3223)
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie:
- pracovná zmluva
- dodatok č. 1 k pracovnej zmluve
- výpoveď z pracovného pomeru nepodpísaná
- list žalovaného z 30.5.2019
- stanovisko k listu z 30.5.2019
- zaslanie výpovede z 3.6.2019
- výpoveď z pracovného pomeru z 22.5.2019
- stanovisko žalobcu z 5.6.2019
- oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní z 18.7.2019
- mzdový list
- zvukový záznam z valného zhromaždenia žalovaného (CD čas 3:13:51 do 03:17:00 hod.
- zápisnica o výsluchu svedka Ing. B. Kočtúcha z 23.6.2019
- zápisnica o výsluchu svedka Ing. B. Kočtúcha z 25.6.2019 + odpis z registra trestov
4.Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami spolu s uznesením obsahujúcim výzvu na vyjadrenie bola doručená žalovanému dňa 20.9.2019.
5. Žalovaný v replike doručenej súdu dňa 7.10.2019 popieral skutkové tvrdenie žalobcu, že výpoveď, ktorá mu mala byť doručená na pracovisku, nebola podpísaná a nebol k nej pripojený prehľad jázd. Žalobca disponuje nepodpísaným rovnopisom výpovede preto, že žalovaný mu ešte pred 30. 5. 2019 navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou s tým, že inak bude musieť pracovným pomer skončiť výpoveďou. Vtedy dal žalobcovi rovnopis výpovede, ale nie s úmyslom doručiť mu výpoveď z pracovného
pomeru. Až následne, keď k dohode o skončení pracovného pomeru nedošlo, sa žalobca dňa 30. 5. 2019 pokúsil doručiť výpoveď žalobcovi na pracovisku. Tá bola podpísaná a vrátane prehľadu jázd. Žalobca odmietol žalobu prevziať s odôvodnením, že má byť doručená jeho právnemu zástupcovi. Žiaden právny predpis, najmä nie § 38 Zákonníka práce, nestanovuje zamestnávateľovi povinnosť doručiť výpoveď z pracovného pomeru zástupcovi zamestnanca. Naopak, § 38 ods. 1 Zákonníka práce stanovuje, že písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny alebo zániku pracovného pomeru sa majú zamestnancovi doručovať do vlastných rúk. Žalovaný ako zamestnávateľ sa preto pokúsil výpoveď z pracovného pomeru doručiť žalobcovi dňa 30.5.2019. Táto výpoveď bola riadne podpísaná a vrátane prílohy. V mene zamestnávateľa konal štatutárny orgán Ing. Miroslav Haluška v prítomnosti ekonómky pani K. U.. Žalobca však odmietol výpoveď prevziať a preto sa podľa § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce považuje za doručenú. Zástupcovi žalobcu zaslal žalovaný rovnopis výpovede iba na vedomie. Žalobca ďalej namietal, že dôvod pre skončenie pracovného pomeru neexistoval, preto- že na všetky jazdy motorovým vozidlom mal súhlas svojho otca, vtedajšieho štatutárneho orgánu žalovaného Ing. Bohuslava Kočtúcha. Žalovaný popiera toto skutkové tvrdenie. Žalobca nikdy takýto súhlas nemal. Ing. Bohuslav Kočtúch po tom, ako sa zistilo porušenie pracovných povinností zo strany žalobcu na valnom zhromaždení pred svedkami vyhlásil, že nevedel o jazdách žalobcu na súkromné účely. Rovnako potom vypovedal aj v trestnom konaní, ktoré sa voči žalobcovi vedie pre neoprávnené použitie cudzieho motorového vozidla. Žalovaný považuje výpoveď z pracovného pomeru žalobcu za platnú. Bola žalobcovi doručená v súlade s § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce a dôvody v nej uvedené sú podľa žalovaného závažným porušením pracovnej disciplíny. