Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5PExre/3/2019

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: WORLD EXCO s.r.o. , so sídlom 136, 034 83 Bešeňová, Slovenská republika, IČO: 31 371 019, právne zastúpený advokátkou: R.. K. L., s miestom podnikania B. K. XX, XXX XX L. B., S.: XX XXX XXX, pre ktorého plní povinnosti oprávnenej osoby: JUDr. Jana Kövesiová, notár, so sídlom Medená 12, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 36 068 071, v konaní o kvalifikovanom podnete oznamovateľa: D. L., trvale bytom Y. XXX/XX, XXX XX V. E., o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.05.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oznamovateľa označené ako podnet na začatie konania o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora. Oznamovateľ v predmetnom podnete uvádza, že oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente zo dňa 15.01.2019 identifikuje ako konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora 4 fyzické osoby, konkrétne L. Q., S.. J. Z., S.. Y. R. a J.. L. R., ktorí sú spoločníci obchodnej spoločnosti Invest Liptov, s.r.o. so sídlom Priemyselná 4606, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47948353, ktorá je jediným spoločníkom partnera verejného sektora. Oznamovateľ uvádza, že táto identifikácia nie je úplná, nakoľko v predloženom verifikačnom dokumente zo dňa 15.01.2019 oprávnená osoba uvádza, že Protimonopolný úrad SR vyslovil názor, že nepriamu kontrolu nad partnerom verejného sektora vykonáva de facto spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s. (ďalej len „TMR“), pričom vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TMR je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, oprávnená osoba podľa vlastných tvrdení uvedených vo verifikačnom dokumente postupovala podľa a uzavrela, že podľa nej konečnými užívateľmi výhod partnera verejného sektora sú štyri vyššie spomínané fyzické osoby, pretože majú právo na hospodársky prospech z partnera verejného sektora najmenej 25%. V podnete oznamovateľa je uvedené, že v rozhodnutí Protimonopolného úradu SR č. 2018/NPI/ POK/3/20 zo dňa 16.07.2018 sa uvádza, že spoločnosť Invest Liptov nevznikla ako samostatný a ekonomicky nezávislý podnikateľský subjekt a podnikateľ Invest Liptov si bol pritom vedomý skutočnosti, že faktickú kontrolu nad partnerom verejného sektora nevykonáva on, ale iná spoločnosť, ktorej identita v rozhodnutí nie je uvedená, nakoľko ide o obchodné tajomstvo a rovnako nie je pravdivá skutočnosť, že je nezávislým a samostatným podnikateľským subjektom. Oznamovateľ ďalej uvádza, že v rozhodnutí Protimonopolného úradu SR sa taktiež uvádza, že vychádzajúc z podkladov získaných inšpekciou vykonanou v dňoch 11.08.2018 a 12.08.2018 vyplýva, že podnikateľ Invest Liptov je síce oficiálnym vlastníkom obchodných podielov predmetných spoločností, avšak kontrolu vykonáva iný subjekt, pričom táto skutočnosť bola podnikateľovi Invest Liptov zrejmá. Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že podnikateľ Invest Liptov podľa svojich tvrdení vznikol ako samostatný a ekonomicky nezávislý

