Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/74/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky - oprávnenej na výživné Ž. U., nar. XX.X.XXXX, trvale Q. X, XXX XX X. - Š., toho času O. XX, XXX XX X. - J., zastúpenej JUDr. Mariánom Šalatom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynárska 15, 040 01 Košice, proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti N. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX X. - Š., zastúpeného JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, advokátska kancelária Pražská 4, 040 01 Košice, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -115 zo dňa 20. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II. a IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka ako osoba oprávnená na výživnom návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 9.6.2022 žiadala, aby súd zaviazal odporcu, teda osobu povinnú z vyživovacej povinnosti, prispievať jej na výživu mesačne sumou 300,- eur, a to od 8.6.2022, pričom zameškané výživné žiadala zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okrem toho žiadala zaplatiť aj výživné za obdobie od 5.2.2022 do 16.4.2022, ktoré takisto žiadala zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na výdaje a na zvýšené náklady na jej život, pričom argumentovala tým, že mesačné výdavky má vo výške 440,- eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie pod č.k. -115 zo dňa 20.3.2023 rozhodol tak, že:

I. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti: N. U., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu osobe oprávnenej na výživné: M. U., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 260 €, od 9.6.2022 do budúcna, ktoré výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej na výživné.

II. Dlžné výživné za obdobie od 9.6.2022 do 31.3.2023 vo výške 2 530,52 € je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku osobe oprávnenej na výživné.

III. Konanie o určenie výživného za obdobie od 5.2.2022 do 16.4.2022 zastavuje.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine, konkrétne , , , , , a zároveň rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonal dokazovanie vo veci zvýšenia výživného, pričom vychádzal zo zásady úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, odpismi mzdových listov povinného, potvrdeniami o návšteve školy a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Ako vyplýva z potvrdenia o návšteve školy, mal súd prvej inštancie preukázané, že oprávnená na výživné v školskom roku 2022/2023 bola žiačkou IV. triedy. Z odpisu mzdového listu od zamestnávateľa I. mal súd prvej inštancie preukázané, že priemerný čistý mesačný zárobok povinného za obdobie od augusta 2022 do februára 2023 bol vo výške 1.725,- eur. Návrh na určenie výživného za obdobie od 5.2.2022 do 16.4.2022 v priebehu konania vzala navrhovateľka späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Návrh na určenie výživného bol prijatý na súd dňa 9.6.2022 a od tohto dátumu sa odvíjali aj všetky ostatné skutočnosti, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Osoba oprávnená na výživné v konaní poukázala na výdavky, ktoré sú spojené s jej životnými potrebami, ako aj študijnými a mimoštudijnými potrebami. Zároveň otec ako povinný z vyživovacej povinnosti argumentoval tým, že platí mesačne daň z nehnuteľnosti, platí takisto úver, ktorý čerpal v roku 2005 za účelom výstavby domu, ako aj ďalšie úvery, ktoré medzi tým si vzal ako spotrebné úvery. Ďalej platí za odpad, za elektriku, za telefón, internet, ako aj ďalšie úvery v N. U., T., a.s. a úver z V., platí aj životnú poistku.

5. Všetky tieto skutočnosti, ktorými argumentovali jednak oprávnená na platenie výživného, ako aj povinný z platenia výživného, vzal súd prvej inštancie v úvahu a na základe týchto skutočností rozhodol o zvýšení mesačného výživného na sumu 260,- eur od podania návrhu na súd do budúcna, pričom určené výživné zodpovedá potrebám osoby oprávnenej na výživné. Súd nezistil žiadne okolnosti na strane otca ako povinného z vyživovacej povinnosti, ktoré by odôvodňovali určenie výživného nižšou sumou tak, ako navrhoval otec vo výške 100,- eur. Čo sa týka dlžného výživného za obdobie od 9.6.2022, od kedy povinný z platenia výživného neuhrádzal výživné na dcéru, rozhodol súd prvej inštancie o tom, že uvedené dlžné výživné vo výške 2.530,52 eur uhradí povinný v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku osobe oprávnenej na výživné. Zároveň súd prvej inštancie, ako už odvolací súd poukázal vyššie, rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia .

III. Odvolanie otca a vyjadrenie k odvolaniu

6. Písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie otec ako povinný z platenia výživného, a to podaním zo dňa 25.5.2023. V odvolaní argumentuje tým, že navrhuje, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výšku vyživovacej povinnosti upraví tak, že je povinný ako otec prispievať na výživu oprávnenej sumou 170,- eur od 9.6.2022 do budúcna, ktoré výživné má platiť do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám oprávnenej na výživné. Zároveň dlžné výživné za obdobie od 9.6.2022 do 31.3.2023 vo výške 1.654,66 eur je povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku osobe oprávnenej na výživné. Napadnutý rozsudok považuje odvolateľ za nesprávny z dôvodov uvedených v , a . Podľa odvolateľa rozhodol súd prvej inštancie spôsobom uvedeným v napadnutom výroku, keď založil svoje rozhodnutie predovšetkým na zásade úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Povinný si dovolí poukázať na prílišný formálny prístup súdu prvej inštancie k vedeniu konania, ako aj podľa názoru jeho bolo zasiahnuté do jeho práv a do práva na spravodlivý proces. Nemal žiadnu snahu v danom konaní súd zistiť skutkový stav veci a konanie viedol nanajvýš formálne, bez akejkoľvek snahy zistiť skutkový stav. Súd prvej inštancie v odôvodnení v bode 4. uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, atď. Odvolateľ argumentuje tým, že po obdržaní návrhu oprávnenej na určenie vyživovacej povinnosti sa povinný k výzve súdu prvej inštancie

vyjadril písomným podaním z 26.9.2022 a k tomuto svojmu vyjadreniu neobdržal žiadne vyjadrenie oprávnenej, pričom dňa 15.3.2023 nahliadol do súdneho spisu a zistil, že v spisoch okrem správy od jeho zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne nie je žiadna iná listina. Súd prvej inštancie teda nevykonal žiaden dôkaz ani z vlastnej úradnej moci, ani iný dôkaz na zistenie skutkového stavu podľa odvolateľa. Oprávnená k svoju návrhu, ako uvádza ďalej odvolateľ, okrem svojho opisu v žalobnom návrhu nepredložila žiaden dôkaz o výške svojich nevyhnutných mesačných výdavkov a súd prvej inštancie nemal žiadnu snahu výšku jej výdavkov verifikovať. Podľa povinného mal právo ju vysťahovať zo spoločnej domácnosti, nakoľko dcéra nedodržiavala stanovené hranice, túlala sa po nociach, prespávala mimo domu, fajčila, požívala alkohol, drogovala, riadne nechodila do školy a nepripravovala sa na vyučovanie. Poukázal na to, že v školskom roku 2022/2023 mala veľa zameškaných neospravedlnených hodín. Počas posudzovaného obdobia povinný absolvoval vážnu operáciu bedrového kĺbu, o ktorej oprávnenú informoval a počas choroby poberal nemocenské dávky. Zároveň poukázal na to, že s matkou oprávnenej je rozvedený a ich bezpodielové spoluvlastníctvo doposiaľ nie je vysporiadané. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa nevykonal žiaden dôkaz ohľadom životnej úrovne povinného a takisto ani oprávnenej. Odvolateľ má za to, že je povinný si plniť svoje rodičovské povinnosti a celú dobu si ich aj plnil, keď od rozvodu manželstva sám sa staral o obidve deti, ale takisto má právo podieľať sa na ich výchove a rozhodovať o tom, ktoré výdavky detí nie sú nevyhnutné a ktoré sú pre nich potrebné. Poukázal zároveň na rozhodovaciu prax súdov, ako aj ústavného súdu a argumentoval ďalej tým, že výška mesačného výživného určeného súdom ako povinnosť hradiť, nezodpovedá úvahe, ktorú použil súd pri stanovení výške výživného plateného matkou oprávnenej v čase, keď bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Mala povinnosť hradiť výživné vo výške 170,- eur, pričom vychádzal z príjmu matky vo výške 1.350,- eur, čo je obdobná výška príjmu povinného, keď za obdobie november 2022 až február 2023 má dohodnutú výšku čistej mzdy 1.606,- eur. Povinný z platenia výživného v závere odvolania argumentoval tým, že súd prvej inštancie bol povinný zistiť skutkový stav na základe dôkazov, vyhodnotiť a v súlade so zákonom rozhodnúť. Navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s jeho odvolacím návrhom, prípadne vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie vo veci.