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobu na náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Žalobca v duplike doručenej dňa 12.11.2019 uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej žalobe, dôvodoch v nej uvedených a na vykonaní dôkazov, ktoré v žalobe označil. Dňa 30.5.2019 žalovaný doručil žalobcovi osobne na pracovisku písomnú výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.5.2019. Táto výpoveď nebola žalovaným podpísaná. Žalobca odmietol žalovanému svojím podpisom potvrdiť prevzatie tejto nepodpísanej výpovede. V ten istý deň 30.5.2019 žalobca splnomocnil svojho právneho zástupcu, ktorý listom zo dňa 30.5.2019 oznámil žalovanému, že zastupuje žalobcu vo veci možnej výpovede, a v prípade výpovede z pracovného pomeru žalobcovi, aby táto bola doručená právnemu zástupcovi. Žalobca nesúhlasí so žalovaným, že nemal súhlas od vtedajšieho štatutárneho orgánu žalovaného Ing. Bohuslava Kočtúcha. Tento súhlas mal ústny. Takisto nie je pravdivé tvrdenie, že Ing. Bohuslav Kočtúch pred svedkami na valnom zhromaždení vyhlásil, že nevedel o jazdách žalobcu na súkromné účely. Na valnom zhromaždení žalovaného dňa 6.4.2019 Ing. Bohuslav Kočtúch vyhlásil, že žalobcovi dal ústny súhlas na súkromné jazdy, čo preukazuje zvukový záznam z valného zhromaždenia. Ing. Bohuslav Kočtúch aj na výsluchu v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš, Obvodné oddelenie PZ L. Hrádok pod ČVS: ORP-369/LHLM-2019 dňa 23. 6.2019 uviedol: Vozidlá mohol používať aj na súkromné účely, súhlas na používanie som mu udelil avšak len ústny (str. 2 zápisnice). U žalobcu tak nie je dôvod, pre ktorý by mohol zamestnávateľ s ním okamžite skončiť pracovný pomer pre porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
7. Žalovaný v následnom vyjadrení doručenom dňa 16.12.2019 zotrval na svojich skutkových tvrdeniach , navrhol vykonať dokazovanie svedeckými výpoveďami svedkov A. D., Z. C., K. U..
8. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, listinami, výsluchom svedkov a mal za preukázaný tento skutkový stav:
9. V rámci dokazovania na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu žalobca trvá na podanej žalobe a na skutkovom stave, tak ako bol popísaný v bodoch II. až V. žaloby. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal nárok na náhradu trov konania. Mal za to, že je postačujúce uznesenie prokuratúry o zastavení trestného stíhania, pokiaľ by však súd pripustil výsluch svedkov ohľadne skutočností, ktoré navrhuje žalovaná strana, predložil súdu ako dôkaz zvukový záznam z valného zhromaždenia Urbárskeho spoločenstva Liptovská Porúbka dňa 6.4.2019, kde je presne zachytené vyjadrenie pána Kočtúcha st., takže nevie čo by mali svedkovia dokazovať. Na otázku súdu uviedol, že tento zvukový záznam získali od žalovaného, keď požiadali o kópiu tohto záznamu, ktorá im bola vydaná. Ešte dodal, že výpoveď musí konkrétna, pričom prílohou mal byť prehľad jázd, ktoré mali byť
neoprávnene vykonávané na súkromné účely. Bolo preukázané, že takáto príloha nikdy nebola žalobcovi doručená.
10.Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ sa týka zvukového záznamu, tak skutočne sa jedná o záznam z valného zhromaždenia urbáru, avšak podotkol, že to, čo je zachytené na zázname, je len to, čo povedala tá - ktorá osoba, ktorá mala v ruke mikrofón. Svedkovia, ktorí boli navrhnutí, môžu opísať aj to, ako sa tá - ktorá osoba, ktorá hovorila do mikrofónu, tvárila, prípadne, čo povedala aj mimo to, čo mikrofón zachytil. V ostatnom sa pridržal písomných vyjadrení. Poukázal na to, že výpoveď, ktorá bola doručovaná žalobcovi, bola nielen podpísaná a bolo dvomi svedkami preukázané, že odmietol túto výpoveď prevziať. Je názoru, že nie je podstatné, kedy svedok podpísal skutočnosť, že žalobca odmietol výpoveď prevziať, poukázal na to, že sám žalobca nepoprel, že výpoveď odmietol prevziať. Pokiaľ sa týka toho, že nebola doručená žalobcovi príloha - prehľad jázd, mal za to, že je to irelevantné, pretože z výpovede je zrejmé, z akého dôvodu bola daná, je tam presne uvedené evidenčné číslo motorového vozidla, ako aj počet najazdených km. Takže výpoveď obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Je tam aj obdobie, za ktoré sa tento skutok stal.
