Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/65/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci plnoletého navrhovateľa: S. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., toho času ulica W. G. XXXX/XX, XXX XX Poprad, zastúpeného splnomocneným zástupcom G. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom ulica W. G. XXXX/XX, XXX XX C., proti odporcovi: N. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., C. XX, toho času bytom C., U. XX, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Karolom Orolínom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 42, 058 01 Poprad, IČO: 47237805, za účasti Úradu práce sociálnych vecí a rodiny C. ako kolízneho opatrovníka navrhovateľa do času nadobudnutia jeho plnoletosti, v konaní o zvýšení výživného, o odvolaní odporcu voči rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -88 zo dňa 19. júna 2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Navrhovateľ ako plnoletý syn odporcu návrhom žiadal o zvýšenie výživného na seba z dôvodu nárastu výdavkov na jeho strane v súvislosti so štúdiom na strednej škole, ako aj nákladmi na stravovanie a štúdium od posledného rozhodnutia súdu. Pritom pôvodne matka návrhom zo dňa 5.4.2020 žiadala o zvýšenie výživného na maloletého syna v tom čase, z dôvodu zvýšenia cien potravín, ako aj zvýšenia nájomného a zvýšenia nákladov na starostlivosť o maloletého syna. Dňa 9.9.2022 nadobudol maloletý S. plnoletosť a v postavení navrhovateľa žiadal v konaní pokračovať. V konaní splnomocnil na zastupovanie písomným plnomocenstvom svoju matku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Poprad rozsudkom pod sp. zn. -88 zo dňa 19. júna 2023 ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že:

„I. Zvyšuje výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. zo dňa 29.9.2020 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa na plnoletého S. Q., nar. X.X.XXXX zo sumy 240,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne od 1.9.2023, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

III. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Súd vec správne posúdil v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, konkrétne , , , ., , , , a zároveň rozhodol o trovách konania podľa .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že s prihliadnutím na poslednú právnu úpravu čo sa týka výživného rozsudkom zo dňa 29.9.2020, č. k. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sa pomery na strane navrhovateľa S. Q. podstatne zmenili. Navrhovateľ nastúpil do 4. ročníka gymnázia a od poslednej úpravy, kedy bola určená suma výživného zo strany odporcu vo výške 240,- eur mesačne od 1.9.2020, sa stal navrhovateľ plnoletým a jeho náklady sa zmenili hlavne v tom zmysle, že matka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti má príjem z invalidného dôchodku vo výške 410,- eur a prídavky na syna poberá vo výške 60,- eur, pričom výživné jej bolo priznané vo výške 240,- eur z toho 190,- eur dopláca Úrad práce sociálnych vecí a rodiny ako náhradné výživné a otec uhrádza na výživnom 50,- eur mesačne. Matka poukázala na to, že plnoletý syn nastúpil v septembri 2022 do 3. ročníka, v septembri 2023 do 4. ročníka gymnázia. Vzhľadom k tomu, že potrebuje peniaze na stužkovú, má brigády, kde si zarába na vyplatenie zálohy na stužkovú, pričom vyplatil 200,- eur a zvyšné 500,- eur treba do 30.6.2023 vyplatiť. Navrhovateľ navštevuje K. S. U., C., kde dosahuje veľmi dobré výsledky, zdravotné problémy nemá, v štúdiu chce pokračovať.

5. Zároveň súd prvej inštancie hodnotil postavenie odporcu k procesnému návrhu, ktorým žiadal znížiť výživne na sumu 100,- eur mesačne a poukázal na to, že jeho príjem je 112,- eur ako dávky v hmotnej núdzi a v mesiaci jún 2023 by mal podstúpiť operáciu, pričom poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 220,70 eur. Odporca si neplní určené predchádzajúce výživne vo výške 240,- eur, platí len 50,- eur mesačne, čo odôvodnil tým, že nemá z čoho. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že odporca ako otec dospelého navrhovateľa vzdal sa práce aj menej platenej, ako skladníka s ovocím a zeleninou s čistou mzdou 500,- eur, pretože ako sám uviedol je na tom zdravotne zle. Otec žije v domácnosti s priateľkou, ktorá je zárobkovo činná a jej mesačný príjem je okolo 900,- eur mesačne.

