Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/63/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. R. W., nar. X.X.XXXX a L. U. W., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti matky U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. na Z. č. XXXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 13 a otca R. Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom v F. na D. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Letnej č. 61, v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -187 zo dňa 27.1.2020 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo strany otca na maloletého Y. R. W. zo sumy 150 € mesačne na sumu 360 € mesačne a na maloletého L. U. W. zo sumy 100 € mesačne na sumu 320 € mesačne počnúc od vyhlásenia rozsudku, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -50 zo dňa 5.9.2013 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloleté deti. O trovách konania rozhodol tak, že Slovenská republika nemá právo na náhradu trov konania ani žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o zvýšení výživného podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa v spojení s (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a v spojení s (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napádanej časti zmenil tak, že sa zvyšuje výživné na maloletého Y. R. zo sumy 150 € mesačne na sumu 200 € mesačne a na maloletého L. U. zo sumy 100 € mesačne na sumu 200 € mesačne počnúc od vyhlásenia rozsudku. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napádanej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zvýšenie výživného celkovo na sumu 680 € považuje za nesprávne, pretože nezodpovedá oprávneným potrebám maloletých detí a taktiež ani jeho možnostiam a schopnostiam. K oprávneným potrebám maloletých detí uviedol, že ako jediná zmena bola zo strany matky uvádzaná zmena v súvislosti s ich vyšším vekom. Iné zmeny pomerov na strane maloletých detí matka neuvádzala a tieto podľa neho ani neexistujú. Zdôraznil, že v roku 2017 sa s matkou mimosúdne dohodli na zvýšení výživného na maloletého Y. R. zo sumy 150 € na sumu 200 € mesačne a na maloletého L. U. zo sumy 100 € na sumu 200 € mesačne, kde už bolo zohľadnené aj to, že maloletý L. mal nastúpiť v septembri 2018 na základnú školu, aby nebolo potrebné potom opätovne zvyšovať výživné. Za obdobie rokov 2013 až 2017

