Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-168-2017.pdf
PDF · 132.19 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-5Csp/168/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: S. T., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XXX/XX, XXX XX Š.Í., R. S. C. F. XX, XXX XX K., o zaplatenie sumy 9.223,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 681,14 eur zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8.542,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy: 9.223,27 eur od 25.02.2016 do 10.04.2018, 8.542,13 eur od 11.04.2018 až do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 150,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
V. Žalobcovi sa vracia titulom zaplateného súdneho poplatku suma 33,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa XX.XX.XXXX domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 9.223,27 eur spolu s úrokom z úveru vo výške 6,59 % ročne zo sumy 8.809,18 eur od 25.02.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.223,27 eur od 25.02.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola so žalovanou a dlžníkom A. T., H.. XX.XX.XXXX, uzatvorená zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX o stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva o úvere), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej a dlžníkovi medziúver vo výške 9.338,- eur. Dňa 12.11.2012 bola vyplatená suma vo výške 3.694,26 eur a dňa 11.12.2012 suma vo výške 5.505,74 eur. Žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol celkovú sumu vo výške 9.338,- eur ako istinu a to v súlade so zmluvou o úvere, podľa ktorej sa poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 138,- eur zúčtovali pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov úveru bola znížená o výšku tohto
poplatku (3.694,26 eur + 5.505,74 eur + 138,- eur = 9.338,- eur). Žalovaná a dlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úver mesačnou splátkou vo výške 63,16 eur, ktorá bola započítaná na dohodnuté 6,59 % úroky medziúveru a to najprv na najstaršie splatné úroky. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaná a dlžník ďalej zaviazali vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 16,29 eur. Žalovaná a dlžník sa zároveň zaviazali platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 4,60 eur. Žalovaná a dlžník sa v zmluve o úvere zaviazali použiť poskytnutý úver na stavebný účel t. j. na financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním. Žalobca ich opakovane vyzýval na zdokladovanie účelového použitia poskytnutého úveru, naposledy listom zo dňa 29.12.2015, v ktorom bola na splnenie tejto povinnosti stanovená lehota do 15.01.2016. Potrebné doklady neboli žalobcovi predložené. Z uvedeného dôvodu žalobca dňa 24.02.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu na prislúchajúcom účte stavebného sporenia vo výške 528,82 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 9.338,- eur, čím sa istina medziúveru znížila na sumu 8.809,18 eur. Dlžná suma vo výške 9.223,27 eur pozostáva z istiny vo výške 8.809,18 eur, nezaplatených 6,59 % úrokov z úveru vo výške 155,29 eur a nezaplatených poplatkov vo výške 258,80 (poplatky za 1. upomienku, poplatky za 2. upomienku, predžalobné upomienky, poplatok za predĺženie lehoty a poplatky za poistenie za obdobie od 12/2015 do 02/2016). 2. Dňa XX.XX.XXXX bol Okresným súdom Skalica vydaný platobný rozkaz č. k. XCsp/XXX/XXXX-XX, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi sumu 9.223,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.223,27 eur od 25.02.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom vo výške 6,59 % ročne zo sumy 8.809,18 eur od 25.02.2016 do zaplatenia a náhradu iných trov konania vo výške 553,- eur za zaplatený súdny poplatok. Z dôvodu včasného doručenia odporu dňa 07.11.2018 zo strany žalovanej, súd predmetný platobný rozkaz uznesením č. k. XCsp/XXX/XXXX- XX T. M. XX.XX.XXXX zrušil v plnom rozsahu v zmysle § 267 ods. 3 CSP.
3. Žalovaná podaný odpor (č. l. 35) zo dňa 06.11.2018 odôvodnila tým, že nesúhlasí s platobným rozkazom, nakoľko s manželom A. T., H.. XX.XX.XXXX mali rozvod XX.XX.XXXX a aj BSM pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a došlo k uzavretiu zmieru. Pohľadávka voči žalobcovi pripadla po dohode bývalému manželovi - A. T., H.. XX.XX.XXXX. Žiadala žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Žalobca doručil súdu dňa 21.11.2018 podanie (č. l. 46), v ktorom uviedol, že pasívna solidarita žalovanej a dlžníka A.H. T. voči žalobcovi je založená samotnou zmluvou o medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX T. M. XX.XX.XXXX a peňažné prostriedky boli vyplatené v zmysle zmluvných dojednaní. Pasívna solidarita žalovanej a dlžníka A. T. nezanikla rozvodom a nezanikla ani na základe dohody žalovanej a dlžníka A. T. o vyporiadaní ich bezpodielého spoluvlastníctva. Vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM, či účastníkmi súdneho konania, predmetom ktorého je BSM. Dohoda o vyporiadaní BSM nemá voči žalobcovi žiadny právny význam, má povahu prevzatia záväzku jedným z manželov, ktoré vo vzťahu k žalobcovi žiadnu právnu relevanciu nemá a žalobca nikdy nevyslovil súhlas s touto dohodou.