11.Žalobca uviedol, že asi v polovici mája 2019 ho zavolal predseda s tým, že či sa nedohodnú na skončení pracovného pomeru dohodou. Nesúhlasil s tým, nakoľko ešte sa vykonávali zalesňovacie práce. Potom 30.5. vo štvrtok, keď mal náhradné voľno, mu volal predseda urbáru, aby sa zastavil ohľadne výpovede, že chce tú výpoveď s ním podpísať tento deň. Bol práve na ceste do Liptovského Mikuláša, tak navštívil advokátsku kanceláriu JUDr. Kiapeša, kde mu podpísal plnú moc, aby ho zastupoval ohľadne výpovede a potom cestou späť išiel na pracovisko, kde účtovníčke odovzdal túto plnú moc. Následne prišiel predseda s tým, že chce, aby podpísal výpoveď. Na stôl položil výpoveď z pracovného pomeru a požiadal ho, aby ju podpísal, odmietol to, pretože nebola podpísaná zo strany predsedu a povedal mu, že všetky veci nech rieši s jeho advokátom. Pri tom bola prítomná pani U.. Potom odišiel a na druhý deň mu jeho právny zástupca oznámil, že mu bolo doručené oznámenie o výpovedi, avšak samotná výpoveď mu doručená nebola. Pokiaľ vie, tak jeho právny zástupca ešte v ten deň oznámil žalovanému, že príloha nebola doručená a následne až 4.6. potom doručil žalovaný výpoveď jeho pracovného pomeru. On povedal, že nebude podpisovať nepodpísanú výpoveď, že všetky veci nech riešia s jeho advokátom. Bolo mu povedané, že aj keď nepodpíše výpoveď, bude sa považovať za doručenú. Nevedel, či niečo urobili s výpoveďou, ktorá tam bola, on odišiel.
12.Zástupca žalovaného - predseda spoločenstva uviedol, že keď sa zistili nedostatky u žalobcu, tak on mu navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou, čo on odmietol. Následne teda po porade s právnikom sa rozhodli dať žalobcovi výpoveď, bolo to v pondelok, keď on sa s ním kontaktoval a oznámil mu, že teda mu dajú výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mu aj dal, táto nebola podpísaná, pričom on povedal, že či si ju môže zobrať a preštudovať, že následne potom príde v stredu. On teda s tým súhlasil, žalobca však neprišiel, tak ho kontaktoval, aby prišiel vo štvrtok, s čím súhlasil, najprv sa dohodli na 14.00 hod., avšak prišiel okolo 12.00 hod., pričom už mal plnú moc od JUDr. Kiapeša a povedal, aby výpoveď doručili jemu. Keďže zákonník práce toto neumožňuje, po porade s právnikom mu teda predložili nimi riadne podpísanú výpoveď z pracovného pomeru, pričom on povedal, že toto nepodpíše a že všetko majú komunikovať s jeho právnikom. Pri tomto bola prítomná pani U., ktorá podpísala ako svedok, že žalobca odmietol prevziať výpoveď z pracovného pomeru a ako druhý svedok bol podpísaný on - žalovaný. K výpovedi nebola priložená príloha, a to vykonávanie jázd žalobcom z dôvodu, že príloha bola pripravená, ale keď nepodpísal výpoveď, tak mu ju nedával.
13. Spornou skutočnosťou v tomto štádiu konania bolo, či žalovaný doručil výpoveď žalobcovi z pracovného pomeru, a preto sa súd v prvom rade zaoberal žalobcom namietanou skutočnosťou, že výpoveď z pracovného pomeru mu nebola riadne doručená, keďže dňa 30.5.2019 žalovaný doručoval žalobcovi osobne na pracovisku písomnú výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.5.2019, ktorá nebola žalovaným podpísaná. Žalobca odmietol žalovanému svojím podpisom potvrdiť prevzatie tejto nepodpísanej výpovede.