7. Odvolanie povinného bolo doručené právnej zástupkyni oprávnenej dňa 11.5.2023, ktorá sa k odvolaniu povinného nevyjadrila.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia .

9. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty:

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, na určenie rozsahu výživného na plnoletú osobu.

12. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného a s dobou úhrady dlžného výživného. Napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a právne závery súdu o stanovení výšky výživného nemajú základ vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc pritom na svoj zdravotný stav, splátky dlhov a iné výdavky na svoje osobné potreby. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že určenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky. Súd správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá, možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc aj na osobnú starostlivosť matky.

13. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

14. Pri rozhodovaní o určení výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať aj okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane plnoletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, zmena čo sa týka štúdia a zvýšené náklady vzhľadom na zvýšenie veku, ako aj dochádzania do miesta štúdia, trvalá zmena zdravotného stavu a podobne.

15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre určenie výšky výživného na navrhovateľku v zmysle § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine, a to z hľadiska vyhodnotenia pomerov na strane navrhovateľky, ako na strane povinného otca. O výške výživného rozhodol správne súd v zmysle ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine.

16. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť plniť výživné vo výške určenej súdom.

17. Rozhodnutie o výživnom rieši predovšetkým otázku výživy detí na dlhšie obdobie, pričom rodič si musí byť vedomý toho, že je jednou z jeho najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom podieľať sa na výžive dieťaťa. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, pričom rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec zaviazaný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci.

18. Na strane navrhovateľky je potrebné uviesť, že je vo veku, kedy jej náklady reálne vzrástli s poukazom na to, že je v IV. ročníku Y. a v čase vydania rozhodnutia bola teda pred vykonaním maturitných skúšok, ako aj pred ukončením stredoškolského vzdelania na Y. v X.. Pritom percentuálne rozpätie výživného je 24 % z čistého príjmu povinného rodiča, teda zodpovedá reálnym nákladom, ktoré je nevyhnutné na dieťa vynaložiť zo strany povinného rodiča.

19. Súd prvej inštancie ustálil náklady na navrhovateľku vo výške približne 400,- eur tak, ako to pôvodne klasifikovala a uviedla vo svojom návrhu a následne preukázala svoje výdavky aj vo vyjadrení zo dňa 16.3.2023. Ako dôkaz poukazuje odvolací súd na mesačné výdavky, na výšku nevyhnutných výdavkov na dieťa v rozsahu 451,- eur a potvrdenie za úhradu stravného za obdobie február a marec 2023, ako

aj potvrdenie o návšteve školy zo dňa 16.3.2023. Uvedené listinné dôkazy sa nachádzajú v súdnom spise pod č.l. 91 až 97. Čo sa týka výdavkov zo strany povinného, súd akceptoval uvedené výdavky s poukazom na vyjadrenie povinného jednak na samotnom pojednávaní, ako aj v jeho vyjadrení k podanej žalobe prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 25.9.2022.

20. K námietkam otca, že určenie výživného nezodpovedá zistenému skutkovému stavu nie je namieste, pretože v danom období poukázal na to, že dcéra nechodila do školy, že sa zle správala, chodila po nociach, nespávala doma, požívala alkohol, požívala drogy. Uvedené skutočnosti podľa odvolacieho súdu nie sú prekážkou na určenie výživného na plnoletú navrhovateľku tak, ako to konštatoval a vlastne aj napokon rozhodol svojím rozhodnutím súd prvej inštancie. V poslednom období dvoch rokov aj odvolací súd je toho názoru, že sa neúmerne zvýšila miera inflácie, pričom táto dosiahla v roku 2021 3,2 %, v roku 2022 to bolo 12,8 % a v roku 2023 to bolo až 16 %, pričom v poslednom období došlo k zvýšeniu ceny jednak potravín, pohonných hmôt, nárast cien spotrebného tovaru, ako aj služieb, a to nielen na strane navrhovateľky, ale aj na strane povinného. Všetky tieto skutočnosti zvážil súd prvej inštancie a z uvedených dôvodov určil mesačné výživné zo strany povinného s poukazom na jeho príjem, ako aj na odôvodnené výdavky, na sumu 260,- eur mesačne, čo zodpovedá prakticky nároku oprávnenej na jej náklady, ktoré boli takisto, ako náklady povinného, súdom prvej inštancie vzaté v úvahu.