podnikateľský subjekt, pričom tomuto tvrdeniu odporujú viaceré skutočnosti, ktoré naopak preukazujú, že podnikateľ Invest Liptov bol účelovo založenou spoločnosťou. Za prvé partner verejného sektora bol predaný podnikateľovi Invest Liptov, pričom samotná spoločnosť Invest Liptov vznikla len pár dní pred nadobudnutím obchodného podielu partnera verejného sektora (vznikla dňa 25.10.2014 zápisom do obchodného registra), za druhé financovanie predmetnej kúpy a za tretie podnikateľ Invest Liptov nebol účastný komunikácie vo vzťahu k nadobudnutiu predmetných obchodných podielov. Na základe verifikačného dokumentu možno podľa oznamovateľa dospieť k záveru, že spoločnosťou, ktorá kontroluje Invest Liptov a v ktorej prospech Invest Liptov vykonáva svoju činnosť a ktorej názov bol z rozhodnutia Protimonopolného úradu SR vylúčený ako obchodné tajomstvo je TMR. Oprávnená osoba vo verifikačnom dokumente zo dňa 15.01.2019 deklaruje, že nepriamu kontrolu nad partnerom verejného sektora vykonáva na de facto základe spoločnosť TMR, pričom z akého skutkového základu vychádza toto tvrdenie Protimonopolného úradu SR nie je známe, pretože tieto pasáže sú z rozhodnutia Protimonopolného úradu SR vylúčené ako obchodné tajomstvo podnikateľa Invest Liptov. Z nevylúčených častí uvedeného rozhodnutia vyplýva, že pravdepodobne spoločnosť TMR sa podieľa na riadení spoločnosti WORLD EXCO, jej financovaní, vyjednávaní samotnej akvizície, čiže „ovláda“ a „kontroluje“ partnera verejného sektora a zároveň partner verejného sektora vykonáva svoju činnosť a obchodné aktivity v prospech spoločnosti TMR, a preto podľa oznamovateľa bola oprávnená osoba povinná podrobiť TMR, ako faktickú materskú spoločnosť partnera verejného sektora, identifikácii konečných užívateľov výhod s cieľom identifikovať fyzické osoby, ktoré skutočne ovládajú alebo kontrolujú TMR, resp. v prospech ktorých TMR vykonáva svoju činnosť. Z verifikačného dokumentu a z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že partner verejného sektora je spoločnosťou ktorú priamo alebo nepriamo riadi emitent cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorým je TMR. Podľa oznamovateľa oprávnená osoba identifikovala ako konečných užívateľov výhod iba osoby, ktoré spĺňajú formálne vymedzenie konečného užívateľa výhod (právo na hospodársky prospech vo výška najmenej 25%), ale neidentifikovala osoby, ktoré reálne ovládajú alebo kontrolujú partnera verejného sektora a v prospech ktorých partner verejného sektora vykonáva svoju činnosť. Samotná identifikácia spoločníkov spoločnosti Invest Liptov ako konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora sa podľa oznamovateľa javí ako neúplná. Oznamovateľ v podnete ďalej uviedol, že obchodný podiel Invest Liptov v partnerovi verejného sektora je predmetom zálohu v prospech záložného veriteľa L. G. pričom predmetom zálohu sú tiež obchodné podiely spoločníkov materskej spoločnosti Invest Liptov v prospech spoločnosti CBA VEREX, a,s., so sídlom Priemyselná 4606, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 645 704, pričom podľa oznamovateľa oprávnená osoba tieto vzťahy nepodrobila analýze s cieľom potvrdiť alebo vylúčiť, či majú vplyv na identifikáciu konečného užívateľa výhod, hoci registrový súd priznal veriteľsko-dlžníckym vzťahom relevanciu v rámci identifikácie konečného užívateľa výhod keď judikoval, že „ nie je možné vylúčiť, že partner verejného sektora môže byť svojimi konečnými užívateľmi výhod ovládaný aj sofistikovanými schémami založenými na veriteľsko-dlžníckych vzťahoch konečného užívateľa výhod s partnerom verejného sektora. Partnera verejného sektora možno ovládať aj cez správne nastavené a účelovo zriadené práva k majetku dlžníka, napr. zabezpečovacie prevody majetku, záložné práva a pod.“ . Oznamovateľ uvádza, že oprávnená osoba neanalyzovala vzťahy so záložným veriteľom, ako ani neanalyzovala ekonomické vzťahy partnera verejného sektora a spoločnosti Invest Liptov so spoločnosťou TMR, hoci mala vedomosť o tom, že tieto ekonomické vzťahy predstavujú súčasť spôsobu, akým TMR ovláda spoločnosť WORLD EXCO na de facto základe. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oznamovateľ vo svojom podnete vyjadruje pochybnosti o pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora.