14.Svedkyňa K. U. na pojednávaní uviedla, že výpoveď bola prichystaná už 28.5., kedy predseda túto dal žalobcovi prečítať, táto ešte nebola podpísaná zo strany predsedu, ale povedal mu, že výpoveď mu bude daná 30.5. Žalobca si túto nepodpísanú výpoveď prefotil, pričom 29.5. neprišiel, bol u lekára, mal prísť 30.5., ale dostavil sa až na to, keď mu predseda zavolal, prišiel však už aj s papiermi od svojho právnika, povedal, že nič nepodpíše a aby sme sa obrátili na jeho právnika. Ona bola celý čas prítomná
pri tých rozhovoroch. Výpoveď, ktorú odmietol prevziať žalobca, bola podpísaná dňa 30.5. aj s pečiatkou organizácie. Ona potom prečítala papiere, ktoré doniesol žalobca od právnika a potom poslala výpoveď jeho právnikovi, neposlala mu však prílohu, čo bol protokol z dozornej rady o nepovolených jazdách. Na výpovedi poznačila, že ju odmietol prevziať a tú podpísala ona a predseda urbáru. Jej podpis je iným perom, zrejme sa urobila kópia a potom to podpísala. Ona to toho 30.5. na urbáre podpisovala. Text výpovede písal právny zástupca.
Podľa § 38 Zákonníka práce ods.:
1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".
3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.
4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
15.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný riadne doručoval výpoveď podpísanú žalovaným na pracovisku dňa 30.5.2019, pričom žalobca túto odmietol prevziať s tým, že sa má žalovaný obrátiť na jeho právneho zástupcu. Tvrdenie žalobcu súd vyhodnotil ako rozporné s výpoveďou svedkyne K. U., ktorá potvrdila odmietnutie riadne podpísanej výpovede zo strany žalobcu, pričom žalobca žiadnymi dôkazmi tvrdenia svedkyne nevyvrátil ani nespochybnil. Výpoveď z pracovného pomeru danú žalovaným žalobcovi listinou datovanou dňa 22.5.2019 je teda možné považovať za riadne doručenú.
16.V ďalšom teda súd vykonal dokazovanie na skutočnosť, či boli splnené podmienky pre danie výpovede podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce. V tejto časti súd vykonal dokazovanie listinami a výsluchom svedkov.
17. Z listiny označenej ako výpoveď z pracovného pomeru bolo preukázané, že žalovaný túto dal žalobcovi podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu, že pri kontrole, ktorú vykonávala dozorná rada pozemkového spoločenstva dňa 1.4.2019 bolo zistené, že motorové vozidlo LADA NIVA ev. č. LM534CO (pridelené žalobcovi na služobné účely) v období od augusta 2018 do decembra 2018 tento používal neoprávnene na súkromné účely na pozemky, ktoré nie sú v správe pozemkového spoločenstva.
18.Listom zo dňa 18.7.2019 žalobca oznámil žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že trvá na ďalšom zamestnaní, výpoveď považuje za neplatnú.
