Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/212/2015

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: O. J., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom G. XXX právne zastúpený: E.. V. E., advokátka so sídlom L., H. X proti žalovanému: K. Z., narodený XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom J., C. XXX/XX, o uloženie povinnosti, t a k t o

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená obci Drietoma ako stavebnému úradu.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho žalobcu spočívajúcich v obťažovaní žalobcu tienením nad mieru primeranú pomerom v dôsledku postavenia nadstavby a prístavby jestvujúcej budovy na pozemkoch CKN p.č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady zapísanej na LV č. XXXX a p.č. XXX/X o výmere XXXmX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zapísaných na LV č. XXXX, parcely M. pre okres V., obec G., k.ú G. vo veci vedenej pod č. I./XXX/XXX/ Ko. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností pozemku p.č. XXX o výmere XXXmX, druh pozemku: záhrady, pozemku p. č. XXX o výmere XXXmX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku p.č. XXX o výmere XXXmX, druh pozemku: záhrady a stavby súp. č. XXX postavenej na p. č. XXX, popis stavby: dom. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. 962 ako parcely registra C, pre okres Trenčín, obec G., k.ú. G.. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností - pozemku p. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrady zapísanej na LV č. XXXX a pozemku p. č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria ako aj stavby s č. XXX postavenej na p. č. XXX/X, popis stavby: prístrešok pre autodielňu a sklad materiálu zapísanej na LV č. XXXX, pre okres V., obec G., katastrálne územie G.. R. úrad obec G. listom č. XXXX/XXX/Ko zo dňa XX.XX.XXXX oznámil začatie konania vo veci umiestnenia stavby "R. galantérie G.", SO XX F. a spevnené plochy, SO XX R. D., SO XX K. dom, SO XX Prípojka Vody na pozemkoch parcele č. XXX/X, XXX/X k.ú. G., stavebníka K. Z.. B. dňa XX.XX.XXXX na stavebný úrad doručil písomné námietky k umiestneniu stavby, pričom s jej realizáciou nesúhlasil, nakoľko pozdĺž jeho pozemku sú na celej dĺžke pozemku postavené stavby: murovaná budova dlhá XX,Xm s oknami smerujúcimi do jeho dvora, dva ďalšie nejaké prístrešky (na auto a na posedenie), rodinný dom ( ktorý bol však podľa žalobcom odsúhlaseného pôvodného projektu otočený inak, v skutočnosti je tento dom postavený asi 1m od plota žalobcu) a murovaná X,Xm dlhá šopa, ktorá nahrádza plot. Y. stavby žalovaného sú postavené na južnej strane od pozemku žalobcu, čoho dôsledkom je na pozemku žalobcu vlhko, tieň a pleseň. J. časť stavieb na pozemku žalobcu je vzhľadom na jestvujúce stavby žalovaného nepoužiteľná. V prípade, že by stavebný úrad povolil umiestnenie stavby spočívajúcej v prístavbe a nadstavbe na pozemkoch M. p.č. XXX/X a XXX/X k.ú. G., došlo by k zvýšeniu stavby zo súčasných X,XXm na X,XXX m a na jediné slnečné miesto by žalovaný postavil ďalší objekt, čím by došlo k zatieneniu obidvoch žalobcom južne orientovaných okien. F. žalovaného by došlo k výraznému zníženiu trhovej hodnoty pozemku žalobcu a rodinného domu a výrazne by sa znížila kvalita bývania žalobcu, jeho manželky a ich dvoch maloletých dcér, vrátane matky žalobcu R. J., ktorá je oprávnená predmetný dom užívať, ako oprávnená z vecného bremena. J. žalovaného sa nachádza v obytnej zóne a prevádzka skladu je prirodzene spojená s nákladnou dopravou, ktorá môže znepríjemňovať život i ďalším obyvateľom v susedstve. N., že konanie žalovaného sa žalobcovi javí ako účelové, nakoľko stavebný úrad disponuje dokumentáciou, podľa ktorej má na dotknutom pozemku žalovaný zámer vybudovať sklad, kaviarničku, predajňu a obytný priestor. B. poukázal na ustanovenie § 127 S., v zmysle ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. J. najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu a lebo pozemok a nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov tienením. V. poukázal na ustanovenie § 3 ods. X S., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. C. dôkaz k žalobnému návrhu žalobca pripojil fotodokumentáciu svojej stavby pozemku a domu vrátane pozemku žalovaného, stanovisko k umiestneniu stavby "R. galantérie, G., par. č. XXX/X, XXX/X, k.ú. G." zo dňa XX.XX.XXXX, list zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa XX.XX.XXXX, výsluch svedka R. J., oprávnenej z vecného bremena, pohľady na sklad galantérie G.-SO XX, SO XX, záväzné stanovisko K. úradu verejného zdravotníctva zo dňa XX.XX.XXXX, číslo B/XXXX/XXXXX-XXX/HX. R. úrad obec G. svojim rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXX/XXX/XXX/Ko odkázal účastníka konania na súd a konanie prerušil, aby súd rozhodol o oprávnenosti žalobcom vnesenej námietky.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom E.. H. B., advokáta so sídlom J., F. XX. X. súčasťou tohto podania nebola plná moc udelená advokátovi na zastupovanie žalovaného v tomto konaní, súd na toto podanie neprihliadal.