2. Dňa 16.07.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne partnera verejného sektora ku kvalifikovanému podnetu oznamovateľa. Právna zástupkyňa uviedla, že konečný užívateľ výhod je vo vzťahu k spoločnostiam definovaný v článku 3 ods.6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/849 z 20. mája 2015 ( ďalej len „AML Smernica“). K uvedenému ustanoveniu smernice je potrebné uviesť dva komentáre. Za prvé, Smernica spája postavenie konečného užívateľa výhod výlučne s kritériom kontroly (a nie napríklad s kritériom práva na hospodársky prospech z podnikania spoločnosti). Z uvedeného ustanovenia ďalej vyplýva, že na spoločnosti s verejne obchodovanými akciami sa vzťahuje výslovná výnimka z určovania konečného užívateľa výhod prostredníctvom kritéria kontroly či iných kritérií. Z uvedeného ustanovenia Smernice nepochybne vyplýva, že podľa práva EÚ sa za konečných užívateľov výhod budú vždy považovať členovia vrcholového manažmentu spoločnosti s verejne obchodovanými akciami. Uvedené pravidlo rešpektuje skutočnosť, že u spoločností, ktorých akcie sú obchodované na regulovaných trhoch, je transparentnosť ich vlastníctva dostatočne zabezpečená inými prostriedkami, konkrétne rôznymi

požiadavkami harmonizovaných právnych predpisov upravujúcich podnikanie na kapitálových trhoch na povinné hlásenia a zverejňovanie informácií o spoločnostiach s verejne obchodovanými akciami. Ďalej reflektuje vo všeobecnosti silné postavenie vrcholového manažmentu vo verejných akciových spoločnostiach, ktoré odôvodňuje, aby sa za konečného užívateľa výhod týchto spoločnosti vždy považovali práve členovia vrcholového manažmentu. Konečne reflektuje aj ťažko prekonateľné praktické prekážky, ktoré sa spájajú z rozkrývaním úplnej vlastníckej štruktúry spoločnosti s verejne obchodovanými akciami až po konečných užívateľov výhod ich jednotlivých akcionárov. Definícia konečného užívateľa výhod bola prebratá do slovenského právneho poriadku v (ďalej len Zákon) . Pri porovnaní citovaného ustanovenia s článkom 3 ods. 6 Smernice je zrejmé, že slovenský zákonodarca si rozšíril zoznam kritérií, na základe ktorých môže určitá fyzická osoba nadobudnúť postavenie konečného užívateľa výhod - okrem kritéria kontroly požívaného Smernicou sú tu uvedené kritéria ďalšie, pričom najmä kritérium hospodárskeho prospechu z podnikania právnickej osoby ide zjavne nad rámec požiadaviek Smernice. Jedná sa o typický prejav javu označovaného ako „gold-plating“, kedy sú pravidlá vyplývajúce zo smernice do vnútroštátneho práva implementovaného extenzívne nad rámec požiadaviek stanovených právom EÚ, pričom výsledok je často v rozpore s pôvodným účelom príslušnej regulácie. Zákon ďalej v plnej miere zachováva výslovnú výnimku pre spoločnosti s verejne obchodovanými akciami z určovania konečného užívateľa výhod na základe kritérií uvedených v .) v bodoch 1. a . Na základe toho majú byť za konečných užívateľov výhod verejnej akciovej spoločnosti v súlade s odsekom 2 vždy považovaní členovia jej vrcholového manažmentu. U verejnej akciovej spoločnosti, ktorej všetky akcie sú verejne obchodované na regulovaných trhoch, totiž nikdy nebudú splnené kritéria uvedené v .), pretože tieto kritéria sa na ňu vôbec nevzťahujú. Zákon o registri partnerov podľa dôvodovej správy nepredstavuje transpozíciu Smernice, zároveň však využíva niektoré prvky Zákona