5. Žalobca doručil súdu dňa 30.05.2019 podanie (č. l. 54), ktorým zobral žalobu čiastočne späť vo výške 681,14 eur z dôvodu úhrady dňa 10.04.2018 vo výške 681,14 eur v prospech vymáhanej pohľadávky. Úhrada predstavuje výťažok z konkurzu v konkurznej veci vedenej na majetok dlžníka zo zmluvy o úvere A. T. a bola vykonaná správcom konkurznej podstaty.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, výpisom z obchodného registra (č. l. 4 - 7), Zmluvou o medziúvere a stavebnom - sporiteľskom úvere (č. l. 10 - 13), Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby (č. l. 14), Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby (č. l. 15 - 16), výzvou (č. l. 17), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 19), uznesením Okresného súdu Q. č. k. XC/XXX/XXXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX (č. l. 68 - 69) a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
7. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní dňa 12.11.2019 uviedla, že podpisovala zmluvu s bývalým manželom ako spoludlžníkom z dôvodu, že s A. T. boli vtedy manželia. Nevedela presne aká suma bola na základe sumy poskytnutá, nakoľko táto bola vyplatená bývalému manželovi. Finančné prostriedky mali byť použité na rodinný dom N. Š.. Splácanie úveru mal na starosti bývalý manžel. Nemala vedomosť koľko bolo z úveru uhradených splátok. Ona osobne neuhrádzala žiadnu splátku z tohto
úveru. Ich manželstvo bolo rozvedené. Po rozvode manželstva s bývalým manželom uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená uznesením Okresného súdu Q.. Splácanie tohto úveru mal prebrať bývalý manžel. Jej, v rámci tejto dohody, pripadli na splácanie iné úvery a to voči K. K. a voči spoločnosti X. K. B..K.., tieto dlhy spláca ona. Je zamestnaná v spoločnosti E. s pracoviskom N. K., jej zárobok je okolo 660,- eur, býva v prenajatom byte od súkromnej osoby, platí nájom vo výške 320,- eur. Vyživovaciu povinnosť nemá. Ona svoje úvery doteraz splácala a ich splácanie bolo pozastavené v tomto mesiaci zo strany súdu, čo sa týka zrážok zo mzdy. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 18.02.2020 uviedla, že z uplatnenej pohľadávky žalobcovi doteraz z dôvodov, ktoré už uviedla, neuhradila žiadnu čiastku. S úverom, z ktorého vznikla pohľadávka, ona fakticky ani nič nemala. Nevedela sa vyjadriť k dôvodnosti pohľadávky ani k výške tejto pohľadávky. Pohľadávku by dokázala splácať v splátkach po 20,- alebo 30,- eur.
8. Zo zmluvy o medziúvere a stavebnom - sporiteľskom úvere zo dňa 31.10.2012, ktorú uzavreli žalobca ako veriteľ, A.H. T., H.. XX.XX.XXXX ako dlžník a žalovaná ako ďalší dlžník súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie stavebného/spotrebiteľského úveru na dobu určitú s cieľovou sumou zmluvy o stavebnom sporení vo výške 11.500,- eur. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca dlžníkovi a žalovanej (ako manželom) medziúver/stavebný - spotrebiteľský úver sumu vo výške 11.500,- eur. V zmluve bola ďalej uvedená celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník splatiť vo výške 31.083,81 eur, výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia 16,29 eur, výška úrokovej sadzby vkladov 1,75 %, splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia mesačne, vždy k prvému dňu mesiaca s úrokovou sadzbou úroku z omeškania z omeškaných vkladov 5 %. Počet mesačných vkladov bol dohodnutý na 242, úroková sadzba fixná na dobu 5 rokov bola vo výške 6,59 %, RPMN 7,59 %, priemerná hodnota RPMN 19,12 %, výška mesačnej splátky 67,76 eur.
