Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-137-2019.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/137/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne N. C.C., nar. X.X.XXXX, bytom v L., L. XXX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15. apríla 2019 č.k. 7Csp/79/2018-133
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Priznáva žalovanej náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 948,34 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa odôvodnila svoj nárok titulom zmluvy o úvere č.4403006851, ktorá bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 4.3.2014, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.600 eur. Žalobkyňa má za to, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v nej absentujú údaje uvedené v § 9 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobkyňa ku dňu podania žaloby zaplatila celkovo 2.548,34 eur. Je toho názoru, že úhrady zaplatené nad sumu 1.600 eur boli úhradami bez právneho dôvodu, nakoľko žalovanému na ne nevznikol nárok a preto žiada vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 948,34 eur.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a mal preukázané, že strany sporu uzavreli Zmluvu o hotovostnom úvere a Zmluvu o revolvingovom úvere. Zmluvou o hotovostnom úvere bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1.600 eur, ktorý mala žalobkyňa splácať po 54,22 eur v 48 mesačných splátkach pri ročnej úrokovej sadzbe 18,11 %, hodnota RPMN bola určená na 19,8 %, priemerná hodnota RPMN 20,54 eur. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vo výške 2.276,16 eur. Žalobkyni boli poskytnuté doplnkové služby, a to poistenie výdavkov, ktoré boli dobrovoľné. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o poskytnutí služby zmeny výšky a počtu splátok a poskytnutie služby - odložené splátky. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o revolvingovom úvere. Z obsahu žaloby však vyplýva, že žalobkyňa žiada vydať bezdôvodné obohatenie titulom Zmluvy o hotovostnom úvere, z ktorej zaplatila istinu s príslušenstvom spolu vo výške 2.548,34 eur.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/, g/, i/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
5. Súd preskúmal obsah samotnej zmluvy a dospel k záveru, že zmluva obsahuje údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a odkázal pri tom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (3. komora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/2015 s poukazom na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018 sp. zn. 3Cdo/146/2017. K správnosti výpočtu RPMN uviedol, že výška RPMN je v zmluve uvedená správne. Pri hodnotení správnosti podporne vychádzal z vyjadrenia NBS, podľa ktorého žalovaný pri výpočte RPMN postupoval v súlade s § 19 a Prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poistné a poplatky za doplnkové služby. Súd prvej inštancie poukázal na zákonnú definíciu celkových nákladov spotrebiteľa v spojení so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.), z ktorej vyplýva, že do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby, najmä poistné, a to len v prípade, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že poistenie a doplnkové služby neboli podmienkou poskytnutia úveru a ani podmienkou poskytnutia úveru za ponúkaných podmienok. Z vyššie uvedeného vyplýva, že poistné nie je povinné zahrnúť do výpočtu RPMN. Súd dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je v súlade s § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto súd priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
7. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že v uvedenej zmluve o úvere sa dohodlo plnenie 48 splátok po 54,22 eur, čo je pri súčine 2.602,56 eur. Uviedla, že údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa je nižší ako tomu v skutočnosti je, dôsledkom čoho je RPMN v neprospech spotrebiteľa nižší, nakoľko počíta s nesprávnou výškou celkových nákladov, čím bol spotrebiteľ oklamaný a uvedený do omylu. K vyjadreniu NBS zo 6.3.2019 k správnosti výpočtu uviedla, že banka počíta s celkovými nákladmi v sume 2.276,16 eur, čo nie je správny údaj, keďže celkové náklady žalobkyne boli 2.602,56 eur. Poukázala na to, že súd nevykonal prepočet podľa vzorca uvedeného v právnom predpise. Je toho názoru, že správna výška RPMN sa pohybuje na úrovni 27 %, čo je podstatne vyššie ako je uvedené v kolónke 40. Nesprávny údaj má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 948,34 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 20.2.2018 do zaplatenia a aby súd priznal žalobcovi voči žalovanému plnú náhradu trov konania.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, dospejúc k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
9. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
10. Predmetom odvolacieho prieskumu v danej veci je rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá na podklade právneho záveru súdu prvej inštancie, že zmluva o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. aj keď v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a preto nemožno prijať záver o tom, že úver je v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Zároveň dospel k záveru, že RPMN je v zmluve uvedená správne a odplata za poskytnutý úver neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch.
11. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod je naplnený a odvolanie žalobkyne považuje za dôvodné.
12. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyni bol na základe Zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere (č. 4403006851) zo dňa 4.3.2014 poskytnutý bezúčelový úver vo výške 1 600,00 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach po 54,22 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,11%, RPMN 19,8%, priemernej RPMN 20,54%. Spolu sa v zmysle zmluvy zaviazala zaplatiť žalovanému 2 276,16 eur.
13. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom 2 602,56 eur, čo vyplýva z prehľadu platieb predložených súdu žalobkyňou.
14. Odvolací súd z obsahu zmluvy predloženej zmluvy zistil, že do výšky mesačnej splátky, bol zahrnutý aj poplatok za doplnkové služby, spočívajúci v sume za službu zmeny výšky splátok vo výške 1,49 eur mesačne (1,49 x 48 mesiacov = 71,52 eur) a za službu odložené splátky v sume 1,49 eur mesačne (1,49 x 48 mesiacov = 71,52 eur), teda mesačný poplatok 3,82 eur, predstavujúci 7,58% z pravidelnej mesačnej splátky úveru. Z uvedeného vyplýva, že poplatok za poskytnuté služby, ktorý bol zahrnutý do výšky mesačnej splátky, predstavuje sumu 183,36 eur.
15. Vzhľadom na námietku žalobkyne týkajúcu sa výšky RPMN uvedenej v zmluve, odvolací súd podrobil skúmaniu a prepočtu výšku RPMN. V zmluve o úvere bola výška RPMN uvedená vo výške 19,8%. Z prepočtu vykonaného odvolacím súdom, vychádzajúc z poskytnutého úveru vo výške 1 600,00 eur, z výšky mesačnej splátky po odrátaní poplatku za doplnkové služby (nakoľko tieto neboli zahrnuté do výpočtu RPMN) vo výške 50,4 eur (54,22 eur - 3,82 eur), počtu splátok 48, a sumy ktorú žalobkyňa uhradila žalovanému (po odrátaní poplatku za poskytnuté doplnkové služby v celkovej výške 138,36 eur), dospel k výpočtu RPMN vo výške 23,22%. Uvedený výpočet RPMN súd vykonal v zmysle vzorca na výpočet RPMN podľa § 19 ods. 1 v spojení s prílohou č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.5.2014.
16. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vymedzuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých aj jednotlivá absencia má za na následok bezúročnosť a bezpolatnosť poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd dospel k záveru o absencii základnej náležitosti zmluvy o úvere, keďže údaj o RPMN v zmluve o úvere nebol uvedený v správnej výške, pretože reálna výška RPMN predstavuje 23,22% a nie 19,8%. Z dôvodu neplatnosti zmluvného dojednania v časti týkajúcej sa RPMN, nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti správne.
17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s § 391 ods. 1, 2 a 3 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v intenciách záverov prijatých odvolacím súdom v tomto rozhodnutí a zároveň rozhodnúť o trovách odvolacieho konania.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).