- predovšetkým z neho preberá koncept konečného užívateľa výhod. Právna zástupkyňa vo vyjadrení uvádza, že veľké interpretačné problémy spôsobuje § 4 odsek 4 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorého sa primárne týka aj podnet a na jeho základe vydané Uznesenie. Ustanovenie Zákona o registri partnerov je podľa právnej zástupkyne problematické predovšetkým z nasledujúcich dôvodov: · ustanovenie nerešpektuje, že konečný užívateľ výhod je Zákonom o registri partnerov definovaný s odkazom na Zákona, podľa ktorého sa za konečných užívateľov výhod v spoločnostiach s verejne obchodovanými akciami vždy považujú členovia vrcholového manažmentu · uvedené ustanovenie však nie je formulované ani tak, že by z neho jasne vyplýval úmysel zákonodarcu prelomiť pre tento konkrétny prípad (zápis do registra partnerov verejného sektora) všeobecné pravidlo pre určovanie konečného užívateľa výhod spoločnosti s verejne obchodovanými akciami vyplývajúce z Zákona. Neustanovuje totiž, že ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti, tak sa do registra partnerov zapisuje namiesto konečného užívateľa výhod takáto osoba. Aj v takomto prípade sa má podľa do registra zapísať konečný užívateľ výhod, ktorý je však v Zákone o registri partnerov verejného sektora definovaný práve len odkazom na Zákona, a teda podľa jazykového výkladu by to ani v tomto prípade nemal byť nikto iný než člen vrcholového manažmentu spoločnosti s verejne obchodovanými akciami. Toto ustanovenie teda nie je možne charakterizovať inak než ako logický nezmysel. · nie je tiež jasné, prečo sa zameriava na jediné kritérium určenia konečného užívateľa výhod, ktorým je právo na hospodársky prospech z podnikania spoločnosti, keď Zákona používa aj iné kritéria, predovšetkým kritérium kontroly (Partner verejného sektora na tomto mieste pripomína, že pritom práve kritérium hospodárskeho prospechu je výsledkom excesívnej transpozície Smernice do slovenského právneho poriadku a nemá oporu v práve EÚ). Podľa právnej zástupkyne jediná rozumná interpretácia zrejme bude taká, že uvedené ustanovenie vytvára špeciálny režim určenia konečného užívateľa výhod spoločnosti s verejne obchodovanými akciami pre účely ich zápisu do registra partnerov verejného sektora, ktorý je iný než „štandardný“ režim podľa Zákona (bez ohľadu na deklarovanú potrebu jednotného vymedzenia konečného užívateľa výhod). Teda v prípade, že u spoločnosti s verejne obchodovanými akciami existuje osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti, zapíše sa do registra partnerov verejného sektora ako konečný užívateľ výhod takáto osoba, bez ohľadu na všeobecnú definíciu konečného užívateľa výhod. V opačnom prípade by celý Zákona o registri partnerov strácal akýkoľvek zmysel. tiež výslovne upravuje spôsob zapisovania konečných užívateľov výhod u partnerov verejného sektora, ktorí sú spoločnosťami priamo alebo nepriamo ovládanými alebo riadenými spoločnosťou s verejne obchodovanými akciami. Podľa právnej zástupkyne, pokiaľ je správny výklad v ods. 10 vyjadrenia, tak jediný možný výklad ustanovenia

§ 4 ods. 4 v prípade partnera ovládaného emitentom je, že ako koneční užívatelia výhod Partnera ovládaného emitentom sa do registra partnerov verejného sektora zapisujú členovia jeho vrcholového manažmentu. Ak však existuje akákoľvek osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti Partnera ovládaného emitentom zapíše sa do registra partnerov verejného sektora ako konečný užívateľ výhod takáto osoba. Pokiaľ má byť totiž § 4 ods. 4 vykladaný konzistentne pre spoločnosti s verejne obchodovanými akciami aj pre nimi ovládané osoby (Partnerov ovládaných emitentami), je zrejmé, že konečným užívateľom výhod sa tu rozumie práve tá osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti partnera verejného sektora (v tomto prípade Partnera ovládaného emitentom). Partner verejného sektora a Oprávnená osoba pri vykonávaní zápisu do registra partnerov verejného sektora nemajú inú možnosť než vychádzať z textu zákona. Konečného užívateľa výhod musia v prípade Partnera ovládaného emitentom určiť a nechať zapísať v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 4 Zákona o registri partnerov za použitia výkladu, ktorý je ešte v medziach jeho rozumne interpretovaného jazykového znenia, a ktorý je pokiaľ možno v súlade s úmyslom zákonodarcu vyjadreným v dôvodovej správe, a nie v rozpore s nimi.