19.Svedok Ing. Bohuslav Kočtúch uviedol, že pokiaľ sa udeľoval súhlas v rámci areálu spoločenstva, tak súhlas udeľoval on, a pokiaľ išlo o súhlas mimo areálu, tak toto udeľoval výbor. Výbor však zasadal iba raz do mesiaca a keď bola príležitosť mimo areál aj mimo zasadnutia výboru, tak súhlas udeľoval on. Pracovný poriadok, ktorý riešil aj použitie služobných vozidiel na súkromné účely prijatý nemali, preto súhlas mohol dávať z titulu svojej funkcie on. Pracovný poriadok sa prijal na poslednej valnej porade 6.4.2019. Poriadok, ktorý by sa dotýkal náhrady za použitie služobného motorového vozidla na
súkromné účely nebol vypracovaný, táto sa vyčíslila podľa poriadku prevzatého z inej organizácie a pokiaľ vedel, tak táto bola uhradená. Súhlas na použitie vozidla dával ústne alebo telefonicky. Súhlas zo strany žalobcu bol žiadaný ústne alebo telefonicky. Dával súhlas na každú jazdu osobitne. Žalobca si predmetný súhlas žiadal vždy pred jazdou, niekedy aj deň vopred. O jeho súhlase vedel aj niekto iný z výboru, menovite ich však uviesť nevedel. V podstate to ani neboli súkromné jazdy, boli to jazdy mimo pracovnej doby a čakalo sa na pracovný poriadok s tým, že následne sa jazda vyúčtuje a zaplatí. Vo výplatných páskach sa jazdy neobjavili. On na polícii povedal, že súhlas dal, čo sa však vyšetrovateľom nepáčilo, začali sa mu vyhrážať trestným stíhaním. On však vždy tvrdil, že súhlas dal. Zasadnutí dozornej rady sa nezúčastňoval. Nevyjadroval sa ku kontrolným zisteniam dozornej rady.
20.Svedok A. D. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že valné zhromaždenie býva raz ročne, v roku 2019 to bolo v marci alebo apríli, tohto sa zúčastnil. Na tomto valnom zhromaždení sa preberali jazdy žalobcu. On položil vtedajšiemu predsedovi otázku, či žalobca bol oprávnený používať služobné motorové vozidlo aj mimo pracovnej doby. Povedal, že nie, že môže užívať vozidlo iba počas pracovnej doby. Ďalej sa ho opýtal, či vie o tom, že žalobca používal služobné vozidlo aj mimo pracovnej doby a to aj mimo ich územia, konkrétne aj uviedol 7 km od ich územia v oblasti Javorie. Na to v miestnosti nastal ruch, on (bývalý predseda pozn. súdu) sa zasekol a povedal, že o tom nič nevie. Potom mu podal mikrofón a povedal mu, nech to povie pred vlastníkmi. Na to povedal, že z pozície jeho funkcie mu to povolil. O tom, že jazdy boli mimo územia urbáru a po skončení pracovnej doby, vedel z GPS systému. Tieto jeho otázky, ktoré kládol predsedovi, boli zaznamenané aj na CD nosiči, on CD nosič počul, ale nie je zaznamenané, resp. nie je počuť časť, kde kládol tieto otázky a to vzhľadom k tomu, že on mal vtedy mikrofón. Žiadal výbor aj dozornú radu, aby mu vysvetlili, či je alebo nie je oprávnený žalobca používať vozidlo mimo pracovnú dobu. Myslel, že ako podielnik spoločenstva má na to právo. Podal aj písomnú žiadosť o vysvetlenie.
21.Svedok Z. C. uviedol, že sa zúčastnil valného zhromaždenia v apríli 2019, nepamätal si už presne ale asi vedľa neho sedel pán Kočtúch - nejedná sa však o žalobcu a D.. Tiež tam sedeli členovia výboru. Preberali sa jazdy motorovým vozidlom, pán D. sa pýtal pána Kočtúcha st., bývalého predsedu, či vie o tom, že služobné vozidlo sa používalo aj na jazdy v noci. Vtedy pán predseda povedal, že nie, o tomto nevedel. Na nahrávke to preto nie je, lebo mal vtedy mikrofón pán D. a nie predseda. Nie si je istý, ale potom predseda, keď dostal do ruky mikrofón, povedal, že z titulu svojej funkcie mu to dovolil. On nepočul záznam z CD nahrávky ohľadne zasadania výboru 6.4.2019, on povedal len to, čo bolo na zasadnutí. Na zázname nebolo počuť, čo hovoril pán Kočtúch, pretože mikrofón mal pán D.. On sa na valnom zhromaždení nepýtal nič. Bolo to tak, že mikrofón mal pán D., on položil otázku, pán Kočtúch ako predseda mu odpovedal, ale nie je to na zázname, lebo vtedy mal mikrofón v ruke pán D.. Následne pán D. odovzdal mikrofón pánovi Kočtúchovi st., ktorý už do mikrofónu povedal, že z titulu jeho funkcie áno. Neurobil nijaké opatrenie vo vzťahu k tomu, čo sa týka tých jázd vo vzťahu k dozornej rade alebo výboru. Nemá vedomosť o pracovnom poriadku. On si však zo záznamu z GPS zistil, že žalobca vykonával niektoré nočné jazdy mimo ich región. Po tom zistení on však nič neurobil. Naliehal na dozornú radu, aby riešili jeho zistenia. Pýtal sa, prečo za celé tie roky to nikto nekontroloval. Dozorná rada zistila, že služobné autá sa používali mimo pracovnú dobu na súkromné účely. Vedel, že sa vyčíslila aj nejaká škoda, nevedel, či to žalobca zaplatil. Nevedel však za aké obdobie to bolo, asi september predminulého roku.