6. Súd mal v konaní nepochybne preukázané, že došlo k výraznému nárastu výdavkov u navrhovateľa, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval tým, že došlo k zmene pomerov ohľadom nevyhnutných nákladov v dôsledku podstatne vyššieho veku a nástupu do posledného ročníka strednej školy. Pritom bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie zmeniť pôvodný rozsudok, potom čo súd vyhodnotil v zmysle príslušného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine potencionalitu príjmov odporcu, kedy súd neprihliadal len na skutočné príjmy povinného rodiča, ale vychádzal z príjmov, ktoré by tento rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň vzdelania, pracovnú prax a pod. U otca súd posúdil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať mesačne vyšší príjem ako len príjem z čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý otec poukazoval. Súd nevyhovel ani jeho návrhu na zníženie výživného mesačne na sumu 100,- eur. Zdôraznil súd prvej inštancie, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a s poukazom na ustanovenie § 75 ZoR ods. 1, preto vychádzal z možností a schopností otca a dospel k záveru, že aj napriek zdravotným ťažkostiam, ktoré sú dočasného charakteru si otec musí nájsť zamestnanie, aby zabezpečil výživné pre syna s poukazom teda v akej zdravotnej situácii sa nachádza matka, pričom u nej zdravotné problémy nie sú dočasného charakteru, ale trvalé.

III. Odvolanie otca a vyjadrenie k odvolaniu

7. Otec podal písomne odvolanie zo dňa 10.8.2023, ktorým namietal výrok I. rozsudku, pričom argumentoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolaním žiadal rozhodnúť odvolacím súdom a návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietnuť. V odvolaní dôvodil tým, že podľa neho nedošlo k podstatnej zmene pomerov u syna, ako aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval vyšší príjem. Vzhľadom na jeho zdravotný stav to nie je možné.

8. K odvolaniu povinného z platenia výživného sa vyjadril kolízny opatrovník stanoviskom z 24.8.2023, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

9. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa vyjadrením zo dňa 5.9.2023 k odvolaniu žiadala rozsudok Okresného súdu Poprad potvrdiť v celom rozsahu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia .

11. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádza v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty:

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky, za daných skutkových okolností, na zmenu rozsahu výživného.

14. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného a s časovým obdobím spätne od podania návrhu, napadnuté rozhodnutie podľa neho vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a právne závery súdu o stanovení výšky výživného nemajú základ vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc pritom na svoj zdravotný stav a výdavky na svoje osobné potreby. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa. Súd správne určil výšku primeraného výživného, ktorá zodpovedá, možnostiach, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, prihliadnuc aj na osobnú starostlivosť matky.

15. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane plnoletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa, zmena čo sa týka štúdia a zvýšené náklady vzhľadom na vyšší vek, ako aj dochádzania do miesta štúdia, trvalá zmena zdravotného stavu a podobne.

17. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného v časti týkajúcej sa výživného na navrhovateľa v zmysle , , , a Zákona o rodine a , a to z hľadiska zmeny pomerov na strane navrhovateľa, ako na strane povinného otca. O výške výživného rozhodol správne súd v zmysle ustanovenia a Zákona o rodine. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy je aj zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného pre svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na mobilný telefón. Zákonná prednosť výživného pred ostatnými výdavkami povinného rodiča má za cieľ zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.

18. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery a je potrebné poznamenať, že súd prvej inštancie vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť plniť výživné vo výške určenej súdom.