Partner verejného sektora sa do registra partnerov verejného sektora nechal zapísať z dôvodu, že na základe zmlúv uzatvorených pred účinnosťou Zákona o registri partnerov prijal finančné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov. Partner verejného sektora následne overovaním u agentúr zastupujúcich štát pri poskytovaní nenávratných finančných príspevkov zistil, že povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora trvá len keď je zmluva „aktívna“, t.j. v čase keď zmluva predpokladá poskytnutie dohodnutého plnenia (konkrétne poskytnutie nenávratných finančných príspevkov), pričom plnenie napr. notifikačných povinností z uzatvorených zmlúv už nezakladá povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. V prípade zmlúv na poskytnutie nenávratných finančných príspevkov uzatvorených Partnerom verejného sektora došlo k poskytnutiu posledných príspevkov ešte v roku 2016. V prípade Partnera verejného sektora sa teda jedná len o dobrovoľný zápis do registra partnerov verejného sektora v zmysle § 17 Zákona o registri partnerov. Z uvedeného dôvodu bol dňa 11.07.2019 prostredníctvom Oprávnenej osoby podaný návrh na výmaz Partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora.

Právna zástupkyňa ďalej uvádza, že na strane 6 Verifikačného dokumentu Partnera verejného sektora sa výslovne uvádza, že podľa záverov prešetrovania Protimonopolného úradu zo dňa 17.5.2016 nepriamu kontrolu nad Partnerom verejného sektora vykonáva de facto spoločnosť Tatry mountain resorts, a.s., so sídlom Demänovská dolina 72, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 560 636, zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Žilina, oddiel: Sa, vložka č. 62/L („TMR“). Príslušný dokument, v ktorom Protimonopolný úrad dospel k tomuto záveru je Záver všeobecného prešetrovania

- prípad Thermalpark Bešenová z dňa 17.05.2016 (ďalej len „Záver prešetrovania“). Skutočnosť, že spoločnosť TMR je de facto ovládajúcou osobou Partnera verejného sektora, bola Partnerom verejného sektora otvorene deklarovaná Oprávnenej osobe a Partner verejného sektora ju nespochybňuje. Táto skutočnosť bola výslovne konštatovaná a zohľadnená aj Oprávnenou osobou vo verifikačnom dokumente, na základe čoho sa s ňou môže oboznámiť ktokoľvek vrátane oznamovateľa. Ako súčasť vyjadrenia predložil partner verejného sektora znenie Záverov prešetrovania, avšak celý obsah dokumentu považuje za obchodné tajomstvo.

D. Právna zástupkyňa partnera verejného sektora vo vyjadrení zdôrazňuje, že dokiaľ nedôjde k prevodu 100% obchodného podielu v Partnerovi verejného sektora na TMR, je spoločnosť Invest Liptov, s.r.o. materskou spoločnosťou Partnera verejného sektora, ktorej riadiace právomoci vo vzťahu k Partnerovi verejného sektora sú síce fakticky obmedzené, ale ktorá až do tej doby zostáva jediným reálnym príjemcom hospodárskeho prospechu z podnikateľskej činnosti Partnera verejného sektora. Do doby nadobudnutia 100% obchodného podielu v Partnerovi verejného sektora v súlade so Zmluvou o zmluve budúcej nemá TMR v Partnerovi verejného sektora žiadnu majetkovú účasť, a tým pádom nemá ani právo na hospodársky prospech z podnikateľskej alebo inej činnosti Partnera verejného sektora. Vo vyjadrení sa ďalej uvádza, že akcie TMR sú prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch, a to na Burze cenných papierov v Bratislave, na Burze cenných papíru Praha v Českej republike, a na Varšavskej burze papierov v Poľskej republike. Jedná sa teda o emitenta v zmysle § 4 ods. 4 Zákona registri partnerov. Keďže Partner verejného sektora je podľa jeho vlastného názoru i podľa názoru Protimonopolného úradu spoločnosťou, ktorá je fakticky ovládaná TMR, pričom TMR je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, na zápis jeho konečných užívateľov výhod do registra partnerov verejného sektora sa uplatní § 4 ods. 4 Zákona o registri partnerov. V zmysle

uvedeného ustanovenia sa u Partnerov ovládaných emitentom do registra partnerov verejného sektora ako koneční užívatelia výhod zapíšu fyzické osoby, ktoré majú právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti partnera verejného sektora. Partner verejného sektora preukázal, že až do nadobudnutia 100% obchodného podielu v Partnerovi verejného sektora zo strany TMR týmito osobami môžu byť jedine spoločníci spoločnosti Invest Liptov, s.r.o., ktorá je jediným spoločníkom Partnera verejného sektora a jediným príjemcom hospodárskeho prospechu z jeho podnikateľskej činnosti. Týmito osobami sú pán L. Q., pán J. Z., pán Y. R. a Y. R..

