Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-12-2020.pdf
PDF · 69.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: D. R., nar. XX. XX. XXXX a K. R., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matka: Q. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpená JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Martin, Štúrovo námestie 10520/13B, a otec: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX, zastúpený Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom Martin, A. Kmeťa 28, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a nariadení výchovného opatrenia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 9P/176/2018-225 zo dňa 21. novembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým nariadil dohľad nad výchovou otca a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine uložil povinnosť predložiť správu vždy do 30. 04., 31. 08. a 31. 12. každého kalendárneho roka, p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých, p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin okrem iného nariadil nad výchovou otca o maloletého D. dohľad s tým, že úradu práce uložil povinnosť predložiť správu ohľadom výchovy otca vždy do každého 30. 04., 31. 08. a 31. 12. každého kalendárneho roka. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, keď prihliadol na pochybnosti o riadnom zabezpečovaní starostlivosti otca o maloletého D., ktoré už v minulosti vyústili do uloženia výchovného opatrenia.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Žiadal napadnutý rozsudok v časti uloženia výchovného opatrenia zrušiť ako nedôvodný poukazujúc na to, že súd podľa jeho názoru rozhodoval len na základe nepravdivých tvrdení matky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonal opätovné šetrenie v domácnosti otca dňa 16. 01. 2018, uložil mu výchovné opatrenie formou upozornenia, ale od vtedy, i napriek opakovaným šetreniam, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloleté dieťa. Je pravdou, že prospech dieťaťa sa zhoršil, ale nie je to dôsledok nesprávnej výchovy, ale syn zle znáša rozpad manželstva rodičov, pričom otec sa dobrovoľne podrobuje psychologickému vedeniu v organizácii Kľúč, s.r.o., kde sa snaží situáciu riešiť.
3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Otec podľa jej názoru nezabezpečuje riadnu starostlivosť
o syna na požadovanej úrovni, nedostatočne na neho vplýva a často ani nevie, kde a s kým maloletý trávi čas. Aj keď chápe, že názor dieťaťa je mimoriadne rešpektovaný, v tomto prípade má vážne pochybnosti o tom, či zverenie otcovi bolo to najvhodnejšie čo ako rodičia mohli urobiť.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia a vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností v napadnutej časti, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, už v minulosti vznikali medzi rodičmi pochybnosti o starostlivosti otca o maloletého syna, čo potvrdil i kolízny opatrovník v priebehu prvoinštančného konania, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď zvolil formu výchovného opatrenia, a to formou dohľadu nad výchovou a podávaním správ zo strany kolízneho opatrovníka. Pri rozhodovaní súd totiž je vždy povinný prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, jeho riadnu výchovu, a preto i odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v danom prípade je namieste voliť formu výchovného opatrenia formou dohľadu zo strany kolízneho opatrovníka. Frekvencia podávania správ, tak ako ju určil súd prvej inštancie, v žiadnom prípade nemôže výrazným spôsobom obmedziť otca pri zabezpečení riadnej výchovy maloletého a na druhej strane poskytne súdu objektívny obraz o výchove maloletého a zabezpečovaní jeho základných potrieb. Je zároveň potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa nejedná o trvalé opatrenie a otec, prípadne kolízny opatrovník môže požiadať o zrušenie takéhoto opatrenia, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s použitím ust. § 52 CMP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).