21. S poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V tomto ohľade argumentuje odvolací súd na skutočnosti, ktoré viedli prvoinštančný súd k určeniu výživného na dospelú dcéru povinného, nakoľko tento v období posledných rokov vzal na seba niekoľko úverov, pričom nepreukázal, z akého dôvodu, respektíve za akým účelom. Tá skutočnosť, že aj naďalej žije povinný z platenia výživného v rodinnom dome, je teda povinný platiť jednak daň, jednak elektrinu, ako aj všetky služby spojené s užívaním domu. Pokiaľ uvedená nehnuteľnosť nie je vysporiadaná ako predmet BSM, je povinný tieto úhrady platiť sám, pričom táto skutočnosť nemá vplyv na úhradu výživného pre plnoletú dcéru. S dôrazom na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov tak, ako tomu bolo v konaní pred súdom prvej inštancie s poukazom na náklady tak oprávnenej, ako aj povinného, vzal tieto v úvahu pri rozhodovaní o výške zvýšeného výživného. Právo na výživné sa nepremlčuje v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 a možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, t.j. od 9.6.2022 tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie v danom prípade.

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal a z tohto skutkového stavu vychádzal aj odvolací súd bez toho, aby tento opätovne uviedol vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.“ Odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.1.2020.

23. Odvolací súd argumentuje tým, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, pričom odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožnil. Súd prvej inštancie vychádzal z princípu úmernosti, teda výšky mesačného čistého príjmu otca a mesačného príjmu matky, a to vo výške 650,- eur, pričom výška čistého príjmu otca je, ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu 1.725,- eur.

24. Čo sa týka otázky splatnosti dlžného výživného, odvolací súd podotýka, že v zmysle ustanovenia , lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie preto vo výroku II., keď určil dlžné výživné za obdobie od 9.6.2022 do 31.3.2023 vo výške 2.530,52 eur, že je povinný zaplatiť otec navrhovateľky do 15 dní od právoplatnosti rozsudku osobe oprávnenej na výživné, postupoval správne a v súlade so zákonom. Súd môže v odôvodnených prípadoch, ako tomu

bolo aj teraz určiť dlhšiu lehotu ako je 3 dni stanovenú v zákone, ako bolo v danom konaní a súd teda, ak určil 15 dní odporcovi na úhradu dlžného výživného, konal tak v súlade so zákonom. Dlžné výživné plní tzv. satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmom na strane otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd pristúpil v súlade s ustanovením k možnosti povoliť zaplatenie samotného dlhu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nemožno toto rozhodnutie súdu prvej inštancie interpretovať v neprospech otca, pričom aj odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa nedopustil excesu, ktorý by bolo nutné korigovať z úrovne odvolacieho súdu.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by boli v konaní aj dostatočne overené. Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení tak príjmov, ako aj výdavkov povinného otca z predložených listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené a uvedené jasne, zreteľne a na základe jeho výpovede na pojednávaní, dospel k záveru, že stanovené výživné, ktoré je potrebné zo strany povinného otca určiť vo výške 260 eur mesačne. Výživné tak bolo stanovené správne a v súlade so Zákonom o rodine.

26. Čo sa týka navrhovateľky, má odvolací súd za to, že v celom rozsahu sa súd prvej inštancie vysporiadal nielen s vymenovaním a číselným zosumarizovaním jej výdavkov na výživu a školskú aj mimoškolskú činnosť, ale v prvom rade poukazom na vek jej odôvodnené potreby, ako aj na samotnú zmenu čo sa týka študijného postupu, a to, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola študentkou IV. ročníka Strednej zdravotníckej školy, ktorá v danom IV. ročníku absolvovala ukončenie Y. formou maturity.

27. Čo sa týka daného stavu, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v jeho napadnutých výrokoch postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením potvrdil.

28. Návrh odvolateľa na zmenu rozsudku v tom znení, že najprv navrhoval výšku 100,- eur a v odvolaní výšku 170,- eur považoval odvolací súd za nereálnu s poukazom na zárobkové možnosti samotného odvolateľa. Preto v súlade s rozhodnutím súdu prvej inštancie, tak aj odvolací súd sa s uvedeným návrhom nezaoberal a potvrdil výrok I., II. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).