Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-158-2019.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/158/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: N., a.s., so sídlom K. 7/B, 821 09 Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpeného: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka so sídlom Klariská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 42 267 285, proti žalovanému: O. U., nar. XX.XX.XXXX,. XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie sumy 6.080 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu H. zo dňa 9. mája 2XX9 č.k. 13Csp/3/2XX9-107, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie žalobcu vo vzťahu k vyhovujúcej časti (výrok I.) o d m i e t a .
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 5.000 eur, ako aj sumu zmluvných úrokov vo výške 913,58 eura, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.425,94 eura od 15.05.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.05.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.06.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.07.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.08.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.09.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.11.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.12.2017 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.01.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.02.2018 do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 135,24 eura od 21.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti zmluvných úrokov prevyšujúcej sumu 913,58 eura, zmluvnej pokuty vo výške 161,70 eura a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 89,48 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 a nasl., § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. 1.2. Konštatoval, že sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Považoval za zrejmé, že sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. 1.3. Zistil, že od splatnosti prvej splátky úveru dňa 20.05.2017 do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 20.04.2018 bolo splatných 11 splátok po 135,24 eura, v úhrnnej výške 1.487,64 eura. Podľa
tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, žalovaný neuhradil žiadnu splátku, a tak dlh žalovaného na splatných splátkach č. 1 až 11 predstavoval sumu 1.487,64 eura (11 x 135,24), z ktorej suma 574,06 eura pripadla podľa žalobcu na istinu úveru (čl. 25 súdneho spisu) a logicky zostatok (len) vo výške 913,58 eura (1.487,24 - 574,06 = 913,58) pripadol na úrok zahrnutý v dlžných splátkach č. 1 až 11, ako to vyplýva aj z prehľadu pravidelných splátok úveru dlžných pred dňom zosplatnenia úveru na čl. 25. Z uvedeného dôvodu, nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že dlh žalovaného na zmluvnom úroku predstavoval sumu 1.080 eura. 1.4. Na základe uvedeného konštatoval, že dlh žalovaného na dlžnej úverovej istine úhrnom predstavoval sumu vo výške 5.000 eur (4.425,94 + 874,06) a dlh na úroku z dlžných splátok (č. 1 - 11) predstavoval sumu vo výške 913,58 eura. Preto v tejto časti uplatnených nárokov žalobe vyhovel. V časti prevyšujúcej sumu 913,58 eura vyčísleného úroku až do sumy uplatneného zmluvného úroku vo výške 1.080 eur žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca napriek oznámeniu súdu o spornosti tejto časti nároku nevyprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie dôvodnosti nároku aj v tejto časti. 1.5. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmal ako predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu. Zistil, že formulár zmluvy v článku IX ods. 1 upravoval právo žalobcu ako veriteľa požadovať, okrem omeškaných pravidelných splátok, zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa v prípade, že sa žalovaný ako dlžník dostal do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti. Podľa ods. 4 článku IX zmluvy, mal veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne aj v prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov. Konštatoval, že žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo svojom formulárovom tlačive podpísanom žalovaným, či už 10.04.2017, alebo 05.04.2017, nepreukázal, najmä nepreukázal možnosť žalovaného ovplyvniť text formulára zmluvy pripraveného žalobcom vopred. Uviedol, že je zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak (§ 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Keďže žalobca opak nepreukázal, najmä preukázal, že žalovanému boli predložené na podpis dva, až na odlišné podmienky úveru z článku II ods. 2, 3, 4, resp. podmienky čerpania z článku III ods. 1, resp. splátkový kalendár z článku XIV , identické návrhy zmluvy, konštatoval, že žalovaný štandardný formulár žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľskej zmluve, podpísal dňa 05.04.2017, ale aj 10.04.2017, bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca nevyprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že neprijateľná zmluvná podmienka (povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade omeškania s úhradou) bola so žalovaným dohodnutá prejavením vôle žalovaného, teda, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť dojednania o zmluvnej pokute. Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text zmluvných dojednaní v žalobcom vopred formulovanom tlačive zmluvy, zmluvné dojednania o povinnosti spotrebiteľa - žalovaného - zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatná ako celok, čo vylučuje prípadné moderovanie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka. Preto žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vyčíslenej žalobcom vo výške 161,70 eura nepovažoval za dôvodnú. 1.6. Z dlžných splátok a z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej istiny úveru vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti dlžných splátok a v prípade predčasne zosplatnenej istiny úveru od prvého dňa nasledujúceho po jej splatnosti (do štrnástich dní od doručenia oznámenia, ktoré bolo uložené na pošte 30.04.2018), teda od 15.05.2018. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 16.03.2016 nepretržite 0 %, preto žalobcovi priznal 5 % úrok z omeškania ročne. Nárok žalobcu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z nepriznanej zmluvnej pokuty zamietol, keďže žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku na zmluvnú pokutu, a tak sa žalovaný nemohol ani dostať do omeškania s jej úhradou. Lehotu na plnenie žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP. 1.7. Uviedol, že žalobca bol v spore čiastočne úspešný (94,74%), pričom neúspech žalobcu v časti vyčísleného úroku, ako aj v časti zmluvnej pokuty bol úspechom žalovaného (5,26%) a odrátava sa od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 89,48 % .