19. Rozhodnutie o výživnom rieši predovšetkým otázku výživy detí na dlhšie obdobie, pričom rodič si musí byť vedomí toho, že je jedno z jeho najdôležitejších povinností zabezpečiť si príjem nielen pre seba, ale aj pre svoje deti. Nárok na výživné vyplýva priamo zo zákona a zákon ukladá rodičom podieľať sa na výžive dieťaťa. Odvolací súd stanovené zvýšené výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, pričom rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Na strane navrhovateľa je potrebné uviesť, že je vo veku, kedy jeho náklady reálne vzrástli s poukazom na nástup do posledného ročníka gymnázia a zároveň vzrástli aj náklady na ošatenie, výživu a ostatné veci. S dôrazom na to, že navrhovateľ žije so svojou matkou, ktorá platí nájom za byt vo výške 350,- eur, zároveň je povinnosťou sa spolupodieľať z jej strany aj na výžive plnoletého syna. Ako už odvolací súd konštatoval z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že príjem matky je 410,- eur z invalidného dôchodku. Zároveň poukázal prvostupňový súd na to, že sám navrhovateľ má dve brigády s tým, aby si čiastočne polepšil svoj príjem a zabezpečil si výdavky, ktoré v súčasnej dobe ako študent 4. ročníka gymnázia má spojené so stužkovou. Súd prvej inštancie ustálil všetky náklady na navrhovateľa v sume približne 600,- eur mesačne a uvedenú sumu považoval za základ pri stanovení zvýšenia výživného zo strany otca. Čo sa týka príjmu povinného otca, prvostupňový súd bezpochyby vychádzal z toho, že otec na jeho výživu do času, kedy bolo rozhodnutie vydané v predchádzajúcom konaní 29.9.2020 mal prispieval vo výške 240,- eur a bol vedený v evidencii nezamestnaných, pričom matka poberala v tom čase invalidný dôchodok vo výške 353,- eur. Otec ešte v čase pred vydaním rozhodnutia pracoval ako taxikár a jeho pracovný pomer bol ukončený k 30.9.2017 dohodou. Zároveň dňa 28.11.2019 ako vyplýva z obsahu samotného rozhodnutia, aj spisu súdu prvej inštancie, bol vyradený otec z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. Súd v tom istom čase zistil a vyhodnotil pri svojom rozhodovaní o zvýšení výživného aj údaje, ktoré boli objektívne čo sa týka samotných dôvodov, že tento sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, avšak si nezabezpečil prácu adekvátnu jeho možnostiam a schopnostiam, keď súd v konaní zistil, že otec nemá žiadne vážne zdravotné problémy. Jeho príjem ako vodiča taxislužby v Prešovskom kraji mohol dosahovať cca 1 600 eur mesačne, čo vyplýva z ponúk práce.

20. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že aj súd prvej inštancie dal do popredia pri svojom rozhodovaní § 75 ods. 1 Zákona o rodine potencialita príjmov odporcu (otca), kedy súd neprihliada na skutočné

príjmy povinného rodiča, ale vychádza z príjmov, ktoré by tento rodič mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň vzdelania, pracovnú prax a pod. U otca súd posúdil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať mesačne vyšší príjem ako len príjem z čiastočného invalidného dôchodku, preto návrh plnoletého syna na zvýšenie výživného považoval za dôvodný, a to odo dňa 1.9.2023, kedy tento bude pokračovať v štúdiu v poslednom ročníku na strednej škole a s tým súvisiacou prípravou na vysokú školu. Zároveň z vyššie uvedených dôvodov nemohol vyhovieť návrhu odporcu na zníženie výživného mesačne na sumu 100,- eur. Pri hodnotení možností a schopností povinnej osoby súd vychádzal nielen zo stavu, či osoba, ktorá je povinná platiť výživné, reálne dosahuje nejaký príjem, alebo nie, ale bral do úvahy aj to, či povinná osoba využíva svoje možnosti a schopnosti na to, aby dosahovala adekvátny príjem. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že matka plnoletého dieťaťa nemôže plne využívať svoje možnosti a schopnosti vzhľadom na jej zdravotný stav (zdravotné ťažkosti a priznaný plný invalidný dôchodok), avšak je v možnostiach a schopnostiach otca nájsť si prácu adekvátnu aj u neho pri zhoršenom zdravotnom stave, avšak nie plnej invalidite, a to napríklad prácu sedavého charakteru, alebo menej platenú prácu vzhľadom na problémy s nohami u otca, avšak súd je toho názoru, že otec nemôže odmietnuť akúkoľvek prácu s odôvodnením, že je málo platená alebo nezodpovedá jeho predstave o adekvátnej práci. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča. S poukazom na uvedené súd v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, preto vychádzal z možností a schopností otca a dospel k záveru, že aj napriek zdravotným ťažkostiam, ktoré sú dočasného charakteru, si otec musí nájsť zamestnanie, aby zabezpečil výživné pre svojho syna. Odvolací súd vyhodnotil aj postavenie matky, predovšetkým zo situácie, v akej sa po zdravotnej stránke nachádza matka, pričom u nej zdravotné problémy nie sú len dočasného charakteru. Táto nevie synovi pokrývať všetky výdavky a jej príjem aktuálne nepostačuje ani na pokrytie všetkých spoločných výdavkov matky a syna žijúcich v jednej domácnosti.