22.Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-369/LH-LM-2019 zistil, že obsahom vyšetrovacieho spisu je aj CD nahrávka z valného zhromaždenia zo dňa 6.4.2019. Na čl. 57 tohto spisu je prepis nahrávky týkajúcej sa výpovede Ing. Bohuslava Kočtúcha v čase od 3:13:36 hod. a 3:16:54 hod. Vzhľadom k navrhovanému dôkazu zo strany žalobcu súd obsah prepisu tejto časti nahrávky oboznámil v doslovnom znení „ Úradný záznam k CD z valného zhromaždenia UPS Liptovská Porúbka zo dňa 6.4.2019 .Poverený príslušník vykonáva skrátené vyšetrovanie vo veci prečinu Neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla §217 ods. 1, 2 písm. c/TZ, pričom dňa 11.7.2019 vydal uznesenie podľa § 199 TP a súčasne podľa § 206 ods. 1 TP, na základe ktorého stíha osobu Ing. Slavomíra Kočtúcha, pretože svojim konaním naplnil skutkovú podstatu vyššie uvedeného prečinu. V priebehu skráteného vyšetrovania preskúmal nahrávku z valného zhromaždenia UPS Liptovská Porúbka, zaznamenanú na CD nosiči zo dňa 6.4.2019, z ktorej zistil, že v čase o 03:13:59 uvedenom na nosiči, vystúpil na valnom zhromaždení bývalý predseda UPS LP, Ing. Bohuslav Kočtúch, ktorý uviedol: ,, Viete ja som bol som predseda celý rok 2018 a právne ešte aj do dnešného dňa / do 6.4.2019 /, že je mi také rozhodnutie dozornej rady /o súkromných jazdách jeho syna vozidlom Lada Niva/ trošku zvláštne,
ja som vôbec nebol pri tom, že ako môže jazdu mnou povolenú vyhlásiť za čiernu. Jednalo sa o jazdu po územiach urbáru a po trasách urbárskych pozemkových spoločenstiev priliehajúcich k nášmu urbáru. Auto nebolo použité na žiadnu jazdu mimo katastra Liptovského Jána a Porúbky, s mojím súhlasom. /čas 03:13.36/.V čase o 03:16:20 člen UPS LP A. D., kladie otázku Ing. Bohuslavovi Kočtúchovi. , Zachytil som Vami povolenú jazdu, takú vetu som tu počul, Vami povolená jazda je o 02:00 hod ráno na poľovačku, o druhej ráno napríklad? Ing. Bohuslav Kočtúch sa pýta „O druhej ráno?" Z. C. pokračuje: „ Povedzte nám ,lebo je to tam v cudzom 8 kilometrov mimo nášho územia Javorie-S. V. ja neviem? Ing. Bohuslav Kočtúch. „ Z titulu mojej funkcie áno, poviem že áno." čas 03:16:54." Vzhľadom na uvedené sporové strany považovali dôkaz za vykonaný a nežiadali prehrať predmetné rovnaké CD.
23.Zo zápisnice o výsluchu svedka vo veci ČVS:ORP-369/LH-LM-2019 zo dňa 14.11.2019 bolo zistené, že vypočúvaný svedok Ing. Bohuslav Kočtúch uviedol, že dal súhlas Slavomírovi Kočtúchovi na užívanie vozidla Lada Niva na jeho súkromné účely.