9. Z podania označeného ako „Posledná výzva na preukázanie účelového použitia“ zo dňa 29.12.2015, súd má za preukázané, že žalobca vyzval dlžníka na predloženie dokladov účelového použitia vo výške 9.338,- eur v termíne do 15.01.2016 s tým, že dlžníka upozornil, že v prípade, ak si nesplní túto povinnosť, bude žalobca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu.
10. Z podania označeného ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ zo dňa 24.02.2016 má súd za preukázané, že žalobca vyhlásil dňa 24.02.2016 mimoriadnu splatnosť úveru s tým, že výška dlhu bola 9.281,27 eur.
11. Z uznesenia Okresného súdu Q. č. k. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX súd zistil, že súd schválil zmier medzi účastníkmi konania v zmysle ktorého do výlučného vlastníctva žalobcu - A. T. pripadajú dlhy voči spoločnosti S. K. K., B..K.., zmluva pod č. XXXXXXXXXX vo výške 9 125,98 eur.
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a), b) o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v čase uzatvorenia zmluvy, a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
16. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení v čase uzavretia zmluvy, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len „stavebný účel") uvedených v § 11 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/310/20190101?ucinnost=31.10.2012> z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
19. Podľa § 4 písm. a) zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení v čase uzavretia zmluvy, stavebným sporiteľom môže byť a) fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.
20. Podľa § 7 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 310/1992 Z. o stavebnom sporení v znení v čase uzavretia zmluvy, stavebné sporenie vykonáva stavebná sporiteľňa na základe ňou vydaných zásad schválených Národnou bankou Slovenska po dohode s ministerstvom, ktoré musia obsahovať najmä a) druhy stavebného sporenia a podmienky uzatvárania zmlúv o stavebnom sporení a zmlúv o stavebnom úvere, b) zloženie fondu stavebného sporenia, postup a lehoty pri poskytovaní stavebného úveru, podmienky a predpoklady poskytnutia stavebného úveru, c) postup a lehoty pri usporiadaní vkladov zo zrušených zmlúv o stavebnom sporení, d) spôsob ochrany stavebného sporiteľa pri odobratí bankového povolenia alebo pri zániku bankového povolenia stavebnej sporiteľni podľa osobitného predpisu, e) podmienky poskytovania stavebných úverov v prípadoch uvedených v § 12 ods. 2 písm. a), f) bližšiu špecifikáciu stavebných účelov uvedených v § 11 ods. 1, g) spôsob a lehoty preukazovania použitia prostriedkov získaných stavebným sporením na stavebné účely uvedené v § 11 ods. 1. Zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma, c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa, d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,
b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
21. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 310/1992 Z. o stavebnom sporení v znení v čase uzavretia zmluvy, po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru.
22. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 310/1992 Z. o stavebnom sporení v znení v čase uzavretia zmluvy, Zmluvu o stavebnom sporení so stavebným sporiteľom podľa § 4 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1992/310/20190101?ucinnost=31.10.2012> možno uzatvoriť, len ak podiel cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení s právnickými osobami alebo fyzickými osobami - podnikateľmi, a) v jednom kalendárnom roku neprevyšuje 10 % z cieľových súm, na ktoré sú uzatvorené všetky zmluvy o stavebnom sporení v príslušnom kalendárnom roku, alebo b) ktorým nevznikol nárok na stavebný úver, neprevyšuje 15 % zo súčtu cieľových súm, pri ktorých ešte nevznikol nárok na pridelenie stavebného úveru splnením všetkých zmluvne dohodnutých podmienok, a cieľových súm, pri ktorých nárok na stavebný úver vznikol, ale nebol uplatnený.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 310/1992 Z. o stavebnom sporení v znení v čase uzavretia zmluvy, Stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru.
24. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 310/1992 Z. o stavebnom sporení v znení v čase uzavretia zmluvy, Výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§ 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1992/310/20190101?ucinnost=31.10.2012>), a iných zdrojov.
25. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
26. Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. 27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Podľa § 150 ods. 1, 2 z. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej „C.s.p.“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).
31. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).
32. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. XX L. XXXX/XXXX).
34. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého sporového konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez ohľadu na to, že žalovaná namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X L. T. M. XX. XX. XXXX). Ustanovenie § 511 ods. 1 OZ upravuje pasívnu solidaritu (solidaritu dlžníkov), ktorá je charakterizovaná viacerými subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí vydanom na základe § 439 ustanovuje alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, t.j. od jedného, niekoľkých, alebo od všetkých, a dlžník je povinný poskytnúť celé plnenie. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a ostatnými dlžníkmi. Funkcia pasívnej solidarity spočíva vo zvýšení vyhliadok veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky.