3. Žalobca podaním doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dňa 02.03.2015 sa uskutočnilo územné konanie na umiestnenie stavby. B. sa tohto stretnutia nezúčastnil a to ani prostredníctvom zástupcu. V zápisnici bola žalovanému uložená povinnosť do vydania rozhodnutia doložiť nasledujúce dokumenty: doplnenie insolácie, doplnenie posúdenia umiestnenia stavby z požiarneho hľadiska voči stavbe rodinného domu so súp. č. 498 v obci G. a doplnenie situácie stavby o údaj odstupovej vzdialenosti od rodinného domu súp. č. XXX. G. XX.XX.XXXX bol žalobca predvolaný na druhé konanie, ktorého sa žalovaný zúčastnil. H. žalobca uviedol, že k plánovanej stavbe sa vyjadril i K. úrad verejného zdravotníctva, S. starostlivosti o životné prostredie, S. riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru. Y. tri inštitúcie sa zhodne vyjadrovali k parcelám č. XXX/XX a XXX/XX v katastrálnom území G.. J. parcely v katastrálnom území G., ani neexistujú. N. inštitúcie sa vyjadrovali k stavbám na neexistujúcom pozemku. B. preto požiadal, súd aby uvedené dokumenty nepovažoval za dôkaz. B. má za to, že predmetné konanie stavebného úradu bolo v rozpore so zákonmi a technickými normami a preto požiadal i o preverenie veci F. stavebným úradom. B. ďalej poukázal na územný plán obce G. a s poukazom naň má za to, že sklad galantérie nie je obytným domom a ani k nemu prislúchajúce zariadenie, ktoré je v rozpore s územným plánom obce.

X. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že je potrebné, aby vec vedená pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX bola postúpená príslušnému orgánu na obec G. ako stavebnému úradu, pretože nepatrí do právomoci súdu.

5. Podľa z. č. - (ďalej len ""), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a rozhodujú iné orgány.

6. Podľa § 4 cit. zákona, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ako to ustanovuje zákon.

7. Podľa § 10 ods.1 cit. zákona, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

8. Podľa z. č. - o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

9. Podľa § 137 ods.1 cit. zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastných alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.

10. Podľa § 137 ods.2 cit. zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstate inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.

11. Podľa § 137 ods.3 cit. zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodne o veci.

12. Podľa z. č. , ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo, ktoré osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

13. Podľa vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pobytu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a pozemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

14. Podľa § 6 ods.1 cit. vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku len, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

15. Podľa § 6 ods.7 cit. zákona, vzájomné odstupy vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodných stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,5 m od steny.

16. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákona, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17. Z citovaných zákonných ustanovení stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad môže účastníka stavebného konania odkázať na súd len s takými námietkami, ktoré prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu. Je potrebné pritom veľmi starostlivo hodnotiť, či riešenie vznesených námietok prekračuje, alebo neprekračuje rozsah právomoci stavebného úradu. Imisie sú upravené v ustanovení § 127 ods.1 Občianskeho zákona. Podľa tohto ustanovenia negatívne účinky a vplyvy stavieb a ich zariadení, najmä škodlivé exhalácie, hluk, teplo, otrasy, vibrácie, vlhko, prach, zápach a znečisťovanie vôd, oslňovanie a zatienenie nesmú zhoršovať životné prostredie v stavbách a v okolí ich dosahu na prípustnú mieru. Splnenie týchto požiadaviek sa preukazuje výsledkami meraní. Na základe citovaného ustanovenia treba potom hodnotiť právomoc súdu podľa tak, že je daná, ak námietky vznesené účastníkom stavebného konania nespadajú do právomoci obce ako stavebného úradu.

18. V územnom konaní posúdi stavebný úrad návrh tiež z hľadiska, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám podľa Stavebného zákona a rozhodne o námietkach účastníka konania, pričom sa vždy pokúsia o dosiahnutie dohody s účastníkmi o týchto námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračuje rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobujúcich orgánov štátnej správy. Ak nedôjde k dohode medzi účastníkmi konania o námietkach, zistí sa, či sú námietky oprávnené a či by znemožnili uskutočniť požadované opatrenie alebo by umožnila jeho uskutočnenie len v podstate inej miere, či forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd a konanie preruší (§ 137 ods.2 Stavebného zákona).

19. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že v územnom konaní, podobne ako to je aj v stavebnom konaní je povinnosťou stavebného úradu skúmať, či návrh na vydanie rozhodnutia zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, ktoré sú upravené všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto predpisom je vyhl. č. , ktorým sa vykonáva Stavebný zákon. Podľa tejto vyhlášky negatívne účinky a vplyvy stavieb a ich zariadení, predovšetkým škodlivé exhalácie, hluk, teplo, vibrácie, oslňovanie a zatienenie a iné nesmú zhoršovať životné prostredie na stavbách a v okolí ich dosahu nad prípustnú mieru. Splnenie týchto požiadaviek sa preukazuje výsledkami meraní. Je potrebné poukázať aj na Občianskeho zákona, podľa ktorého vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva. Preto najmä nesmie ohrozovať susedovu stavbu alebo pozemok, úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadené bez toho, že by zrealizovala dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolom, dymom, plynom, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá na susedný pozemok a nešetrne, poprípade v nevhodnom ročnom období odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Z citovanej vyhlášky, ale aj zo Stavebného zákona vyplýva, že všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu patrí aj požiadavka, aby zatienenie spôsobené stavbou nezhoršovalo životné prostredie v okolí dosahu stavby nad prípustnú mieru alebo nad mieru primeranú pomerom, než je v danom prípade to isté, námietkou občianskoprávnou (viď ) zveruje zákon rozhodnutie o tejto námietke vznesenej v stavebnom konaní do právomoci stavebného úradu, ktorý je povinný sa zaoberať zatienením z úradnej povinnosti, pričom je povinný dbať aj na dodržanie vzájomných odstupov stavieb stanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi. Povinnosť stavebného úradu rozhodnúť o takejto námietke vyplýva zo Stavebného zákona. Preto účastníka stavebného konania, ktorý namietal, že v dôsledku zamýšľanej stavby dôjde k zatieneniu jeho pozemku alebo domu, nemôže stavebný úrad odkázať na súd, ale musí o jeho námietke sám rozhodnúť. Preto rozhodnutie o námietke vznesenej v stavebnom konaní účastníkom konania, že umiestnenie stavby zatieni jeho pozemok nie je v právomoci súdu a to ani v prípade, že stavebný úrad účastníka na súd s takouto námietkou odkáže. Otázku, či zamýšľanou stavbou dôjde k zatieneniu v rozpore s technickými normami, prípadne stavebnými predpismi, vrátane zatienenia nad prípustnú mieru, posúdi stavebný úrad.

20. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho žalobcu spočívajúcich v obťažovaní žalobcu tienením nad mieru primeranú pomerom v dôsledku postavenia nadstavby a prístavby jestvujúcej budovy na pozemkoch CKN p.č. 902/1 o výmere 757 m2, druh pozemku: záhrady zapísanej na LV č. 3581 a p.č. 902/3 o výmere 158m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zapísaných na LV č. 3587, parcely CKN pre okres Trenčín, obec Drietoma, k.ú Drietoma vo veci vedenej pod č. /Ko. Súd najskôr posúdil, či "nadstavba a prístavba jestvujúcej budovy" je stavbou podľa z. č. , ktorým sa mení a dopĺňa z. č. - Stavebný zákon, kde je definovaná stavba, stavba je konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavebný zákon nedefinuje stavbu, nepriamo ju definuje z. č. . Vychádzajúc z tejto definície súd usúdil, že "nadstavba jestvujúcej budovy" je stavbou, nakoľko je zhotovená stavebnými prácami zo stavebného materiálu, riadne osadená na jestvujúcej stavbe čím mení objem pôvodnej stavby. V prípade nadstavby totiž nejde o zmenu strechy, ale o jej celkové zdvihnutie. Analogicky tak možno hovoriť i o prístavbe, ktorá je taktiež považovaná za stavbu. Žalobca dňa 25.02.2015 na stavebný úrad doručil písomné námietky k umiestneniu stavby, pričom s jej realizáciou nesúhlasil, nakoľko pozdĺž jeho pozemku sú na celej dĺžke pozemku postavené stavby: murovaná budova dlhá 18,5m s oknami smerujúcimi do jeho dvora, dva ďalšie nejaké prístrešky ( na auto, a na posedenie ), rodinný dom ( ktorý bol však podľa žalobcom odsúhlaseného pôvodného projektu otočený inak, v skutočnosti je tento dom postavený asi 1m od plota žalobcu ) a murovaná 8,3m dlhá šopa, ktorá nahrádza plot. Obec Drietoma ako príslušný stavebný úrad svojim rozhodnutím zo dňa 23.04.2015 č. /Ko odkázal účastníka konania ( žalobcu ) na súd a konanie prerušil, aby súd rozhodol o oprávnenosti žalobcom vnesenej námietky. Žalobca podal dňa 22.05.2015 žalobu, teda v čase, keď "nadstavba a prístavba jestvujúcej budovy" ("Sklad galantérie, G., par. č. 902/1, 902/3, k.ú. Drietoma" ) žalovaným nebola ešte postavená, rešpektujúc usmernenie stavebného úradu. J. názoru súdu prvej inštancie, rozhodnutie o námietkach žalobcu voči "nadstavbe a prístavbe jestvujúcej budovy" ("R. galantérie, G., par. č. XXX/X, XXX/X, k.ú. G." ) patrí do právomoci stavebného úradu a nie do právomoci súdu, ktorý pri stavebnom povolení je povinný skúmať, či umiestnením tejto "nadstavby a prístavby jestvujúcej budovy" ("R. galantérie, G., par. č. XXX/X, XXX/X, k.ú. G." ) by dochádzalo, resp. nedochádzalo k obťažovaniu susediacej nehnuteľnosti nad mieru primeranú pomerom, resp. nad prípustnú mieru a preukazuje to výsledkami meraní. X. je v právomoci súdu, aby posudzoval, či umiestnenie "nadstavby a prístavby jestvujúcej budovy" ("R. galantérie, G., par. č. XXX/X, XXX/X, k.ú. G." ), ktorá sa má realizovať od pozemku žalovaného je vhodná alebo nevhodná, či poškodzuje susednú nehnuteľnosť tienením z hľadiska estetického alebo hygienického, toto posúdenie patrí do právomoci stavebného úradu, ktorému prislúcha rozhodnúť aj o námietkach žalobcu o tejto imisii tienenia v stavebnom konaní.