tak došlo k nárastu výživného celkovo o 150 € na obe maloleté deti, pričom za obdobie od roku 2017 do januára 2020, teda za približne polovičné obdobie dochádza k zvýšeniu výživného zo sumy 400 € až na sumu 680 € na obe maloleté deti, teda o 280 €. Náklady, ktoré by zodpovedali výdavkom maloletých detí v sume 680 € pritom neboli zo strany matky preukázané, ba dokonca ani len tvrdené. Už len súčet výdavkov, ktoré uviedla vo svojom návrhu a následne vo svojej účastníckej výpovedi, nedosahuje túto sumu, pričom v uvádzaných nákladoch boli zahrnuté aj náklady, ktoré pripadajú na samotnú matku. Aj v prípade, ak by hypoteticky náklady na maloleté deti dosahovali túto výšku, tak by rozhodnutie súdu znamenalo, že otec sa podieľa na úhrade týchto nákladov v plnej výške bez spoluúčasti matky. Otec má za to, že suma 400 € mesačne, ktorou doposiaľ prispieval na úhradu potrieb maloletých detí, je dostatočná a zodpovedá viac ako polovici ich mesačných nákladov, pričom pokiaľ by uhrádzal výživné vo výške 680 € mesačne, bola by suma nad rámec 400 € v skutočnosti použitá matkou na jej výlučné potreby. Má za to, že skutočným dôvodom, pre ktorý matka podávala návrh na zvýšenie výživného, nie je nárast potrieb maloletých detí, ale jej snaha o dosiahnutie vyššieho príjmu tak, aby si mohla zaobstarať vlastné bývanie. K svojim možnostiam a schopnostiam uviedol, že určená výška výživného nezodpovedá jeho príjmu. Preukázal ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s. ku dňu 31.1.2020. Počnúc dňom 1.2.2020 má len jeden pracovný pomer, a to v spoločnosti AT&T GNS Slovakia s.r.o. s čistým mesačným príjmom vo výške 2.000 €. Výživné v celkovej sume 680 € nezodpovedá jeho príjmu vo výške 2.000 € mesačne a už vôbec nie za situácie, kedy má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej W., ktorú má so svojou terajšou manželkou. Poukázal na aplikačnú súdnu prax, podľa ktorej výška výživného by mala predstavovať približne 30 % príjmu povinného rodiča. V prípade jeho príjmu 2.000 € mesačne tak výživné v sume 680 € mesačne predstavuje 34 % jeho čistého príjmu, opomína ale skutočnosť, že má popri dvoch maloletých synoch ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej W.. Súd takýmto stanovením výšky výživného uprednostnil záujem maloletých detí Y. R. a L. U. na úkor maloletej W.. Zdôraznil, že i keď v čase vyhlásenia rozsudku 27.1.2020 mal stále formálne dva pracovné pomery, nemohol súd opomínať skutočnosť, že jeden z nich končí. Pokiaľ by súd na skončenie pracovného pomeru v spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s. neprihliadal pri určení výšky výživného, išlo by o neprípustný formalizmus pri výklade práva. V tejto časti považuje rozhodnutie súdu za zmätočné, kedy súd neuviedol, z akej výšky príjmu pri určení výživného vychádzal. Má za to, že určujúcou je v tomto prípade výška príjmu 2.000 €. Ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s. nebolo svojvoľným a už vôbec nie účelovým rozhodnutím. Bolo logickým vyústením zmeny pomerov, ku ktorým došlo ako na jeho strane, tak aj na strane zamestnávateľa COMWORK COMPANY, k.s. Pôvodne začal prácu pre túto spoločnosť vykonávať popri pracovnom úväzku pre spoločnosť AT&T GNS Slovakia s.r.o., kedy ju mal vykonávať z domu. V tom čase bol rozvedený a okrem maloletých synov nemal iné deti. Postupom času dochádzalo zo strany tejto spoločnosti k zvyšovaniu požiadaviek tak, aby vykonával aj pracovné cesty do zahraničia, pričom tento rozsah sa rozširoval. Za tejto situácie, kedy medzičasom uzatvoril ďalšie manželstvo a narodila sa mu dcéra, neboli pre neho dlhodobo udržateľné dva plné pracovné pomery, z ktorých si jeden vyžaduje pracovné cesty do zahraničia. Takisto nepovažuje za korektné zo strany matky, ak táto od neho napriek tomu požaduje, aby vykonával prácu ešte v ďalšom pracovnom pomere, pokiaľ sa sama nesnaží o zvýšenie vlastného príjmu. Otec ďalej v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pochybil pri posúdení jeho schopností hradiť výdavky po skončení pracovného pomeru v spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s., pričom badá zjavný rozpor v jeho úvahách, kedy na jednej strane spochybňuje jeho možnosť splácať svoje výdavky, z čoho arbitrárne usudzuje, že musí mať prisľúbenú inú prácu. Na druhej strane súd uvádza, že na nákladoch sa môže podieľať aj jeho manželka, teda pripúšťa, že je v možnostiach jeho rodiny tieto náklady hradiť aj po skončení práce v spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s. Podľa neho je nesporné, že na výdavkoch rodiny sa podieľajú tak on, ako aj jeho manželka, pričom výpadok príjmu spôsobený ukončením jeho pracovného pomeru bude kompenzovaný príjmom jeho manželky, ktorá nastúpi do zamestnania, kde dosahuje príjem 1.400 € mesačne. Súčtom jeho príjmu (2.000 €) a príjmu jeho manželky (1.400 €) je zrejmé, že takýto spoločný príjem zodpovedá výdavkom, ktoré uvádzal v priebehu konania a nemusí si hľadať ešte jednu prácu. V žiadnom prípade nežije luxusným spôsobom života, pričom očakáva čiastočný pokles nákladov v dôsledku toho, že už nebude cestovať do Rakúska. Poukázal na to, že náklady na úver mu vznikli až po tom, čo sa s matkou dohodol na zvýšení výživného na maloleté deti celkovo na sumu 400 €, preto dôvodne vychádzal z toho, že je v jeho možnostiach tieto náklady uhrádzať.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ otec argumentuje, že od poslednej ústnej dohody v roku 2017 nevznikli na strane maloletých detí opodstatnené dôvody na úpravu výšky výživného, na strane maloletého L. U. došlo k zmene pomerov, a to tým, že nastúpil na základnú školu v roku 2018. Okrem toho sa začal aktívne venovať futbalu, čo