21. Odporca v predmetnom konaní žiadal znížiť sumu výživného na 100,- eur mesačne, čo však nezodpovedá vôbec nákladom navrhovateľa na jeho výchovu, výživu a samotné tvrdenie odporcu, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 112,- eur a v mesiaci jún má podstúpiť operáciu kĺbu, ako aj to, že poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 220,70 eur, nezakladá na tom, aby súd rozhodol o znížení výživného na uvedenú sumu. Súd prvej inštancie zdôraznil, tak ako to napokon zdôrazňuje aj odvolací súd, že odporca si neplnil súdom stanovené výživné vo výške 240,- eur, ale platil iba 50,- eur mesačne, pričom 190,- eur doplácal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny ako náhradné výživné. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo potrebné zo strany súdu zvážiť tieto okolnosti, ktoré boli teda podstatné pre určenie zvýšenia výživného zo strany povinného otca v prospech navrhovateľa. Odporca momentálne poberá čiastočný invalidný dôchodok od 1.1.2023 vo výške, ktorú už súd uviedol 220,70 eur a platí výživné na syna 50,- eur mesačne. Naposledy pracoval v X. U. C. ako šofér, kde prácu ukončil v roku 2021 s príjmom okolo 600,- až 700,- eur v čistom, a to dohodu. Z evidencie úradu prácu, ako už konštatoval odvolací súd, bol vyradený z dôvodu nespolupráce, bola mu ponúknutá práca s čistou mzdou okolo 500,- eur vo veľkosklade ovocia a zeleniny ako skladníka, čo odmietol. Od júla 2022 do januára 2023 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 170,50 eur. Odvolací súd sa zaoberal aj zdravotným stavom odporcu, ktorý je jedným z kritérií ovplyvňujúcich schopnosť povinného dosahovať príjem, je jeho zdravotný stav. Ak v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu došlo k poklesu príjmu, je to spravidla objektívna okolnosť, ktorá však v konaní musí byť preukázaná. V niektorých prípadoch môže dôjsť v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu k trvalému poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Kompenzáciou tohto poklesu je invalidný dôchodok, ktorý je dávka dôchodkového poistenia, ktorej účelom je zabezpečiť poistencovi príjem v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Existujú prípady, kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť osoby uznanej za invalidnú nie je natoľko vysoká, aby takejto osobe úplne bránila vo výkone akejkoľvek zárobkovej činnosti, samozrejme s prihliadnutím na jej zdravotné obmedzenia. Aj v takomto prípade je potrebné zaoberať sa touto okolnosťou, napr. ak je miera poklesu v rozsahu 40 %, zostáva zachovaná v miere 60 %. Odvolací súd poukazuje, že miera poklesu schopnosti u odporcu je 45 % oproti zdravej fyzickej osobe.

22. Odvolací súd pri tejto príležitosti zdôrazňuje, že sám navrhovateľ má dve brigády, pracuje okolo 20 hodín v týždni, pričom si hradí z uvedených brigád poplatok za stužkovú, čo pri určovaní výživného na plnoletého S. vzal súd prvej inštancie v úvahu. S jeho názorom sa odvolací súd stotožnil pri potvrdení výroku o zvýšení výživného.

23. K námietkam otca, že uvedené určené výživné nie je na mieste, pretože jeho zdravotný stav nie je dobrý, nemá taký príjem, aby mohol platiť výživné, pričom je na čiastočnom invalidnom dôchodku a jeho príjem nepokrýva ani uložené výživné zo strany súdu, ktoré mal ako povinný platiť od roku 2020 nepovažoval odvolací súd za dôvodne preukázané. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky povinného otca vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by boli v konaní aj následne dostatočne overené a považované za dôvodné. Súd prvej inštancie vychádzal pri hodnotení tak príjmov ako aj výdavkov navrhovateľa, ako aj povinného otca, z predložených listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii a z uvedených jasne a zreteľne vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, ak zvýšil stanovené výživné, ktoré je potrebné zo strany povinného otca mesačne uhrádzať a predmetné zvýšené výživné je správne v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pritom súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z potencionality príjmov otca ako povinného platiť výživné, keď neprihliadal len na skutočné príjmy povinného rodiča, ale vychádzal z príjmov, ktoré by tento rodič mohol dosiahnuť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň vzdelania, pracovnú prax a pod. U otca správne posúdil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať mesačne vyšší príjem ako len príjem z čiastočného invalidného dôchodku. Preto návrh plnoletého syna na zvýšenie výživného považoval súd prvej inštancie za dôvodný.

24. Toho istého názoru je aj odvolací súd, preto s poukazom na ustanovenie odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný v spojení s ustanovením potvrdil v napadnutých výrokoch I. a IV.

25. Odvolací súd návrh odvolateľa na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zníženie výživného na sumu 100,- eur nepovažuje za dôvodný, preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a zákonný aj v tejto časti. Takisto odvolací súd považuje za správne aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu matky, nakoľko sumu 500 eur mesačne považuje za nedôvodne vysokú.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).