Čo sa týka záložného práva, ktoré je zriadené na obchodných podieloch v spoločnosti Invest Liptov, a.s v prospech CBA VEREX, a.s., na ktoré poukazuje oznamovateľ vo svojom podnete právna zástupkyňa uvádza nasledovne. Záložné právo zaisťuje pohľadávky uvedenej spoločnosti z pôžičky poskytnutej spoločnosti S. Jedná sa o záložné právo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávok zo štandardného obchodného vzťahu, ktoré nemá žiaden súvis s identifikáciou konečného užívateľa výhod Partnera verejného sektora. Záložná zmluva neobsahuje neštandardné ustanovenia, ktoré by zakladali vzťah kontroly záložného veriteľa nad spoločnosťou Invest Liptov a.s. Až v prípade, že zabezpečené dlhy nebudú uhradené riadne a včas, je záložný veriteľ pochopiteľne oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva speňažením zálohu, resp. inkasovaním platieb z pohľadávok spoločníkov, ktoré sú predmetom záložného práva. Tento obchodný vzťah bol predmetom skúmania Protimonopolného úrad, ktorý ho nepovažoval za relevantný z hľadiska možnosti vykonávania kontroly nad Partnerom verejného sektora.

Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov a dokladov má právna zástupkyňa za to, že je hodnoverne preukázaná pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod Partnera verejného sektora, ktoré sú zapísané v registri partnerov verejného sektora. Vzhľadom na uvedené Partner verejného sektora navrhuje, aby Okresný súd Žilina vydal uznesenie, ktorým konanie v celom rozsahu zastaví.

3. Súd na základe návrhu oprávnenej osoby na pribratie do konania, doručeného súdu dňa 16.07.2019, rozhodol uznesením č. k. - 56 zo dňa 22.07.2019 o pribratí oprávnenej osoby do konania ako účastníka konania.