predstavuje zvýšenie výdavkov práve na tento šport (neustále kupovanie nových kopačiek, výbavy a podobne), preto rodičmi dohodnutý príspevok na výživu v roku 2017 na sumu 200 € na jedno dieťa nie je adekvátny a postačujúci. Je toho názoru, že výdavky všeobecne každým rokom stúpajú a tvrdenie otca, že nie je dôvod na zvýšenie výživného, práve naopak na jeho zníženie, považuje za vetché. Mesačné výdavky otca sú podľa nej vysoko nadštandardné, preto nemožno odhliadnuť od toho, že výdavky na maloleté deti majú pred týmito výdavkami prednosť a mali by byť rovnako nadštandardné, keď otec dokáže znášať vysoké výdavky na iné účely. Poukázala na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj na skutočnosť, že jeho manželka nastúpi do práce, čím otcovi klesnú výdavky, keďže výživu o ich spoločnú dcéru budú hradiť obaja a tiež je predpoklad, že sa bude podieľať aj na výdavkoch domácnosti. Otec sa s maloletými deťmi takmer nestretáva, vidí sa s nimi tri až štyrikrát ročne, preto je namieste dôvod na finančnú kompenzáciu, nakoľko osobnú starostlivosť o deti vynakladá takmer výlučne ona a tejto starostlivosti sa im zo strany otca nedostáva. Zdôraznila, že otec dlhodobo zarábal minimálne 4.500 € a viac, osobne sa nepodieľal na výchove svojich maloletých detí a tieto nepocítili úroveň jeho vysokého životného štandardu, na ktorý majú zo zákona nárok. Pokiaľ otec tvrdí, že sa vzdal práce v Rakúsku, aby trávil čas so svojimi deťmi, sám pritom uviedol, že práve množstvo voľného času bolo dôvodom na to, aby si našiel druhú prácu. Vzhľadom na pracovnú dobu u zamestnávateľa AT&T GNS Slovakia s.r.o. má otec podľa nej priestor na to, aby príjem z tohto jedného zamestnania zvýšil. Suma, ktorú matka požaduje, výrazne rozpočet otca nezasiahne. Dobrovoľné vzdanie sa príjmu nemôže byť na úkor maloletých detí. Nemožno opomenúť ani vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že odporúča stanoviť výživné na maloletého Y. na sumu 350 € a maloletého L. na 300 €. Argumentáciu otca, že nepreukázala výdavky maloletých detí, považuje za tendenčnú s cieľom zdiskreditovať ich nároky. Podľa jej názoru súd prvej inštancie v žiadnom prípade nepochybil a tvrdenia otca o arbitrárnosti rozhodovania považuje za zavádzajúce.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že miera jeho životnej úrovne bola objektívne zistená rôznymi dôkazmi, a to napríklad aj výškou jeho mesačných nákladov. Otcom predložené výdavky sú nadštandardné, iba splátky úverov a pôžičiek predstavujú mesačne sumu 1.663,99 €, ďalšie náklady ako životné poistky, náklady na domácnosť, strava, mobilný telefón a podobne priemerne mesačne sumu 738 €. Medzi ďalšie ročné výdavky patrí údržba a poistenie osobného automobilu, poistenie domácnosti vo výške 2.020 € ročne. Výdavky otca vo veľkej miere prevyšujú ním deklarovaný príjem vo výške cca 2.000 € mesačne. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kolízny opatrovník odporúča rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Otec v replike zotrval na podanom odvolaní a námietky matky voči odvolaniu považuje za nedôvodné. Zdôraznil, že napriek tomu, že na jednej strane sú maloleté deti staršie, čo by bol dôvod na zvýšenie výživného, na druhej strane sú u neho dané dôvody na zníženie výživného, avšak v konaní sa nedomáhal zníženia výživného, ale po celú dobu navrhoval, aby súd rešpektoval úpravu rodičovských práv a povinností v zmysle ich dohody z roku 2017. Pokiaľ matka vo svojom vyjadrení poukazuje na nemožnosť preukázania výdavkov relevantnými dôkazmi, je toto jej tvrdenie účelové. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje matku, ktorá ho neuniesla a tento neúspech matky nemôže byť zhojený akýmsi jej neurčitým tvrdením, že ide o všeobecne známe výdavky. V prípade výdavkov na maloleté deti podľa neho existujú v zásade dve kategórie výdavkov. Tou prvou sú náklady, ktorých existenciu možno rozumne predpokladať a u ktorých sporná môže byť len ich výška, napríklad výdavky na stravu, oblečenie a podobne. Druhou kategóriou sú náklady, ktorých už samotná existencia je sporná, ako napríklad matkou tvrdený výdavok na zubné prehliadky, častá výmena rámu dioptrických okuliarov alebo výdavky na dovolenky v sume 700 € na každé dieťa. Vyjadril názor, že náklady na dovolenky a výlety v sume 700 € ročne na každé dieťa matka nepreukázala. Tieto náklady v skutočnosti podľa neho nikdy nevynaložila a touto položkou sa v skutočnosti len snažila dorovnať zjavný rozdiel medzi ňou požadovanou výškou výživného v porovnaní s ostatnými výdavkami. Opakovane poukázal na to, že pokiaľ je predstava matky o takomto životnom štýle maloletých detí, potom by sa aj ona mala snažiť o zvýšenie svojho príjmu. Naďalej trvá na tom, že súd prvej inštancie nesprávne uprednostnil maloletých synov na úkor maloletej W.. Opakovane uviedol, že súd neustálil výšku jeho príjmu, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie zmätočné.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že s jeho námietkami nesúhlasí. V celom rozsahu zotrval na skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní a v odvolacej replike, kde podrobne uviedol dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o zvýšení výživného, v dôsledku čoho nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorého skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, pričom úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom ako aj posúdenia výšky príjmu otca nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z konštantnej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