35. Súd dospel k názoru, že žalovaná má pasívnu vecnú legitimáciu vystupovať v danom spore ako žalovaná. Žalovaná a dlžník A. T. boli v čase uzavretia Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere dňa 31.10.2012 manželia a Zmluvu obaja podpísali. Žalovaná aj dlžník A. T. sa stali spoludlžníkmi k veriteľovi - žalobcovi, pričom ako spoludlžníci sa zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi spoločne a nerozdielne. Žalobca je oprávnený domáhať sa vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov od oboch dlžníkov prípadne od ktoréhokoľvek dlžníka či už od žalovanej alebo od dlžníka A. T. samostatne. Súd má vedomosť o rozvode manželov a následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy Okresný súd Q. uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX T. M. XX.XX.XXXX schválil zmier medzi účastníkmi konania v zmysle ktorého do výlučného vlastníctva dlžníka, A. T. pripadla uplatnená pohľadávka v tomto konaní žalobcom. Avšak pre toto konanie ide o irelevantnú skutočnosť, nakoľko vyporiadanie BSM má zásadné účinky len medzi bývalými manželmi a nie je možné ním zasiahnuť do práv tretích osôb, hlavne veriteľa (uvedené potvrdzuje uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. X L.). Pre doplnenie súd uvádza, že medzi žalobcom a spoludlžníkmi neprišlo k žiadnej dohode o tom, že by pohľadávku mal splácať výlučne dlžník A. T. alebo výlučne žalovaná, takže Zmluva o medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej sú dlžníkmi žalovaná a jej bývalý manžel A. T. je platná voči obom dlžníkom a žalobca je oprávnený sa domáhať vrátenia pohľadávky od oboch dlžníkov prípadne od jedného z nich v zmysle pasívnej solidarity.
36. Súd ešte dodáva, že v zmysle § 511 ods. 3 OZ ak jeden zo spoludlžníkov v rozsahu uplatneného nároku dlhu sám plnil, je následne oprávnený požadovať náhradu od spoludlžníka podľa jeho podielu a teda žalovaná je následne oprávnená domáhať sa náhrady z uplatnenej pohľadávky voči spoludlžníkovi, A.H. T..
37. Žalobca svojim podaním, doručeným súdu dňa 30.05.2019, zobral žalobu späť v časti 681,14 eur z dôvodu úhrady, ktorá predstavuje výťažok z konkurzu v konkurznej veci vedenej na majetok dlžníka A. T.. Z tohto dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie 681,14 eur podľa § 145 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. C.s.p. zastavil.
38. Predmetom sporu je (po čiastočnom späťvzatí žaloby) zaplatenie sumy 8.542,13 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného medziúveru resp. porušenia Zmluvy o medziúvere a stavebnom
- sporiteľskom úvere zo dňa 31.10.2012 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako jednou z dvoch spoludlžníkov.
39. Súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Na základe zmluvy o stavebnom sporení bola so žalovanou a dlžníkom A. T. uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom úvere dňa 31.10.2012, na základe ktorej poskytol žalobca solidárnym dlžníkom medziúver vo výške 9.338,- eur. Žalobca na základe zmluvy o úvere poskytol celkovú sumu vo výške 9.338,- eur. V čase vyporiadania BSM po rozvode manželov, dlžník prevzal splácanie uvedenej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 9.125,98 eur. Následne po podaní žaloby bola vykonaná úhrada vo výške 681,14 eur. Napriek tomu že predmetná zmluva o medziúvere a stavebnom sporení je absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom v zmysle obchodného zákonníka, avšak vzhľadom na charakter sporových strán v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na to, že ide o formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, súd preskúmal predmetnú zmluvu aj s ohľadom na ustanovenia týkajúcich sa spotrebiteľov v zmysle Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z., pričom súčasne aplikoval aj ustanovenia zákona o stavenom sporení.
40. Súd dospel k názoru, že zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá platne a spĺňa všetky zákonnom stanovené podmienky a z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi pohľadávku voči žalovanej vo výške 8.542,13 eur, ktorá tvorí istinu spoločne s úrokmi a poplatkami.
41. Žalovaná v konaní namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, tvrdila, že pohľadávku by mal splácať len jej bývalý manžel - spoludlžník A. T., na základe rozhodnutia Okresného súdu Q. č. k. XC/XXX/XXXX- XXX T. M. XX.XX.XXXX, avšak súdu nepredložila žiadnu dohodu so žalobcom, či dodatky k zmluve o úvere, ktoré by potvrdzovali túto skutočnosť. V konaní nenamietala uplatnenú pohľadávku žalobcu a nepreukázala, že by pohľadávka bola uhradená.