4. Dňa 13.08.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej osoby ku kvalifikovanému podnetu oznamovateľa. Oprávnená osoba uvádza, že spoločnosť WORLD EXCO s.r.o. vo svojom vyjadrení zo dňa 15.07.2019 podrobne vysvetlila jej obchodné a ekonomické vzťahy so spoločnosťou Invest Liptov s.r.o., ktorá je jej jediným spoločníkom a spoločnosťou Tatry mountain resort a.s., ktorá je spoločnosťou s verejne obchodovateľnými akciami a ktorá ju de facto ovláda. Pri verifikácii oprávnená osoba s partnerom verejného sektora podrobne analyzovala ekonomické vzťahy medzi vyššie uvedenými spoločnosťami a dospeli k záveru a výkladu o registri partnerov verejného sektora tak, že za konečných užívateľov výhod možno považovať 4 fyzické osoby, ktoré majú nepriamo cez spoločnosť Invest Liptov s.r.o. každá právo na 25%-ný hospodársky prospech partnera verejného sektora. Ide o spoločníkov spoločnosti Invest Liptov s.r.o. a osoby, ktoré sú zapísané ako koneční užívatelia výhod a ktorí sa za konečných užívateľov výhod aj sami považujú: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX K. R., T. I., štátna príslušnosť: T. verejný funkcionár : V.; S.. J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX K. R., T. I. štátna príslušnosť : T. verejný funkcionár :Nie; S.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX K. R., T. I., štátna príslušnosť : T., verejný funkcionár: Nie; J.. L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O. (N. K. R.), T. I., štátna príslušnosť :T., verejný funkcionár: Nie. Partner verejného sektora, ako uvádza oprávnená osoby vo svojom vyjadrení ju pred prvým zápisom do RPVS oboznámil so Závermi všeobecného prešetrenia - prípad Thermalpark Bešenová zo 16.5.2017 Protimonopolného úradu SR, ktorý vo Verifikačnom dokumente oprávnená osoba zámerne spomenula, aby nebol dôvod spochybňovať pravdivosť a úplnosť údajov o konečných užívateľov výhod zapísaných v RPVS. Všetky štyri fyzické osoby, ktoré sú zapísané v RPVS ako koneční užívatelia výhod písomne čestné vyhlásili, že nepriamo ovládajú a kontrolujú partnera verejného sektora, vrátane výkonu hlasovacích práv a práv menovania, ustanovenia alebo odvolania príslušných orgánov Partnera verejného sektora a že sa podieľajú na hospodárskom prospechu z podnikania partnera verejného sektora, že v SR nevykonávajú verejnú funkciu a že sú konečnými užívateľmi výhod partnera verejného sektora. Oprávnená osoba uvádza, že dôvodom zápisu partnera verejného sektora do RPVS bola skutočnosť, že spoločnosť WORLD EXCO s.r.o. bola účastníkom zmlúv uzatvorených pred účinnosťou o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, na základe ktorej prijala finančné prostriedky z európskych štrukturálnych fondov. Spoločnosť WORLD EXCO s.r.o bola účastníkom nasledovných zmlúv: · Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 165/2012/2.2/OPvV uzatvorená dňa 20.04.2012 medzi Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v zastúpení Agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fodny EÚ, Hanulová 5/B, 841 01 Bratislava ako poskytovateľom a spoločnosťou WORLD EXCO s.r.o. ako prijímateľom · Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. uzatvorená dňa 02.10.2013 medzi Ministerstvom hospodárstva SR v zastúpení Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Dr. V. Clementisa 10, 821 01 Bratislava ako poskytovateľom a spoločnosťou WORLD EXCO s.r.o. ako prijímateľom Spoločnosť WORLD EXCO s.r.o. overovaním skutočností u agentúr zastupujúcich štát pri poskytovaní nenávratných finančných príspevkov zistila, že povinnosť byť zapísaný v RPVS trvá len keď je zmluva „aktívna“, t.j. v čase keď zmluva predpokladá poskytnutie dohodnutého plnenia, v prípade vyššie uvedených zmlúv poskytnutie nenávratných finančných príspevkov. V prípade Zmluvy č.1 uzatvorenej dňa 20.04.2012 bol zo strany poskytovateľa poskytnutý spoločnosti WORLD EXCO s.r.o. nenávratný finančný príspevok ku dňu 10.05.2016 (posledná platba). V prípade Zmluvy č. 2 uzatvorenej dňa 02.10.2013 bol zo strany poskytovateľa poskytnutý spoločnosti WORLD EXCO s.r.o. nenávratný finančný príspevok ku dňu 31.05.2016 (posledná platba).

Oprávnená osoba uvádza, že spoločnosť WORLD EXCO s.r.o. bola do RPVS zapísaná dobrovoľne a toho času nemá povinnosť byť zapísaná v RPVS a preto ju ako oprávnenú osobu požiadala o jej výmaz z RPVS. Oprávnená osoba navrhuje, aby súd konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora zastavil resp. vydal uznesenie, ktorým údaje o pravdivosti a úplnosti o zápise o konečných užívateľov výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora potvrdí.

5. Podľa o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), registrujúci orgán môže z vlastného podnetu overiť alebo na základe kvalifikovaného podnetu overí pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri; pre registrujúci orgán je rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase začatia konania.

6. Podľa , uznesenie o začatí konania registrujúci orgán doručí partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve registrujúci orgán partnera verejného sektora, aby uviedol skutočnosti a navrhol dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných údajov, a určí oprávnenej osobe lehotu na podanie návrhu podľa odseku 4.

7. Podľa , Ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra; „to neplatí, ak vzhľadom na spôsob porušenia povinnosti, jej následky, okolnosti, za ktorých bola povinnosť porušená, a mieru zavinenia je závažnosť porušenia povinnosti nepatrná. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa . Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky.

8. Podľa , Ak v priebehu konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri dôjde k výmazu partnera verejného sektora na návrh oprávnenej osoby, registrujúci orgán toto konanie dokončí. Ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri boli pravdivé a úplné, registrujúci orgán postupuje podľa odseku 7 s výnimkou rozhodnutia o výmaze. Po právoplatnosti rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety začne registrujúci orgán konanie o uložení pokuty podľa .

9. Podľa , do registra sa zapisuje partner verejného sektora a osoby podľa . Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. Na účely tohto zákona sa za trvanie zmluvy podľa predchádzajúcej vety rozumie doba, počas ktorej partner

verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.

