Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_9P-11-2020.pdf
PDF · 78.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. N., D.. XX.XX.XXXX N. X. P. zastúpená: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - V. N. D.. XX.XX.XXXX, N. U. Č.. XXX a otec - V. F., D.. XX.XX.XXXX N. C. A. Č.. XXX, o zmene rozhodnutia o osobnej starostlivosti o malol. takto
rozhodol:
I. Súd maloletú V. N., D.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otcovi, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. V. sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám otca, počnúc od doručenia tohto rozsudku.
III. Dlh na výživnom matke nevznikol.
IV. Týmto sa mení v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej V., D.. XX.XX.XXXX D. čas po rozvode rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XC/X/XXXX-XX zo dňa 28.02.2011. V ostatnej časti rozsudok sp. zn. XC/X/XXXX-XX zo dňa 28.02.2011 ostáva bez zmeny.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 12.01.2020 sa otec maloletého dieťaťa domáhal rozhodnutia, ktorým by zmenil úpravu výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu tak, aby súd maloleté dieťa zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal k plateniu výživného sumou 100 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu sp zn. XC/X/XXXX-22 zo dňa 28.02.2011 manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Maloleté deti V., D.. XX.XX.XXXX a malol. V., D.. XX.XX.XXXX boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na prispievanie ich výživy. Malol V. už 3 roky býva v otcovej domácnosti ktorý toho času žije s partnerkou s ktorou má ďalšie maloleté deti, teda otec má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Otec uviedol, že je zamestnaný u J. H. Z..F..P.., S. W. Strede s priemerným mesačným zárobkom 1504, 17 eur. 2. Matka s návrhom na zmenu zverenia malol. V. súhlasila. Uviedla, že súhlasí aby súd rozhodol vo veci bez jej prítomnosti s tým, že bude rešpektovať súdne rozhodnutie. Matka je zamestnaná v Rakúsku vo firme C. V. J. s priemerným mesačným zárobkom čistým 1362,08 eur. Pravidelne prispieva na obe deti po 100 eur mesačne. 3. Zo správy zo šetrenia výchovného prostredia súd zistil, že O.. V. má vhodné podmienky vytvorené u otca pre zdraví vývoj, že býva u otca cca už 3 roky, naďalej chce ostať u otca, navštevuje základnú školu v P. A., od septembra ide do 9 ročníka. Jej matka ju občas kontaktuje telefonicky. V závere uviedol, že otec malol. dieťaťa má vytvorené veľmi dobré podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálno a psychického vývoja malol. dieťaťa a navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať na pletenia výživného podľa jej schopností a možností
4. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej ponechať ju v zmysle neodkladného opatrenia v starostlivosti matky, maloletá je schopná vyjadriť svoj názor a svoj záujem. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke. V danom prípade sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa obaja rodičia, ale v súčasnosti chce maloletá bývať s matkou, už dokonca u nej aj fakticky dlhší čas býva, začala v novom prostredí navštevovať školu a nemá záujem na tom nič meniť (čo svedčí o tom, že nejde o krátkodobý rozmar) a nebol tu preukázaný dôvod, prečo jej nie je možné v tomto smere vyhovieť.
5. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 zák. o rodine)
6. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)
7. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
8. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
9. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
10. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
11. Vyživovaciu povinnosť matky súd určil s prihliadnutím na súčasné zárobkové a majetkové pomery rodičov, pričom matka zo svojho príjmu je schopná takto určené výživné platiť. Matka dobrovoľne uhrádza sumu 100 eur mesačne na malo. V.. Na pojednávaní otec uviedol, že sa s matkou vie dohodnúť v prípady ak by táto určená suma by bola nepostačujúca na osobné potreby malol. dieťaťa.
12. Vzhľadom na to, že matka platí výživné, takto je nevznikol dlh.
13. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O výške náhrady trov konania štátu rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)