42. Keďže spoludlžníci nezaplatili svoj dlh riadne a včas, dostali sa do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.223,27 eur od 25.02.2016 do 10.04.2018 a zo sumy 8.542,13 eur od 11.04.2018 až do zaplatenia, pretože takto priznané úroky z omeškania sú v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
43. Žalobcom uplatnený zmluvný úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 8.809,18 eur od 25.02.2016 do 10.04.2018 (deň nasledujúci po zosplatnení) a zo sumy 8.128,04 eur od 11.04.2018 (po zosplatnení) do zaplatenia na základe zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere súd nepovažoval za dôvodný. Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dojednanú dobu. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľa dochádza k zmene obsahu záväzku, dlžník/spotrebiteľ stráca výhodu splátok a poskytnuté prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne dohodnutú, ale musí ich okamžite vrátiť veriteľovi, čím sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť veriteľovi namiesto úrokov z úveru, úroky z omeškania z dlžnej sumy úveru. Právo na riadny úrok z úveru má žalobca do zosplatnenia istiny úveru ( t.j. do 24.02.2016) a následne má žalobca ako veriteľ právo už iba na úrok z omeškania. Krajský súd v S. už v rozsudku sp. zn. XCo XXX/XXXX T. M. XX.X.XXXX uzavrel, že ak v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru nastane stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Rovnako Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. P.. Ú. XXX/XXXX-XX T. M. XX.X.XXXX vyhodnotil v obdobnej posudzovanej veci ako ústavne konformný taký výklad príslušných právnych predpisov v rozhodnutiach okresného a krajského súdu, v zmysle ktorého v prípade, že veriteľ pristúpi k tzv. zosplatneniu úveru, nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru, a teda veriteľ má právo na riadne
úroky z úveru len do zosplatnenia úveru. Z týchto dôvodov súd žalobcovi zmluvný úrok z úveru za obdobie po zosplatnení úveru nepriznal, nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou zanikol zosplatnením úveru a po zosplatnení úveru veriteľ už nemá nárok na úhradu zmluvného úroku, ale len na úhradu zákonných úrokov z omeškania.
44. Súd sa odvoláva aj na aplikačná prax súdov, ktorá sa zaoberala otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza: Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ) - (uznesenie NS SR vo veci X X. XXX/XX). V rozsudkoch súdov sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods.2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania ( napr. rozsudok KS v S. N. N. XCo XXX/XXXX). Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v časti zmluvných úrokov vo výške 6,59 % ročne zo sumy 8.809,18 eur od 25.02.2016 do 10.04.2018 a zo sumy 8.128,04 eur od 11.04.2018 do zaplatenia zamietol.
45. Podľa § 232 ods. 3 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
46. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p., ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
47. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
48. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pracuje v spoločnosti E. s pracoviskom N. K., pričom jej príjem je vo výške 660,- eur, býva v prenajatom byte, kde platí nájom vo výške 320,- eur. Uviedla, že pohľadávku by bola schopná splácať po 20 až 30,- eur mesačne. Z dôvodu majetkovej situácie žalovanej, súd priznal žalovanej možnosť splácať priznanú pohľadávku po 150,- eur mesačne, splatných vždy do posledného dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd považuje výšku splátok za primeranú k výške priznanej pohľadávky a pomerom žalovanej a taktiež súd rešpektuje zásadu zaužívanej súdnej praxe, kedy pohľadávka by mala byť uhradená do 3 rokov, z toho dôvodu súd ustanovil mesačnú výšku splátok na 150,- eur. Zároveň má súd za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu, a to vzhľadom na osobu žalobcu a výšku priznanej sumy.
49. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.
52. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
53. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
54. O vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodol súd podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov tak, že sa žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 40,50 eur krátený o 6,70 eur , t.j. vo výške 33,80 eur, ktorý po právoplatnosti tohto rozhodnutia vráti orgán na to príslušný v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca zaplatil súdny poplatok v sume 553,- eur. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti istiny vo výške 681,14 eur späť pred prvým pojednávaním, súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch vrátil žalobcovi časť zaplateného súdneho poplatku v sume 33,80 eur (výpočet: 6 % z 681 eur = 40,50 eur - 6,70 eur = 33,80 eur).
55. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).