10. Podľa , do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada. Osoba zapísaná v registri podľa odseku 1 má povinnosti partnera verejného sektora podľa tohto zákona; ustanovenia až 15 sa nepoužijú.

11. Podľa , na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenia , a 36 sa nepoužijú.

12. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Nahliadnutím do registra partnerov verejného sektora bolo zistené, že dňa 11.07.2019 bol registrovému súdu doručený návrh na výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora.

16. Súd vzhľadom na podaný návrh na výmaz spoločnosti z registra partnerov verejného sektora považoval za potrebné vysporiadať sa s otázkou, či v danom prípade išlo o dobrovoľnú registráciu v zmysle alebo o povinnú registráciu partnera verejného sektora, ktorý spĺňa definíciu partnera verejného sektora podľa / písm. a) v spojení s ustanovením / a / , a pokiaľ išlo o povinnú registráciu, či uzatvorená zmluva stále trvá.

17. Súd mal lustráciou vo verejných registroch preverené, že spoločnosť ako v čase svojho zápisu do registra partnerov verejného sektora, tak aj v čase podania návrhu na výmaz, nespĺňala definíciu partnera verejného sektora podľa / písm. a) v spojení s ustanovením / a / , nakoľko nemala uzatvorený žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by jej mali byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky v sume prevyšujúcej 100.000,- EUR a zároveň nemala uzatvorený žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by jej malo byť poskytované opakované plnenie, ktoré prevyšovalo sumu 250.000,- EUR. Spoločnosť sa teda zapísala do registra partnerov verejného sektora dobrovoľne v zmysle . Dobrovoľnosť zápisu má ten dôsledok, že voči fakultatívne zapísanému subjektu (členom jeho štatutárneho orgánu a oprávnenej osobe) nemožno po jeho výmaze z registra (rozhodnutie o výmaze je výsledkom v konaní podľa zákona, pokiaľ sa preukáže nesprávnosť a neúplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri) uplatniť sankčné mechanizmy. Súd konštatuje, že s poukazom na a sankčný mechanizmus (ustanovenia až 15 ) nemožno použiť, a teda v danom prípade by ani pri preukázaní nesprávnosti zápisu neboli splnené podmienky na začatie konania o uložení pokuty.

18. Schválením predmetného návrhu na výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora došlo k dobrovoľnému výmazu partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora s účinnosťou od 13.08.2019.

19. Jedným z účelov konania podľa § 12 zákona o RPVS je aj zabezpečenie aktuálnosti a správnosti zapísaných údajov v Registri partnerov. Z tohto dôvodu má vedenie konania o preverenie úplnosti a správnosti zápisu zmysel voči subjektom aktuálne zapísaným v registri. Spoločnosť WORLD EXCO s.r.o. aktuálne v registri zapísaná nie je. Konanie podľa zákona o RPVS mohlo do 1.9.2019 (do účinnosti novely č. ) skončiť iba výmazom partnera z registra (ak sa nepreukázala

pravdivosť a úplnosť zapísaných údajov) alebo zastavením konania. Po účinnosti novely je možné konanie podľa dokončiť aj po tom, čo bol partner verejného sektora vymazaný z RPVS, pričom však výsledkom konania v prípade nepreukázania úplnosti a správnosti údajov, ktoré boli zapísané v registri zapísané, už nemôže byť výmaz partnera verejného sektora z registra (nielen preto, že to výslovne normuje zákon v ustanovení , ale logicky aj preto, že vymazaný subjekt nemožno vymazať znova). Zistenie nesprávnosti zápisu súdom má potom zmysel iba u subjektov zapisovaných do Registra partnerov obligatórne a to v tom, že sa u nich napriek ich výmazu z registra uplatní zákonný sankčný mechanizmus zakotvený v až 16 zákona o RPVS (a prípadné uložené pokuty budú mať preventívny charakter a budú plniť účel generálnej prevencie - odrádzať iné subjekty od zápisu nepravdivých údajov do registra). Z hľadiska procesnej ekonómie však nemá zmysel viesť konanie o overenie pravdivosti údajov, ktorého výsledok by mohol mať iba akademický význam. To samozrejme nevylučuje preverenie pravdivosti zápisu v prípade neskoršieho opätovného zápisu subjektu do RPVS.

20. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

21. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.