XX. Po posúdení obsahu námietok súd dospel k jednoznačnému záveru, že námietky žalobcu sú námietky stavebno-technického charakteru, ak námietky len okrajovo zasahujú a vzájomne sa prelínajú s právami podľa § X27 ods. 1 , stavebný úrad sa s nimi musí vysporiadať sám. R. preto dospel k záveru, že sa nejedná o občianskoprávne námietky, ktoré by odôvodňovali postup podľa ods. X stavebného zákona, ktoré by konkrétne znamenali prerušenie stavebného konania a odkázanie účastníkov konania na súd. Aj X. súd ČR v rozsudku z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdon XXXX/XX, ktorého závery sú použiteľné aj na daný prípad, zaujal právny názor, že právomoc na rozhodnutí o námietke účastníka (stavebného, aj územného) konania, že zamýšľanou stavbou dôjde k obmedzeniu užívania nehnuteľností žalobcov, má stavebný úrad a že právomoc súdu na rozhodnutie o tejto námietke nie je založená ani v prípade, že stavebný úrad účastníka stavebného (územného) konania s touto námietkou odkáže na súd. Požiadavka na zachovanie pohody bývania (pri nočnom osvetlení, zvýšenom hluku a pod.) patrí k všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu. Aj podľa rozsudku F. súdu v P. F. z XX.X.XXXX, sp. zn. XXCa XX/XXXX, námietky účastníkov územného či stavebného konania, týkajúce sa obťažovania výhľadom, dymom, hlučnosťou, prašnosťou, zápachom, zatienenia pozemkov a stavieb a pod., neprekračujú rozsah právomoci stavebného úradu a dotknutých orgánov štátnej správy. E. sa o námietky územno-technického či stavebno-technického charakteru, ktoré stavebný úrad posúdi vo svojej právomoci, bez toho, aby s nimi účastníka konania odkazoval na súd podľa ods. X stavebného zákona.

XX. Súd považuje za podstatné uviesť, že žalobca hypoteticky uviedol v petite žaloby, že žalovaný sa má zdržať neoprávnených zásahov do výkonu vlastníckeho žalobcu spočívajúcich v obťažovaní žalobcu tienením nad mieru primeranú pomerom dôsledkom "nadstavby a prístavby jestvujúcej budovy" ("R. galantérie, G., par. č. XXX/X, XXX/X, k.ú. G." ), keď v čase podania žaloby dňa XX.X.XXXX nemohol predsa vedieť, že takéto tienenie nastane v rozsahu, že toto ho bude obťažovať, bude ohrozovať výkon jej vlastníckeho práva. V čase podania išlo len o zamýšľanú "nadstavbu a prístavbu jestvujúcej budovy" ("R. galantérie, G., par. č. XXX/X, XXX/X, k.ú. G." ), preto sa mal stavebný úrad so všetkými námietkami žalobcu vysporiadať. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že konanie zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia postúpi vec obci G. - stavebnému úradu ako príslušnému orgánu na rozhodnutie o námietkach žalobcu.

XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa M., podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

24. V prejednávanom prípade žalobca musel na súd podať žalobu, nakoľko ho na to odkázal stavebný úrad tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia. Súd však dospel k záveru, že takýto postup stavebného úradu nebol správny, pretože stavebný úrad nepostupoval dôsledne podľa , preto nie zavinením žalobcu bolo začaté konanie pred tunajším súdom a ani nie jeho zavinením došlo k zastaveniu konania. Súd by považoval za nespravodlivé zaťažiť žalobcu platením náhrady trov konania, ktoré iniciovali výlučne na základe rozhodnutia stavebného úradu a nie svojvoľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Náležitosti odvolania: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.