11. K odvolacej argumentácii otca odvolací súd dodáva, že v podstatnom rozsahu tvorila jeho obranu už v konaní na súde prvej inštancie, ktorý sa s ňou v napadnutom rozhodnutí precízne vysporiadal. Pokiaľ otec v odvolaní upozorňuje na skutočnosť, že o zvýšení výživného pre maloleté deti sa s matkou dohodli v roku 2017, a to na Y. zo sumy 150 € na 200 € mesačne a L. zo sumy 100 € na 200 € mesačne, pričom odvtedy podľa neho nedošlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala takýto dramatický nárast výživného, odvolací súd upozorňuje na ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V zmysle záverov aplikačnej praxe je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia budú však len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov, táto dohoda však musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Z uvedeného je zrejmé, že v tomto prípade relevantným právnym úkonom nie je akákoľvek dohoda rodičov o výške výživného, ale na to, aby bola takáto dohoda právne účinná, je nevyhnutné, aby bola schválená súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené je dohoda rodičov o výške výživného z roku 2017 bez právneho významu, keďže ju rodičia nepredložili na schválenie súdu, preto ani nie je prípustné porovnávať zmenu pomerov, ktorá nastala od roku 2017 doposiaľ, ako sa mylne otec domnieva. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak by rodičia túto dohodu v roku 2017 predložili súdu, nie je isté, že by ju súd schválil, nakoľko aj pri rozhodovaní o schválení rodičovskej dohody musí súd vychádzať z ustanovení Zákona o rodine a posúdením všetkých relevantných skutočností zistiť, či je takáto dohoda v záujme maloletých detí. V prípade, ak tomu tak nie je, dohodu rodičov neschváli. Vzhľadom na to nie je možné vychádzať z toho, že výživné bolo v roku 2017 určené vo výške 200 € mesačne na každé dieťa, pretože v prípade, ak by vtedy o výške výživného rozhodoval súd, je možné, že by bolo zvýšené na vyššiu sumu, ako sa rodičia dohodli.

12. V tomto konaní je preto smerodajné porovnanie pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -50 zo dňa 5.9.2013 s aktuálnymi pomermi účastníkov. Z obsahu spisu je zrejmé, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -50 zo dňa 5.9.2013 v konaní o rozvod manželstva, kedy bola na čas po rozvode schválená dohoda

rodičov o výške výživného v sume 150 € na maloletého Y. a 100 € na maloletého L.. Zo spisu č.k. bolo zistené, že v čase poslednej úpravy výživného bol otec zamestnaný v obchodnej spoločnosti AT&T GNS Slovakia s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie 12/2012