2.1. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku (výroky I., II. a III. ) a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, prípadne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, lebo súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.2. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dohodu zmluvnej pokute ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď k tomuto záveru zjavne dospel z dôvodu, že dojednanie bolo súčasťou formulárového tlačiva. Poukázal na skutočnosť, že existenciu tzv. formulárových zmlúv predpokladá Občiansky zákonník v ustanovení § 53 a nasl. Predmetom súdnej kontroly sa formulárové zmluvy stávajú až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky. Prvou je uzavretie formulárovej zmluvy a druhou je, že formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v danom prípade splnené nebolo. Tvrdil, že dohoda o zmluvnej pokute v zmluve nepredstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, bola uzavretá v súlade so zákonom a boli pri nej dodržané všetky zákonné limity, ktoré na výšku sankcií za omeškanie vo vzťahu k spotrebiteľovi kladie nariadenie vlády č. 87/1995 Zb. Navyše dohoda o zmluvnej pokute bola dohodnutá v súlade s Občianskym zákonníkom, zákon ju nezakazuje, naopak v ustanovení § 544 uzatváranie dohôd o zmluvnej pokute predpokladá a aprobuje, a iba skutočnosť, že bola súčasťou formulárovej zmluvy nestačila na vyslovenie záveru, že bola neprijateľná zmluvná podmienka, keďže nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Tvrdil, že pred podpisom zmluvy bol žalovanému poskytnutý jej návrh, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a Informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov, s ktorými dokumentmi sa žalovaný mohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných súdov a tvrdil, že tieto prezentoval aj na pojednávaní súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie napriek tomu, že mal vedomosť o ustálenej rozhodovacej praxi všeobecných súdov SR, postupoval v rozpore s ňou a uvedený odklon v rozsudku žiadnym spôsobom neozrejmil, čo bolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 CSP. 2.3. Namietal, že súd prvej inštancie pri výpočte zmluvného úroku nezohľadnil, že úver sa úročil až do dňa zosplatnenia t.j. do 20.04.2018. Preto mu prináležal zmluvný úrok z 11 dlžných splátok, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania spolu v sume 913,58 eura a alikvotná čiastka zmluvného úroku do dňa zosplatnenia úveru v sume 166,42 eura.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu voči zamietajúcej časti a časti trov konania je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
6. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
7.1. V predmetnej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny v sume 5.000 eur, zmluvných úrokov v sume 1.080 eur, zmluvnej pokuty v sume 161,70 eura, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.425,94 eura od 15.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 135,24 eura od 21.02.2018 do zaplatenia, sumy 135,24 eura od 21.03.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatnenia
úveru v sume 74,18 eura od 15.05.2018 do zaplatenia. V žalobe uviedol na základe zmluvy poskytol žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 135,24 eura. Žalovaný sa dostal so splácaním do omeškania, preto ho vyzval na zaplatenie dlžnej splátky, upozornil ho na uplatnenie zmluvnej pokuty ako aj na možnosť zosplatnenia dlhu. Žalovanému oznámil, že ku dňu 20.04.2018 pristupuje k zosplatneniu a vyčíslil dlžnú sumu. 7.2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. 7.3. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. Zamietol ju v časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 166,42 eura, zmluvnej pokuty v sume 161,70 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru v sume 74,18 eura od 15.05.2018 do zaplatenia. Na základe odvolania žalobcu bola zamietajúca časť rozhodnutia súdu prvej inštancie a výrok o trovách konania predmetom skúmania odvolacím súdom.
8. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
13. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie čiastočne zamietol žalobu dôvodiac jednak tým, že dohodnutá zmluvná pokuta predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a tiež tým, že zmluvný úrok žalobcovi prináleží len z poslednej nezaplatenej splátky pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15.1. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúce, že dohoda o zmluvnej pokute nebola individuálne dojednaná, keďže bola uzatvorená v zmluve uzatvorenej na formulárovom tlačive, v ktorom žalovaný nemal možnosť ovplyvniť text pripravený vopred s nemožnosťou jeho zmeny, čo spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu považoval zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
15.2. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca nepreukázal individuálnosť dojednania predmetnej zmluvnej pokuty so žalovaným. Dodáva však, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná, je považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto smere odvolací súd prisvedčuje správnosti právneho názoru žalobcu, podľa ktorého dojednanie vo formulárovej zmluve, ktoré nie je individuálne dojednané je neprijateľnou zmluvnou podmienkou až vtedy, keď ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hoci súd prvej inštancie uviedol, že dohoda o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nešpecifikoval v čom konkrétne vidí neprimeranosť dohodnutej sankcie spojenej s nesplnením záväzku spotrebiteľa vo výške 12 % ročne, ktorý zákonný limit takéto dojednanie porušuje, prípadne iné dôvody, prečo je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 12 % ročne neprimeraná porušeniu zmluvnej povinnosti. 15.3. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluvný úrok žalobcovi prináleží len z poslednej nezaplatenej splátky pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Aj v tejto časti zamietnutého nároku sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, ktorý si uplatnil voči žalovanému zmluvný úrok z 11 dlžných splátok, s ktorými sa žalovaný dostal do omeškania, a alikvotnú časť zmluvného úroku do dňa zosplatnenia úveru. Odvolací súd vyslovuje záväzný právny názor, podľa ktorého žalobcovi ako veriteľovi patrí dohodnutý úrok z úveru do dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti tak, ako si ho uplatnil v žalobe. 15.4. Keďže súd prvej inštancie nepovažoval dohodu o zmluvnej pokute za platne uzatvorenú a nárok za zmluvný úrok považoval za dôvodný len do splatnosti poslednej nezaplatenej splátky (11. splátka bola splatná dňa 20.03.2018), vec nesprávne právne posúdil a následne už nevykonal náležité dokazovanie k zvyšku uplatneného nároku, aby zistil, či je opodstatnený v celom rozsahu. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP).
16. Žalobca podal odvolanie aj vo vzťahu k vyhovujúcej časti (výrok I.) rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Toto ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie a vyplýva z neho, že odvolanie nemôže podať strana sporu, ktorej nie je rozhodnutie v neprospech. Keďže napadnutým výrokom I. bolo žalobe čiastočne vyhovené, bolo rozhodnutie v tejto časti vydané v neprospech žalovaného a len žalovaný bol oprávnený napadnúť tento výrok odvolaním. Žalobcovi právo podať odvolanie proti vyhovujúcemu výroku neprislúchalo. V dôsledku toho odvolanie žalobcu podané proti výroku I., ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené muselo byť podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.
17.1. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie zmluvného úroku v sume 166,42 eura, zmluvnej pokuty v sume 161,70 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo zmluvnej pokuty vyčíslenej ku dňu zosplatnenia úveru v sume 74,18 eura od 15.05.2018 do zaplatenia, a v časti trov konania, podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku v zrušenej časti. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a uplatnený nárok v ostávajúcej časti podrobí súdnemu prieskumu z hľadiska správnosti jeho výpočtu. Následne vo veci opätovne rozhodne, pričom bude viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu vyslovenými v bodoch 15.2. a 15.3. Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 17.2. Z dôvodov uvedených v bode 16. odvolanie žalobcu vo vzťahu k vyhovujúcej časti (výrok I.) podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).