24.Z uznesenia č. 1Pv272/19/5505-18 zo dňa 13.2.2020 bolo zistené, že prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš voči žalobcovi zastavil trestné stíhanie pre prečin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods.1,2 písm. c/ Trestného zákona, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
25.Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že má za to, že v rámci dokazovania na pojednávaní preukázali dôvodnosť žaloby, a to jednak tvrdeniami žalobcu, ako aj výsluchom svedka Bohuslava Kočtúcha a tiež výpoveďami v rámci trestného konania ako aj záznamom na nosiči CD z valnej porady zo dňa 6.4.2019, kde bolo potvrdené, že žalobca mal ústny súhlas od štatutárneho zástupcu urbárskeho pozemkového spoločenstva. Dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce nepreukázal, že toto bolo hlavným dôvodom na skončenie pracovného pomeru. Výpovede svedkov C. a D.a považoval za účelové, ovplyvnené pánom D., ktorý sa snažil ako tak udržať dôkazné bremeno. Tvrdenia svedkov o tom, že určité veci nebolo počuť z dôvodu odovzdávania mikrofónu, vyznieva v tomto kontexte smiešne. Na základe všetkých skutočností navrhol, aby súd vyhovel žalobe a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
26.Právny zástupca žalovaného na záver zotrval na svojich doterajších stanoviskách a mal za to, že existoval tu dôvod výpovede z pracovného pomeru tak, ako bol žalobcovi daný, pretože nepodarilo sa žalobcovi preukázať, že mal súhlas na použitie služobného motorového vozidla na súkromné účely. Svedok Bohuslav Kočtúch otec žalobcu sa svojimi výpoveďami snažil len dodatočne legalizovať to, že žalobca používal motorové vozidlo na iné ako služobné účely, pretože pred valným zhromaždením, ktoré sa konalo dňa 6.4.2019, nebolo ani zmienky o tom, že by niekedy bol žalobcovi daný takýto súhlas a ani žalobca ani vtedajší predseda túto skutočnosť neuvádzali ani dozornej rade. Poukázal aj na oboznámený záznam z výsluchu svedka Bohuslava Kočtúcha, ktorý najprv uviedol, že iba dal súhlas na služobné účely v rámci revíru, až dodatočne uviedol, že áno, že z titulu funkcie takýto súhlas dal. Poukázal aj na to, že pri prvom výsluchu v rámci trestného konania takisto uviedol, že súhlas dal na služobné účely, až neskôr vo výpovedi uviedol, že to bolo aj na účely súkromné. Mal za to, že hodnovernejšia je prvá bezprostrednejšia výpoveď a ďalšou výpoveďou sa snažil pomôcť žalobcovi. Ďalej poukázal na to, že používanie motorového vozidla na súkromné účely nikdy nebolo evidované ako súčasť mzdy žalobcu tzv. nepeňažné plnenie v zmysle zákona o dani z príjmov. Tiež uviedol, že žiadny z členov výboru nevedel o takýchto súhlasoch predsedu. Je teda preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, z ktorého dôvodu považuje žalobu za nedôvodnú, žiadal túto zamietnuť a uplatnil si náhradu trov vo výške 100%. Ešte podotkol, že pokiaľ aj v danom čase neexistoval pracovný poriadok, ktorý by riešil takéto používanie služobného motorového vozidla, neznamená to, že zamestnanec môže použiť vozidlo na iný ako služobný účel, len z toho dôvodu, že mu to zamestnávateľ nezakázal.
27.Hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd mal za nesporne preukázané, že žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 30.6.2006 pracovnú zmluvu. V pracovnej zmluve si dohodli pracovný pomer na dobu neurčitú, deň nástupu do práce dňa 1.7.2006, druh práce lesník, miesto výkonu práce Liptovská Porúbka. Dňa 1.1.2017 žalobca a žalovaný uzatvorili k pracovnej zmluve dodatok č. 1, v ktorom sa dohodli, že žalobca ako zamestnanec bude od 1.1.2017 vykonávať aj funkciu odborného lesného hospodára. Dňa 30.5.2019 žalovaný doručil žalobcovi osobne na pracovisku písomnú výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.5.2019 podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce z dôvodu, že pri kontrole, ktorú vykonávala dozorná rada pozemkového spoločenstva
dňa 1.4.2019 bolo zistené, že motorové vozidlo LADA NIVA ev. č. LM534CO(pridelené žalobcovi na služobné účely) v období od augusta 2018 do decembra 2018 tento používal neoprávnene na súkromné účely na pozemky, ktoré nie sú v správe pozemkového spoločenstva. Listom zo dňa 18.7.2019 žalobca oznámil žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že trvá na ďalšom zamestnaní, výpoveď považuje za neplatnú. Spornou skutočnosťou zostala existencia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce.
Podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
28.Pri tomto výpovednom dôvode môžu nastať dva prípady, a to 1/ že zamestnanec naplnil dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru a v tomto prípade je povinnosťou zamestnávateľa dokázať súdu, že došlo k tak závažnému porušenie pracovnej disciplíny, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával a 2/ zamestnanec porušil pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom a to aspoň jednu pracovnú povinnosť. Ide o povinnosť, s ktorou bol zamestnanec preukázateľne oboznámený v pracovnej zmluve, interných predpisoch zamestnávateľa, alebo mu taká povinnosť vyplýva priamo zo Zákonníka práce alebo osobitného zákona vzťahujúceho sa na výkon jeho práce a bol s ňou oboznámený zamestnávateľom. Porušenie pracovnej disciplíny je zavineným konaním zamestnanca (aj z nedbanlivosti), pričom preukázanie zavinenia je dôkazným bremenom zamestnávateľa.
29.Súd dospel dokazovaním k záveru, že žalovanému sa nepodarilo preukázať naplnenie ani jedného dôvodu uvedeného v ust. § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce. Je nepochybné, že žalobca vykonával v období od augusta 2018 do decembra 2018 na nemu pridelenom služobnom motorovom vozidle LADA NIVA ev. č. LM534CO jazdy aj na súkromné účely avšak žalovanému sa nepodarilo žiadnym spôsobom vyvrátiť ( a to ani výsluchom ním navrhovaných svedkov) výpoveď svedka Ing. Bohuslava Kočtúcha, bývalého predsedu spoločenstva, že na takéto používanie služobného motorového vozidla dal žalobcovi vždy ústny súhlas. Žalobca teda nevykonával jazdy bez súhlasu štatutárneho zástupcu, ktorý potvrdil, že z titulu svojej funkcie mohol takýto súhlas udeliť. U žalovaného nebola v čase od augusta 2018 do decembra 2018 preukázaná existencia pracovného alebo organizačného poriadku, ktorý by upravoval spôsob, možnosť a náhradu používania služobného motorového vozidla na iné ako pracovné účely. Dôkazné bremeno v tomto prípade na preukázanie porušenia pracovnej disciplíny spočíva na žalovanom ako zamestnávateľovi.
30.Vychádzajúc z ust. § 10 Zákonníka práce, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov ( § 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti (ods.1). Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený(ods.2).
31.Žalovaný v spore nepreukazoval, že bývalý predseda spoločenstva udelením súhlasu prekročil svoje oprávnenia, resp. že by žalobca ako zamestnanec vedel o tom, že udelením súhlasu bývalý predseda spoločenstva prekročil svoje oprávnenia. Na základe uvedeného, pre neunesenie dôkazného bremena na strane zamestnávateľa, súd rozhodol o základe nároku (§ 214 Civilného sporového poriadku) pre ďalšie žalobcom uplatnené nároky (náhrada mzdy) tak , že určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobcovi listom zo dňa 22.5.2019 podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce je neplatná.
32.O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§262 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
33.Záverom súd dodáva, že vykonanie dokazovania výsluchom konajúceho policajta vo veci ČVS:ORP-369/LH-LM-2019 a vyžiadaním si správy z inšpekcie ministerstva vnútra, by pre posúdenie
platnosti výpovede nebolo účelné, nakoľko v konečnom dôsledku bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené a tieto dôkazy nie sú schopné preukázať dôvod výpovede podľa § 63 ods.1 písm. e/ Zákonníka práce.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, (§355 ods.1, §356 CSP) písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.