- 05/2013 vo výške 1.600 €. Matka bola vtedy poberateľkou rodičovského príspevku, v súčasnosti je zamestnaná s príjmom 750 € mesačne. Maloletý L. bol v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom v celodennej starostlivosti matky, maloletý Y. žiakom 1. ročníka základnej školy. V súčasnosti navštevuje maloletý Y. 8. ročník a maloletý L. 2. ročník základnej školy, čím došlo nepochybne k enormnému nárastu ich odôvodnených výdavkov, nakoľko je nesporné, že zmenou pomerov dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa spravidla zásadným spôsobom prejavuje v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom, ako aj samotné plynutie doby, v dôsledku ktorej dochádza k nárastu odôvodnených potrieb detí v súvislosti s ich vekom a rastom. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, naďalej pracuje v spoločnosti AT&T GNS Slovakia s.r.o. v Košiciach, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2.100 € mesačne. Do 31.1.2020 bol okrem toho zamestnaný aj v obchodnej spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s., kde v mesiaci november 2018, december 2018 a november 2019 dosiahol príjem cca 3.100 € v čistom, v ostatných mesiacoch cca 2.100 € až 2.200 € priemerne v čistom. Pracovný pomer v tejto spoločnosti bol ukončený na základe Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 10.1.2020 ku dňu 31.1.2020 podľa bez udania dôvodu, bol tam zamestnaný od 1.11.2016 na pozícii softvérový inžinier. Z čestného prehlásenia spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s. zo dňa 21.1.2020 vyplýva, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola požiadavka zákazníka o zvýšený počet pracovných ciest do Rakúska, t.j. na 9 - 10 dní do mesiaca. K odvolacej argumentácii otca, že zo svojho príjmu nie je schopný uhrádzať zvýšené výživné, je potrebné upriamiť pozornosť na ust. Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východiská zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb detí, preto len samotné zvýšenie počtu vyživovacích povinností nemôže samo osebe znamenať, že doteraz určené výživné na jeho maloleté deti nemožno zvýšiť. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Neobstojí preto argumentácia otca, že za terajšej situácie mohol požiadať o zníženie výživného, ale je ochotný ponechať výživné vo výške, na akej sa s matkou mimosúdne dohodli v roku 2017. V kontexte s ust. Zákona o rodine sa aj ukončenie pracovného pomeru otca v spoločnosti COMWORK COMPANY, k.s. javí ako účelové, nakoľko maloletá W. sa narodila v máji 2018, otec mal naďalej možnosť v tejto spoločnosti pracovať, pričom k ukončeniu pracovného pomeru došlo až po podaní návrhu matky na zvýšenie výživného. Toto konanie otca, ktorý ukončil ďalší pracovný pomer v situácii, kedy má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a ešte aj k svojej manželke, preto nemožno hodnotiť ako zohľadňujúce záujem maloletých detí.

13. Pokiaľ otec namieta, že matka sa má sama snažiť o zvýšenie svojho príjmu, ak chce pre maloleté deti zabezpečiť vysokú životnú úroveň, odvolací súd zdôrazňuje, že matka práve osobnou starostlivosťou zabezpečuje všetky ich potreby, okrem toho sa na ich výchove a výžive podieľa aj finančným spôsobom v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Na druhej strane rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, v tomto prípade otec, prispieva na neho výživným, ktoré určil súd. V súvislosti s argumentáciou otca o tom, že matka nepreukázala a nezdokladovala odôvodnené potreby maloletých detí odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnené potreby

detí hodnotil súd prvej inštancie komplexne bez ohľadu na matkou predkladané bločky o nákupe potravín, ošatenia a pod., ktorý postup bol správny, nakoľko je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa, mať primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré skutočnosti je potrebné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len špeciálne zvýšené potreby dieťaťa vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Pokiaľ ide o otcom prezentované zvýšené náklady spojené so splátkami úverov a pôžičiek, náklady na životné poistky, poistenie domácnosti, leasing, údržbu a poistenie osobného automobilu odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či má ísť o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby či výdavky. Súdy tak ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Vzhľadom na vyššie uvedené možno dôvodne konštatovať, že otec má pomerne vysokú životnú úroveň, preto je namieste, aby sa na jeho životnej úrovni podieľali aj maloletí synovia Y. a L.. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť aj to, že otec je výlučným vlastníkom rodinného domu v F., v ktorom v súčasnosti býva so svojou rodinou, ako aj výlučným vlastníkom bytu na ul. V. O. v M. (napriek tomu, že počas konania tvrdil, že uvedené nehnuteľnosti vlastní spolu so svojou manželkou), ktoré takisto preukazujú jeho životnú úroveň, čo je evidentné z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností, teda jeho majetkové pomery, ktoré sú rovnako ako jeho možnosti a schopnosti jedným z kritérií určovania rozsahu výživného, mu umožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenom rozsahu.

14. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného a správne určil počiatok plnenia takto zvýšenej vyživovacej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).